Eureka 32024L1640 Sign in
European flag

Úradný vestník
Európskej únie

SK

Séria L


2024/1640

19.6.2024

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1640

z 31. mája 2024

mechanizmoch, ktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a mení a zrušuje smernica (EÚ) 2015/849

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (4) predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (5), a to riešením nových rizík a zvýšením transparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na výsledky v rámci uvedeného právneho rámca, zo skúseností vyplýva, že by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala ďalej zlepšiť s cieľom primerane zmierňovať riziká a účinne odhaľovať pokusy páchateľov trestnej činnosti zneužiť finančný systém Únie na účely trestnej činnosti a podporiť integritu vnútorného trhu.

(2)

Od nadobudnutia účinnosti smernice (EÚ) 2015/849 sa identifikovalo viacero oblastí, v ktorých by boli potrebné zmeny, aby sa zabezpečila nevyhnutná odolnosť a schopnosť finančného systému Únie s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(3)

Pri vykonávaní smernice (EÚ) 2015/849 sa zistili významné rozdiely v postupoch a prístupoch príslušných orgánov v rámci Únie, ako aj nedostatočne účinné mechanizmy cezhraničnej spolupráce. Je preto vhodné vymedziť jasnejšie požiadavky, ktoré by mali prispieť k bezproblémovej spolupráci v rámci Únie a zároveň umožniť členským štátom zohľadniť špecifiká ich národných systémov.

(4)

Táto smernica je súčasťou komplexného balíka zameraného na posilnenie rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Táto smernica a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 (6), (EÚ) 2024/1624 (7) a (EÚ) 2024/1620 (8) budú spoločne tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré majú spĺňať povinné subjekty, a podporujúci inštitucionálny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to vrátane zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“).

(5)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňujú v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie, ktoré neberú do úvahy medzinárodnú koordináciu a spoluprácu, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s ostatnými opatreniami prijatými na medzinárodnej úrovni, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie efektívnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, ktoré skupina FATF prijala vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“) a s neskoršími zmenami týchto noriem.

(6)

Osobitné hrozby, riziká a zraniteľné miesta v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré ovplyvňujú určité odvetvia hospodárstva na vnútroštátnej úrovni, znižujú schopnosť členských štátov prispievať k integrite a dobrému stavu finančného systému Únie. Je preto vhodné, aby sa členské štáty po identifikácii takýchto odvetví a osobitných rizík mohli rozhodnúť, že uplatnia požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na ďalšie sektory okrem tých, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/1624. So zreteľom na zachovanie účinnosti vnútorného trhu a systému Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by Komisia s podporou úradu AMLA mala byť schopná posúdiť, či je zamýšľané uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany členských štátov na ďalšie sektory odôvodnené. V prípadoch, keď by sa najlepšie záujmy Únie vzhľadom na špecifické odvetvia dosiahli prijatím opatrenia na úrovni Únie, by Komisia mala členský štát, ktorý zamýšľa uplatňovať požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na tieto odvetvia, informovať o tom, že zamýšľa prijať opatrenie na úrovni Únie, a členský štát by mal od prijatia zamýšľaných vnútroštátnych opatrení upustiť, pokiaľ sa príslušné opatrenia neplánujú s cieľom riešiť naliehavé riziko.

(7)

Určité kategórie povinných subjektov podliehajú licenčným alebo regulačným požiadavkám na poskytovanie ich služieb, zatiaľ čo v prípade iných kategórií prevádzkovateľov nie je prístup k povolaniu regulovaný. Bez ohľadu na rámec, ktorý sa vzťahuje na výkon povolania alebo činnosti, konajú všetky povinné subjekty ako strážcovia prístupu k finančnému systému Únie a v záujme plnenia tejto úlohy musia rozvíjať osobitné zručnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by mali zvážiť poskytnutie odbornej prípravy osobám, ktoré chcú vykonávať povolanie uvedených subjektov, aby si mohli plniť povinnosti. Členské štáty by napríklad mohli zvážiť zahrnutie kurzov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do akademickej ponuky spojenej s týmito povolaniami alebo spoluprácu s profesijnými združeniami na účely odbornej prípravy nových pracovníkov v týchto povolaniach.

(8)

Ak povinné subjekty nepodliehajú osobitným licenčným ani registračným požiadavkám, mali by mať členské štáty zavedené systémy, ktoré orgánom dohľadu umožnia s istotou poznať rozsah okruhu osôb, ktoré podliehajú dohľadu z ich strany, s cieľom zabezpečiť primeraný dohľad nad takýmito povinnými subjektmi. To neznamená, že členské štáty musia uložiť osobitné požiadavky na registráciu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak to nie je potrebné na identifikáciu povinných subjektov, ako je to napríklad v prípade, keď registrácia na účely DPH umožňuje identifikáciu hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(9)

Orgány dohľadu by mali v súvislosti so zmenárňami, miestami na inkaso šekov, poskytovateľmi služieb trustov alebo služieb pre obchodné spoločnosti a poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier, ako aj so zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami zaistiť, aby osoby, ktoré fakticky riadia podnikanie takýchto subjektov, a koneční užívatelia výhod takýchto subjektov mali dobrú povesť a konali čestne a bezúhonne a mali vedomosti a odborné znalosti potrebné na výkon ich funkcií. V kritériách na určenie, či osoba spĺňa tieto požiadavky, by sa mala prinajmenšom zohľadňovať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím zo strany ich manažérov alebo konečných užívateľov výhod na trestné účely. S cieľom podporiť spoločný prístup orgánov dohľadu k overovaniu toho, či manažment a koneční užívatelia výhod povinných subjektov spĺňajú tieto požiadavky, by úrad AMLA mal vydať usmernenia týkajúce sa kritérií na posúdenie dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti, ako aj kritérií na posúdenie vedomostí a odborných znalostí.

(10)

Na účely posúdenia vhodnosti osôb, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v povinných subjektoch alebo nad nimi inak vykonávajú kontrolu, by sa mala akákoľvek výmena informácií o odsúdeniach za spáchanie trestných činov uskutočňovať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV (9) a rozhodnutím Rady 2009/316/SVV (10). Orgány dohľadu by okrem toho mali mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na overenie vedomostí a odborných znalostí vrcholového manažmentu, ako aj ich dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti, a dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti konečných užívateľov výhod povinného subjektu vrátane informácií dostupných zo spoľahlivých a nezávislých zdrojov.

(11)

Systémy udeľovania povolení na pobyt investorom predstavujú riziká a zraniteľné miesta, najmä v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa reštriktívnym opatreniam Únie, korupciou a daňovými únikmi, ktoré by mohli v konečnom dôsledku viesť k určitým rizikám pre bezpečnosť Únie. Napríklad nedostatky vo fungovaní niektorých systémov vrátane absencie procesov riadenia rizika alebo nedostatočného vykonávania týchto procesov môžu vytvárať príležitosti na korupciu, zatiaľ čo nedostatočné alebo nejednotne uplatňované kontroly zdroja finančných prostriedkov a zdroja majetku žiadateľov by mohli viesť k vyššiemu riziku, že žiadatelia budú takéto systémy zneužívať na kriminálne účely s cieľom legitimizovať finančné prostriedky získané nezákonnými prostriedkami. S cieľom zabrániť tomu, aby riziká vyplývajúce z fungovania takýchto systémov ovplyvňovali finančný systém Únie, by členské štáty, ktorých vnútroštátne právo umožňuje udeľovanie práv na pobyt výmenou za akýkoľvek druh investícií, mali zaviesť opatrenia na zmiernenie súvisiacich rizík prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu. Takéto opatrenia by mali zahŕňať primeraný proces riadenia rizika vrátane účinného monitorovania jeho vykonávania, kontroly profilu žiadateľov vrátane získavania informácií o ich zdroji finančných prostriedkov a zdroji majetku a overovanie informácií o žiadateľoch na základe informácií, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány.

(12)

Komisia má vhodné postavenie na to, aby skúmala konkrétne cezhraničné hrozby, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh a ktoré jednotlivé členské štáty nedokážu identifikovať a účinne proti nim bojovať. Preto by sa jej mala zveriť zodpovednosť za koordináciu posudzovania rizík súvisiacich s cezhraničnými aktivitami. Z hľadiska účinnosti procesu posudzovania rizík má zásadný význam zapojenie príslušných expertov, akými sú napríklad skupina expertov na problematiku boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zástupcovia finančných spravodajských jednotiek (ďalej len „FIU“) a prípadne aj iných orgánov na úrovni Únie vrátane úradu AMLA. Dôležitým zdrojom informácií pre tento proces je aj posúdenie rizika vypracúvané členskými štátmi a skúsenosti týchto štátov. Súčasťou takéhoto posudzovania cezhraničných rizík zo strany Komisie by nemalo byť spracúvanie osobných údajov. Údaje by mali byť v každom prípade úplne anonymné. Dozorné orgány Únie a vnútroštátne dozorné orgány pre ochranu údajov by sa mali do tejto činnosti zapojiť iba v prípade, ak má posudzovanie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vplyv na súkromie a ochranu údajov jednotlivcov. S cieľom maximalizovať synergie medzi posudzovaním rizika na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni by sa Komisia a členské štáty mali snažiť uplatňovať jednotné metodiky.

(13)

Zistenia vyplývajúce z posudzovania rizika na úrovni Únie môžu pomôcť príslušným orgánom a povinným subjektom pri identifikácii, pochopení, riadení a zmierňovaní rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj rizika nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií. Je preto dôležité, aby sa zistenia vyplývajúce z posudzovania rizika zverejňovali.

(14)

Členské štáty majú aj naďalej najlepšie predpoklady na to, aby identifikovali, posudzovali a pochopili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ich priamo ovplyvňujú, a prijímali rozhodnutia o tom, ako tieto riziká zmierňovať. Preto by mal každý členský štát podniknúť vhodné kroky, aby náležite identifikoval, posúdil a pochopil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, a vymedziť súdržnú vnútroštátnu stratégiu s cieľom zaviesť opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Takéto vnútroštátne posúdenie rizika by sa malo pravidelne aktualizovať a malo by obsahovať opis inštitucionálnej štruktúry a postupov režimu členského štátu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj vyčlenených ľudských a finančných zdrojov, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné. V záujme zachovania neustáleho chápania rizík by členské štáty mali pravidelne aktualizovať svoje vnútroštátne posúdenie rizika a mali by mať aj možnosť dopĺňať ho cielenými aktualizáciami a posúdeniami rizík spojených s konkrétnymi odvetviami, výrobkami alebo službami.

(15)

Právne subjekty a právne zoskupenia môžu pre páchateľov trestných činov predstavovať spôsob, ako sa skrývať za zdanlivou legitimitou, a preto by sa mohli zneužívať na pranie nelegálnych príjmov, či už na vnútroštátnej alebo cezhraničnej úrovni. V záujme zmiernenia uvedených rizík je dôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi subjektmi a právnymi zoskupeniami, ktoré sa nachádzajú na ich území, či už preto, že subjekty sú tam usadené, alebo preto, že správcovia účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach sú tam usadení či majú bydlisko, alebo odtiaľ právne usporiadanie spravujú. V prípade právnych zoskupení je tiež vzhľadom na právo zriaďovateľa, pokiaľ ide o voľbu práva, ktorým sa riadi zoskupenie, rovnako dôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi zoskupeniami, ktoré môžu byť zriadené podľa ich práva, bez ohľadu na to, či ich právo výslovne upravuje, alebo ich zriadenie má svoj pôvod v zmluvnej slobode zmluvných strán a je uznané vnútroštátnymi súdmi.

(16)

Vzhľadom na integrovanú povahu medzinárodného finančného systému a otvorenosť hospodárstva Únie sa riziká neviažu iba na právne subjekty a právne zoskupenia, ktoré sa nachádzajú na území Únie. Preto je dôležité, aby si Únia a jej členské štáty boli vedomé rizík spojených so zahraničnými právnymi subjektmi a zahraničnými právnymi zoskupeniami. Takéto posudzovanie rizika nemusí byť zamerané na každý jednotlivý zahraničný právny subjekt alebo zahraničné právne zoskupenie, ktoré majú dostatočné prepojenie s Úniou, či už na základe nadobudnutia nehnuteľností alebo zadania zákazky na základe postupu verejného obstarávania, alebo z dôvodu transakcií s povinnými subjektmi, ktoré im umožňujú prístup k finančnému systému a hospodárstvu Únie. Posúdenie rizika by však malo Únii a jej členským štátom umožniť pochopiť, aký typ zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení má takýto prístup k finančnému systému a hospodárstvu Únie a aké druhy rizík sa s týmto prístupom spájajú.

(17)

Výsledky posúdenia rizika by sa mali včas sprístupniť povinným subjektom, aby mohli identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať vlastné riziká. Uvedené výsledky sa môžu vymieňať v súhrnnej forme a môžu sa sprístupniť verejnosti a nemali by zahŕňať utajované skutočnosti ani osobné údaje.

(18)

S cieľom ešte lepšie identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať riziká na úrovni Únie by si členské štáty navyše mali sprístupňovať výsledky svojho posúdenia rizika navzájom a mali by ich sprístupňovať Komisii a aj úradu AMLA. Utajované skutočnosti ani osobné údaje by sa do uvedených odovzdávaných výsledkov zahŕňať nemali, pokiaľ sa to nepovažuje za nevyhnutne potrebné na plnenie úloh v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(19)

S cieľom účinne zmierňovať riziká identifikované vo vnútroštátnom posúdení rizika by členské štáty mali zabezpečiť dôsledné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, a to buď určením orgánu, ktorý bude vnútroštátnu reakciu koordinovať, alebo zriadením mechanizmu na tento účel. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal určený orgán alebo zriadený mechanizmus dostatočné právomoci a zdroje na účinné plnenie uvedenej úlohy a na zabezpečenie primeranej reakcie na identifikované riziká.

(20)

S cieľom umožniť preskúmanie účinnosti systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov by mali členské štáty viesť príslušné štatistiky a zlepšovať ich kvalitu. So zreteľom na zlepšovanie kvality a konzistentnosti štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia a úrad AMLA mali monitorovať situáciu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a mali by uverejňovať pravidelné prehľady.

(21)

Skupina FATF vypracovala normy, podľa ktorých majú jurisdikcie identifikovať a posudzovať riziká možného nevykonávania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Uvedené nové normy, ktoré skupina FATF zaviedla, nenahrádzajú ani neoslabujú existujúce prísne požiadavky na krajiny týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov týkajúcimi sa prevencie, potláčania a narúšania šírenia zbraní hromadného ničenia a jeho financovania. Uvedené existujúce povinnosti, ktoré sa na úrovni Únie vykonávajú rozhodnutiami Rady 2010/413/SZBP (11) a (SZBP) 2016/849 (12), ako aj nariadeniami Rady (EÚ) č. 267/2012 (13) a (EÚ) 2017/1509 (14), zostávajú naďalej záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby v Únii. Vzhľadom na osobitné riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktorým je Únia vystavená, je vhodné rozšíriť posudzovanie rizík tak, aby zahŕňalo všetky cielené finančné sankcie prijaté na úrovni Únie. Povaha opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týkajúcich sa cielených finančných sankcií, zohľadňujúca mieru rizika, nepozbavuje povinnosti založenej na pravidlách, ktorá sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby v Únii, zmraziť a nesprístupniť finančné prostriedky alebo iné aktíva označeným osobám alebo subjektom.

(22)

S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä revidované odporúčania FATF, a zabezpečiť komplexný rámec na vykonávanie cielených finančných sankcií by sa mali touto smernicou zaviesť požiadavky týkajúce sa identifikácie, pochopenia, riadenia a zmierňovania rizík nevykonávania alebo obchádzania cielených finančných sankcií na úrovni Únie aj na úrovni členských štátov.

(23)

V boji proti zneužívaniu právnych subjektov a právnych zoskupení zohrávajú kľúčovú úlohu centrálne registre informácií o skutočnom vlastníctve (ďalej len „centrálne registre“). Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení, informácie o dojednaniach týkajúcich sa poverenej osoby a informácie o zahraničných právnych subjektoch a zahraničných právnych zoskupeniach uchovávali v centrálnom registri. S cieľom zabezpečiť, aby uvedené centrálne registre boli ľahko dostupné a obsahovali vysokokvalitné údaje, by sa mali zaviesť jednotné pravidlá zberu a uchovávania uvedených informácií v registroch. Informácie uchovávané v centrálnych registroch by mali byť prístupné v ľahko použiteľnom a strojovo čitateľnom formáte.

(24)

S cieľom zvýšiť transparentnosť na účely boja proti zneužívaniu právnych subjektov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve zaznamenávali v centrálnom registri umiestnenom mimo právneho subjektu, a to v plnom súlade s právom Únie. Členské štáty by na tento účel mali využiť centrálnu databázu, v ktorej sa sústreďujú informácie o skutočnom vlastníctve, alebo obchodný register či iný centrálny register. Členské štáty môžu rozhodnúť, že za poskytnutie určitých informácií do centrálneho registra zodpovedajú povinné subjekty. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vo všetkých prípadoch tieto informácie sprístupnili príslušným orgánom a aby sa poskytli povinným subjektom, keď uplatňujú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(25)

Informácie o skutočnom vlastníctve v prípade účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení by sa mali registrovať tam, kde sú správcovia a osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach usadení alebo kde majú pobyt, alebo kde je právne zoskupenie spravované. S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a registráciu informácií o skutočnom vlastníctve v prípade účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení je potrebná aj spolupráca medzi členskými štátmi. Prepojením registrov členských štátov, v ktorých sa uvádzajú informácie o konečných užívateľoch výhod účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení, by sa uvedené informácie mali sprístupniť a zároveň by sa malo zaručiť, že nebude dochádzať k viacnásobnej registrácii tých istých účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení v rámci Únie.

(26)

Včasný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve by sa mal zabezpečiť tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku informovania dotknutého právneho subjektu alebo správcu alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu.

(27)

Presnosť údajov uvedených v centrálnych registroch má pre všetky príslušné orgány a iné osoby, ktoré majú k daným údajom povolený prístup, zásadný význam pri prijímaní platných a zákonných rozhodnutí na základe uvedených údajov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre v primeranom čase po predložení informácií o skutočnom vlastníctve a následne pravidelne overovali, či sú predložené informácie primerané, presné a aktuálne. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mohli požiadať o akékoľvek informácie, ktoré potrebujú na overenie informácií o skutočnom vlastníctve a informácií o poverených osobách, ako aj v situáciách, keď žiaden konečný užívateľ výhod neexistuje alebo keď ho nebolo možné určiť. V uvedených situáciách by sa k informáciám poskytnutým do centrálneho registra malo priložiť odôvodnenie vrátane všetkých relevantných podporných dokumentov, aby register mohol zistiť, či ide o takýto prípad. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mali k dispozícii vhodné nástroje na vykonávanie overovania vrátane automatizovaného overovania, a to spôsobom, ktorý zaručuje základné práva a zabraňuje diskriminačným výsledkom.

(28)

Je dôležité, aby členské štáty zverili subjektom zodpovedným za centrálne registre dostatočné právomoci a poskytli im dostatočné zdroje na overovanie skutočného vlastníctva a presnosti poskytnutých informácií, ako aj na ohlásenie každého podozrenia príslušnej jednotke FIU. Takéto právomoci by mali zahŕňať právomoc vykonávať inšpekcie v obchodných priestoroch právnych subjektov a povinných subjektov, ktoré konajú ako správcovia účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach bez ohľadu na to, či ich v ich mene vykonávajú subjekty zodpovedné za centrálne registre alebo iné orgány. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa uplatňovali primerané záruky, ak správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení vykonávajú právnické povolania alebo ak sú ich obchodné priestory alebo sídlo rovnaké ako ich súkromné bydlisko. Takéto právomoci by sa mali vzťahovať aj na zástupcov zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení v Únii, ak tieto právne subjekty a právne zoskupenia majú sídlo alebo zástupcu v Únii.

(29)

Ak na základe overovania informácií o skutočnom vlastníctve príde subjekt zodpovedný za centrálny register k záveru, že v týchto informáciách existujú nezrovnalosti alebo chyby, alebo ak tieto informácie inak nespĺňajú požiadavky, mal by mať subjekt možnosť nevydať doklad o registrácii v centrálnom registri alebo pozastaviť jeho platnosť, až kým nedôjde k náprave nedostatkov.

(30)

Subjekty zodpovedné za centrálne registre by mali vykonávať svoje funkcie bez neprimeraného ovplyvňovania vrátane akéhokoľvek neprimeraného ovplyvňovania zo strany politikov alebo priemyselných odvetví v súvislosti s overovaním informácií, ukladaním opatrení alebo sankcií a udeľovaním prístupu osobám s oprávneným záujmom. Na uvedený účel by subjekty zodpovedné za centrálne registre mali mať zavedené politiky na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie.

(31)

Subjekty zodpovedné za centrálne registre sú vhodné na rýchlu a účinnú identifikáciu osôb, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právne subjekty a právne zoskupenia vrátane osôb určených v súvislosti s cielenými finančnými sankciami. Včasné odhalenie vlastníckych a kontrolných štruktúr prispieva k lepšiemu pochopeniu vystavenia rizikám nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií a k prijatiu zmierňujúcich opatrení na zníženie týchto rizík. Preto je dôležité, aby sa od subjektov zodpovedných za centrálne registre vyžadovalo, aby preverovali informácie o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii, na základe označení v súvislosti s cielenými finančnými sankciami, a to tak bezprostredne po takomto označení ako aj pravidelne po ňom, s cieľom zistiť, či zmeny vo vlastníckej alebo kontrolnej štruktúre právneho subjektu alebo právneho zoskupenia nevedú k riziku vyhýbania sa cieleným finančným sankciám. Skutočnosť, že sa v centrálnych registroch uvedie, že právne subjekty alebo právne zoskupenia sú spojené s osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie, by mala prispieť k činnosti príslušných orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie reštriktívnych opatrení Únie.

(32)

Ohlasovanie nezrovnalostí medzi informáciami o skutočnom vlastníctve uvedenými v centrálnych registroch a informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii povinné subjekty a v relevantných prípadoch príslušné orgány, predstavuje účinný mechanizmus na overenie správnosti týchto informácií. Akákoľvek zistená nezrovnalosť by sa mala urýchlene nahlásiť a riešiť v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.

(33)

Ak by ohlasovanie nezrovnalostí zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov ohrozilo analýzu podozrivej transakcie alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu, mali by jednotky FIU alebo iné príslušné orgány odložiť ohlásenie nezrovnalosti do okamihu, v ktorom zaniknú dôvody na to, aby sa ohlásenie nevykonalo. Okrem toho by jednotky FIU a iné príslušné orgány nemali ohlasovať akúkoľvek nezrovnalosť, ak by to bolo v rozpore s ktorýmkoľvek ustanovením vnútroštátneho práva v súvislosti s dôvernosťou alebo by to predstavovalo trestný čin úniku informácií.

(34)

V záujme zaistenia rovnakých podmienok pri uplatňovaní pojmu konečného užívateľa výhod je nevyhnutné, aby v rámci Únie existovali pre právne subjekty a správcov účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach jednotné kanály a prostriedky na ohlasovanie. Na tento účel by sa informácie o skutočnom vlastníctve mali do príslušných centrálnych registrov predkladať v jednotnom formáte, ktorý by mal zaručovať transparentnosť a právnu istotu.

(35)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy právnych foriem by sa aj od správcov malo vyžadovať, aby získavali a uchovávali informácie o skutočnom vlastníctve a ohlasovali ich centrálnemu registru alebo centrálnej databáze.

(36)

Je dôležité, aby informácie o skutočnom vlastníctve zostali prístupné prostredníctvom centrálnych registrov a systému prepojenia centrálnych registrov najmenej počas piatich rokov po tom, ako bol právny subjekt zrušený alebo právne zoskupenie zaniklo. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť v právnych predpisoch ďalšie dôvody na spracúvanie informácií o skutočnom vlastníctve, ktoré sú iné ako boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak takéto spracúvanie spĺňa cieľ verejného záujmu a predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie na sledovanie legitímneho cieľa v demokratickej spoločnosti.

(37)

Jednotky FIU, iné príslušné orgány a samoregulačné orgány by mali mať okamžitý, nefiltrovaný, priamy a voľný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve na účely predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania. Povinné subjekty by pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi mali mať prístup aj k centrálnym registrom. Členské štáty sa môžu rozhodnúť podmieniť prístup povinných subjektov zaplatením poplatku. Tieto poplatky by však mali byť prísne obmedzené na to, čo je potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v uvedených registroch a na sprístupnenie informácií, a nemali by narúšať účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(38)

Priamy, včasný a nefiltrovaný prístup vnútroštátnych orgánov verejnej moci k informáciám o skutočnom vlastníctve je takisto kľúčový na zabezpečenie riadneho vykonávania reštriktívnych opatrení Únie, zabránenie riziku nevykonávania a obchádzania reštriktívnych opatrení Únie, ako aj na vyšetrovanie porušení uvedených opatrení. Z uvedených dôvodov by orgány príslušné na vykonávanie takýchto reštriktívnych opatrení, určené podľa príslušných nariadení Rady prijatých na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), mali mať priamy a okamžitý prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch.

(39)

Orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré zohrávajú úlohu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by mali mať pri plnení svojich povinností možnosť získať prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve. Týka sa to Európskej prokuratúry, ale aj Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) pri výkone jeho vyšetrovaní, ako aj Europolu a Eurojustu pri podpore vyšetrovaní, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány. Úradu AMLA sa ako dozornému orgánu má poskytnúť pri vykonávaní činností dohľadu prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve. S cieľom zabezpečiť, aby úrad AMLA mohol účinne podporovať činnosti jednotiek FIU, by mal mať v kontexte spoločných analýz aj možnosť prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(40)

S cieľom obmedziť zásahy do práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov by prístup verejnosti k informáciám o skutočnom vlastníctve uchovávaným v centrálnych registroch mal byť podmienený preukázaním oprávneného záujmu. Rozdielne prístupy členských štátov, pokiaľ ide o overovanie existencie takéhoto oprávneného záujmu, by mohli brániť harmonizovanému vykonávaniu rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a preventívnemu účelu, na ktorý je takýto prístup verejnosti povolený. Preto je potrebné vypracovať rámec na uznávanie a overovanie oprávneného záujmu na úrovni Únie pri plnom rešpektovaní Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Ak existuje oprávnený záujem, mala by mať verejnosť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení. Oprávnený záujem by sa mal predpokladať v prípade určitých kategórií verejnosti. Prístup na základe oprávneného záujmu by nemal byť podmienený právnym postavením ani formou osoby žiadajúcej o prístup.

(41)

K cieľom Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu prispievajú mimovládne organizácie, akademickí pracovníci a investigatívni novinári. Malo by sa preto uznávať, že majú oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, čo je zásadne dôležité, aby mohli vykonávať svoje funkcie či prípadne vykonávať verejnú kontrolu. Možnosť prístupu do centrálnych registrov by nemala byť podmienená médiom alebo platformou, prostredníctvom ktorých vykonávajú svoju činnosť, ani predchádzajúcimi skúsenosťami v tejto oblasti. V záujme toho, aby takéto kategórie subjektov mohli účinne vykonávať svoje činnosti a aby sa zabránilo riziku odvetných opatrení, mali by mať prístup k informáciám o právnych subjektoch a právnych zoskupeniach bez toho, aby museli preukázať prepojenie s týmito subjektmi alebo zoskupeniami. Ako sa stanovuje v pravidlách Únie týkajúcich sa ochrany údajov, žiadny prístup konečného užívateľa výhod k informáciám o spracúvaní jeho osobných údajov by nemal mať nepriaznivý vplyv na práva a slobody iných osôb vrátane práva na bezpečnosť danej osoby. Ak by sa konečnému užívateľovi výhod poskytli informácie o tom, že osoby konajúce na účely žurnalistiky alebo organizácie občianskej spoločnosti konzultovali jeho osobné údaje, mohlo by to ohroziť bezpečnosť novinárov a príslušníkov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí vyšetrujú potenciálnu trestnú činnosť. V záujme nájdenia rovnováhy medzi právom na ochranu osobných údajov a slobodou informácií a prejavu novinárov v súlade s článkom 85 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15) a s cieľom zabezpečiť úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri predchádzaní praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia by si teda subjekty zodpovedné za centrálne registre nemali s konečnými užívateľmi výhod vymieňať informácie o spracovaní ich údajov zo strany uvedených kategórií verejnosti, ale iba skutočnosť, že osoby konajúce na účely žurnalistiky alebo organizácie občianskej spoločnosti ich údaje konzultovali.

(42)

Pre správne fungovanie vnútorného trhu a finančného systému Únie je rozhodujúca integrita obchodných transakcií. Na tento účel je dôležité, aby osoby, ktoré chcú obchodovať s právnymi subjektmi alebo právnymi zoskupeniami v Únii, mali prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod uvedených subjektov alebo zoskupení, aby si mohli overiť, že ich potenciálni obchodní partneri nie sú zapojení do prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Existujú rozsiahle dôkazy, že páchatelia trestnej činnosti skrývajú svoju totožnosť za podnikové štruktúry, a umožnenie osobám, ktoré by mohli uzatvárať transakcie s právnym subjektom alebo právnym zoskupením, aby sa dozvedeli totožnosť konečného užívateľa výhod, prispieva k boju proti zneužívaniu právnych subjektov alebo právnych zoskupení na účely trestnej činnosti. Transakcia sa neobmedzuje na obchodné činnosti alebo poskytovanie alebo nákup produktov či služieb, ale mohla by zahŕňať aj situácie, keď je pravdepodobné, že určitá osoba investuje finančné prostriedky v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (16) alebo kryptoaktíva do právneho subjektu alebo právneho zoskupenia, alebo nadobudne právny subjekt. Nemalo by sa teda chápať, že požiadavku oprávneného záujmu o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve spĺňajú len osoby vykonávajúce hospodárske alebo obchodné činnosti.

(43)

Vzhľadom na cezhraničnú povahu prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu by sa malo uznať, že orgány tretích krajín majú oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení Únie, ak je takýto prístup uvedených orgánov potrebný v kontexte konkrétnych vyšetrovaní alebo analýz na plnenie ich úloh v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podobne by subjekty, na ktoré sa v tretích krajinách vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mali mať prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve v centrálnych registroch Únie, ak sa od nich vyžaduje, aby prijali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s požiadavkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v týchto krajinách vo vzťahu k právnym subjektom a právnym zoskupeniam usadeným v Únii. Akýkoľvek prístup k informáciám obsiahnutým v centrálnych registroch by mal byť v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, a najmä s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Na uvedený účel by centrálne registre mali zvážiť aj to, či sa na žiadosti osôb usadených mimo Únie môžu vzťahovať podmienky, za ktorých možno využiť výnimku podľa článku 49 uvedeného nariadenia. V ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)je boj proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu cieľom všeobecného verejného záujmu, a ciele verejnej bezpečnosti sú s ním spojené. S cieľom zachovať integritu vyšetrovaní a analýz, ktoré vykonávajú jednotky FIU a orgány presadzovania práva a justičné orgány tretích krajín, by centrálne registre nemali sprístupňovať konečným užívateľom výhod informácie o akomkoľvek spracúvaní ich osobných údajov týmito orgánmi, pokiaľ by takéto sprístupňovanie nepriaznivo ovplyvnilo vyšetrovania a analýzy týchto orgánov. V záujme zachovania práv dotknutých osôb by sa však centrálne registre mali zdržať sprístupňovania týchto informácií len dovtedy, kým ich sprístupnenie už neohrozí príslušné vyšetrovanie alebo analýzu. Uvedená lehota by sa mala stanoviť na maximálne obdobie piatich rokov a mala by sa predĺžiť len na základe odôvodnenej žiadosti orgánu v tretej krajine.

(44)

S cieľom zabezpečiť režim prístupu, ktorý bude dostatočne flexibilný a schopný prispôsobovať sa vznikajúcim novým okolnostiam, by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť v jednotlivých prípadoch prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve akejkoľvek osobe, ktorá dokáže preukázať oprávnený záujem spojený s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestnými činom a financovaniu terorizmu a bojom proti nim. Členské štáty by mali zhromažďovať informácie o prípadoch oprávneného záujmu, ktoré nepatria do kategórií uvedených v tejto smernici, a informovať o nich Komisiu.

(45)

Páchatelia trestnej činnosti môžu zneužívať právne subjekty v ktoromkoľvek okamihu. Určité fázy životného cyklu právnych subjektov sú však spojené s vyššími rizikami, napríklad fáza zakladania spoločnosti alebo zmeny v štruktúre spoločnosti, ako je premena, zlúčenie alebo rozdelenie, ktoré páchateľom trestnej činnosti umožňujú nadobudnúť nad právnym subjektom kontrolu. Rámec Únie zabezpečuje dozor orgánov verejnej moci nad týmito fázami existencie právneho subjektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (17). S cieľom zabezpečiť, aby tieto orgány verejnej moci mohli účinne vykonávať svoju činnosť a prispievať k predchádzaniu zneužívaniu právnych subjektov na trestné účely, mali by mať prístup k informáciám obsiahnutým v prepojených centrálnych registroch.

(46)

S cieľom zabezpečiť zákonnosť a správnosť výdavkov zahrnutých v účtovnej závierke predloženej Komisii v rámci programov financovania Únie musia orgány zodpovedné za programy zhromažďovať a uchovávať vo svojich systémoch riadenia a kontroly informácie o skutočnom vlastníctve príjemcov finančných prostriedkov Únie. Preto je potrebné zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za programy v členských štátoch mali prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve uchovávaným v prepojených centrálnych registroch, aby si mohli plniť povinnosti predchádzať nezrovnalostiam vrátane podvodov, odhaľovať a naprávať ich a podávať o nich správy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18).

(47)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by orgány členských štátov, ktoré vykonávajú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (19), mali mať prístup k prepojeným centrálnym registrom, aby mohli zhromažďovať informácie o skutočnom vlastníctve príjemcu finančných prostriedkov Únie alebo dodávateľa požadované podľa uvedeného nariadenia.

(48)

Korupcia vo verejnom obstarávaní poškodzuje verejný záujem, oslabuje dôveru verejnosti a má negatívny vplyv na životy občanov. Vzhľadom na skutočnosť, že postupy verejného obstarávania sú ohrozené korupciou, podvodmi a inými predikatívnymi trestnými činmi by vnútroštátne orgány s právomocami v postupoch verejného obstarávania mali mať možnosť nahliadnuť do centrálnych registrov s cieľom zistiť totožnosť fyzických osôb, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú uchádzačov, a identifikovať prípady, keď existuje riziko, že do postupu verejného obstarávania by mohli byť zapojení páchatelia trestnej činnosti. Včasný prístup k informáciám uchovávaným v centrálnom registri má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby orgány verejnej moci vykonávajúce verejné obstarávanie mohli účinne plniť svoje funkcie, a to aj odhaľovaním prípadov korupcie v uvedených postupoch. Pojem verejné orgány v súvislosti s postupmi verejného obstarávania by mal zahŕňať pojem verejní obstarávatelia v právnych aktoch Únie týkajúcich sa postupov verejného obstarávania tovaru a služieb alebo koncesií, ako aj akýkoľvek orgán verejnej moci určený členskými štátmi na overovanie zákonnosti postupov verejného obstarávania, ktorý nie je príslušným orgánom na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(49)

Povinné subjekty sa pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podporujú produktami, ako je preverovanie klientov ponúkané poskytovateľmi, ktorí sú tretími stranami. Takéto produkty im poskytujú holistický pohľad na klienta, ktorý im umožňuje prijímať informované rozhodnutia, pokiaľ ide o ich klasifikáciu rizika, opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa majú uplatniť, a možné podozrenia týkajúce sa činností klientov. Uvedené produkty prispievajú aj k práci príslušných orgánov pri analýze podozrivých transakcií a vyšetrovaní potenciálnych prípadov prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu tým, že dopĺňajú informácie o skutočnom vlastníctve ďalšími technickými riešeniami, ktoré príslušným orgánom umožňujú získať širší pohľad na zložité zločinecké systémy, a to aj prostredníctvom lokalizácie páchateľov. Preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní čoraz zložitejších a rýchlejších pohybov, ktoré charakterizujú systémy prania špinavých peňazí. Vzhľadom na svoju zavedenú funkciu v infraštruktúre na dodržiavanie predpisov je odôvodnené domnievať sa, že poskytovatelia ponúkajúci uvedené produkty majú oprávnený záujem o prístup k informáciám uchovávaným v centrálnych registroch za predpokladu, že údaje získané z registra sa ponúkajú len povinným subjektom a príslušným orgánom v Únii v záujme plnenia úloh súvisiacich s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a bojom proti nim.

(50)

S cieľom zabrániť rozdielnym prístupom k vykonávaniu koncepcie oprávneného záujmu na účely prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve by sa mali harmonizovať postupy uznávania takéhoto oprávneného záujmu. To by malo zahŕňať spoločné vzory na uplatňovanie a uznávanie oprávnených záujmov, ktoré by uľahčili vzájomné uznávanie zo strany centrálnych registrov v celej Únii. Na tento účel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa stanovili harmonizované vzory a postupy.

(51)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy udeľovania prístupu osobám s predtým overeným oprávneným záujmom neboli neprimerane zaťažujúce, sa môže prístup obnoviť na základe zjednodušených postupov, prostredníctvom ktorých subjekt zodpovedný za centrálny register zabezpečí, aby informácie predtým získané na účely overenia boli správne a relevantné a v prípade potreby aktualizované.

(52)

S cieľom zabezpečiť primeraný a vyvážený prístup a zaručiť právo na súkromný život a ochranu osobných údajov by členské štáty okrem toho mali za výnimočných okolností stanoviť výnimky zo zverejňovania osobných informácií o skutočnom vlastníctve prostredníctvom centrálnych registrov a prístupu k nim, ak by uvedené informácie vystavili konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, vymáhania peňazí, obťažovania, násilia alebo zastrašovania. Členské štáty by takisto mali mať možnosť požadovať online registráciu s cieľom identifikovať každú osobu, ktorá žiada o informácie z centrálneho registra, ako aj zaplatenie poplatku za prístup k informáciám v registri osobami s oprávneným záujmom. Uvedené poplatky by však mali byť prísne obmedzené na to, čo je potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v centrálnych registroch a na sprístupnenie informácií, a nemali by narúšať účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(53)

Identifikácia žiadateľov je potrebná na zabezpečenie toho, aby k informáciám o skutočnom vlastníctve mali prístup len osoby s oprávneným záujmom. Postup identifikácie by sa však mal vykonávať takým spôsobom, aby neviedol k diskriminácii, a to ani na základe krajiny pobytu ani štátnej príslušnosti žiadateľov. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť dostatočné mechanizmy identifikácie, okrem iného vrátane schém elektronickej identifikácie oznámených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (20), a príslušných kvalifikovaných dôveryhodných služieb s cieľom umožniť osobám s oprávneným záujmom účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(54)

Smernicou (EÚ) 2018/843 sa dosiahlo prepojenie centrálnych registrov členských štátov s informáciami o konečných užívateľoch výhod prostredníctvom európskej centrálnej platformy zriadenej podľa smernice (EÚ) 2017/1132. Ukázalo sa, že prepojenie je nevyhnutné pre účinný cezhraničný prístup príslušných orgánov, povinných subjektov a osôb s oprávneným záujmom k informáciám o skutočnom vlastníctve. Bude potrebný ďalší vývoj, aby bolo možné pred transpozíciou tejto smernice vykonávať zmenené regulačné požiadavky. Preto by práca na prepojení mala pokračovať so zapojením členských štátov do fungovania celého systému, čo by sa malo zabezpečiť prostredníctvom pravidelného dialógu medzi Komisiou a zástupcami členských štátov venovanému otázkam fungovania systému a jeho budúceho rozvoja.

(55)

Pomocou vzájomného prepojenia centrálnych registrov s informáciami o skutočnom vlastníctve by sa na národnej aj cezhraničnej úrovni mal zaručiť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych zoskupení uvedeným v centrálnom registri každého členského štátu podľa vymedzenia oprávneného záujmu, a to na základe rozhodnutia prijatého subjektom zodpovedným za príslušný centrálny register. Aby sa zabezpečilo, že je možné preskúmať rozhodnutia o obmedzení prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, mali by sa zriadiť mechanizmy umožňujúce odvolanie voči takýmto rozhodnutiam. S cieľom zabezpečiť súdržnú a efektívnu registráciu a výmenu informácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby subjekt zodpovedný za centrálny register v ich členskom štáte spolupracoval so svojimi partnermi v iných členských štátoch, a to aj prostredníctvom výmeny informácií o trustoch a podobných právnych zoskupeniach, na ktoré sa uplatňuje právo jedného členského štátu a ktoré sa spravujú v inom členskom štáte, alebo ktorých správca je usadený alebo má bydlisko v inom členskom štáte.

(56)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Fyzické osoby, ktorých osobné údaje sa uchovávajú v centrálnych registroch ako údaje konečných užívateľov výhod, by sa mali informovať o príslušných pravidlách ochrany údajov. Okrem toho by sa mali sprístupniť len osobné údaje, ktoré sú aktuálne a týkajú sa skutočných konečných užívateľov výhod, a koneční užívatelia výhod by mali byť informovaní o svojich právach podľa právneho rámca Únie na ochranu údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

(57)

Oneskorený prístup jednotiek FIU a iných príslušných orgánov k informáciám o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok bráni v odhaľovaní prevodov finančných prostriedkov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Z toho dôvodu je dôležité, aby sa vo všetkých členských štátoch zaviedli centralizované automatizované mechanizmy, ako je register alebo systém vyhľadávania údajov, ako účinné prostriedky na získanie včasného prístupu k informáciám o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok, ich splnomocnených osôb a ich konečných užívateľov výhod. Takéto informácie by mali zahŕňať historické informácie o majiteľoch zrušených klientskych účtov, bankových účtov a platobných účtov vrátane virtuálnych IBAN-ov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok. Pri uplatňovaní ustanovení o prístupe je vhodné používať už existujúce mechanizmy, ak vnútroštátne jednotky FIU majú okamžitý a nefiltrovaný prístup k údajom, v súvislosti s ktorými vykonávajú zisťovanie. Členské štáty by mali zvážiť zasielanie ďalších informácií, ktoré považujú za potrebné a primerané v záujme dosiahnutia účinnejšieho zmierňovania rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu, do takýchto mechanizmov. V súvislosti s uvedenými zisťovaniami a žiadosťami o poskytnutie súvisiacich informácií zo strany jednotiek FIU, úradu AMLA v kontexte spoločných analýz a dozorných orgánov by sa mala zabezpečiť úplná dôvernosť.

(58)

Virtuálne IBAN-y sú virtuálne čísla vydávané úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami, ktoré umožňujú presmerovanie platieb na fyzické bankové účty alebo platobné účty. Hoci virtuálne IBAN-y môžu podniky používať na legitímne účely, napríklad na zefektívnenie procesu prijímania a zasielania platieb cez hranice, spájajú sa aj so zvýšeným rizikom prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, keďže sa môžu použiť na zakrytie totožnosti majiteľa účtu, čo jednotkám FIU sťažuje sledovanie toku finančných prostriedkov, identifikáciu miesta účtu a uloženie potrebných opatrení vrátane pozastavenia alebo monitorovania účtu. S cieľom zmierniť uvedené riziká a uľahčiť sledovanie a odhaľovanie nezákonných tokov jednotkami FIU by centralizované automatizované mechanizmy mali zahŕňať informácie o virtuálnych IBAN-och spojených s bankovým účtom alebo platobným účtom.

(59)

V záujme rešpektovania súkromia a ochrany osobných údajov by sa minimálne údaje potrebné na vykonávanie vyšetrovaní v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali uchovávať v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch pre bankové účty alebo platobné účty, účty cenných papierov a účty kryptoaktív. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ktoré dodatočné údaje sú vhodné a primerané na zber. Pri transpozícii ustanovení týkajúcich sa týchto mechanizmov by mali členské štáty stanoviť obdobia uchovávania ekvivalentné obdobiam uchovávania dokumentácie a informácií získaných v rámci uplatňovania opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členské štáty by mali mať možnosť výnimočne predĺžiť obdobie uchovávania za predpokladu, že sa uvedú dobré dôvody. Toto dodatočné obdobie uchovávania by nemalo presiahnuť ďalších päť rokov. Toto obdobie by nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo stanovujúce ďalšie požiadavky na uchovávanie údajov umožňujúce rozhodnutia v jednotlivých prípadoch s cieľom uľahčiť trestné alebo správne konania. Prístup k uvedeným mechanizmom by sa mal zakladať na zásade informovania len v prípade potreby.

(60)

Prostredníctvom prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov by vnútroštátne jednotky FIU mali možnosť rýchlo získať cezhraničné informácie o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok v iných členských štátoch, čím by sa posilnila ich schopnosť účinne vykonávať finančnú analýzu a spolupracovať s partnermi z iných členských štátov. Priamy cezhraničný prístup k informáciám o bankových účtoch a platobných účtoch, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach by jednotkám FIU umožnil vypracovať finančnú analýzu v dostatočne krátkom časovom rámci, aby dokázali vysledovať finančné prostriedky presúvané prostredníctvom rôznych účtov, a to aj s použitím virtuálnych IBAN-ov, odhaliť možné prípady prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zaručiť rýchly postup v oblasti presadzovania práva. Úradu AMLA by sa tiež mal poskytnúť priamy prístup k prepojeným centralizovaným automatizovaným mechanizmom s cieľom poskytovať operačnú podporu jednotkám FIU v rámci spoločných analýz. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa priamy prístup k prepojeným centralizovaným automatizovaným mechanizmom rozšíril aj na dozorné orgány, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy.

(61)

S cieľom rešpektovať právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie a obmedziť vplyv cezhraničného prístupu k informáciám uchovávaným vo vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmoch by bol rozsah informácií prístupných prostredníctvom systému prepojenia registrov bankových účtov (ďalej len „BARIS“) obmedzený len na nevyhnutné minimum v súlade so zásadou minimalizácie údajov, aby bola možná identifikácia všetkých fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú bankové účty alebo platobné účty, účty cenných papierov, účty kryptoaktív a bezpečnostné schránky. Jednotkám FIU a úradu AMLA, ako aj orgánom dohľadu by sa mal udeliť okamžitý a nefiltrovaný prístup k systému BARIS. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pracovníci jednotiek FIU zachovávali prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, a aby boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť technické a organizačné opatrenia na zaručenie bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem.

(62)

V súvislosti s prepojením centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) obsahujúcich informácie o bankových účtoch a platobných účtoch, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach prostredníctvom systému BARIS sa vyžaduje koordinácia vnútroštátnych systémov, ktoré majú rôzne technické charakteristiky. Na uvedený účel by sa mali vypracovať technické opatrenia a špecifikácie, v ktorých sa budú zohľadňovať rozdiely medzi vnútroštátnymi centralizovanými automatizovanými mechanizmami.

(63)

Pre páchateľov trestnej činnosti sú atraktívnou komoditou na legalizáciu príjmov z nezákonnej činnosti nehnuteľnosti, keďže umožňujú skryť skutočný zdroj finančných prostriedkov a totožnosť konečného užívateľa výhod. Riadna a včasná identifikácia nehnuteľností, ako aj fyzických osôb, právnych subjektov a právnych zoskupení, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov je dôležitá na odhaľovanie systémov prania špinavých peňazí, na zmrazenie a konfiškáciu majetku, ako aj na správne opatrenia na zmrazenie majetku, ktorými sa vykonávajú cielené finančné sankcie. Je preto dôležité, aby členské štáty poskytli jednotkám FIU a iným príslušným orgánom okamžitý a priamy prístup k informáciám, ktoré umožňujú riadne vykonávať analýzy a vyšetrovania potenciálnych trestných prípadov týkajúcich sa nehnuteľností. S cieľom uľahčiť účinný prístup by sa tieto informácie mali poskytovať bezplatne prostredníctvom jednotného prístupového bodu, digitálnymi prostriedkami a podľa možnosti v strojovo čitateľnom formáte. Tieto informácie by mali zahŕňať historické informácie vrátane histórie vlastníctva nehnuteľností, cien, za ktoré boli nehnuteľnosti nadobudnuté v minulosti, a súvisiacich bremien počas vymedzeného obdobia v minulosti, aby jednotky FIU a iné príslušné orgány v danom členskom štáte mohli analyzovať a identifikovať akékoľvek podozrivé činnosti týkajúce sa transakcií s nehnuteľnosťami vrátane pozemkov, ktoré by mohli naznačovať pranie špinavých peňazí alebo iné druhy trestnej činnosti. Takéto historické informácie sa týkajú druhov informácií, ktoré sa už zhromaždili pri vykonávaní transakcií s nehnuteľnosťami. Dotknutým osobám sa preto neukladajú žiadne nové povinnosti, čím sa zabezpečuje riadne rešpektovanie oprávnených očakávaní dotknutých osôb. Vzhľadom na často cezhraničnú povahu zločineckých systémov zahŕňajúcich nehnuteľnosti je vhodné určiť minimálny súbor informácií, ku ktorým by príslušné orgány mali mať prístup a mohli si ich vymieňať so svojimi partnermi v iných členských štátoch.

(64)

Členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a samostatné jednotky FIU na zhromažďovanie a analyzovanie informácií s cieľom odhaliť spojitosti medzi podozrivými transakciami a činnosťami a súvisiacou trestnou činnosťou s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim. Jednotka FIU by mala byť jediná centrálna vnútroštátna jednotka, ktorá zodpovedá za prijímanie a analyzovanie hlásení o podozrivých transakciách, hlásení o cezhraničných fyzických presunoch peňažných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom colného informačného systému, o transakciách ohlásených pri prekročení určitého limitu (zverejňovania informácií na základe limitov), ako aj iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, ktoré poskytli povinné subjekty. Operačná nezávislosť a samostatnosť jednotky FIU by mala byť zaistená tým, že sa jej udelí právomoc a kapacita na vykonávanie jej funkcií slobodne, vrátane možnosti prijímať samostatné rozhodnutia týkajúce sa analýzy, žiadostí a poskytovania konkrétnych informácií. Vo všetkých prípadoch by jednotky FIU mali mať nezávislé právo postúpiť alebo poskytnúť informácie relevantným príslušným orgánom. Jednotke FIU by sa mali poskytnúť primerané finančné, ľudské a technické zdroje takým spôsobom, aby bola zaistená jej samostatnosť a nezávislosť a aby mohla účinne vykonávať svoj mandát. Jednotka FIU by mala mať možnosť získať a použiť zdroje potrebné na výkon svojich funkcií, a to na individuálnom alebo rutinnom základe a bez akéhokoľvek neprimeraného ovplyvňovania alebo zasahovania zo strany politikov, vlády alebo priemyselných odvetví, ktoré by mohli narušiť jej operačnú nezávislosť. S cieľom posúdiť plnenie uvedených požiadaviek a identifikovať nedostatky a osvedčené postupy by mal byť úrad AMLA splnomocnený koordinovať organizáciu partnerských hodnotení jednotiek FIU.

(65)

Pracovníci jednotiek FIU by mali byť bezúhonní a náležite kvalifikovaní a mali by dodržiavať prísne profesionálne normy. Jednotky FIU by mali mať zavedené postupy na účinné predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie. Vzhľadom na povahu svojej práce sú jednotky FIU príjemcami veľkého množstva citlivých osobných a finančných informácií a majú k nim prístup. Pracovníci jednotiek FIU by preto mali mať primerané zručnosti, pokiaľ ide o etické používanie analytických nástrojov pre veľké dáta. Okrem toho by činnosti jednotiek FIU mohli mať vplyv na základné práva jednotlivcov, ako je právo na ochranu osobných údajov, právo na súkromný život a vlastnícke právo. Jednotky FIU by preto mali určiť úradníka pre základné práva, ktorý môže byť jedným z existujúcich zamestnancov FIU. Medzi úlohy úradníka pre základné práva by malo patriť monitorovanie a podpora dodržiavania základných práv zo strany jednotiek FIU, poskytovanie poradenstva a usmernení jednotke FIU v súvislosti s dôsledkami jej politík a postupov na základné práva, kontrola zákonnosti a etiky činností jednotiek FIU a vydávanie nezáväzných stanovísk, a to bez toho, aby to bránilo činnostiam jednotiek FIU alebo ich spomaľovalo. Určenie úradníka pre základné práva by pomohlo zabezpečiť, aby jednotky FIU pri vykonávaní svojich úloh rešpektovali a chránili základné práva dotknutých jednotlivcov.

(66)

Jednotky FIU by mali mať možnosť poskytovať informácie príslušným orgánom povereným bojom proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Takýmito orgánmi by sa mali rozumieť aj orgány s úlohou v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdnictva. Vo všetkých členských štátoch existujú aj iné orgány, ktoré plnia osobitné úlohy spojené s bojom proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu, a jednotky FIU by mali byť schopné poskytovať výsledky svojich operačných alebo strategických analýz aj im, ak považujú uvedené výsledky za relevantné pre ich fungovanie. Výsledky uvedených analýz poskytujú zmysluplné spravodajské informácie, ktoré sa majú použiť pri udávaní smerov vyšetrovania a trestného stíhania. Zdroj hlásenia o podozrivej transakcii alebo činnosti by sa pri šírení nemal zverejňovať. To by však nemalo brániť jednotkám FIU v šírení relevantných informácií vrátane napríklad informácií o číslach IBAN, kódoch BIC alebo SWIFT. Okrem toho by jednotky FIU mali mať možnosť vymieňať si ďalšie informácie, ktoré majú k dispozícii, a to aj na žiadosť iných príslušných orgánov. Pri uplatňovaní svojej autonómie a nezávislosti by jednotky FIU mali zvážiť, ako by odmietnutie poskytnutia informácií mohlo ovplyvniť spoluprácu a širší cieľ boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Odmietnutia by sa mali obmedziť na výnimočné okolnosti, napríklad ak informácie pochádzajú od inej jednotky FIU, ktorá nesúhlasila s ich ďalším šírením, alebo ak má jednotka FIU dôvody domnievať sa, že informácie sa nepoužijú na účely, na ktoré boli vyžiadané. V takýchto prípadoch by jednotka FIU mala uviesť dôvody odmietnutia. Medzi takéto dôvody by mohlo patriť objasnenie, že jednotka FIU príslušnými informáciami nedisponuje, alebo že súhlas s ďalším šírením nebol udelený.

(67)

Pre integritu a stabilitu finančného systému má zásadný význam účinná spolupráca a výmena informácií medzi jednotkami FIU a orgánmi dohľadu. Zabezpečuje sa ňou komplexný a konzistentný prístup k predchádzaniu praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a k boju proti nim, zvyšuje účinnosť mechanizmu Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a chráni hospodárstvo pred hrozbami, ktoré predstavujú nezákonné finančné činnosti. Informácie, ktoré majú jednotky FIU k dispozícii a ktoré sa týkajú napríklad kvality a počtu hlásení o podozrivých transakciách predkladaných povinnými subjektmi, kvality a včasnosti odpovedí povinných subjektov na žiadosti jednotiek FIU o informácie a informácií o typoch trendoch a metódach prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu môžu orgánom dohľadu pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých sú riziká vyššie alebo v ktorých je dodržiavanie predpisov nedostatočné, a poskytnúť im tak prehľad o tom, či je potrebné posilniť dohľad vo vzťahu ku konkrétnym povinným subjektom alebo odvetviam. Na uvedený účel by jednotky FIU mali orgánom dohľadu buď z vlastného podnetu alebo na požiadanie poskytovať určité druhy informácií, ktoré by mohli byť relevantné na účely dohľadu.

(68)

Jednotky FIU zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii finančných operácií teroristických sietí, najmä cezhraničných, a pri odhaľovaní ich finančných podporovateľov. Finančné spravodajské informácie by mohli mať zásadný význam pri odhaľovaní uľahčovania teroristických trestných činov a sietí a systémov teroristických organizácií. Vo funkciách, kompetenciách a právomociach jednotiek FIU existujú značné rozdiely. Súčasné rozdiely by však nemali ovplyvniť činnosť jednotky FIU, najmä jej schopnosť vypracúvať preventívne analýzy na podporu všetkých orgánov poverených vykonávať spravodajské, vyšetrovacie a súdne činnosti, a medzinárodnú spoluprácu. V súvislosti s výkonom úloh jednotiek FIU je nevyhnutné identifikovať minimálny súbor údajov, ku ktorým by jednotky FIU mali mať rýchly prístup a ktoré by si mohli bez prekážok vymieňať s partnermi z iných členských štátov. Vo všetkých prípadoch podozrení na pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu by tok informácií mal byť priamy a rýchly medzi jednotkami FIU bez zbytočného zdržania. Je preto dôležité ďalej zvýšiť efektívnosť a účinnosť jednotiek FIU, a to objasnením ich právomocí a spolupráce medzi nimi.

(69)

Medzi právomoci jednotiek FIU patrí právo na priamy alebo nepriamy prístup k „finančným“ a „administratívnym“ informáciám, ako aj k informáciám „na účely presadzovania práva“, ktoré sú potrebné na boj proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Nedostatočné vymedzenie toho, aké druhy informácií patria do uvedených všeobecných kategórií, viedlo k tomu, že jednotky FIU získali prístup k značne rôznorodým súborom informácií, čo má vplyv na ich analytické funkcie, ako aj na schopnosť účinnej spolupráce s partnermi v iných členských štátoch, okrem iného v rámci spoločných analýz. Je preto potrebné vymedziť minimálne súbory „finančných“ a „administratívnych“ informácií, ako aj informácií „na účely presadzovania práva“, ktoré by mali byť priamo alebo nepriamo sprístupnené každej jednotke FIU v celej Únii. Jednotky FIU takisto prijímajú a uchovávajú vo svojich databázach informácie týkajúce sa transakcií, ktoré sa ohlasujú pri prekročení stanovených limitov (ohlásenia založené na limitoch), alebo majú k nim prístup. Uvedené ohlásenia sú dôležitým zdrojom informácií a jednotky FIU ich vo veľkej miere využívajú v kontexte domácich a spoločných analýz. Ohlásenia založené na limitoch preto patria medzi informácie, ktoré sa vymieňajú prostredníctvom siete FIU.net. Dôležitým predpokladom operačnej účinnosti a schopnosti jednotiek FIU reagovať je priamy prístup. Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť jednotkám FIU priamy prístup k širšiemu súboru informácií, než sa vyžaduje v tejto smernici. Touto smernicou sa zároveň nevyžaduje, aby členské štáty zriadili nové databázy alebo registre v prípadoch, keď sa určité druhy informácií, napríklad informácie o obstarávaní, uchovávajú v rôznych úložiskách alebo archívoch. Ak databáza alebo register neboli zriadené, mali by členské štáty prijať ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jednotky FIU mohli tieto informácie rýchlo získať. Navyše by jednotky FIU mali mať možnosť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich úloh. Jednotka FIU by takisto mala mať možnosť získať tieto informácie na základe žiadosti predloženej inou jednotkou FIU a vymieňať si tieto informácie so žiadajúcou jednotkou FIU.

(70)

Prístup by sa mal považovať za priamy a okamžitý, ak sú informácie obsiahnuté v databáze, registri alebo elektronickom systéme vyhľadávania údajov, ktorý jednotke FIU umožňuje získať ich priamo prostredníctvom automatizovaného mechanizmu bez zapojenia sprostredkovateľa. Ak informácie uchováva iný subjekt alebo orgán, priamy prístup znamená, že tieto orgány alebo subjekty ich urýchlene postupujú jednotke FIU bez toho, aby zasahovali do obsahu požadovaných údajov alebo informácií, ktoré sa majú poskytnúť. Informácie by sa nemali nijako filtrovať. V niektorých situáciách by však požiadavky na dôvernosť spojené s informáciami nemuseli umožňovať poskytnutie informácií nefiltrovaným spôsobom. Je to tak napríklad v prípade, keď sa daňové informácie môžu jednotkám FIU poskytnúť len na základe súhlasu daňového orgánu v tretej krajine, keď by priamy prístup k informáciám týkajúcim sa presadzovania práva mohol ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie, ako aj v súvislosti s údajmi zo záznamov o cestujúcich zozbieranými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 (21). V takýchto prípadoch by členské štáty mali vynaložiť čo najväčšie úsilie na zabezpečenie účinného prístupu jednotiek FIU k informáciám, a to aj tým, že jednotkám FIU umožnia prístup za podobných podmienok, aké sa na vnútroštátnej úrovni ponúkajú iným orgánom, s cieľom uľahčiť ich analytické činnosti.

(71)

Prevažná väčšina jednotiek FIU má právomoc prijímať naliehavé opatrenia a pozastaviť alebo odmietnuť súhlas s transakciou, a to s cieľom vykonať analýzu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analytických činností príslušným orgánom. V členských štátoch však existujú rozdiely v súvislosti s dĺžkou trvania pozastavenia, čo má vplyv nielen na odklad činností cezhraničnej povahy prostredníctvom spolupráce medzi jednotkami FIU, ale aj na základné práva jednotlivcov. Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že jednotky FIU majú schopnosť urýchlene zadržať finančné prostriedky alebo majetok pochádzajúce z trestnej činnosti a zabrániť ich úniku, a to aj na účely zhabania, mala by sa jednotkám FIU udeliť právomoc pozastaviť používanie bankového účtu alebo platobného účtu, účtu kryptoaktív alebo obchodný vzťah s cieľom analyzovať transakcie uskutočnené prostredníctvom účtu alebo obchodného vzťahu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že takéto pozastavenie by malo vplyv na vlastnícke právo, mali by mať jednotky FIU možnosť pozastaviť na obmedzené obdobie transakcie, účty alebo obchodné vzťahy s cieľom zachovať finančné prostriedky, vykonať potrebné analýzy a poskytnúť výsledky analýz príslušným orgánom na účely možného prijatia vhodných opatrení. Vzhľadom na významnejší vplyv na základné práva dotknutej osoby by sa pozastavenie účtu alebo obchodného vzťahu malo uložiť na obmedzenejšiu dobu, ktorá by sa mala stanoviť na päť pracovných dní. Členské štáty môžu vymedziť dlhšie obdobie pozastavenia, ak podľa vnútroštátneho práva vykonáva jednotka FIU právomoci v oblasti vymáhania majetku a funkcie vysledovania, zhabania, zmrazenia alebo konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. V takýchto prípadoch by sa malo zaručiť zachovanie základných práv dotknutých osôb a jednotky FIU by mali svoje funkcie vykonávať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi zárukami. Jednotky FIU by mali pozastavenie transakcie, účtu alebo obchodného vzťahu zrušiť hneď, ako takéto pozastavenie už nebude potrebné. Ak je vymedzené dlhšie obdobie pozastavenia, dotknuté osoby, ktorých transakcie, účty alebo obchodné vzťahy boli pozastavené, by mali mať možnosť napadnúť príkaz na pozastavenie na súde.

(72)

Za osobitných okolností by jednotky FIU mali mať možnosť vo vlastnom mene alebo v mene inej jednotky FIU požiadať povinný subjekt, aby počas vymedzeného obdobia monitoroval transakcie alebo činnosti vykonávané prostredníctvom bankového účtu alebo platobného účtu alebo účtu kryptoaktív alebo iného druhu obchodného vzťahu vo vzťahu k osobám, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Dôkladnejšie monitorovanie účtu alebo obchodného vzťahu môže jednotke FIU poskytnúť ďalšie poznatky o vzorcoch transakcií majiteľa účtu a viesť k včasnému odhaleniu nezvyčajných alebo podozrivých transakcií alebo činností, ktoré by si mohli vyžadovať ďalšie opatrenia zo strany jednotky FIU vrátane pozastavenia účtu alebo obchodného vzťahu, analýzy zhromaždených spravodajských informácií a ich poskytnutia orgánom pôsobiacim v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania. Jednotky FIU by takisto mali mať možnosť upozorniť povinné subjekty na informácie relevantné pre vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Takéto upozornenia môžu povinným subjektom pomôcť formovať ich postupy náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zabezpečiť ich súlad s rizikami, zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať ich systémy posudzovania rizika a riadenia rizika a poskytnúť im dodatočné informácie, ktoré by mohli vyvolať potrebu zvýšenej náležitej starostlivosti v súvislosti s určitými klientmi alebo transakciami, ktoré predstavujú vyššie riziká.

(73)

Na účely vyššej transparentnosti a zodpovednosti a na zvýšenie informovanosti o činnostiach jednotiek FIU by tieto jednotky mali každoročne vydávať správy o činnosti. V uvedených správach by sa mali poskytovať aspoň štatistické údaje týkajúce sa prijatých správ o podozrivých transakciách a prijatých nadväzujúcich opatrení, počtu poskytnutí informácií vnútroštátnym príslušným orgánom a nadväzujúcich opatrení prijatých na základe poskytnutia uvedených informácií, počtu žiadostí odoslaných iným jednotkám FIU a prijatých od iných jednotiek FIU, ako aj informácií o identifikovaných trendoch a typológiách. Uvedené správy by sa mali sprístupniť verejnosti s výnimkou ich častí, ktoré obsahujú citlivé a utajované skutočnosti.

(74)

Aspoň raz za rok by jednotka FIU mala poskytnúť povinným subjektom spätnú väzbu, pokiaľ ide o kvalitu správ o podozrivých transakciách, ich včasnosť, opis podozrenia a akékoľvek ďalšie poskytnuté dokumenty. Takáto spätná väzba sa môže poskytnúť jednotlivým povinným subjektom alebo skupinám povinných subjektov a jej cieľom by malo byť ďalšie zlepšenie schopnosti povinných subjektov odhaľovať a identifikovať podozrivé transakcie a činnosti, zlepšiť kvalitu hlásení o podozrivých transakciách, zlepšiť celkové mechanizmy nahlasovania a poskytnúť povinným subjektom dôležité poznatky o trendoch, typológii a rizikách spojených s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu. Pri určovaní typu a frekvencie spätnej väzby by jednotky FIU mali v čo najväčšej miere zohľadniť oblasti, v ktorých by mohlo byť potrebné zlepšiť ohlasovacie činnosti. S cieľom podporiť jednotný prístup v rámci jednotiek FIU a primeranú spätnú väzbu pre povinné subjekty by úrad AMLA mal pre jednotky FIU vydávať odporúčania týkajúce sa najlepších postupov a prístupov k poskytovaniu spätnej väzby. Ak by to neohrozilo analytickú alebo vyšetrovaciu prácu, by jednotky FIU mohli zvážiť poskytnutie spätnej väzby o použití alebo výsledku hlásenia o podozrivých transakciách, či už k jednotlivým hláseniam alebo súhrnne. Jednotky FIU by tiež mali colným orgánom aspoň raz ročne poskytovať spätnú väzbu o účinnosti hlásení o cezhraničných fyzických pohyboch peňažných prostriedkov v hotovosti a nadväzujúcich opatreniach.

(75)

Účelom jednotky FIU je zhromažďovanie a analyzovanie informácií s cieľom zistiť prepojenia medzi podozrivými transakciami alebo činnosťami a súvisiacou trestnou činnosťou, s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim a poskytovať výsledky svojej analýzy, ako aj dodatočné informácie príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu. Jednotka FIU by sa nemala vyhýbať výmene informácií ani odmietnuť výmenu informácií s inou jednotkou FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie z dôvodov, ako napríklad nedostatočná identifikácia predikatívneho trestného činu, charakteristiky vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov a rozdiely vo vymedzení predikatívnych trestných činov alebo chýbajúci odkaz na konkrétne predikatívne trestné činy. Jednotky FIU uvádzali, že ťažkosti pri výmene informácií spôsobujú rozdiely medzi vymedzením niektorých predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako napríklad daňových trestných činov, ktoré nie sú harmonizované právom Únie. Takéto rozdiely by nemali brániť vzájomnej výmene informácií, poskytovaniu informácií iným príslušným orgánom a používaniu týchto informácií. Jednotky FIU by mali rýchlo, konštruktívne a účinne zabezpečovať čo najširšiu medzinárodnú spoluprácu s jednotkami FIU z tretích krajín, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu, a to v súlade s pravidlami ochrany údajov uplatniteľnými na prenos údajov, odporúčaniami FATF a zásadami Egmontskej skupiny pre výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Na uvedený účel by sa jednotky FIU mali nabádať, aby uzatvárali dvojstranné dohody a memorandá o porozumení s partnermi z tretích krajín, pričom by sa mali zohľadniť všetky povinnosti v oblasti základných práv a potreba chrániť právny štát.

(76)

Jednotka FIU môže uložiť určité obmedzenia a hranice, pokiaľ ide o ďalšie využívanie informácií, ktoré poskytuje inej jednotke FIU. Prijímajúca jednotka FIU by mala informácie použiť len na účely, na ktoré boli vyžiadané alebo poskytnuté. Jednotka FIU by mala poskytnúť svoj predbežný súhlas inej jednotke FIU s postúpením informácií iným príslušným orgánom, a to bez ohľadu na druh možného predikatívneho trestného činu a bez ohľadu na to, či bol predikatívny trestný čin v čase výmeny identifikovaný, aby sa umožnilo účinné vykonávanie funkcie poskytovania informácií. Takýto predchádzajúci súhlas s ďalším poskytovaním informácií by sa mal udeliť bezodkladne a nemal by sa odmietnuť, iba ak by nepatril do rozsahu pôsobnosti ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo by nebol v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva. Jednotky FIU by mali vysvetliť akékoľvek odmietnutie udeliť súhlas.

(77)

Jednotky FIU by mali pri vzájomnej spolupráci a výmene informácií využívať bezpečnostné zariadenia vrátane chránených komunikačných kanálov. V tejto súvislosti by sa mal zriadiť systém na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov (ďalej len „sieť FIU.net“). Uvedený systém by mal spravovať úrad AMLA, ktorý by mal zabezpečovať aj jeho hosting, pričom systém by mal poskytovať najvyššiu úroveň bezpečnosti a úplné šifrovanie vymieňaných informácií. Sieť FIU.net by mali jednotky FIU používať na vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií, pričom podľa potreby a na základe rozhodnutia úradu AMLA by sa mohla používať aj na výmenu informácií s jednotkami FIU tretích krajín a s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Jednotky FIU by mali využívať plný potenciál funkcií siete FIU.net. Tieto funkcie by mali umožniť jednotkám FIU, aby pseudoanonymne porovnávali svoje údaje s údajmi ostatných jednotiek FIU s cieľom zistiť, ktoré subjekty sú predmetom záujmu jednotky FIU v iných členských štátoch, a určiť ich príjmy a finančné prostriedky, a to pri zachovaní úplnej ochrany osobných údajov. S cieľom identifikovať prepojenia medzi finančnými informáciami a spravodajskými informáciami o trestnej činnosti by jednotky FIU mali takisto mať možnosť používať funkcie siete FIU.net na pseudoanonymné párovanie svojich údajov s informáciami, ktorými disponujú orgány, úrady a agentúry Únie, pokiaľ takéto krížové porovnávanie patrí do ich príslušných právnych mandátov a pri plnom dodržiavaní uplatniteľných pravidiel ochrany údajov.

(78)

Je dôležité, aby jednotky FIU navzájom účinne spolupracovali a vymieňali si informácie. V uvedenej súvislosti by mal potrebnú pomoc poskytovať úrad AMLA, a to nielen prostredníctvom koordinácie spoločných analýz cezhraničných hlásení o podozrivých transakciách, ale aj vypracovaním návrhu vykonávacích a regulačných technických predpisov upravujúcich formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií medzi jednotkami FIU, vzoru na podávanie hlásení o podozrivých transakciách a relevantnosti a kritérií výberu, ktoré treba zohľadniť pri určovaní toho, či sa hlásenie o podozrivej transakcii vzťahuje na iný členský štát, ako aj usmernení týkajúcich sa povahy, vlastností a cieľov operačnej a strategickej analýzy a postupov, ktoré sa majú zaviesť na účely podávania a prijímania hlásení o podozrivých transakciách, ktoré sa týkajú iného členského štátu, a na účely nadväzujúcich opatrení. Úrad AMLA by mal takisto zaviesť proces partnerského preskúmania s cieľom posilniť konzistentnosť a účinnosť činností jednotiek FIU a uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi jednotkami FIU.

(79)

Jednotky FIU sú zodpovedné za prijímanie hlásení o podozrivých transakciách alebo činnostiach od povinných subjektov usadených na území ich členských štátov. Určité podozrivé transakcie alebo činnosti ohlásené jednotkám FIU by sa však mohli týkať činností vykonávaných povinnými subjektmi v iných členských štátoch, v ktorých pôsobia a nie sú tam usadené. V uvedených prípadoch je dôležité, aby jednotky FIU poskytli tieto hlásenia svojmu partnerovi v členskom štáte, ktorého sa transakcia alebo činnosť týka, bez toho, aby používanie týchto hlásení podmieňovali podmienkami. Sieť FIU.net umožňuje šírenie takýchto cezhraničných hlásení. S cieľom zlepšiť uvedenú funkciu prebieha modernizácia systému na umožnenie rýchleho šírenia takýchto hlásení a podporu významného objemu výmeny informácií medzi jednotkami FIU, a tým aj účinné vykonávanie tejto smernice.

(80)

Na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce sú potrebné lehoty vzťahujúce sa na výmenu informácií medzi jednotkami FIU. Lehoty by sa mali stanoviť, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia. Kratšie lehoty by sa mali stanoviť vo výnimočných, v odôvodnených a naliehavých prípadoch, keď má požiadaná jednotka FIU priamy prístup do databáz, v ktorých sa uchovávajú požadované informácie. V prípadoch, keď požiadaná jednotka FIU nedokáže poskytnúť informácie v lehote, mala by o tom informovať žiadajúcu jednotku FIU.

(81)

Pohyb peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti presahuje hranice a môže mať vplyv na rôzne členské štáty. Cezhraničné prípady zahŕňajúce viaceré jurisdikcie sú stále častejšie a významnejšie, a to aj vďaka cezhraničným činnostiam, ktoré vykonávajú povinné subjekty. S cieľom účinne sa zaoberať prípadmi, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, by mali mať jednotky FIU možnosť konať nad rámec samotnej výmeny informácií na účely odhaľovania a analýzy podozrivých transakcií a činností a vykonávať spoločne samotnú analytickú činnosť. Jednotky FIU uviedli určité významné skutočnosti, ktoré obmedzujú alebo podmieňujú schopnosť jednotiek FIU zúčastňovať sa na spoločnej analýze. Vykonávanie spoločnej analýzy podozrivých transakcií a činností umožní jednotkám FIU využiť možné synergie, použiť informácie z rôznych zdrojov, získať úplný obraz o anomálnych činnostiach a obohatiť analýzu. Jednotky FIU by mali mať možnosť vykonávať spoločné analýzy podozrivých transakcií a činností a zriaďovať tímy pre spoločné analýzy na špecifické účely a na obmedzený čas a zapájať sa do ich činnosti, a to s pomocou úradu AMLA. Úrad AMLA by mal sieť FIU.net využívať, aby mohol zasielať, prijímať a krížovo porovnávať informácie a poskytovať operačnú podporu jednotkám FIU v kontexte spoločnej analýzy cezhraničných prípadov.

(82)

Účasť tretích strán vrátane orgánov, úradov a agentúr Únie by mohla mať pre úspešný výsledok analýz jednotiek FIU vrátane spoločných analýz zásadný význam. Jednotky FIU preto môžu prizvať tretie strany, aby sa zúčastnili na spoločnej analýze, v prípade, že takáto účasť by zodpovedala príslušným mandátom týchto tretích strán. Účasť tretích strán na analytickom procese by mohla pomôcť identifikovať prepojenia medzi finančnými spravodajskými informáciami a informáciami a spravodajskými informáciami o trestnej činnosti, obohatiť analýzu a určiť, či existujú náznaky, že bol spáchaný trestný čin.

(83)

Na ochranu integrity finančného systému Únie a vnútorného trhu je nevyhnutný účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi. Na uvedený účel by mali členské štáty zaviesť účinný a nestranný dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a stanoviť podmienky účinnej, včasnej a trvalej spoluprácu medzi orgánmi dohľadu.

(84)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinný a nestranný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi založený na hodnotení rizika, predovšetkým zo strany orgánov verejnej moci prostredníctvom samostatného a nezávislého vnútroštátneho orgánu dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu by mali byť schopné uskutočňovať komplexný rozsah úloh s cieľom vykonávať účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi.

(85)

Únia bola príležitostne svedkom laxného prístupu k dohľadu nad plnením povinností povinných subjektov, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Je preto nevyhnutné, aby sa vnútroštátnym orgánom dohľadu v rámci integrovaného mechanizmu dohľadu zavedeného touto smernicou a nariadením (EÚ) 2024/1620 objasnili ich príslušné práva a povinnosti.

(86)

S cieľom účinnejšie a pravidelnejšie posudzovať a monitorovať riziká, ktorým sú vystavené povinné subjekty, a vnútorné politiky, postupy a kontroly, ktoré zavádzajú v záujme riadenia a zmierňovania týchto rizík, a s cieľom vykonávať cielené finančné sankcie, je potrebné objasniť, že vnútroštátne orgány dohľadu sú oprávnené aj povinné vykonávať všetky vyšetrovania na mieste aj na diaľku, ako aj tematické kontroly a akékoľvek iné zisťovania a posudzovania tak, ako to považujú za potrebné. Mali by byť tiež schopné bez zbytočného odkladu reagovať na akékoľvek podozrenie z nedodržiavania príslušných požiadaviek a prijať vhodné opatrenia v oblasti dohľadu na riešenie podozrení z nedodržiavania príslušných požiadaviek. Orgánom dohľadu to pomôže nielen pri rozhodovaní o prípadoch, v ktorých sú osobitné riziká charakteristické pre určitý sektor jasné a zrejmé, ale sa im aj poskytnú nástroje potrebné na ďalšie postupovanie relevantných informácií povinným subjektom s cieľom poskytovať im informácie potrebné na to, aby porozumeli rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(87)

Osvetová činnosť vrátane poskytovania informácií orgánmi dohľadu povinným subjektom, nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, je nevyhnutná na to, aby sa zaručilo, že súkromný sektor primerane rozumie povahe a miere rizík, ktorým čelí v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. To zahŕňa šírenie označení na základe cielených finančných sankcií a finančných sankcií OSN, ktoré by sa mali uskutočniť ihneď po vykonaní označení, aby si sektor mohol plniť svoje povinnosti. Keďže vykonávanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinnými subjektmi zahŕňa spracúvanie osobných údajov, je dôležité, aby sa orgány dohľadu oboznámili s usmerneniami a ďalšími publikáciami vydanými orgánmi pre ochranu údajov, a to buď na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni Únie prostredníctvom Európskeho výboru pre ochranu údajov, a aby uvedené informácie podľa potreby poskytovali subjektom pod ich dohľadom.

(88)

Orgány dohľadu by mali ku svojej činnosti zaujať prístup založený na hodnotení rizika, ktorý by umožnil zamerať zdroje tam, kde existujú najvyššie riziká, a zároveň zabezpečiť, aby žiadny sektor ani subjekt nezostal nechránený pred pokusmi páchateľov trestnej činnosti o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Na tento účel by orgány dohľadu mali každoročne plánovať svoje činnosti. Mali by pritom zabezpečiť nielen pokrytie odvetví pod ich dohľadom na základe posúdenia rizika, ale aj to, aby boli schopné rýchlo reagovať v prípade objektívnych a závažných náznakov porušení v rámci povinného subjektu, a to najmä v nadväznosti na verejné odhalenia alebo informácie predložené nahlasujúcimi osobami. Orgány dohľadu by mali takisto zabezpečiť transparentnosť činností dohľadu, ktoré vykonávali, ako sú kolégiá orgánov dohľadu, ktoré organizovali a na ktorých sa zúčastnili, prijaté opatrenia dohľadu na mieste a na diaľku, uložené peňažné sankcie alebo uplatnené administratívne opatrenia. Úrad AMLA by mal zohrávať vedúcu úlohu pri posilňovaní spoločného chápania rizík a malo by sa mu preto zveriť vypracovanie referenčných hodnôt a metodiky posudzovania a klasifikovania profilu inherentného a zvyškového rizika povinných subjektov a frekvencie preskúmania uvedeného rizikového profilu.

(89)

Informovanie jednotiek FIU o skutočnostiach, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu zo strany orgánov dohľadu, je jedným z kľúčových prvkov efektívneho a účinného dohľadu nad rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý orgánom dohľadu umožňuje riešiť nedostatky v procese ohlasovania zo strany povinných subjektov. Na tento účel by orgány dohľadu mali mať možnosť nahlásiť jednotke FIU prípady podozrenia, ktoré zistia v priebehu svojich činností dohľadu, a to, že povinný subjekt ohlásenie nepredložil alebo ho nedoplnil o dodatočné informácie. Orgány dohľadu by takisto mali mať možnosť ohlasovať podozrenia z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu zamestnancami povinných subjektov alebo osobami v rovnocennej pozícii, členmi ich vedenia alebo konečnými užívateľov výhod. Je preto potrebné, aby členské štáty zaviedli systém, ktorým sa zabezpečí riadne a včasné informovanie jednotiek FIU. Ohlasovanie podozrení jednotke FIU by sa nemalo chápať tak, že nahrádza povinnosť orgánov verejnej moci ohlasovať dotknutým príslušným orgánom akúkoľvek trestnú činnosť, ktorú odhalia alebo o ktorej sa dozvedia počas plnenia svojich úloh. Informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, by sa v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu nemali zhromažďovať ani konzultovať, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1624. Ak sa orgány dohľadu s takýmito informáciami stretnú alebo ich získajú, nemali by ich brať do úvahy na účely svojich činností dohľadu, ani by ich nemali ohlasovať jednotke FIU.

(90)

Na zabezpečenie spoločného prístupu k dohľadu v celej Únii je nevyhnutná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Aby bola uvedená spolupráca účinná, musí sa v čo najväčšej miere využiť, pričom sa neberie do úvahy povaha ani postavenie orgánov dohľadu. Okrem tradičnej spolupráce, ako je schopnosť viesť vyšetrovania v mene žiadajúceho dozorného orgánu, je vhodné umožniť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore v súvislosti s povinnými subjektmi, ktoré pôsobia v niekoľkých členských štátoch prostredníctvom organizačných jednotiek, a pokiaľ ide o povinné subjekty, ktoré sú súčasťou cezhraničnej skupiny. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi tretej krajiny môžu byť do uvedených kolégií prizvané za určitých podmienok vrátane požiadaviek na dôvernosť rovnocenných s požiadavkami platnými pre orgány dohľadu nad finančnými subjektmi Únie a dodržiavania práva Únie, pokiaľ ide o spracúvanie a prenos osobných údajov. Činnosť kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala byť primeraná úrovni rizika, ktorému je vystavená úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, a rozsahu cezhraničnej činnosti.

(91)

V smernici (EÚ) 2015/849 sa uviedla všeobecná požiadavka na spoluprácu medzi orgánmi dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu. Uvedená požiadavka sa následne posilnila s cieľom zabrániť zakázaniu alebo bezdôvodnému obmedzeniu výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi dohľadu. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje jednoznačný právny rámec, sa pri zriaďovaní kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vychádzalo z nezáväzných usmernení. Je preto potrebné určiť jasné pravidlá organizácie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zabezpečiť koordinovaný a právne vyhovujúci prístup, pričom sa zohľadňuje potreba štruktúrovanej interakcie medzi orgánmi dohľadu v celej Únii. V súlade s koordinačnou úlohou a úlohou dozoru, ktorú plní úrad AMLA, by sa mu malo zveriť vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov, v ktorých by sa vymedzili všeobecné podmienky umožňujúce riadne fungovanie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(92)

Povinné subjekty pôsobiace v nefinančnom sektore by mohli tiež vykonávať cezhraničné činnosti alebo byť súčasťou skupín, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti. Preto je vhodné stanoviť pravidlá, ktorými sa vymedzí fungovanie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre skupiny vykonávajúce finančné a nefinančné činnosti a ktoré umožnia zriadenie kolégií orgánov dohľadu v nefinančnom sektore, pričom sa zohľadní potreba uplatňovať dodatočné záruky vo vzťahu ku skupinám alebo cezhraničným subjektom poskytujúcim právne služby. S cieľom zabezpečiť účinný cezhraničný dohľad v nefinančnom sektore by mal úrad AMLA poskytovať podporu fungovaniu takýchto kolégií a pravidelne poskytovať svoje stanoviská k ich fungovaniu v priebehu vykonávania podporného rámca stanoveného v tejto smernici.

(93)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, orgán dohľadu domovského členského štátu by mal byť zodpovedný za dohľad nad tým, ako povinný subjekt uplatňuje celoskupinové politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To by mohlo zahŕňať návštevy na mieste v organizačných jednotkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu a mal by ho informovať o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie dodržiavania pravidiel hostiteľského členského štátu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu organizačnou jednotkou.

(94)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, mal by orgán dohľadu hostiteľského členského štátu zostať zodpovedný za presadzovanie dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany organizačnej jednotky, podľa potreby aj prostredníctvom vykonávania inšpekcií na mieste a monitorovania na diaľku, ako aj prijímaním vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení týchto požiadaviek. To isté by sa malo vzťahovať na iné typy infraštruktúry povinných subjektov, ktoré pôsobia na základe slobody poskytovať služby, ak je táto infraštruktúra dostatočná na to, aby sa vyžadoval dohľad zo strany orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu domovského členského štátu a mal by ho informovať o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie uplatňovania politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu, a to aj s cieľom umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu prijať opatrenia na riešenie akýchkoľvek zistených porušení. Pokiaľ sú však zistené závažné, opakované alebo systematické porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré si vyžadujú okamžité nápravné opatrenia, mal by mať orgán dohľadu hostiteľského členského štátu možnosť, podľa potreby za pomoci orgánu dohľadu domovského členského štátu alebo v spolupráci s ním, uplatňovať vhodné a primerané dočasné nápravné opatrenia, uplatniteľné za podobných okolností na povinné subjekty patriace do jeho právomoci, aby takéto závažné opakované alebo systematické porušenia nedostatkov riešil.

(95)

V oblastiach, ktoré nie sú harmonizované na úrovni Únie, môžu členské štáty prijať vnútroštátne opatrenia, aj keď tieto opatrenia predstavujú obmedzenia slobôd vnútorného trhu. Ide napríklad o opatrenia prijaté na reguláciu poskytovania služieb v oblasti hazardných hier, najmä ak sa tieto činnosti vykonávajú online bez akejkoľvek infraštruktúry v danom členskom štáte. Aby však takéto opatrenia boli zlučiteľné s právom Únie, potrebujú docieliť všeobecný záujem, byť nediskriminačné a vhodné na dosiahnutie tohto cieľa a nesmú prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na jeho dosiahnutie. Ak členské štáty podmieňujú poskytovanie služieb, ktoré sú regulované podľa rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, osobitným požiadavkám na povolenie, ako je získanie licencie, mali by byť zodpovedné aj za dohľad nad týmito službami. Požiadavka vykonávať dohľad nad uvedenými službami nemá vplyv na závery, ktoré by Súdny dvor mohol vyvodiť v súvislosti so zlučiteľnosťou vnútroštátnych opatrení s právom Únie.

(96)

Vzhľadom na zraniteľnosť z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí súvisiacu s vydavateľmi elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb a poskytovateľmi služieb kryptoaktív, by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby takýto poskytovatelia, ktorí sú na ich území usadení v inej forme, než je pobočka, alebo prostredníctvom iných druhov infraštruktúry, a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, určili centrálne kontaktné miesto. Takéto centrálne kontaktné miesto konajúce v mene určujúcej inštitúcie by malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu zo strany organizačných jednotiek.

(97)

S cieľom zaistiť lepšiu koordináciu úsilia a účinne prispievať k potrebám integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mali objasniť príslušné povinnosti orgánov dohľadu v súvislosti s povinnými subjektmi pôsobiacimi v iných členských štátoch prostredníctvom zariadení alebo foriem infraštruktúry odôvodňujúcich dohľad zo strany hostiteľského členského štátu a mali by sa stanoviť konkrétne a primerané mechanizmy spolupráce.

(98)

Cezhraničné skupiny musia mať zavedené rozsiahle celoskupinové politiky a postupy. S cieľom zabezpečiť dohľad primeraný cezhraničným činnostiam je potrebné stanoviť podrobné pravidlá dohľadu, ktoré by umožnili orgánom dohľadu domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu v čo najväčšej miere navzájom spolupracovať, a to bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie, a spolupracovať aj s úradom AMLA na účely posudzovania rizík a monitorovania vývoja s možným vplyvom na rôzne subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, koordinovania opatrení v oblasti dohľadu a riešenia sporov. Vzhľadom na koordinačnú úlohu úradu AMLA by sa tomuto úradu mala zveriť povinnosť vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých by sa podrobne uvádzali príslušné povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu nad skupinami a dojednania o spolupráci medzi nimi. Dohľad nad účinným vykonávaním skupinovej politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť v súlade so zásadami a metódami konsolidovaného dohľadu stanovenými v príslušných odvetvových právnych aktoch Únie.

(99)

V kontexte čoraz integrovanejších globálnych finančných systémov je nevyhnutná výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi dohľadu. Na jednej strane by sa orgány dohľadu v Únii vrátane úradu AMLA mali navzájom informovať o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa nariadenia (EÚ) 2024/1624. Na druhej strane by členské štáty mali mať možnosť povoliť orgánom dohľadu uzatvárať dohody o spolupráci umožňujúce spoluprácu a výmenu dôverných informácií s partnermi v tretích krajinách, a to v súlade s uplatniteľnými pravidlami na prenos osobných údajov. Vzhľadom na úlohu dozoru, ktorú plní úrad AMLA, by tento úrad mal podľa potreby poskytovať pomoc, ktorá by mohla byť potrebná pri posudzovaní rovnocennosti požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sa uplatňujú na partnera z tretej krajiny.

(100)

Smernicou (EÚ) 2015/849 sa členským štátom povoľuje zveriť dohľad nad niektorými povinnými subjektmi samoregulačným orgánom. Kvalita a intenzita dohľadu, ktorý vykonávajú takéto samoregulačné orgány, je však nedostatočná a nie je pod žiadnou alebo takmer žiadnou verejnou kontrolou. Ak sa členský štát rozhodne zveriť dohľad samoregulačnému orgánu, mal by zároveň určiť orgán verejnej moci na vykonávanie dohľadu nad činnosťami samoregulačného orgánu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali v súlade s touto smernicou. Uvedený orgán verejnej moci by mal byť subjektom verejnej správy a mal by svoje funkcie vykonávať bez neprimeraného ovplyvňovania. Z funkcií, ktoré má vykonávať orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi, nevyplýva, že by mal daný orgán vykonávať funkcie dohľadu nad povinnými subjektmi ani prijímať rozhodnutia v jednotlivých prípadoch, ktorými sa zaoberá samoregulačný orgán. To však členským štátom nebráni v tom, aby tomuto orgánu pridelili dodatočné úlohy, ak to považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty by pritom mali zabezpečiť, aby dodatočné úlohy boli v súlade so základnými právami, a najmä aby tieto úlohy nezasahovali do výkonu práva na obhajobu a dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom.

(101)

Význam boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal viesť členské štáty k tomu, aby za nedodržiavanie nariadenia (EÚ) 2024/1624 stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce peňažné sankcie a správne opatrenia. Členské štáty by mali splnomocniť vnútroštátne orgány dohľadu uplatňovať takéto správne opatrenia na povinné subjekty na nápravu situácie v prípade porušení, a ak je to odôvodnené daným porušením, ukladať peňažné sankcie. V závislosti od organizačných systémov zavedených v členských štátoch by sa takéto opatrenia a sankcie mohli uplatňovať aj v spolupráci medzi orgánmi dohľadu a inými orgánmi, delegovaním zo strany orgánov dohľadu na iné orgány alebo na základe žiadosti orgánov dohľadu na justičné orgány. Škála peňažných sankcií a správnych opatrení by mala byť dostatočne široká, aby umožnila členským štátom a orgánom dohľadu zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a povahu podnikania.

(102)

Členské štáty majú v súčasnosti zavedenú rozmanitú škálu peňažných sankcií a správnych opatrení za porušenia platných kľúčových preventívnych ustanovení a uplatňujú nejednotný prístup k vyšetrovaniu a postihovaniu porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Okrem toho medzi orgánmi dohľadu neexistuje spoločné chápanie toho, čo predstavuje „závažné“ porušenie, a preto nemôžu ľahko rozlíšiť, kedy by sa mala uložiť peňažná sankcia. Uvedená rozmanitosť nepriaznivo ovplyvňuje úsilie vynakladané v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a reakcia Únie je roztrieštená. Mali by sa preto stanoviť spoločné kritériá na určenie najvhodnejšej reakcie orgánov dohľadu na porušenia a mala by sa stanoviť aj škála správnych opatrení, ktoré by orgány dohľadu mohli uplatniť v záujme nápravy porušení predpisov, a to buď v kombinácii s peňažnými sankciami, alebo v prípade porušení, ktoré nie sú dostatočne závažné na to, aby boli postihnuté peňažnou sankciou, samotné. S cieľom motivovať povinné subjekty k tomu, aby dodržiavali ustanovenia nariadenia (EÚ) 2024/1624, je potrebné posilniť odrádzajúcu povahu peňažných sankcií. V súlade s tým by sa mala zvýšiť minimálna suma maximálnej sankcie, ktorú možno uložiť v prípade závažných porušení nariadenia (EÚ) 2024/1624. V rámci transpozície tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením peňažných sankcií a uplatnením správnych opatrení, ako aj uložením trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem.

(103)

V prípade povinných subjektov, ktoré sú právnickými osobami, dochádza k porušeniu požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v dôsledku konania fyzických osôb, ktoré majú právomoc riadiť ich činnosti, alebo v rámci ich zodpovednosti, a to aj prostredníctvom agentov, distribútorov alebo iných osôb konajúcich v mene povinného subjektu. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia dohľadu v reakcii na takéto porušenia boli účinné, by mal povinný subjekt niesť zodpovednosť aj za konanie týchto fyzických osôb, či už vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť právnických osôb v trestnom konaní, akýkoľvek zámer získať pre povinný subjekt prospech z porušení poukazuje na širšie zlyhania vo vnútorných politikách, postupoch a kontrolách povinného subjektu pri predchádzaní praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Takéto zlyhania oslabujú úlohu povinného subjektu ako strážcu prístupu k finančnému systému Únie. Akýkoľvek zámer získať prospech z porušenia požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa preto mal považovať za priťažujúcu okolnosť.

(104)

Členské štáty majú zavedené rôzne systémy na uloženie peňažných sankcií, uplatnenie správnych opatrení a uloženie pravidelného penále. Okrem toho určité správne opatrenia, ktoré sú orgány dohľadu oprávnené uplatniť, ako napríklad odňatie alebo pozastavenie platnosti licencie, závisia od vykonania týchto opatrení inými orgánmi. S cieľom riešiť takúto rôznorodú škálu situácií je vhodné umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii na ukladanie peňažných sankcií, uplatňovanie nápravných opatrení a ukladanie pravidelného penále. Bez ohľadu na zvolené prostriedky je povinnosťou členských štátov a zainteresovaných orgánov zabezpečiť, aby sa prostredníctvom zavedených mechanizmov dosiahol zamýšľaný výsledok, ktorým je obnovenie dodržiavania predpisov, a ukladali účinné, odrádzajúce a primerané peňažné sankcie.

(105)

S cieľom zabezpečiť, aby povinné subjekty dodržiavali požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a účinne zmierňovali riziká prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, ktorým sú vystavené, by orgány dohľadu mali mať možnosť uplatniť správne opatrenia nielen na nápravu zistených porušení, ale aj vtedy, ak zistia, že nedostatky vo vnútorných politikách, postupoch a kontrolách pravdepodobne povedú k porušovaniu požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, alebo ak tieto politiky, postupy a kontroly nie sú na zmiernenie rizík dostatočné. Rozsah uplatnených správnych opatrení a časový harmonogram poskytnutý povinným subjektom na vykonanie požadovaných opatrení závisia od konkrétnych zistených porušení alebo nedostatkov. Ak sa zistia viaceré porušenia alebo nedostatky, mohli by sa na vykonanie každého jednotlivého správneho opatrenia uplatňovať rôzne lehoty. V súlade s represívnym a vzdelávacím cieľom zverejňovania by sa mali zverejňovať len rozhodnutia o uplatnení správnych opatrení v súvislosti s porušením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale nie správne opatrenia uplatnené s cieľom takémuto porušovaniu predchádzať.

(106)

Včasné plnenie správnych opatrení, ktoré sa na ne uplatňujú, je zo strany povinných subjektov nevyhnutné na zabezpečenie primeranej a konzistentnej úrovne ochrany pred praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu na celom vnútornom trhu. Ak povinné subjekty nesplnia správne opatrenia v stanovenej lehote, je potrebné, aby orgány dohľadu mohli na povinný subjekt vyvinúť zvýšený tlak, aby bezodkladne obnovil dodržiavanie predpisov Na tento účel by orgány dohľadu mali mať možnosť ukladať pravidelné penále od uplynutia lehoty stanovenej na obnovenie dodržiavania predpisov, a to aj so spätnou účinnosťou, keď sa rozhodnutie o uložení pravidelného penále prijme v neskoršej fáze Pri výpočte výšky pravidelného penále by orgány dohľadu mali zohľadniť celkový obrat povinného subjektu a druh a závažnosť porušenia alebo nedostatku, na ktoré sa opatrenie dohľadu zameriava, aby sa zabezpečila jeho účinnosť a proporcionalita. Vzhľadom na cieľ penále, ktorým je vyvinúť tlak na povinný subjekt, aby splnil správne opatrenie, by pravidelné penále malo byť časovo obmedzené a malo by sa uplatňovať najviac šesť mesiacov. Hoci by orgány dohľadu mali mať možnosť obnoviť ukladanie pravidelného penále najviac na ďalších šesť mesiacov, mali by sa zvážiť alternatívne opatrenia na riešenie situácie dlhodobého nedodržiavania predpisov, ktoré sú v súlade so širokou škálou správnych opatrení, ktoré môžu orgány dohľadu uplatňovať.

(107)

Ak právny systém členského štátu neumožňuje uloženie peňažných sankcií stanovených v tejto smernici správnymi prostriedkami, môžu sa pravidlá týkajúce sa peňažných sankcií uplatňovať takým spôsobom, že sankciu iniciuje orgán dohľadu a uložia ju justičné orgány. Preto je potrebné, aby tieto členské štáty zabezpečili, aby uplatňovanie takýchto pravidiel a peňažných sankcií malo rovnaký účinok ako peňažné sankcie, ktoré uložili orgány dohľadu. Pri ukladaní takýchto peňažných sankcií by justičné orgány mali prihliadať na odporúčanie orgánu dohľadu, ktorý sankciu navrhol. Uložené peňažné sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(108)

Povinné subjekty môžu využívať slobodu poskytovať služby a usadiť sa v rámci vnútorného trhu, aby mohli ponúkať svoje výrobky a služby v celej Únii. V účinnom systéme dohľadu sa vyžaduje, aby si orgány dohľadu uvedomovali slabé stránky povinných subjektov pri dodržiavaní pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Je preto dôležité, aby sa orgány dohľadu mohli navzájom informovať o peňažných sankciách uložených povinným subjektom a o správnych opatreniach uplatnených na povinné subjekty v prípade, že by takéto informácie boli relevantné pre ďalšie orgány dohľadu.

(109)

Zverejnenie peňažnej sankcie alebo správneho opatrenia za porušenie nariadenia (EÚ) 2024/1624 môže mať silný odrádzajúci účinok s ohľadom na opakovanie takéhoto porušenia. Zároveň sa tým informujú iné subjekty o rizikách z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti so sankcionovaným povinným subjektom pred nadviazaním obchodného vzťahu a poskytuje sa pomoc orgánom dohľadu v iných členských štátoch, pokiaľ ide o riziká súvisiace s povinným subjektom pôsobiacim v príslušnom členskom štáte cezhranične. Z týchto dôvodov by sa požiadavka na zverejňovanie rozhodnutí o peňažných sankciách, proti ktorým nebolo podané odvolanie, mala potvrdiť a mala by sa rozšíriť na zverejnenie určitých správnych opatrení, ktoré sa uplatňujú v záujme nápravy porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a na pravidelné penále. Každé takéto zverejnenie by však malo byť primerané a pri rozhodovaní o tom, či sa určitá správna sankcia alebo opatrenie zverejní, by orgány dohľadu mali vziať do úvahy závažnosť porušenia a odrádzajúci účinok, ktorý sa zverejnením pravdepodobne dosiahne. Na uvedený účel by sa členské štáty mohli rozhodnúť, že odložia zverejnenie správnych opatrení, proti ktorým sa možno odvolať, ak sa uvedené opatrenia uplatňujú v záujme nápravy porušenia, ktoré nie je závažné, opakované alebo systematické.

(110)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (22) sa uplatňuje na ohlasovanie porušení smernice (EÚ) 2015/849 týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú, ako sa uvádza v časti II prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937. Keďže touto smernicou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849, odkaz na smernicu (EÚ) 2015/849 v prílohe II k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa mal chápať ako odkaz na túto smernicu. Zároveň je potrebné zachovať prispôsobené pravidlá týkajúce sa ohlasovania porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré dopĺňajú smernicu (EÚ) 2019/1937, najmä pokiaľ ide o požiadavky, aby povinné subjekty zriadili interné kanály nahlasovania, a určenie orgánov príslušných na prijímanie hlásení o porušení pravidiel týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim a prijímanie nadväzujúcich opatrení.

(111)

Je nevyhnutné, aby na úrovni Únie bola nová plne integrovaná a koherentná politika v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s určenými úlohami pre orgány Únie a príslušné vnútroštátne orgány a s cieľom zabezpečiť ich hladkú a trvalú spoluprácu. V uvedenej súvislosti má mimoriadny význam spolupráca medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a táto spolupráca by sa mala objasniť a zlepšiť. Zostáva povinnosťou členských štátov určiť potrebné pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby na vnútroštátnej úrovni tvorcovia politík, jednotky FIU, orgány dohľadu vrátane úradu AMLA a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady a orgány presadzovania práva pri konaní v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia spoluprácu a koordináciu, a to aj prostredníctvom reštriktívneho prístupu v prípade, že príslušné orgány odmietnu spolupracovať a vymieňať si informácie na žiadosť iného príslušného orgánu. Bez ohľadu na zavedené mechanizmy by takáto vnútroštátna spolupráca mala viesť k účinnému systému na predchádzanie praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a na boj proti nim, ako aj na predchádzanie nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií.

(112)

S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby Komisii a úradu AMLA predkladali zoznam príslušných orgánov a relevantné kontaktné údaje.

(113)

Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu odhaliť všetky orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami. Informácie prudenciálnej povahy súvisiace s úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami, napríklad informácie týkajúce sa odbornosti a spôsobilosti riaditeľov a akcionárov, mechanizmov vnútornej kontroly, riadenia či dodržiavania predpisov a riadenia rizík, sú často na primeraný dohľad nad týmito inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nevyhnutné. Rovnako tak sú informácie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôležité pre prudenciálny dohľad nad takýmito inštitúciami. Spolupráca a výmena informácií s orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jednotkami FIU by sa preto mala rozšíriť na všetky príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad uvedenými povinnými subjektmi v súlade s inými právnymi nástrojmi Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (23), 2014/49/EÚ (24), 2014/59/EÚ (25) a 2014/92/EÚ (26) a smernica (EÚ) 2015/2366. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie uvedenej spolupráce by členské štáty mali každoročne informovať úrad AMLA o uskutočnených výmenách informácií.

(114)

Spolupráca s ďalšími orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami na základe smerníc 2014/92/EÚ a (EÚ) 2015/2366 má potenciál znížiť nezamýšľané dôsledky požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Úverové inštitúcie by sa mohli rozhodnúť, že ukončia alebo obmedzia obchodné vzťahy s niektorými klientmi alebo kategóriami klientov s cieľom vyhnúť sa riziku namiesto toho, aby ho riadili. Takéto postupy znižovania rizík by mohli oslabiť rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovanie podozrivých transakcií, keďže nútia dotknutých klientov, aby na splnenie svojich finančných potrieb využívali menej bezpečné alebo neregulované platobné kanály. Rozšírené postupy znižovania rizika v bankovom sektore by mohli zároveň viesť k finančnému vylúčeniu určitých kategórií platobných subjektov alebo spotrebiteľov. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi majú najlepšie predpoklady na identifikovanie situácií, keď úverová inštitúcia odmietla nadviazať obchodný vzťah napriek tomu, že mohla mať povinnosť urobiť to na základe vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica 2014/92/EÚ alebo smernica (EÚ) 2015/2366, a bez odôvodnenia na základe zdokumentovanej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Keď sa takéto prípady vyskytnú, alebo keď sa obchodné vzťahy ukončia v dôsledku postupov znižovania rizika, mali by orgány dohľadu nad finančnými subjektmi upozorniť orgány zodpovedné za to, aby finančné inštitúcie dodržiavali smernicu 2014/92/EÚ alebo smernicu (EÚ) 2015/2366.

(115)

Na zosúladenie cieľa predchádzať praniu špinavých peňazí podľa tejto smernice a cieľa chrániť finančnú stabilitu a vkladateľov podľa smerníc 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ je potrebná spolupráca medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi zodpovednými za krízové riadenie úverových inštitúcií a investičných spoločností, najmä určenými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci systému ochrany vkladov. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali informovať určené orgány a orgány príslušné na riešenie krízových situácií podľa uvedených smerníc o každom prípade, keď zistia zvýšenú pravdepodobnosť zlyhania alebo nedostupnosti vkladov z dôvodu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali uvedené orgány informovať aj o akejkoľvek transakcii, akomkoľvek účte alebo obchodnom vzťahu, ktoré jednotka FIU pozastavila, s cieľom umožniť plnenie úloh určených orgánov a orgánov príslušných na riešenie krízových situácií v prípadoch zvýšeného rizika zlyhania alebo nedostupnosti vkladov, a to bez ohľadu na dôvod tohto zvýšeného rizika.

(116)

S cieľom uľahčiť takúto spoluprácu vo vzťahu k úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám by mal úrad AMLA po konzultácii s Európskym orgánom pre bankovníctvo vydať usmernenia vymedzujúce hlavné prvky takejto spolupráce vrátane spôsobu výmeny informácií.

(117)

Mechanizmy spolupráce by sa mali rozšíriť aj na orgány zodpovedné za dohľad a dozor nad audítormi, keďže takáto spolupráca môže zlepšiť účinnosť rámca Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí.

(118)

Výmena informácií a poskytovanie pomoci medzi príslušnými orgánmi členských štátov sú na účely tejto smernice kľúčové. Členské štáty by preto nemali zakazovať výmenu informácií a poskytovanie pomoci ani ukladať neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny informácií alebo poskytovania pomoci.

(119)

Orgány dohľadu by mali mať možnosť spolupracovať a vymieňať si dôverné informácie, a to bez ohľadu na ich povahu či postavenie. Na uvedený účel by mali mať primeraný právny základ na výmenu dôverných informácií a spoluprácu. Výmene informácií a spolupráci s inými orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných právnych aktov Únie by sa nemalo neúmyselne brániť právnou neistotou, ktorá by mohla vyplývať z absencie jednoznačných ustanovení v tejto oblasti. Objasnenie právneho rámca je o to dôležitejšie, že prudenciálny dohľad bol v niekoľkých prípadoch zverený orgánom dohľadu pôsobiacim mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napríklad Európskej centrálnej banke (ECB).

(120)

Informácie, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii, by mohli byť kľúčové pre výkon činností iných príslušných orgánov. S cieľom zabezpečiť účinnosť rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali povoliť výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a inými príslušnými orgánmi. V súvislosti s používaním vymieňaných dôverných informácií by sa mali uplatňovať prísne pravidlá.

(121)

Účinnosť rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa opiera o spoluprácu medzi širokým spektrom príslušných orgánov. V záujme uľahčenia takejto spolupráce by sa úradu AMLA malo zveriť vypracovanie usmernení v koordinácii s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou, ktoré by sa týkali spolupráce medzi všetkými príslušnými orgánmi. V uvedených usmerneniach by sa malo takisto opísať, ako by orgány príslušné na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných právnych aktov Únie mali pri výkone svojich povinností zohľadňovať obavy v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

(122)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (27). Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú členské štáty ako dôležitý verejný záujem. Príslušné orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu alebo za vysledovanie, zhabanie alebo zmrazenie a zabavenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti by mali rešpektovať pravidlá vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, a to vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (28).

(123)

Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie tejto smernice s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov vrátane pravidiel o prenosoch údajov, ako aj o ochranu základných práv zakotvených v charte. Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zber, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov v rámci Únie a s tretími krajinami. Takéto spracúvanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv, len na účely stanovené v tejto smernici a na činnosti vyžadované podľa tejto smernice, ako je výmena informácií medzi príslušnými orgánmi.

(124)

Na osobné údaje spracúvané na účely tejto smernice sa vzťahujú práva dotknutej osoby na prístup k údajom. Prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa správy o podozrivých transakciách by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v relevantných prípadoch aj s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725 by mohli byť preto odôvodnené. Dotknutá osoba má právo žiadať, aby dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v relevantnom prípade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov skontroloval zákonnosť spracúvania, a má právo uplatniť súdny prostriedok nápravy uvedený v článku 79 uvedeného nariadenia. Dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 môže konať aj ex officio. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia týkajúce sa práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať dotknutú osobu, že vykonal všetky potrebné overenia a o výsledku, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracúvania.

(125)

Na zabezpečenie nepretržitej výmeny informácií medzi jednotkami FIU počas obdobia zriaďovania úradu AMLA by Komisia mala dočasne pokračovať v poskytovaní hostingu pre sieť FIU.net. Na zabezpečenie plného zapojenia jednotiek FIU do prevádzky systému by si Komisia mala pravidelne vymieňať informácie s platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ (ďalej len „platforma EÚ pre jednotky FIU“), čo je neformálna skupina zložená zo zástupcov jednotiek FIU, ktorá je aktívna od roku 2006 a využíva sa na uľahčovanie spolupráce medzi jednotkami FIU, ako aj na výmenu názorov na otázky týkajúce sa spolupráce.

(126)

Regulačné technické predpisy by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu v celej Únii. Keďže úrad AMLA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je vhodné poveriť ho, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky, a predložil ho Komisii.

(127)

S cieľom zabezpečiť konzistentné prístupy v rámci jednotiek FIU a v rámci orgánov dohľadu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vymedzenie ukazovateľov na klasifikáciu úrovne závažnosti neohlasovania primeraných, presných a aktuálnych informácií do centrálnych registrov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (29). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(128)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy vypracované úradom AMLA, v ktorých sa spresňujú kritériá relevantnosti a výberu pri určovaní toho, či sa hlásenie o podozrivej transakcii týka iného členského štátu; stanovujú referenčné hodnoty a metodiky na posudzovanie a klasifikáciu profilu inherentného a zvyškového rizika povinných subjektov a frekvenciu preskúmavania rizikových profilov; stanovujú kritériá na určenie okolností, za ktorých sa určí centrálne kontaktné miesto určitých poskytovateľov služieb a funkcie centrálnych kontaktných miest; spresňujú povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu a spôsoby spolupráce medzi nimi; spresňujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu vo finančnom sektore, vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad finančnými subjektmi podpísať, akékoľvek dodatočné opatrenie, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú povinné subjekty v nefinančnom sektore, a podmienky účasti orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi v tretích krajinách; špecifikujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore, vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi podpísať, podmienky účasti orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi v tretích krajinách a akékoľvek dodatočné opatrenie, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie; stanovujú ukazovatele na klasifikáciu závažnosti porušení tejto smernice, kritériá, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení výšky peňažných sankcií alebo pri uplatnení správnych opatrení, a metodiku ukladania pravidelného penále. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkom 49 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(129)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia metodiky zberu štatistických údajov; určenia formátu na predkladanie informácií o skutočnom vlastníctve centrálnemu registru; vymedzenia technických špecifikácií a postupov potrebných na poskytovanie prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve na základe oprávneného záujmu centrálnymi registrami; určenia formátu na predkladanie informácií centralizovaným automatizovaným mechanizmom; stanovenia technických špecifikácií a postupov na pripojenie centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov do systému BARIS; stanovenia technických špecifikácií a postupov potrebných na zabezpečenie prepojenia centrálnych registrov členských štátov; a stanovenia technických špecifikácií a postupov potrebných na zabezpečenie prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (30).

(130)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované úradom AMLA, v ktorých sa bližšie určí formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov, a v ktorých sa bližšie určí aj vzor, ktorý sa má používať na uzatváranie dohôd o spolupráci medzi orgánmi dohľadu v Únii a ich partnermi z tretích krajín. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(131)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a slobodu podnikania.

(132)

Rovnosť medzi ženami a mužmi a rozmanitosť sú základnými hodnotami Únie, ktoré sa majú podporovať v rámci celej škály činností Únie. V uvedených oblastiach sa síce dosiahol pokrok, no na dosiahnutie vyváženého zastúpenia v rozhodovacom procese, či už na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, je potrebné urobiť viac. Bez toho, aby bolo dotknuté primárne uplatňovanie kritérií založených na zásluhách, by sa členské štáty pri vymenúvaní vedúcich svojich vnútroštátnych dozorných orgánov a jednotiek FIU mali usilovať o zabezpečenie rodovej rovnováhy, rozmanitosti a začlenenia a v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať ich vzájomné prieniky. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie vyváženého a inkluzívneho zastúpenia aj pri výbere svojich zástupcov v generálnych radách úradu AMLA.

(133)

Pri vypracúvaní správy o hodnotení vykonávania tejto smernice by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(134)

Súdny dvor svojim rozsudkom v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 (WM a Sovim SA/Luxembourg Business Registers) (31) vyhlásil za neplatnú zmenu článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849 zavedenú smernicou (EÚ) 2018/843 v tom rozsahu, v akom sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby boli informácie o konečnom užívateľovi výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti. V záujme právnej zrozumiteľnosti je dôležité toto ustanovenie upraviť tak, aby bolo jasné, že prístup k uvedeným informáciám by mali mať len osoby alebo organizácie s legitímnym záujmom. Rovnaká podmienka by sa mala uplatňovať aj na prístup k informáciám o konečnom užívateľovi výhod trustov alebo podobných právnych zoskupení. Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zmeniť. Dôsledky uvedeného rozsudku presahujú rámec článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849 a sú podobné, pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych štruktúr. S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci Únie dosiahla správna rovnováha medzi ochranou základných práv a sledovaním legitímneho cieľa všeobecného záujmu, ako je ochrana finančného systému Únie proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je preto vhodné zaviesť zmeny článku 31 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/849. Členským štátom by sa mal poskytnúť jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, aby uviedli do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na transpozíciu týchto zmien. Vzhľadom na význam zabezpečenia primeraného rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali vynaložiť maximálne úsilie na transpozíciu týchto zmien čo najskôr pred touto lehotou.

(135)

Vzhľadom na potrebu urýchlene zaviesť harmonizovaný prístup, pokiaľ ide o prístup do centrálnych registrov na základe preukázania oprávneného záujmu, mali by členské štáty príslušné ustanovenia transponovať do 10. júla 2026. Keďže však počas počiatočného obdobia nového režimu prístupu na základe preukázania oprávneného záujmu pravdepodobne subjekty zodpovedné za centrálne registre budú musieť spracovať najvyšší počet žiadostí, nemali by sa počas prvých štyroch mesiacov fungovania nového režimu uplatňovať lehoty na udelenie prístupu. Členské štáty by mali do 10. júla 2029 zriadiť jednotný prístupový bod pre informácie o katastroch nehnuteľností. Do uvedeného dátumu by mali byť prepojené aj centralizované automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu majiteľov bankových účtov alebo platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok.

(136)

Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie koordinovaného a koherentného mechanizmu na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(137)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (32) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(138)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 22. septembra 2021 (33).

(139)

Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zrušiť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)

opatrení uplatniteľných na sektory vystavené praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na vnútroštátnej úrovni;

b)

požiadaviek v súvislosti s registráciou, identifikáciou a kontrolami týkajúcimi sa vrcholového manažmentu a konečných užívateľov výhod povinných subjektov;

c)

identifikácie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na úrovni Únie a členských štátov;

d)

zriadenia registrov konečných užívateľov výhod a registrov bankových účtov a prístupu k nim, ako aj prístupu k informáciám o nehnuteľnostiach;

e)

povinností a úloh finančných spravodajských jednotiek (ďalej len „FIU“);

f)

povinností a úloh orgánov, ktoré sa podieľajú na dohľade nad povinnými subjektmi;

g)

spolupráce medzi príslušnými orgánmi a spolupráce s orgánmi, na ktoré sa vzťahujú iné právne akty Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.

„orgán dohľadu nad finančnými subjektmi“ je orgán dohľadu zodpovedný za úverové inštitúcie a finančné inštitúcie;

2.

„orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi“ je orgán dohľadu zodpovedný za nefinančný sektor;

3.

„nefinančný sektor“ sú povinné subjekty uvedené v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2024/1624;

4.

„povinný subjekt“ je fyzická alebo právnická osoba uvedená v článku 3 nariadenia (EÚ) 2024/1624, na ktorú sa neuplatňujú výnimky v súlade s článkom 4, 5, 6 alebo 7 uvedeného nariadenia;

5.

„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom sa nachádza sídlo povinného subjektu, alebo ak povinný subjekt nemá sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jeho ústredie;

6.

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát než domovský členský štát, v ktorom povinný subjekt prevádzkuje organizačnú jednotku, ako je dcérsky podnik alebo pobočka, alebo v ktorom povinný subjekt pôsobí na základe slobody poskytovať služby prostredníctvom infraštruktúry;

7.

„colné orgány“ sú colné orgány v zmysle vymedzenia v článku 5 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (34) a príslušné orgány v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 (35);

8.

„kolégium orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ je stála štruktúra na spoluprácu a výmenu informácií na účely dohľadu nad skupinou alebo subjektom, ktoré pôsobia v hostiteľskom členskom štáte alebo tretej krajine;

9.

„návrh vnútroštátneho opatrenia“ je znenie aktu bez ohľadu na jeho formu, ktorý bude mať po prijatí právny účinok, pričom znenie je v štádiu prípravy, keď je stále možné vykonať podstatné zmeny;

10.

„účet cenných papierov“ je účet cenných papierov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (36);

11.

„cenné papiere“ sú finančné nástroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (37).

ODDIEL 2

Vnútroštátne opatrenia v sektoroch vystavených praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Článok 3

Identifikácia vystavených sektorov na vnútroštátnej úrovni

1.   Ak členský štát zistí, že popri povinných subjektoch sú rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vystavené aj subjekty v iných sektoroch, môže rozhodnúť, že na tieto ďalšie subjekty uplatní celé nariadenie (EÚ) 2024/1624 alebo jeho časť.

2.   Na účely odseku 1 oznámia členské štáty Komisii svoj zámer uplatniť celé nariadenie (EÚ) 2024/1624 alebo jeho časť na subjekty v iných sektoroch. K takémuto oznámeniu pripoja:

a)

odôvodnenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je uvedený zámer podložený;

b)

posúdenie vplyvu, ktorý bude takéto uplatňovanie mať na poskytovanie služieb na vnútornom trhu;

c)

požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1624, ktoré má členský štát v úmysle uplatňovať na tieto subjekty;

d)

znenie návrhu vnútroštátnych opatrení a jeho akékoľvek aktualizácie, ak členský štát značne zmenil rozsah pôsobnosti, obsah alebo vykonávanie uvedených oznámených opatrení.

3.   Členské štáty odložia prijímanie vnútroštátnych opatrení na šesť mesiacov od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 2.

Odloženie uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa neuplatňuje v prípadoch, keď je cieľom vnútroštátneho opatrenia riešiť závažnú a existujúcu hrozbu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V uvedenom prípade sa musí k oznámeniu uvedenému v odseku 2 pripojiť aj odôvodnenie, prečo členský štát neodloží jeho prijatie.

4.   Pred skončením obdobia uvedeného v odseku 3 Komisia po konzultácii s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadeným nariadením (EÚ) 2024/1620 (ďalej len „AMLA“) vydá podrobné stanovisko o tom, či zamýšľané opatrenie:

a)

je primerané na riešenie identifikovaných rizík, najmä pokiaľ ide o to, či sa riziká identifikované členským štátom týkajú vnútorného trhu;

b)

môže vytvárať prekážky z hľadiska voľného pohybu služieb alebo kapitálu alebo slobody poskytovateľov služieb usadiť sa na vnútornom trhu, ktoré nie sú primerané rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré má opatrenie zmierniť.

V podrobnom stanovisku uvedenom v prvom pododseku sa uvádza aj to, či Komisia zamýšľa navrhnúť opatrenie na úrovni Únie.

5.   Ak Komisia nepovažuje za vhodné navrhnúť opatrenie na úrovni Únie, dotknutý členský štát do dvoch mesiacov od prijatia podrobného stanoviska uvedeného v odseku 4 oznámi Komisii opatrenie, ktoré navrhuje prijať v súvislosti s uvedeným podrobným stanoviskom. Komisia poskytne pripomienky k opatreniu navrhnutému členským štátom.

6.   Ak Komisia oznámi svoj zámer navrhnúť opatrenie na úrovni Únie v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom, dotknutý členský štát sa zdrží prijatia vnútroštátnych opatrení uvedených v odseku 2 písm. d), pokiaľ nie sú uvedené vnútroštátne opatrenia zamerané na riešenie závažnej a existujúcej hrozby prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

7.   Ak členské štáty k 9. júlu 2024 už uplatnili vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica (EÚ) 2015/849, na iné sektory než povinné subjekty, môžu na tieto sektory uplatniť celé nariadenie (EÚ) 2024/1624 alebo jeho časť.

Členské štáty do 10. januára 2028 oznámia Komisii sektory identifikované na vnútroštátnej úrovni podľa prvého pododseku tohto odseku, na ktoré sa uplatňujú požiadavky nariadenia (EÚ) 2024/1624, pričom k tomuto oznámeniu pripoja odôvodnenie vystavenia týchto sektorov rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Komisia do šiestich mesiacov od takéhoto oznámenia po konzultácii s úradom AMLA vydá podrobné stanovisko podľa odseku 4. Ak Komisia nepovažuje za vhodné navrhnúť opatrenie na úrovni Únie, uplatňuje sa odsek 5.

8.   Komisia do 10. júla 2028 a následne každý rok uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie konsolidovaný zoznam sektorov, na ktoré sa členské štáty rozhodli uplatňovať celé nariadenie (EÚ) 2024/1624 alebo jeho časť.

Článok 4

Požiadavky vzťahujúce sa na určitých poskytovateľov služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby zmenárne a miesta na inkaso šekov, ako aj poskytovatelia služieb trustov alebo služieb pre obchodné spoločnosti mali licenciu alebo boli registrovaní.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier podliehali regulácii.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na povinné subjekty iné ako tie uvedené v odsekoch 1 a 2 vzťahovali minimálne registračné požiadavky, ktoré umožnia orgánom dohľadu ich identifikáciu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak povinné subjekty iné ako tie uvedené v odsekoch 1 a 2 podliehajú licenčným alebo registračným požiadavkám podľa iných právnych aktov Únie alebo vnútroštátnym pravidlám, ktoré upravujú prístup k povolaniu alebo ho podriaďujú licenčným alebo registračným požiadavkám, ktoré umožnia orgánom dohľadu ich identifikáciu.

Článok 5

Požiadavky súvisiace s udelením práv na pobyt výmenou za investície

1.   Členský štát, ktorého vnútroštátne právo umožňuje udeliť práva na pobyt výmenou za akýkoľvek druh investícií vrátane prevodov kapitálu, nákupu alebo prenájmu nehnuteľnosti, investícií do vládnych dlhopisov, investícií do podnikateľských subjektov, darov alebo dotovania verejnoprospešnej činnosti a príspevkov do štátneho rozpočtu, zavedie aspoň tieto opatrenia na zmiernenie rizík spojených s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo financovaním terorizmu:

a)

proces riadenia rizika vrátane identifikácie, klasifikácie a zmierňovania rizík v koordinácii s určeným orgánom;

b)

opatrenia na zmiernenie rizík prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu spojených so žiadateľmi o udelenie práv na pobyt výmenou za investície vrátane:

i)

kontrol profilu žiadateľa určeným orgánom vrátane získania informácií o zdroji finančných prostriedkov a zdroji majetku žiadateľa;

ii)

overovania informácií o žiadateľoch na základe informácií, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány uvedené v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2024/1624, pod podmienkou dodržania uplatniteľného vnútroštátneho trestného práva procesného, a na základe zoznamov osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie;

iii)

pravidelného preskúmania žiadateľov so stredným a vysokým rizikom.

2.   Členské štáty zabezpečia monitorovanie vykonávania procesu riadenia rizík uvedené v odseku 1 písm. a), a to aj jeho každoročným posudzovaním.

3.   Členské štáty prijmú a vykonajú opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku spôsobom, ktorý je v súlade s rizikami identifikovanými v rámci posúdenia rizika vykonaného podľa článku 8.

4.   Členské štáty uverejňujú každoročnú správu o rizikách prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu spojených s udelením práv na pobyt výmenou za investície. Uvedené správy sa sprístupnia verejnosti a musia obsahovať informácie o:

a)

počte prijatých žiadostí a krajinách pôvodu žiadateľov;

b)

počte udelených alebo zamietnutých povolení na pobyt a o dôvodoch takýchto zamietnutí;

c)

akomkoľvek zistenom vývoji rizík prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu spojených s udelením práv na pobyt výmenou za investície.

5.   Členské štáty do 10. júla 2028 oznámia Komisii opatrenia prijaté podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené oznámenie musí obsahovať vysvetlenie uvedených opatrení založené na príslušnom posúdení rizika vykonanom členskými štátmi podľa článku 8.

6.   Komisia uverejní opatrenia oznámené členskými štátmi podľa odseku 5 v Úradnom vestníku Európskej únie.

7.   Komisia do 10. júla 2030 uverejní správu, v ktorej posúdi opatrenia oznámené podľa odseku 5 z hľadiska zmiernenia rizík prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu a v potrebných prípadoch vydá odporúčania.

Článok 6

Kontroly vrcholového manažmentu a konečných užívateľov výhod určitých povinných subjektov

1.   Členské štáty od orgánov dohľadu požadujú, aby overovali, či členovia vrcholového manažmentu povinných subjektov uvedených v článku 4 ods. 1 a 2, ako aj zmiešané finančné holdingové spoločnosti a koneční užívatelia výhod takýchto subjektov majú dobrú povesť a konajú čestne a bezúhonne. Vrcholový manažment takýchto subjektov musí tiež mať vedomosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií.

2.   V súvislosti s povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a), b), d), e), f) a h) až o) nariadenia (EÚ) 2024/1624 členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu prijali potrebné opatrenia na predchádzanie tomu, aby osoby, ktoré boli odsúdené za pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu, alebo ich blízke osoby boli profesionálne uznávané, alebo zastávali funkciu vrcholového manažmentu v uvedených povinných subjektoch alebo boli konečnými užívateľmi výhod týchto povinných subjektov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu na základe zohľadnenia miery rizika overovali, či sú naďalej splnené požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2. Predovšetkým overujú, či vrcholový manažment povinných subjektov uvedených v odseku 1 má dobrú povesť, koná čestne a bezúhonne a má vedomosti a odborné znalosti potrebné na vykonávanie svojich funkcií v prípadoch, keď existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o ne, alebo existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v povinnom subjekte.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc požadovať odvolanie každej osoby odsúdenej za pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu z funkcie vrcholového manažmentu povinných subjektov uvedených v odsekoch 1 a 2. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc odvolať členov vrcholového manažmentu povinných subjektov uvedených v odseku 1 alebo im uložiť dočasný zákaz činnosti, ak o nich usúdia, že nemajú dobrú povesť, nekonajú čestne a bezúhonne alebo nemajú vedomosti a odborné znalosti potrebné na výkon ich funkcií.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali právomoc oddeliť osoby odsúdené za pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod povinných subjektov uvedených v odsekoch 1 a 2, od povinných subjektov, a to aj tým, že orgánom dohľadu udelia právomoc požadovať odpredaj podielu týchto konečných užívateľov výhod v povinných subjektoch.

6.   Členské štáty na účely tohto článku zabezpečia, aby orgány dohľadu alebo akýkoľvek iný orgán, ktorý je na vnútroštátnej úrovni príslušný na posudzovanie požiadaviek vzťahujúcich sa na osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku, v súlade s vnútroštátnym právom skontrolovali centrálnu databázu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2024/1620 a či existuje príslušné odsúdenie v registri trestov dotknutej osoby. Akákoľvek výmena informácií na uvedené účely sa uskutočňuje v súlade s rámcovým rozhodnutím 2009/315/SVV a rozhodnutím 2009/316/SVV v zmysle ich vykonávania vo vnútroštátnom práve.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby rozhodnutia prijaté orgánmi dohľadu podľa tohto článku podliehali účinným nápravným postupom vrátane súdneho prostriedku nápravy.

8.   Úrad AMLA do 10. júla 2029 vydá usmernenia, pokiaľ ide o:

a)

kritériá na posúdenie dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti uvedené v odseku 1;

b)

kritériá na posúdenie vedomostí a odborných znalostí uvedené v odseku 1;

c)

dôsledné uplatňovanie právomocí orgánmi dohľadu, ktoré im boli zverené podľa tohto článku.

Úrad AMLA pri vypracúvaní usmernení uvedených v prvom pododseku zohľadní špecifiká každého sektora, v ktorom povinné subjekty pôsobia.

9.   Členské štáty uplatňujú tento článok vo vzťahu k povinným subjektom uvedeným v článku 3 bode 3 písm. n) a o) nariadenia (EÚ) 2024/1624 od 10. júla 2029.

ODDIEL 3

Posúdenia rizika

Článok 7

Posúdenie rizika na úrovni Únie

1.   Komisia vykonáva posudzovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a súvisia s cezhraničnými činnosťami.

2.   Komisia do 10. júla 2028 vypracuje správu, v ktorej uvedené riziká identifikuje, analyzuje a vyhodnotí na úrovni Únie. Komisia následne uvedenú správu každé štyri roky aktualizuje. V prípade potreby môže Komisia časti správy aktualizovať častejšie.

Ak Komisia počas aktualizácie správy identifikuje nové riziká, môže členským štátom odporučiť, aby zvážili aktualizáciu svojich vnútroštátnych posúdení rizík alebo vykonali sektorové posúdenia rizík podľa článku 8 s cieľom posúdiť tieto riziká.

Správa uvedená v prvom pododseku sa zverejňuje s výnimkou tých častí, ktoré obsahujú utajované skutočnosti.

3.   Správa uvedená v odseku 1 pokrýva aspoň:

a)

oblasti a sektory vnútorného trhu, ktoré sú vystavené rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

b)

povahu a úroveň rizík spojených s jednotlivými oblasťami a sektormi;

c)

najrozšírenejšie prostriedky používané na legalizáciu nezákonných výnosov v prípade dostupnosti vrátane tých, ktoré sa osobitne používajú v transakciách medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a to nezávisle od identifikácie tretej krajiny podľa kapitoly III oddielu 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624;

d)

posúdenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s právnickými osobami a právnymi zoskupeniami vrátane vystavenia rizikám vyplývajúcim zo zahraničných právnických osôb a zahraničných právnych zoskupení;

e)

riziká nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií.

4.   Komisia vydá odporúčania pre členské štáty o opatreniach vhodných na riešenie identifikovaných rizík. Ak sa členské štáty rozhodnú neuplatňovať niektoré z odporúčaní vo svojich vnútroštátnych režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, oznámia to Komisii a uvedú podrobné odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

5.   Úrad AMLA do 10. júla 2030 a potom každé dva roky vydá v súlade s článkom 55 nariadenia (EÚ) 2024/1620 stanovisko adresované Komisii týkajúce sa rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcich Úniu. Úrad AMLA môže vydávať stanoviská alebo aktualizácie svojich predchádzajúcich stanovísk častejšie, ak to považuje za vhodné. Stanoviská vydané úradom AMLA sa zverejňujú s výnimkou tých častí, ktoré obsahujú utajované skutočnosti.

6.   Komisia pri vypracúvaní posúdenia uvedeného v odseku 1 organizuje prácu na úrovni Únie, zohľadňuje stanoviská uvedené v odseku 5 a zapája expertov členských štátov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zástupcov vnútroštátnych dozorných orgánov a jednotiek FIU, úrad AMLA a iné orgány na úrovni Únie a v príslušných prípadoch iné príslušné zainteresované strany.

7.   Komisia do dvoch rokov od prijatia správy uvedenej v odseku 1 a následne každé štyri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o opatreniach prijatých na základe zistení uvedených v tejto správe.

Článok 8

Vnútroštátne posúdenie rizika

1.   Každý členský štát vykonáva vnútroštátne posúdenie rizika s cieľom identifikovať, posúdiť, pochopiť a zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktoré sa ho dotýkajú. Toto posúdenie rizík aktualizuje a aspoň raz za štyri roky ho preskúma.

Každý členský štát takisto prijíma primerané kroky na identifikáciu, posúdenie, pochopenie a zmiernenie rizík nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií.

2.   Každý členský štát určí orgán alebo vytvorí mechanizmus na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu alebo opis daného mechanizmu sa oznámi Komisii. Komisia uverejní zoznam určených orgánov alebo vytvorených mechanizmov v Úradnom vestníku Európskej únie.

3.   Členské štáty pri vnútroštátnom posúdení rizika uvedenom v odseku 1 tohto článku zohľadňujú správu uvedenú v článku 7 ods. 2, ako aj sektory a produkty, na ktoré sa táto správa vzťahuje, a jej zistenia.

4.   Členské štáty využívajú vnútroštátne posúdenie rizika na to, aby:

a)

zlepšili svoj režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä identifikovaním všetkých oblastí, v ktorých majú povinné subjekty uplatňovať posilnené opatrenia v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika, a prípadne špecifikovaním opatrení, ktoré sa majú prijať;

b)

v relevantných prípadoch identifikovali sektory alebo oblasti s menším alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)

posúdili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s každým druhom právnickej osoby, ktorý je usadený na ich území, a s každým druhom právneho zoskupenia, ktorý je regulovaný vnútroštátnym právom alebo ktorý je spravovaný na ich území, alebo ktorého správca alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení má bydlisko na ich území, a aby pochopili vystavenie rizikám vyplývajúcim zo zahraničných právnických osôb a zahraničných právnych zoskupení;

d)

rozhodli o pridelení zdrojov na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj proti nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií, a o stanovovaní priorít v oblasti týchto zdrojov;

e)

zabezpečili vypracovanie primeraných pravidiel pre každý sektor alebo oblasť v súlade s rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

f)

urýchlene sprístupnili primerané informácie príslušným orgánom a povinným subjektom s cieľom uľahčiť vykonanie ich vlastných posúdení rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj posúdenie rizík nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií, ako sa uvádza v článku 10 nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Členské štáty v rámci vnútroštátneho posúdenia rizika opisujú inštitucionálnu štruktúru a základné postupy svojho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to vrátane jednotky FIU, daňových orgánov a prokurátorov, mechanizmov spolupráce s partnermi v rámci Únie alebo v tretích krajinách, ako aj pridelené ľudské a finančné zdroje v rozsahu, v akom sú takéto informácie dostupné.

5.   Členské štáty zabezpečia primeranú účasť príslušných orgánov a príslušných zainteresovaných strán na vykonávaní svojho vnútroštátneho posúdenia rizika.

6.   Členské štáty sprístupňujú výsledky svojho vnútroštátneho posúdenia rizika vrátane jeho aktualizácií a preskúmaní Komisii, úradu AMLA a ostatným členským štátom. Členský štát môže v prípade potreby poskytnúť členskému štátu, ktorý vykonáva vnútroštátne posúdenie rizika, ďalšie relevantné informácie. Zhrnutie zistení posúdenia sa sprístupní verejnosti. Uvedené zhrnutie nesmie obsahovať utajované skutočnosti. Akýkoľvek dokument postúpený alebo zverejnený podľa tohto odseku nesmie obsahovať žiadne informácie umožňujúce určiť totožnosť ktorejkoľvek fyzickej osoby ani menovať akúkoľvek právnickú osobu.

Článok 9

Štatistiky

1.   Členské štáty vedú komplexné štatistiky o záležitostiach relevantných z hľadiska účinnosti ich rámcov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom preskúmať účinnosť týchto rámcov.

2.   Štatistiky uvedené v odseku 1 tohto článku obsahujú:

a)

údaje o veľkosti a význame jednotlivých sektorov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vrátane počtu fyzických a právnických osôb a hospodárskeho významu každého sektora;

b)

údaje o fázach ohlasovania, vyšetrovania a súdneho konania v rámci vnútroštátneho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet hlásení o podozrivých transakciách predložených jednotke FIU, kroky nadväzujúce na tieto hlásenia, informácie o cezhraničných fyzických prevodoch peňažných prostriedkov v hotovosti poskytnuté jednotke FIU v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672 spolu s krokmi nadväzujúcimi na poskytnuté informácie a za každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestné činy prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, druhy predikatívnych trestných činov identifikované v súlade s článkom 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 (38), ak sú takéto informácie k dispozícii, a hodnotu zmrazeného, zhabaného alebo skonfiškovaného majetku v eurách;

c)

počet a percentuálny podiel hlásení o podozrivých transakciách, ktorých výsledkom je postúpenie informácií iným príslušným orgánom, a ak sú k dispozícii, počet a percentuálny podiel hlásení, ktorých výsledkom je ďalšie vyšetrovanie, spolu s výročnou správou vypracovanou jednotkami FIU podľa článku 27;

d)

údaje o počte cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré jednotka FIU podala, prijala, zamietla a na ktoré úplne alebo čiastočne odpovedala, rozčlenené podľa krajiny partnera;

e)

počet žiadostí o vzájomnú právnu pomoc alebo iných medzinárodných žiadostí o informácie v súvislosti so skutočným vlastníctvom a informácie o bankových účtoch, ako sa uvádza v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2024/1624 a v kapitole II oddieloch 1 a 2 tejto smernice, ktoré boli prijaté od partnerov mimo Únie alebo ktoré im boli podané, a to rozčlenené podľa príslušného orgánu a krajiny partnera;

f)

ľudské zdroje pridelené orgánom dohľadu, ako aj ľudské zdroje pridelené jednotke FIU s cieľom plniť úlohy vymedzené v článku 19;

g)

počet opatrení dohľadu na mieste a na diaľku, počet zistených porušení na základe opatrení dohľadu a peňažné sankcie a pravidelné penále uložené alebo administratívne opatrenia uplatnené dozornými orgánmi a samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV oddielu 4;

h)

počet a druh porušení zistených v súvislosti s povinnosťami stanovenými v kapitole IV nariadenia (EÚ) 2024/1624 a uložené peňažné sankcie alebo administratívne opatrenia uplatnené vo vzťahu k týmto porušeniam, počet nezrovnalostí nahlásených centrálnemu registru uvedenému v článku 10 tejto smernice, ako aj počet kontrol vykonaných subjektom zodpovedným za centrálny register alebo v jeho mene podľa článku 10 ods. 11 tejto smernice;

i)

tieto informácie týkajúce sa vykonávania článku 12:

i)

počet žiadostí o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve v centrálnych registroch na základe kategórií stanovených v článku 12 ods. 2;

ii)

percentuálny podiel žiadostí o prístup k informáciám, ktoré sa zamietajú v rámci každej kategórie stanovenej v článku 12 ods. 2;

iii)

súhrn kategórií osôb, ktorým bol udelený prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa článku 12 ods. 2 druhého pododseku;

j)

počet vyhľadávaní v registroch bankových účtov alebo mechanizmoch vyhľadávania údajov, ktoré uskutočnili príslušné orgány, rozčlenený podľa kategórie príslušného orgánu, a počet vyhľadávaní v prepojení registrov bankových účtov, ktoré uskutočnili jednotky FIU a dozorné orgány;

k)

tieto údaje týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií:

i)

hodnota zmrazených finančných prostriedkov alebo iných aktív rozčlenená podľa druhu;

ii)

ľudské zdroje pridelené orgánom príslušným na vykonávanie a presadzovanie cielených finančných sankcií.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa štatistické údaje uvedené v odseku 2 zbierali a zasielali Komisii raz ročne. Štatistické údaje uvedené v odseku 2 písm. a), c), d) a f) sa zasielajú aj úradu AMLA.

Úrad AMLA uchováva tieto štatistické údaje vo svojej databáze v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

4.   Úrad AMLA do 10. júla 2029 prijme stanovisko adresované Komisii týkajúce sa metodiky zberu štatistických údajov uvedených v odseku 2 písm. a), c), d), f) a g).

5.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť metodiku zberu štatistických údajov uvedených v odseku 2 tohto článku a spôsoby ich zasielania Komisii a úradu AMLA. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

6.   Komisia do 10. júla 2030 a potom každé dva roky uverejní správu, ktorá obsahuje zhrnutie a vysvetlenie štatistík uvedených v odseku 2, a zverejní ju na svojom webovom sídle.

KAPITOLA II

REGISTRE

ODDIEL 1

Registre o skutočnom vlastníctve

Článok 10

Registre o skutočnom vlastníctve

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve uvedené v článku 62 nariadenia (EÚ) 2024/1624, vyhlásenie podľa článku 63 ods. 4 uvedeného nariadenia a informácie o dojednaniach týkajúcich sa poverenej osoby uvedené v článku 66 uvedeného nariadenia uchovávali v centrálnom registri v členskom štáte, kde je založený právny subjekt alebo kde je usadený alebo má bydlisko správca účelovo zriadeného trustu či osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení, alebo odkiaľ je právne zoskupenie spravované. Takáto požiadavka sa neuplatňuje na právne subjekty alebo právne zoskupenia uvedené v článku 65 nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Informácie uvedené v centrálnom registri o skutočnom vlastníctve uvedenom v prvom pododseku (ďalej len „centrálny register“) sú k dispozícii v strojovo čitateľnom formáte a získavajú sa v súlade s vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 6.

2.   Členské štáty odchylne od odseku 1 prvého pododseku zabezpečia, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve uvedené v článku 62 nariadenia (EÚ) 2024/1624 týkajúce sa zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení uvedených v článku 67 uvedeného nariadenia uchovávali v centrálnom registri v členskom štáte v súlade s podmienkami stanovenými v článku 67 uvedeného nariadenia. Členské štáty takisto zabezpečia, aby centrálny register obsahoval údaj o tom, ktorá situácia uvedená v článku 67 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 vedie k registrácii zahraničného právneho subjektu alebo zahraničného právneho zoskupenia.

3.   Ak sú správcovia účelovo zriadeného trustu alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobnom právnom zoskupení usadené alebo majú bydlisko v rôznych členských štátoch, osvedčenie o registrácii alebo výpis z informácií o skutočnom vlastníctve uchovávaných v centrálnom registri jedným členským štátom je dostatočné na to, aby sa povinnosť registrácie považovala za splnenú.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli subjekty zodpovedné za centrálne registre splnomocnené požadovať od právnych subjektov, správcov akéhokoľvek účelovo zriadeného trustu a osôb zastávajúcich rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení a od ich zákonných vlastníkov a konečných užívateľov výhod všetky informácie potrebné na identifikáciu a overenie konečných užívateľov výhod vrátane uznesení predstavenstva a zápisníc z jeho zasadnutí, partnerských dohôd, trustových listín, splnomocnení alebo iných zmlúv a dokumentov.

5.   Ak nie je podľa článku 63 ods. 3 a článku 64 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2024/1624 ako konečný užívateľ výhod identifikovaná žiadna osoba, v centrálnom registri sa uvádza:

a)

vyhlásenie, že neexistuje žiadny konečný užívateľ výhod alebo že konečného užívateľa výhod nebolo možné určiť, spolu so zodpovedajúcim odôvodnením podľa článku 63 ods. 4 písm. a) a článku 64 ods. 7 písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624;

b)

podrobné údaje o všetkých fyzických osobách, ktoré zastávajú pozíciu vyšších riadiacich pracovníkov v právnom subjekte, rovnocenné s informáciami požadovanými podľa článku 62 ods. 1 druhom pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v prvom pododseku písm. a) mali k dispozícii príslušné orgány, ako aj úrad AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článkom 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620, samoregulačné orgány a povinné subjekty. Povinné subjekty však majú prístup len k vyhláseniu predloženému právnym subjektom alebo právnym zoskupením, ak oznámia nezrovnalosť podľa článku 24 nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo poskytnú dôkaz o krokoch, ktoré prijali na určenie konečných užívateľov výhod právneho subjektu alebo právneho zoskupenia, pričom v takom prípade majú prístup aj k odôvodneniu.

6.   Komisia do 10. júla 2025 stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov formát na predkladanie informácií o skutočnom vlastníctve uvedených v článku 62 nariadenia (EÚ) 2024/1624 centrálnemu registru vrátane kontrolného zoznamu minimálnych požiadaviek na informácie, ktoré má subjekt zodpovedný za centrálny register preskúmať. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2 tejto smernice.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v centrálnych registroch primerané, presné a aktuálne, a zavedú mechanizmy na tento účel. Členské štáty na tento účel uplatňujú aspoň tieto požiadavky:

a)

subjekty zodpovedné za centrálne registre v primeranom čase po predložení informácií o skutočnom vlastníctve a následne v pravidelných intervaloch overujú, či sú tieto informácie primerané, presné a aktuálne;

b)

príslušné orgány vo vhodnom prípade a v rozsahu, v akom takáto požiadavka zbytočne nezasahuje do ich funkcií, ohlasujú subjektom zodpovedným za centrálne registre všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami dostupnými v centrálnych registroch a informáciami, ktoré majú k dispozícii.

Rozsah a frekvencia overovania uvedeného v prvom pododseku písm. a) tohto odseku musia byť úmerné rizikám spojeným s kategóriami právnických osôb a právnych zoskupení identifikovaných podľa článku 7 ods. 3 písm. d) a článku 8 ods. 4 písm. c).

Komisia do 10. júla 2028 vydá odporúčania o metódach a postupoch, ktoré majú používať subjekty zodpovedné za centrálne registre na overovanie informácií o skutočnom vlastníctve a povinné subjekty a príslušné orgány s cieľom identifikovať a ohlasovať nezrovnalosti v informáciách o skutočnom vlastníctve.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie obsiahnuté v centrálnych registroch zahŕňali každú zmenu skutočného vlastníctva právnych subjektov a právnych zoskupení a dojednaní týkajúcich sa poverenej osoby po ich prvom zápise do centrálneho registra.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre overovali, či sa informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v uvedených registroch netýkajú osôb alebo subjektov označených v súvislosti s cielenými finančnými sankciami. Takéto overovanie sa uskutočňuje bezprostredne po označení v súvislosti s cielenými finančnými sankciami a v pravidelných intervaloch.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie obsiahnuté v centrálnych registroch zahŕňali údaj o tom, že právny subjekt je spojený s osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie, v každej z týchto situácií:

a)

na právny subjekt alebo právne zoskupenie sa vzťahujú cielené finančné sankcie;

b)

právny subjekt alebo právne zoskupenie je kontrolované osobou alebo subjektom, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie;

c)

na konečného užívateľa výhod právneho subjektu alebo právneho zoskupenia sa vzťahujú cielené finančné sankcie.

Údaj uvedený v druhom pododseku tohto odseku musí byť viditeľný pre každú osobu alebo subjekt, ktorým bol poskytnutý prístup k informáciám obsiahnutým v centrálnom registri podľa článkov 11 a 12, a neodstráni sa až do zrušenia cielených finančných sankcií.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre do 30 pracovných dní od ohlásenia nezrovnalosti príslušným orgánom alebo povinným subjektom prijali primerané opatrenia na riešenie ohlásenej nezrovnalosti podľa článku 24 nariadenia (EÚ) 2024/1624 vrátane zmeny informácií obsiahnutých v centrálnych registroch, ak subjekt dokáže informácie o skutočnom vlastníctve overiť. V centrálnych registroch sa uvádza osobitná zmienka o tom, že boli ohlásené nezrovnalosti, kým sa nezrovnalosť nevyrieši, pričom táto zmienka musí byť viditeľná pre každú osobu alebo subjekt, ktorému bol poskytnutý prístup podľa článkov 11 a 12 tejto smernice.

Ak je nezrovnalosť zložitá a subjekty zodpovedné za centrálne registre ju nemôžu vyriešiť do 30 pracovných dní, zaznamenajú tento prípad, ako aj kroky, ktoré sa prijali, a prijmú všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby sa nezrovnalosť čo najskôr vyriešila.

11.   Členské štáty zabezpečia, aby bol subjekt zodpovedný za centrálny register splnomocnený, či už priamo alebo prostredníctvom iného orgánu vrátane justičných orgánov, vykonávať kontroly vrátane inšpekcií na mieste v obchodných priestoroch alebo sídle právnych subjektov s cieľom určiť aktuálne skutočné vlastníctvo subjektu a overiť, či sú informácie poskytnuté centrálnemu registru presné, primerané a aktuálne. Právo subjektu zodpovedného za centrálny register overovať informácie o skutočnom vlastníctve sa neobmedzuje, neznemožňuje ani sa mu nebráni.

Ak je správca alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu povinným subjektom uvedeným v článku 3 bode 3 písm. a), b) alebo c) nariadenia (EÚ) 2024/1624, členské štáty zabezpečia, aby subjekt zodpovedný za centrálny register bol takisto splnomocnený vykonávať kontroly vrátane inšpekcií na mieste v obchodných priestoroch alebo sídle správcu alebo osoby v rovnocennej pozícii. Pri uvedených kontrolách sa dodržiavajú aspoň tieto záruky:

a)

pokiaľ ide o fyzické osoby, ak sa obchodné priestory alebo sídlo zhodujú so súkromným bydliskom fyzickej osoby, inšpekcia na mieste podlieha predchádzajúcemu schváleniu súdom;

b)

dodržiavajú sa všetky procesné záruky zavedené v členskom štáte s cieľom chrániť povinnosť mlčanlivosti a nesmie byť možný prístup k informáciám chráneným povinnosťou mlčanlivosti.

Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre boli splnomocnené požadovať informácie od iných registrov, a to aj v tretích krajinách, pod podmienkou, že sú takéto informácie potrebné na výkon funkcií takýchto subjektov.

12.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mali k dispozícii automatizované mechanizmy potrebné na vykonávanie overovaní uvedených v odseku 7 písm. a) a odseku 9, a to aj porovnávaním informácií obsiahnutých v týchto registroch s informáciami uchovávanými inými zdrojmi.

13.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa overenie uvedené v odseku 7 písm. a) vykoná v čase predloženia informácií o skutočnom vlastníctve a takéto overenie privedie subjekt zodpovedný za centrálny register k záveru, že v informáciách o skutočnom vlastníctve sú nezrovnalosti alebo chyby, mohol subjekt zodpovedný za centrálny register pozastaviť alebo odmietnuť vydanie platného osvedčenia o registrácii.

14.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa overenie uvedené v odseku 7 písm. a) vykoná po predložení informácií o skutočnom vlastníctve a takéto overenie privedie subjekt zodpovedný za centrálny register k záveru, že informácie už nie sú primerané, presné a aktuálne, mohol subjekt zodpovedný za centrálny register pozastaviť platnosť osvedčenia o registrácii dovtedy, kým nepovažuje poskytnuté informácie o skutočnom vlastníctve za informácie, ktoré sú v poriadku, s výnimkou prípadov, keď sú nekonzistentnosti obmedzené na typografické chyby, rôzne spôsoby transliterácie alebo menšie nepresnosti, ktoré nemajú vplyv na identifikáciu konečných užívateľov výhod alebo ich podiel konečného užívateľa výhod.

15.   Členské štáty zabezpečia, aby bol subjekt zodpovedný za centrálny register splnomocnený, či už priamo alebo prostredníctvom iného orgánu vrátane justičných orgánov, na uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich opatrení alebo ukladanie takýchto peňažných sankcií v prípadoch, a to aj opakovaných, keď sa do centrálneho registra neposkytnú presné, primerané a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve.

16.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 71 s cieľom doplniť túto smernicu vymedzením ukazovateľov na klasifikáciu úrovne závažnosti neposkytnutia primeraných, presných a aktuálnych informácií do centrálnych registrov, a to aj v opakovaných prípadoch.

17.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre v prípade, že v priebehu kontrol vykonaných podľa tohto článku alebo akýmkoľvek iným spôsobom zistia skutočnosti, ktoré by sa mohli týkať prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, urýchlene o tom informovali jednotku FIU.

18.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre pri plnení svojich úloh vykonávali svoje funkcie bez neprimeraného ovplyvňovania a aby tieto subjekty zaviedli pre svojich zamestnancov normy, pokiaľ ide o konflikt záujmov a prísne požiadavky na dôvernosť.

19.   Centrálne registre sú navzájom prepojené prostredníctvom Európskej centrálnej platformy ustanovenej článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/1132.

20.   Informácie uvedené v odseku 1 sú prístupné prostredníctvom centrálnych registrov a prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov počas piatich rokov po tom, ako bol právny subjekt zrušený alebo právne zoskupenie zaniklo.

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo v otázke dôkazov uplatniteľné na prebiehajúce vyšetrovania trestnej činnosti a súdne konania, môžu členské štáty v konkrétnych prípadoch povoliť, aby sa takéto informácie uchovávali, alebo vyžadovať, aby sa takéto informácie uchovávali počas ďalšieho obdobia najviac piatich rokov, ak členské štáty stanovili, že takéto uchovávanie je nevyhnutné a primerané na účely predchádzania údajného prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

Členské štáty po uplynutí obdobia uchovávania uvedeného v prvom pododseku zabezpečia, aby boli osobné údaje z centrálnych registrov vymazané.

21.   Komisia do 10. júla 2031 uverejní správu obsahujúcu:

a)

posúdenie účinnosti opatrení prijatých subjektmi zodpovednými za centrálne registre s cieľom zabezpečiť, aby mali primerané, aktuálne a presné informácie;

b)

opis hlavných druhov nezrovnalostí zistených povinnými subjektmi a príslušnými orgánmi v súvislosti s informáciami o skutočnom vlastníctve uchovávanými v centrálnych registroch;

c)

najlepšie postupy a prípadne odporúčania týkajúce sa opatrení prijatých subjektmi zodpovednými za centrálne registre s cieľom zabezpečiť, aby sa v uvedených registroch uchovávali primerané, presné a aktuálne informácie;

d)

prehľad prvkov každého centrálneho registra zavedeného členskými štátmi vrátane informácií o mechanizmoch na zabezpečenie toho, aby informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v uvedených registroch boli presné, primerané a aktuálne;

e)

posúdenie primeranosti poplatkov za prístup k informáciám uchovávaným v centrálnych registroch.

Článok 11

Všeobecné pravidlá v súvislosti s prístupom príslušných orgánov, samoregulačných orgánov a povinných subjektov k registrom o skutočnom vlastníctve

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány okamžitý, nefiltrovaný, priamy a bezplatný prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10 bez toho, aby sa dotknutý právny subjekt alebo právne zoskupenie upozornili.

2.   Prístup uvedený v odseku 1 sa poskytuje:

a)

príslušným orgánom;

b)

samoregulačným orgánom pri výkone funkcií dohľadu podľa článku 37;

c)

daňovým orgánom;

d)

vnútroštátnym orgánom so stanovenou zodpovednosťou za vykonávanie reštriktívnych opatrení Únie podľa príslušných nariadení Rady prijatých na základe článku 215 ZFEÚ;

e)

úradu AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620;

f)

Európskej prokuratúre;

g)

úradu OLAF;

h)

Europolu a Eurojustu pri poskytovaní operačnej podpory príslušným orgánom členských štátov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mali povinné subjekty pri prijímaní opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) 2024/1624 včasný prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10 tejto smernice.

4.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v ich centrálnych registroch sprístupnia povinným subjektom za poplatok, ktorého výška bude obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v centrálnych registroch a na sprístupnenie informácií. Uvedené poplatky sa stanovia tak, aby sa neohrozil účinný prístup k informáciám uchovávaným v centrálnych registroch.

5.   Členské štáty do 10. októbra 2026 oznámia Komisii zoznam príslušných orgánov a samoregulačných orgánov a kategórie povinných subjektov, ktorým bol poskytnutý prístup k centrálnym registrom, a druh informácií dostupných povinným subjektom. Členské štáty aktualizujú uvedené oznámenie pri akýchkoľvek zmenách zoznamu príslušných orgánov alebo kategórií povinných subjektov alebo rozsahu, v akom sa poskytuje prístup povinným subjektom. Komisia informácie o prístupe príslušných orgánov a povinných subjektov vrátane ich akýchkoľvek zmien sprístupňuje ostatným členským štátom.

Článok 12

Osobitné pravidlá prístupu k registrom o skutočnom vlastníctve pre osoby s oprávneným záujmom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mala každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá môže preukázať oprávnený záujem týkajúci sa predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu a boja proti nim, prístup k týmto informáciám o konečných užívateľoch výhod právnych subjektov a právnych zoskupení uchovávaným v prepojených centrálnych registroch uvedených v článku 10 bez toho, aby sa dotknutý právny subjekt alebo právne zoskupenie upozornili:

a)

meno konečného užívateľa výhod;

b)

mesiac a rok narodenia konečného užívateľa výhod;

c)

krajina pobytu a štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti konečného užívateľa výhod;

d)

v prípade konečných užívateľov výhod právnych subjektov povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod;

e)

v prípade konečných užívateľov výhod účelovo zriadeného trustu alebo podobných právnych zoskupení povahu podielu konečného užívateľa výhod.

Členské štáty zabezpečia, aby každá fyzická alebo právnická osoba uvedená v odseku 2 písm. a), b) a e) mala okrem informácií uvedených v prvom pododseku tohto odseku prístup aj k historickým informáciám o skutočnom vlastníctve právneho subjektu alebo právneho zoskupenia vrátane informácií o právnych subjektoch alebo právnych zoskupeniach, ktoré boli zrušené alebo zanikli v predchádzajúcich piatich rokoch, ako aj k opisu kontrolnej alebo vlastníckej štruktúry.

Prístup podľa tohto odseku sa poskytuje elektronickými prostriedkami. Členské štáty však zabezpečia, aby fyzické a právnické osoby, ktoré môžu preukázať oprávnený záujem, mali prístup k informáciám aj v iných formátoch, ak nie sú schopné používať elektronické prostriedky.

2.   Tieto fyzické alebo právnické osoby sa považujú za osoby s oprávneným záujmom o prístup k informáciám uvedeným v odseku 1:

a)

osoby konajúce na účely žurnalistiky, spravodajstva alebo akejkoľvek inej formy prejavu v médiách, ktoré sú spojené s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu alebo s bojom proti nim;

b)

organizácie občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií a akademickej obce, ktoré sú spojené s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu alebo bojom proti nim;

c)

fyzické alebo právnické osoby, ktoré pravdepodobne uzavrú transakciu s právnym subjektom alebo právnym zoskupením a ktoré chcú zabrániť akémukoľvek prepojeniu medzi takouto transakciou a praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo financovaním terorizmu;

d)

subjekty, na ktoré sa v tretích krajinách vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, za predpokladu, že môžu preukázať, že potrebujú prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 v súvislosti s právnym subjektom alebo právnym zoskupením, aby mohli vykonávať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi alebo potenciálnemu klientovi podľa požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v týchto tretích krajinách;

e)

partneri príslušných orgánov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu z tretích krajín za predpokladu, že môžu preukázať, že potrebujú prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 v súvislosti s právnym subjektom alebo právnym zoskupením, aby mohli vykonávať svoje úlohy podľa rámcov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týchto tretích krajín v kontexte konkrétneho prípadu;

f)

orgány členského štátu zodpovedné za vykonávanie hlavy I kapitol II a III smernice (EÚ) 2017/1132, najmä orgány zodpovedné za zápis spoločností do registra uvedeného v článku 16 uvedenej smernice, a orgány členských štátov zodpovedné za preskúmanie zákonnosti premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia kapitálových spoločností podľa hlavy II uvedenej smernice;

g)

orgány zodpovedné za programy určené členskými štátmi podľa článku 71 nariadenia (EÚ) 2021/1060, pokiaľ ide o prijímateľov finančných prostriedkov Únie;

h)

orgány verejnej moci vykonávajúce Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa nariadenia (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o prijímateľov v rámci mechanizmu;

i)

orgány verejnej moci členských štátov v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, pokiaľ ide o uchádzačov a hospodárske subjekty, ktorým bola zadaná zákazka v rámci postupu verejného obstarávania;

j)

poskytovatelia produktov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to pod podmienkou, že sa produkty vyvinuté na základe informácií uvedených v odseku 1 alebo obsahujúce tieto informácie poskytujú len klientom, ktorí sú povinnými subjektmi, alebo príslušným orgánom za predpokladu, že títo poskytovatelia môžu preukázať, že potrebujú prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 v súvislosti so zmluvou s povinným subjektom alebo príslušným orgánom.

Členské štáty zabezpečia, aby sa popri kategóriách určených v prvom pododseku poskytol prístup na individuálnom základe k informáciám o skutočnom vlastníctve aj iným osobám, ktoré sú schopné preukázať oprávnený záujem v súvislosti s účelom predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boja proti nim.

3.   Členské štáty do 10. júla 2026 oznámia Komisii:

a)

zoznam orgánov verejnej moci, ktoré sú oprávnené nahliadať do informácií o skutočnom vlastníctve podľa odseku 2 písm. f), g) a h), a orgánov verejnej moci alebo kategórií orgánov verejnej moci, ktoré sú oprávnené nahliadať do informácií o skutočnom vlastníctve podľa odseku 2 písm. i);

b)

akúkoľvek ďalšiu kategóriu osôb, v prípade ktorých sa uznalo, že majú oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, určenú v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

Členské štáty oznámia Komisii každú zmenu alebo doplnenie kategórií uvedených v prvom pododseku bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od ich výskytu.

Komisia informácie oznámené podľa tohto odseku sprístupní ostatným členským štátom.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby centrálne registre viedli záznamy o osobách, ktoré majú prístup k informáciám podľa tohto článku, a mohli ich sprístupniť konečným užívateľom výhod, keď podajú žiadosť podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679.

Členské štáty však zabezpečia, aby informácie poskytované centrálnymi registrami neviedli k identifikácii ktorejkoľvek osoby nahliadajúcej do registra, ak sú takéto osoby:

a)

osobami konajúcimi na účely žurnalistiky, spravodajstva alebo akejkoľvek inej formy prejavu v médiách, ktoré sú spojené s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu alebo s bojom proti nim;

b)

organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú spojené s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu alebo s bojom proti nim.

Členské štáty okrem toho zabezpečia, aby sa subjekty zodpovedné za centrálne registre zdržali zverejnenia totožnosti ktoréhokoľvek partnera príslušných orgánov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. a) a c) nariadenia (EÚ) 2024/1624 z tretích krajín, a to dovtedy, kým to je potrebné na ochranu analýz alebo vyšetrovaní tohto orgánu.

Pokiaľ ide o osoby uvedené v druhom pododseku písm. a) a b) tohto odseku, členské štáty zabezpečia, aby sa konečným užívateľom výhod, ktorí podajú žiadosť podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/679, poskytli informácie o funkcii alebo povolaní osôb, ktoré nahliadali do ich informácií o skutočnom vlastníctve.

Na účely tretieho pododseku, keď orgány žiadajú o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa tohto článku, uvedú lehotu, počas ktorej sa centrálne registre majú zdržať zverejnenia informácií, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov, ako aj dôvody tohto obmedzenia vrátane toho, ako by poskytnutie informácií ohrozilo účel ich analýz a vyšetrovaní. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že centrálne registre nezverejňujú totožnosť subjektu, ktorý nahliadol do informácií o skutočnom vlastníctve, akékoľvek predĺženie tejto lehoty povolilo len na základe odôvodnenej žiadosti orgánu v tretej krajine na obdobie najviac jedného roka, po uplynutí ktorého musí tento orgán predložiť novú odôvodnenú žiadosť o predĺženie.

Článok 13

Postup overovania a vzájomného uznávania oprávneného záujmu o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve

1.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre uvedené v článku 10 prijali opatrenia na overenie existencie oprávneného záujmu uvedeného v článku 12 na základe dokumentov, informácií a údajov získaných od fyzickej alebo právnickej osoby žiadajúcej o prístup do centrálneho registra (ďalej len „žiadateľ“) a v potrebných prípadoch informácií, ktoré majú k dispozícii podľa článku 12 ods. 3.

2.   Existencia oprávneného záujmu o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve sa určí s prihliadnutím:

a)

na funkciu alebo povolanie žiadateľa a

b)

s výnimkou osôb uvedených v článku 12 ods. 2 prvom pododseku písm. a) a b) na spojenie s konkrétnymi právnymi subjektmi alebo právnymi zoskupeniami, ktorých informácie sa požadujú.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že o prístup k informáciám požiadala osoba, ktorej oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve v rámci jednej z kategórií uvedených v článku 12 ods. 2 prvom pododseku už overil centrálny register iného členského štátu, bolo overenie podmienky stanovenej v odseku 2 písm. a) tohto článku splnené získaním dokladu o oprávnenom záujme vydaného centrálnym registrom tohto iného členského štátu.

Členské štáty môžu uplatniť postup stanovený v prvom pododseku tohto odseku na ďalšie kategórie určené inými členskými štátmi podľa článku 12 ods. 2 druhého pododseku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre overovali totožnosť žiadateľov pri ich každom prístupe do registrov. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii dostatočné postupy na overenie totožnosti žiadateľa, a to aj umožnením využívania prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (39).

5.   Členské štáty na účely odseku 2 písm. a) zabezpečia, aby centrálne registre mali zavedené mechanizmy umožňujúce opakovaný prístup osobám s oprávneným záujmom o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve bez toho, aby bolo potrebné posúdiť ich funkciu alebo povolanie pri každom prístupe k informáciám.

6.   Členské štáty zabezpečia od 10. novembra 2026, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre vykonávali overenie uvedené v odseku 1 a poskytli žiadateľovi odpoveď do 12 pracovných dní.

Odchylne od prvého pododseku sa v prípade náhleho vysokého počtu žiadostí o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa tohto článku môže lehota na poskytnutie odpovede žiadateľovi predĺžiť o 12 pracovných dní. Ak je počet prichádzajúcich žiadostí po uplynutí predĺženej lehoty naďalej vysoký, možno ju predĺžiť o ďalších 12 pracovných dní.

Členské štáty včas informujú Komisiu o každom predĺžení uvedenom v druhom pododseku.

Ak sa subjekty zodpovedné za centrálne registre rozhodnú poskytnúť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, vydajú osvedčenie o poskytnutí prístupu na tri roky. Subjekty zodpovedné za centrálne registre odpovedia do siedmich pracovných dní na akúkoľvek následnú žiadosť o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktorú podá tá istá osoba.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre zamietli žiadosť o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve len na základe jedného z týchto dôvodov:

a)

žiadateľ neposkytol potrebné informácie alebo dokumenty podľa odseku 1;

b)

nebol preukázaný oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve;

c)

ak má subjekt zodpovedný za centrálny register na základe informácií, ktoré má k dispozícii, dôvodné obavy, že informácie sa nepoužijú na účely, na ktoré boli vyžiadané, alebo že sa použijú na účely, ktoré nesúvisia s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu;

d)

ak nastane jedna alebo viaceré situácie uvedené v článku 15;

e)

v prípadoch uvedených v odseku 3 sa oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve priznaný centrálnemu registru iného členského štátu nevzťahuje na účely, na ktoré sa informácie požadujú;

f)

ak sa žiadateľ nachádza v tretej krajine a odpoveď na žiadosť o prístup k informáciám by nebola by v súlade s ustanoveniami kapitoly V nariadenia (EÚ) 2016/679.

Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre pred zamietnutím žiadosti o prístup z dôvodov uvedených v prvom pododseku písm. a), b), c) a e) zvážili vyžiadanie dodatočných informácií alebo dokumentov od žiadateľa. Ak si subjekty zodpovedné za centrálne registre vyžiadajú dodatočné informácie, lehota na poskytnutie odpovede sa predĺži o sedem pracovných dní.

8.   Ak subjekty zodpovedné za centrálne registre zamietnu poskytnúť prístup k informáciám podľa odseku 7, členské štáty od nich požadujú, aby žiadateľa informovali o dôvodoch zamietnutia a o jeho práve na opravný prostriedok. Subjekt zodpovedný za centrálny register zdokumentuje kroky prijaté na posúdenie žiadosti a získanie dodatočných informácií podľa odseku 7 druhého pododseku.

Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mohli zrušiť prístup, ak sa po jeho poskytnutí vyskytne ktorýkoľvek z dôvodov uvedených v odseku 7 alebo sa subjekt zodpovedný za centrálny register o takomto dôvode dozvie, a to v relevantných prípadoch aj na základe zrušenia prístupu centrálnym registrom v inom členskom štáte.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby mali k dispozícii súdne alebo správne opravné prostriedky na napadnutie zamietnutia alebo zrušenia prístupu podľa odseku 7.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mohli z času na čas opakovane overiť funkciu alebo povolanie identifikované podľa odseku 2 písm. a), v každom prípade však nie skôr ako 12 mesiacov po poskytnutí prístupu, pokiaľ subjekt zodpovedný za centrálny register nemá opodstatnené dôvody domnievať sa, že už neexistuje oprávnený záujem.

11.   Členské štáty od osôb, ktorým bol poskytnutý prístup podľa tohto článku, požadujú, aby informovali subjekt zodpovedný za centrálny register o zmenách, ktoré môžu viesť k ukončeniu platného oprávneného záujmu vrátane zmien týkajúcich sa ich funkcie alebo povolania.

12.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že informácie o skutočnom vlastníctve uchovávané v ich centrálnych registroch sprístupnia žiadateľom za poplatok, ktorého výška bude obmedzená na to, čo je nevyhnutne potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v centrálnych registroch a na sprístupnenie informácií. Uvedené poplatky sa stanovia tak, aby sa neohrozil účinný prístup k informáciám uchovávaným v centrálnych registroch.

Článok 14

Vzory a postupy

1.   Komisia vymedzí prostredníctvom vykonávacích aktov technické špecifikácie a postupy potrebné na poskytovanie prístupu na základe oprávneného záujmu centrálnymi registrami uvedenými v článku 10, ktoré zahŕňajú:

a)

štandardizované vzory žiadosti o prístup do centrálneho registra a žiadosti o prístup k informáciám o právnych subjektoch a právnych zoskupeniach týkajúcich sa skutočného vlastníctva;

b)

štandardizované vzory, ktoré majú centrálne registre používať na potvrdenie alebo zamietnutie žiadosti o prístup do registra alebo o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve;

c)

postupy na uľahčenie vzájomného uznávania oprávneného záujmu o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve centrálnymi registrami v iných členských štátoch, než je členský štát, v ktorom bola žiadosť o prístup prvýkrát podaná a prijatá, vrátane postupov na zaistenie bezpečného prenosu informácií o žiadateľovi;

d)

postupy, ktorými si centrálne registre budú navzájom oznamovať zrušenia prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve podľa článku 13 ods. 8.

2.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 1 tohto článku sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

Článok 15

Výnimky z pravidiel prístupu k registrom o skutočnom vlastníctve

Členské štáty za výnimočných okolností, ktoré sa stanovia vo vnútroštátnom práve, ak by prístup uvedený v článku 11 ods. 3 a článku 12 ods. 1 vystavil konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, obťažovania, násilia alebo zastrašovania alebo ak je konečným užívateľom výhod maloletá osoba alebo inak právne nespôsobilá osoba, ustanovia výnimku z takéhoto prístupu ku všetkým alebo k niektorým osobným informáciám o konečnom užívateľovi výhod. Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto výnimky udelili podľa jednotlivých prípadov na základe podrobného posúdenia výnimočnej povahy okolností a potvrdenia existencie týchto neprimeraných rizík. Musí byť zaručené právo na administratívne preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa udeľuje výnimka, a právo na účinný súdny opravný prostriedok. Členský štát, ktorý udelil výnimky, uverejňuje každý rok štatistické údaje o počte udelených výnimiek a uvedených dôvodoch a tieto údaje oznamuje Komisii.

Výnimky udelené podľa tohto článku sa neuplatňujú na povinné subjekty uvedené v článku 3 bode 3 písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1624, ktoré sú verejnými činiteľmi.

ODDIEL 2

Informácie o bankových účtoch

Článok 16

Registre bankových účtov a elektronické systémy vyhľadávania údajov

1.   Členské štáty zavedú centralizované automatizované mechanizmy, ako sú centrálne registre alebo centrálne elektronické systémy vyhľadávania údajov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú platobné účty alebo bankové účty identifikované číslom IBAN vrátane virtuálneho IBAN-u, účty cenných papierov, účty kryptoaktív a bezpečnostné schránky vedené úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou na ich území.

Členské štáty oznámia Komisii vlastnosti uvedených vnútroštátnych mechanizmov, ako aj kritériá, podľa ktorých sa do týchto vnútroštátnych mechanizmov zahŕňajú informácie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uchovávané v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch priamo, okamžite a v nefiltrovanej podobe prístupné jednotkám FIU, ako aj úradu AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Tieto informácie musia byť včas prístupné aj dozorným orgánom, aby si mohli plniť povinnosti podľa tejto smernice.

3.   Prostredníctvom centralizovaných automatizovaných mechanizmov musia byť prístupné a vyhľadateľné tieto informácie:

a)

v prípade majiteľov klientskeho účtu, a akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene majiteľa klientskeho účtu: meno doplnené buď ostatnými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624, alebo jedinečným identifikačným číslom, a v príslušných prípadoch aj dátumy, keď osoba, ktorá tvrdí, že koná v mene klienta, získala alebo stratila právomoc konať v mene tohto klienta;

b)

v prípade konečných užívateľov výhod majiteľov klientskeho účtu: meno doplnené buď ostatnými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624, alebo jedinečným identifikačným číslom, ako aj dátumy, keď sa fyzická osoba stala a v príslušných prípadoch prestala byť konečným užívateľom výhod majiteľa klientskeho účtu;

c)

v prípade bankových účtov alebo platobných účtov: číslo IBAN, alebo ak platobný účet nie je identifikovaný číslom IBAN, jedinečný identifikátor účtu, a v príslušných prípadoch dátum založenia a zrušenia účtu;

d)

v prípade virtuálnych IBAN-ov vydaných úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou: virtuálne číslo IBAN, jedinečný identifikátor účtu, na ktorý sa automaticky presmerujú platby adresované na virtuálny IBAN, a dátumy založenia a zrušenia účtu;

e)

v prípade účtov cenných papierov: jedinečný identifikátor účtu a dátumy založenia a zrušenia účtu;

f)

v prípade účtov kryptoaktív: jedinečný identifikátor účtu a dátumy založenia a zrušenia účtu;

g)

v prípade bezpečnostných schránok: meno nájomcu doplnené buď ostatnými identifikačnými údajmi požadovanými podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624, alebo jedinečným identifikačným číslom, ako aj dátum, kedy sa prenájom začal, a v príslušných prípadoch dátum, kedy sa skončil.

V prípade virtuálneho IBAN-u je majiteľom klientskeho účtu, ako sa uvádza v písmene a) prvého pododseku, majiteľ toho účtu, na ktorý sa automaticky presmerujú platby adresované na virtuálny IBAN.

Na účely prvého pododseku písm. a) a b) meno zahŕňa v prípade fyzických osôb úplné úradné meno a priezvisko a v prípade právnych subjektov, právnych zoskupení alebo iných organizácií s právnou subjektivitou meno, pod ktorým sú registrované.

4.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť formát na predkladanie informácií centralizovaným automatizovaným mechanizmom. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

5.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby boli prostredníctvom centralizovaných automatizovaných mechanizmov prístupné a vyhľadateľné ďalšie informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre jednotky FIU, ako aj úrad AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620 a pre dozorné orgány na účely plnenia ich povinností podľa tejto smernice.

6.   Centralizované automatizované mechanizmy sú navzájom prepojené prostredníctvom systému prepojenia registrov bankových účtov (ďalej len „BARIS“), ktorý vyvinie a bude prevádzkovať Komisia. Komisia zabezpečí takéto prepojenie v spolupráci s členskými štátmi do 10. júla 2029.

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické špecifikácie a postupy na pripojenie centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov k systému BARIS. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie uvedené v odseku 3 dostupné prostredníctvom systému BARIS. Členské štáty prijímajú primerané opatrenia na zabezpečenie, aby sa prostredníctvom ich vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov a prostredníctvom systému BARIS sprístupňovali len informácie uvedené v odseku 3, ktoré sú aktuálne a zodpovedajú skutočným informáciám o bankových a platobných účtoch vrátane virtuálnych IBAN-ov, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach. Prístup k uvedeným informáciám sa poskytuje v súlade s pravidlami ochrany údajov.

Ďalšie informácie, ktoré členské štáty považujú za nevyhnutné pre jednotky FIU a iné príslušné orgány podľa odseku 4, nesmú byť prostredníctvom systému BARIS prístupné a vyhľadateľné.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prostredníctvom ich vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmov a prostredníctvom systému BARIS sprístupňovali informácie o majiteľoch bankových účtov alebo platobných účtov vrátane virtuálnych IBAN-ov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok počas piatich rokov po zrušení účtu.

Bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne trestné právo v otázke dôkazov uplatniteľné na prebiehajúce vyšetrovania trestnej činnosti a súdne konania, môžu členské štáty v konkrétnych prípadoch povoliť, aby sa takéto informácie uchovávali, alebo vyžadovať, aby sa takéto informácie uchovávali počas ďalšieho obdobia najviac piatich rokov, ak členské štáty stanovili, že takéto uchovávanie je nevyhnutné a primerané na účely predchádzania údajnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania alebo stíhania.

9.   Jednotkám FIU a na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620 úradu AMLA sa poskytne okamžitý a nefiltrovaný prístup k informáciám o platobných účtoch a bankových účtoch identifikovaných číslom IBAN vrátane virtuálneho IBAN-u, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach v iných členských štátoch dostupným prostredníctvom systému BARIS. Dozorným orgánom sa včas poskytne prístup k informáciám dostupným prostredníctvom systému BARIS. V záujme vykonávania tohto odseku členské štáty spolupracujú medzi sebou aj s Komisiou.

Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci vnútroštátnych jednotiek FIU a dozorných orgánov, ktorí majú prístup k systému BARIS, dodržiavali prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov a boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní.

Požiadavky stanovené v druhom pododseku sa tiež vzťahujú na úrad AMLA v kontexte spoločných analýz a pri vykonávaní úloh orgánu dohľadu.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli technické a organizačné opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem na účely výkonu právomoci jednotiek FIU a dozorných orgánov na prístup k informáciám dostupným prostredníctvom systému BARIS a na vyhľadávanie v ňom v súlade s odsekmi 5 a 6.

Požiadavky stanovené v prvom pododseku sa tiež vzťahujú na úrad AMLA v kontexte spoločných analýz a keď koná ako orgán dohľadu.

Článok 17

Vykonávacie akty na účely prepojenia registrov

1.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické špecifikácie a postupy potrebné na zabezpečenie prepojenia centrálnych registrov členských štátov v súlade s článkom 10 ods. 19, pokiaľ ide o:

a)

technické špecifikácie, ktorými sa vymedzí súbor technických údajov potrebných na to, aby platforma mohla plniť svoje funkcie, ako aj metódu uchovávania, používania a ochrany takýchto údajov;

b)

spoločné kritériá, podľa ktorých sa sprístupňujú informácie o skutočnom vlastníctve prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, v závislosti od úrovne prístupu poskytnutého zo strany členských štátov;

c)

technické podrobnosti o tom, akým spôsobom sa majú sprístupniť informácie o konečných užívateľoch výhod;

d)

technické podmienky dostupnosti služieb, ktoré poskytuje systém prepojenia centrálnych registrov;

e)

technické spôsoby zavedenia jednotlivých druhov prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve v súlade s článkami 11 a 12 tejto smernice vrátane autentifikácie používateľov prostredníctvom používania prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014;

f)

spôsoby platby, ak je prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve podmienený úhradou poplatku podľa článku 11 ods. 4 a článku 13 ods. 12, pričom sa zohľadnia dostupné platobné riešenia, ako napríklad platobné transakcie na diaľku.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

2.   Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť technické špecifikácie a postupy potrebné na zabezpečenie prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov, ako sa uvádza v článku 16 ods. 6, pokiaľ ide o:

a)

technickú špecifikáciu, ktorou sa vymedzia metódy komunikácie elektronickými prostriedkami na účely systému BARIS;

b)

technickú špecifikáciu komunikačných protokolov;

c)

technické špecifikácie, ktorými sa vymedzí bezpečnosť údajov, záruky ochrany údajov, použitie a ochrana informácií, ktoré sú vyhľadateľné a prístupné prostredníctvom systému BARIS;

d)

spoločné kritériá, podľa ktorých sú informácie o bankových účtoch vyhľadateľné prostredníctvom systému BARIS;

e)

technické podrobnosti o tom, ako sa sprístupňujú informácie prostredníctvom systému BARIS, vrátane autentifikácie používateľov prostredníctvom používania prostriedkov elektronickej identifikácie a príslušných dôveryhodných služieb, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 910/2014;

f)

technické podmienky dostupnosti služieb poskytovaných systémom BARIS.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 72 ods. 2.

3.   Komisia pri prijímaní vykonávacích aktov uvedených v odsekoch 1 a 2 berie do úvahy osvedčené technológie a existujúce postupy. Komisia zabezpečí, aby systém BARIS, ktorý sa má vyvinúť a prevádzkovať, neviedol k vzniku nákladov nad rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na účely vykonávania tejto smernice.

ODDIEL 3

Jednotný prístupový bod k informáciám o nehnuteľnostiach

Článok 18

Jednotný prístupový bod k informáciám o nehnuteľnostiach

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali okamžitý a priamy bezplatný prístup k informáciám, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akejkoľvek nehnuteľnosti a fyzických osôb alebo právnych subjektov alebo právnych zoskupení, ktoré vlastnia túto nehnuteľnosť, ako aj k informáciám, ktoré umožňujú identifikáciu a analýzu transakcií súvisiacich s nehnuteľnosťami. Uvedený prístup sa poskytuje prostredníctvom jednotného prístupového bodu, ktorý sa zriadi v každom členskom štáte a ktorý príslušným orgánom umožňuje s využitím elektronických prostriedkov prístup k informáciám v digitálnom formáte, ktorý je podľa možnosti strojovo čitateľný.

Prístup k jednotnému prístupovému bodu uvedenému v prvom pododseku sa poskytne aj úradu AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa prostredníctvom jednotného prístupového bodu uvedeného v odseku 1 sprístupňovali aspoň tieto informácie:

a)

informácie o nehnuteľnosti:

i)

parcela a číslo v katastri;

ii)

geografická poloha vrátane adresy nehnuteľnosti;

iii)

rozloha/veľkosť nehnuteľnosti;

iv)

druh nehnuteľnosti vrátane zastavaného alebo nezastavaného pozemku a účel použitia;

b)

informácie o vlastníctve:

i)

meno vlastníka a akejkoľvek osoby, ktorá tvrdí, že koná v mene vlastníka;

ii)

ak je vlastníkom právny subjekt, názov a právna forma právneho subjektu, ako aj jedinečné identifikačné číslo spoločnosti a daňové identifikačné číslo;

iii)

ak je vlastníkom právne zoskupenie, názov právneho zoskupenia a daňové identifikačné číslo;

iv)

cena, za ktorú bola nehnuteľnosť nadobudnutá;

v)

v príslušných prípadoch akékoľvek nároky alebo obmedzenia;

c)

informácie o vecnom bremene týkajúcom sa:

i)

hypotekárnych úverov;

ii)

súdnych obmedzení;

iii)

vlastníckych práv;

iv)

prípadných iných záruk;

d)

história vlastníctva nehnuteľnosti, cena a súvisiace vecné bremeno;

e)

relevantné dokumenty.

Ak parcela v katastri obsahuje viaceré nehnuteľnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v prvom pododseku poskytovali vo vzťahu ku každej nehnuteľnosti na tejto parcele v katastri.

Členské štáty zabezpečia, aby sa historické informácie podľa prvého pododseku písm. d) vzťahovali aspoň na obdobie od 8. júla 2019.

3.   Členské štáty zavedú mechanizmy na zabezpečenie toho, aby informácie poskytované prostredníctvom jednotného prístupového bodu uvedeného v odseku 1 boli aktuálne a presné.

4.   Členské štáty zavedú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa informácie uchovávané elektronicky bezodkladne poskytli žiadajúcemu príslušnému orgánu. Ak sa tieto informácie neuchovávajú elektronicky, členské štáty zabezpečia, aby sa poskytovali včas a takým spôsobom, aby neboli ohrozené činnosti žiadajúceho príslušného orgánu.

5.   Členské štáty do 10. októbra 2029 oznámia Komisii:

a)

charakteristiky jednotného prístupového bodu uvedeného v odseku 1 zriadeného na vnútroštátnej úrovni vrátane webového sídla, na ktorom je prístupný;

b)

zoznam príslušných orgánov, ktorým bol poskytnutý prístup k jednotnému prístupovému bodu uvedenému v odseku 1;

c)

akékoľvek iné údaje sprístupnené príslušným orgánom dodatočne k údajom uvedeným v odseku 2.

Členské štáty toto oznámenie aktualizujú, keď dôjde k zmenám zoznamu príslušných orgánov alebo rozsahu, v akom sa poskytuje prístup k informáciám. Komisia tieto informácie vrátane akýchkoľvek ich zmien sprístupní ostatným členským štátom.

6.   Komisia do 10. júla 2032 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi podmienky, technické špecifikácie a postupy na zaistenie bezpečného a účinného prepojenia jednotných prístupových bodov uvedených v odseku 1. K tejto správe sa v náležitých prípadoch pripojí legislatívny návrh.

KAPITOLA III

JEDNOTKY FIU

Článok 19

Zriadenie jednotky FIU

1.   V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a účinného boja proti nim zriadi každý členský štát jednotku FIU.

2.   Jednotka FIU je jednotná centrálna vnútroštátna jednotka zodpovedná za prijímanie a analýzu hlásení predložených povinnými subjektmi v súlade s článkom 69 nariadenia (EÚ) 2024/1624, hlásení predložených povinnými subjektmi v súlade s článkom 74 a článkom 80 ods. 4 druhým pododsekom uvedeného nariadenia a akýchkoľvek iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu vrátane informácií predložených colnými orgánmi podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672, ako aj informácií predložených dozornými orgánmi alebo inými orgánmi.

3.   Jednotka FIU je zodpovedná za poskytovanie výsledkov svojich analýz a akýchkoľvek dodatočných informácií relevantným príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu. Jednotka FIU musí byť schopná získavať dodatočné informácie od povinných subjektov.

Funkcia jednotky FIU v oblasti finančnej analýzy pozostáva:

a)

z operačnej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele alebo na príslušné vybrané informácie priorizované na základe rizika, druhu a objemu získaných informácií a očakávaného použitia informácií po ich poskytnutí;

b)

zo strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a vzorce prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a vývoj v tejto oblasti.

4.   Každá jednotka FIU je operačne nezávislá a samostatná, čo znamená, že má právomoc a kapacitu na slobodné vykonávanie svojich funkcií vrátane schopnosti prijímať samostatné rozhodnutia o analýze, požadovaní a poskytovaní konkrétnych informácií v súlade s odsekom 3. Nesmie byť vystavená žiadnemu neprimeranému politickému, vládnemu alebo sektorovému ovplyvňovaniu či zasahovaniu.

Ak je jednotka FIU súčasťou existujúcej štruktúry iného orgánu, jej hlavné funkcie musia byť nezávislé a operačne oddelené od ostatných funkcií hostiteľského orgánu.

5.   Členské štáty poskytnú svojim jednotkám FIU primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie ich úloh. Jednotky FIU musia byť schopné získať a použiť zdroje potrebné na vykonávanie svojich funkcií.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci ich jednotiek FIU boli viazaní požiadavkami týkajúcimi sa služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 67, a aby dodržiavali prísne profesionálne normy vrátane prísnych noriem v oblasti ochrany údajov a aby boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní, pokiaľ ide o etické zaobchádzanie so súbormi veľkých dát. Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali zavedené postupy na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali zavedené pravidlá, ktorými sa riadi bezpečnosť a dôvernosť informácií.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali zavedené bezpečné a chránené kanály na komunikáciu a výmenu informácií elektronickými prostriedkami s príslušnými orgánmi a povinnými subjektmi.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli schopné uzatvárať dohody s inými domácimi príslušnými orgánmi podľa článku 46 o výmene informácií.

10.   Úrad AMLA do 10. júla 2028 vydá usmernenia určené jednotkám FIU, pokiaľ ide o:

a)

opatrenia, ktoré sa majú zaviesť na zachovanie operačnej autonómie a nezávislosti jednotiek FIU vrátane opatrení na predchádzanie tomu, aby konflikty záujmov ovplyvnili ich operačnú autonómiu a nezávislosť;

b)

povahu, vlastnosti a ciele operačnej a strategickej analýzy;

c)

nástroje a metódy na používanie a krížovú kontrolu finančných a administratívnych informácií a informácií týkajúcich sa presadzovania práva, ku ktorým majú jednotky FIU prístup, a

d)

prax a postupy na výkon pozastavenia transakcie alebo odmietnutia súhlasu s transakciou a pozastavenia účtu alebo obchodného vzťahu a ich monitorovania podľa článkov 24 a 25.

Článok 20

Úradník pre základné práva

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU určili úradníka pre základné práva. Úradník pre základné práva môže byť jedným z existujúcich zamestnancov jednotky FIU.

2.   Úradník pre základné práva vykonáva tieto úlohy:

a)

poskytuje zamestnancom jednotky FIU poradenstvo v súvislosti s akoukoľvek činnosťou, ktorú vykonáva jednotka FIU, ak to úradník pre základné práva považuje za potrebné alebo ak o to zamestnanci požiadajú, bez toho, aby tejto činnosti bránil alebo ju odďaľoval;

b)

podporuje a monitoruje dodržiavanie základných práv zo strany jednotky FIU;

c)

poskytuje nezáväzné stanoviská k súladu činností jednotky FIU so základnými právami;

d)

informuje vedenie jednotky FIU o možných porušeniach základných práv počas jej činností.

3.   Jednotka FIU zabezpečí, aby úradník pre základné práva nedostával žiadne pokyny k plneniu svojich úloh.

Článok 21

Prístup k informáciám

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali bez ohľadu na svoje organizačné postavenie prístup k informáciám, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh, vrátane finančných a administratívnych informácií a informácií v oblasti presadzovania práva. Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali aspoň:

a)

okamžitý a priamy prístup k týmto finančným informáciám:

i)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmoch v súlade s článkom 16;

ii)

informácie od povinných subjektov vrátane informácií o prevodoch finančných prostriedkov v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 9 nariadenia (EÚ) 2023/1113 a o prevodoch kryptoaktív v zmysle vymedzenia v článku 3 bode 10 uvedeného nariadenia;

iii)

informácie o hypotekárnych úveroch a pôžičkách;

iv)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych menových a zmenárenských databázach;

v)

informácie o cenných papieroch;

b)

okamžitý a priamy prístup k týmto administratívnym informáciám:

i)

fiškálne údaje vrátane údajov daňových orgánov, ako aj údaje získané podľa článku 8 ods. 3a smernice Rady 2011/16/EÚ (40);

ii)

informácie o postupoch verejného obstarávania tovaru alebo služieb alebo koncesií;

iii)

informácie zo systému BARIS uvedeného v článku 16, ako aj z vnútroštátnych registrov nehnuteľností alebo elektronických systémov vyhľadávania údajov týkajúcich sa nehnuteľností, registrov pozemkov a katastrov nehnuteľností;

iv)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch fyzických osôb, pokiaľ ide o občanov a obyvateľov;

v)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch pasov a víz;

vi)

informácie obsiahnuté v databázach cezhraničného cestovania;

vii)

informácie obsiahnuté v obchodných databázach vrátane obchodných registrov, registrov spoločností a databáz politicky exponovaných osôb;

viii)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch motorových vozidiel, lietadiel a plavidiel;

ix)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch sociálneho zabezpečenia;

x)

colné údaje vrátane cezhraničných fyzických prevodov peňažných prostriedkov v hotovosti;

xi)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch zbraní;

xii)

informácie obsiahnuté vo vnútroštátnych registroch konečných užívateľov výhod;

xiii)

údaje dostupné prostredníctvom prepojenia centrálnych registrov v súlade s článkom 10 ods. 19;

xiv)

informácie obsiahnuté v registroch neziskových organizácií;

xv)

informácie, ktoré majú k dispozícii vnútroštátne orgány dohľadu nad finančnými subjektmi a finančnými regulačnými orgánmi, v súlade s článkom 61 a článkom 67 ods. 2;

xvi)

databázy, v ktorých sa uchovávajú údaje o obchodovaní s emisiami CO2, zriadené podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 (41);

xvii)

informácie o ročných účtovných závierkach spoločností;

xviii)

vnútroštátne registre migrácie a prisťahovalectva;

xix)

informácie, ktoré majú k dispozícii obchodné súdy;

xx)

informácie uchovávané v databázach platobnej neschopnosti a insolvenčnými správcami;

xxi)

informácie o finančných prostriedkoch a iných aktívach zmrazených alebo imobilizovaných na základe cielených finančných sankcií;

c)

priamy alebo nepriamy prístup k týmto informáciám týkajúcim sa presadzovania práva:

i)

všetky druhy informácií alebo údajov, ktoré už majú príslušné orgány k dispozícii v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním alebo stíhaním;

ii)

všetky druhy informácií alebo údajov, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci alebo súkromné subjekty v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním alebo stíhaním a ktoré sú príslušným orgánom prístupné bez použitia donucovacích opatrení podľa vnútroštátneho práva.

Informácie uvedené v prvom pododseku písm. c) zahŕňajú záznamy v registroch trestov, informácie o vyšetrovaniach, informácie o zmrazení alebo zhabaní majetku, alebo iných vyšetrovacích alebo predbežných opatreniach a informácie o odsúdeniach a konfiškáciách.

Členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch povoliť obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcim sa presadzovania práva uvedeným v prvom pododseku písm. c), ak by poskytnutie takýchto informácií mohlo ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie.

2.   Prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 sa považuje za priamy a okamžitý, ak sú informácie obsiahnuté v IT databáze, registri alebo systéme vyhľadávania údajov, z ktorých môže jednotka FIU získať informácie bez akýchkoľvek medzikrokov, alebo ak sú splnené tieto podmienky:

a)

subjekty alebo orgány, ktoré majú informácie k dispozícii, ich urýchlene poskytnú jednotkám FIU, a

b)

žiadny subjekt, orgán ani tretia strana nemôže zasiahnuť do požadovaných údajov ani do informácií, ktoré sa majú poskytnúť.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa jednotke FIU vždy, keď je to možné, poskytol priamy prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 prvom pododseku písm. c). V prípadoch, keď sa jednotke FIU poskytne nepriamy prístup k informáciám, subjekt alebo orgán, ktorý má informácie k dispozícii, poskytuje tento prístup včas.

4.   Každá jednotka FIU môže v súvislosti so svojimi funkciami požiadať o informácie ktorýkoľvek povinný subjekt a tieto informácie získať a použiť s cieľom plniť svoje funkcie podľa článku 19 ods. 3 tejto smernice, a to aj keď nedošlo k predchádzajúcemu ohláseniu podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. a) alebo článku 70 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624. Povinné subjekty žiadostiam o informácie podaným podľa tohto odseku nie sú povinné vyhovieť, ak sa týkajú informácií získaných v situáciách uvedených v článku 70 ods. 2 uvedeného nariadenia.

Článok 22

Odpovede na žiadosti o informácie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli schopné včas odpovedať na odôvodnené žiadosti o informácie podložené obavami v súvislosti s praním špinavých peňazí, so súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo s financovaním terorizmu zo strany príslušných orgánov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) 2024/1624 v danom členskom štáte, ak už jednotka FIU tieto informácie má k dispozícii a sú potrebné v jednotlivých prípadoch. Rozhodnutie o poskytnutí informácií prináleží jednotke FIU.

Ak existujú objektívne dôvody predpokladať, že poskytnutie takýchto informácií by malo nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo ak by za výnimočných okolností bolo poskytnutie informácií jednoznačne neprimerané vo vzťahu k oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby, alebo by bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo, jednotka FIU nie je povinná žiadosti o informácie vyhovieť.

V takýchto prípadoch to jednotka FIU žiadajúcemu orgánu písomne zdôvodní.

2.   Príslušné orgány poskytujú jednotke FIU spätnú väzbu o použití a užitočnosti informácií poskytnutých v súlade s týmto článkom a s článkom 19 ods. 3 a o výsledku prijatých opatrení a vyšetrovania uskutočneného na základe týchto informácií. Takáto spätná väzba sa poskytuje čo najskôr a v každom prípade v súhrnnej forme aspoň raz ročne takým spôsobom, aby jednotka FIU mohla zlepšiť svoju funkciu operačnej analýzy.

Článok 23

Poskytovanie informácií orgánom dohľadu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie poskytovali orgánom dohľadu informácie, ktoré môžu byť relevantné na účely dohľadu podľa kapitoly IV, a to vrátane informácií aspoň o:

a)

kvalite a množstve hlásení o podozrivých transakciách predložených povinnými subjektmi;

b)

kvalite a včasnosti odpovedí, ktoré povinné subjekty poskytujú na žiadosti jednotiek FIU podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) 2024/1624;

c)

relevantných výsledkoch strategických analýz vykonaných podľa článku 19 ods. 3 písm. b) tejto smernice, ako aj všetkých relevantných informácií o trendoch a metódach prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu vrátane geografických, cezhraničných a vznikajúcich rizík.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU informovali orgány dohľadu vždy, keď informácie, ktoré majú k dispozícii, naznačujú možné porušenia nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113 zo strany povinných subjektov.

3.   S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutne potrebné na účely odseku 2, členské štáty zabezpečia, aby informácie poskytované jednotkami FIU podľa tohto článku neobsahovali žiadne informácie o konkrétnych fyzických alebo právnických osobách ani o prípadoch zahŕňajúcich fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú predmetom prebiehajúcej analýzy alebo vyšetrovania, alebo ktoré môžu viesť k identifikácii fyzických alebo právnických osôb.

Článok 24

Pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby boli jednotky FIU splnomocnené priamo alebo nepriamo prijímať naliehavé opatrenia na pozastavenie transakcie alebo odmietnutie súhlasu s transakciou, ak existuje podozrenie, že táto transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že sa stanovila potreba pozastaviť transakciu alebo odmietnuť súhlas s ňou na základe podozrenia ohláseného podľa článku 69 nariadenia (EÚ) 2024/1624, nariadilo povinnému subjektu pozastaviť transakciu alebo odmietnuť súhlas s ňou v lehote stanovenej v článku 71 uvedeného nariadenia. Ak je potreba pozastaviť transakciu založená na analytickej práci jednotky FIU bez ohľadu na to, či povinný subjekt predtým podal hlásenie, jednotka FIU nariadi pozastavenie transakcie čo najskôr.

Pozastavenie transakcie alebo odmietnutie súhlasu s ňou nariadi jednotka FIU s cieľom ochrániť finančné prostriedky, vykonať svoje analýzy vrátane analýzy danej transakcie, posúdiť, či je podozrenie potvrdené a ak áno, poskytnúť výsledky analýz relevantným príslušným orgánom, a tak umožniť prijať primerané opatrenia.

Členské štáty stanovia obdobie pozastavenia alebo odmietnutia súhlasu uplatniteľné na analytickú prácu jednotiek FIU, ktoré nepresiahne 10 pracovných dní. Členské štáty môžu stanoviť dlhšie obdobie, ak jednotky FIU plnia podľa vnútroštátneho práva funkciu vysledovania, zhabania, zmrazenia alebo konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Ak sa stanoví dlhšie obdobie pozastavenia alebo odmietnutia súhlasu, členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU vykonávali svoju funkciu pod podmienkou zabezpečenia primeraných vnútroštátnych záruk, ako je možnosť, aby osoba, ktorej transakcia bola pozastavená, napadla uvedené pozastavenie na súde.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu kedykoľvek zrušiť, ak dospejú k záveru, že pozastavenie alebo odmietnutie súhlasu nie je viac potrebné na splnenie cieľov stanovených v treťom pododseku.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené pozastaviť alebo odmietnuť súhlas, ako sa uvádza v tomto odseku, na žiadosť jednotky FIU z iného členského štátu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotka FIU bola v prípade, že existuje podozrenie, že bankový účet alebo platobný účet, účet kryptoaktív alebo obchodný vzťah je spojený s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, splnomocnená priamo alebo nepriamo prijímať naliehavé opatrenia na pozastavenie používania daného účtu alebo pozastavenie obchodného vzťahu s cieľom ochrániť finančné prostriedky, vykonať svoje analýzy, posúdiť, či je podozrenie potvrdené a ak áno, poskytnúť výsledky analýz relevantným príslušným orgánom, a tak umožniť prijať primerané opatrenia.

Členské štáty stanovia obdobie pozastavenia uplatniteľné na analytickú prácu jednotiek FIU, ktoré nepresiahne päť pracovných dní. Členské štáty môžu stanoviť dlhšie obdobie, ak jednotky FIU plnia podľa vnútroštátneho práva funkciu vysledovania, zhabania, zmrazenia alebo konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Ak sa stanoví dlhšie obdobie pozastavenia, členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU vykonávali svoju funkciu pod podmienkou zabezpečenia primeraných vnútroštátnych záruk, ako je možnosť, aby osoba, ktorej bankový účet alebo platobný účet, účet kryptoaktív alebo obchodný vzťah sú pozastavené, napadla toto pozastavenie na súde.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené pozastavenie kedykoľvek zrušiť, ak dospejú k záveru, že pozastavenie už nie je potrebné na splnenie cieľov stanovených v prvom pododseku.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené pozastaviť používanie účtu alebo pozastaviť obchodný vzťah, ako sa uvádza v tomto odseku, na žiadosť jednotky FIU z iného členského štátu.

3.   Nariadením pozastavenia alebo odmietnutia súhlasu v súlade s týmto článkom nevzniká pre jednotku FIU ani jej riaditeľov alebo zamestnancov žiadna zodpovednosť.

Článok 25

Pokyny monitorovať transakcie alebo činnosti

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené dávať povinným subjektom pokyny, aby počas obdobia, ktoré stanoví jednotka FIU, monitorovali transakcie alebo činnosti, ktoré sa vykonávajú pre osoby, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, prostredníctvom jedného alebo viacerých bankových účtov alebo platobných účtov alebo účtov kryptoaktív, alebo na základe iných obchodných vzťahov riadených povinným subjektom. Členské štáty takisto zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené dať povinnému subjektu pokyn, aby podával správy o výsledkoch monitorovania.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU boli splnomocnené nariadiť monitorovacie opatrenia uvedené v tomto článku na žiadosť jednotky FIU z iného členského štátu.

Článok 26

Upozornenie povinných subjektov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mohli upozorniť povinné subjekty na informácie relevantné pre vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2024/1624. Medzi uvedené informácie patria:

a)

druhy transakcií alebo činností, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu;

b)

konkrétne osoby, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu;

c)

osobitné geografické oblasti, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu.

2.   Požiadavka uvedená v odseku 1 sa uplatňuje počas obdobia stanoveného vo vnútroštátnom práve, ktoré nepresiahne šesť mesiacov.

3.   Jednotky FIU každoročne poskytujú povinným subjektom strategické informácie o typológiách, ukazovateľoch rizika a trendoch v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 27

Výročná správa jednotky FIU

Každý členský štát zabezpečí, aby jeho jednotka FIU uverejňovala výročnú správu o svojich činnostiach. V správe sa uvádzajú štatistiky o:

a)

nadväzujúcich opatreniach jednotky FIU v súvislosti s hláseniami o podozrivých transakciách a činnostiach, ktoré dostala;

b)

hláseniach o podozrivých transakciách predložených povinnými subjektmi;

c)

informáciách zo strany orgánov dohľadu a centrálnych registrov;

d)

poskytovaní informácií príslušným orgánom a následných opatreniach v súvislosti s týmito informáciami;

e)

žiadostiach predložených iným jednotkám FIU a prijatých od nich;

f)

žiadostiach predložených príslušným orgánom uvedeným v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1624 a prijatých od nich;

g)

pridelených ľudských zdrojoch;

h)

údajoch o cezhraničných fyzických prevodoch peňažných prostriedkov v hotovosti zasielaných colnými orgánmi podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672.

V správe uvedenej v prvom odseku sa uvádzajú aj informácie o trendoch a typológiách identifikovaných v spisoch poskytnutých iným príslušným orgánom. Na základe informácií, ktoré sa v správe uvedú, nesmie byť možné identifikovať žiadnu fyzickú ani právnickú osobu.

Článok 28

Spätná väzba zo strany jednotky FIU

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU poskytli povinným subjektom spätnú väzbu k hláseniam o podozreniach podľa článku 69 nariadenia (EÚ) 2024/1624. Takáto spätná väzba sa vzťahuje aspoň na kvalitu poskytnutých informácií, včasnosť ohlásenia, opis podozrenia a dokumenty poskytnuté vo fáze podania.

Spätná väzba podľa tohto článku sa nesmie chápať tak, že zahŕňa každé hlásenie predložené povinnými subjektmi.

Jednotka FIU spätnú väzbu poskytuje aspoň raz ročne, či už jednotlivým povinným subjektom, alebo skupinám či kategóriám povinných subjektov, pričom sa zohľadňuje celkový počet podozrivých transakcií ohlásených povinnými subjektmi.

Spätná väzba sa sprístupňuje aj orgánom dohľadu s cieľom umožniť im vykonávať dohľad založený na hodnotení rizika v súlade s článkom 40.

Jednotky FIU každoročne podávajú úradu AMLA správy o poskytovaní spätnej väzby povinným subjektom podľa tohto článku a poskytujú štatistiky o počte hlásení o podozrivých transakciách predložených kategóriami povinných subjektov.

Úrad AMLA do 10. júla 2028 vydá pre jednotky FIU odporúčania týkajúce sa najlepších postupov a prístupov v súvislosti s poskytovaním spätnej väzby vrátane druhu a frekvencie spätnej väzby.

Povinnosť poskytnúť spätnú väzbu neohrozuje žiadnu prebiehajúcu analytickú činnosť vykonávanú jednotkou FIU ani žiadne vyšetrovanie alebo administratívne opatrenie v nadväznosti na poskytnutie informácií jednotkou FIU a nemá vplyv na uplatniteľnosť požiadaviek na ochranu údajov a dôvernosť.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU aspoň raz ročne poskytovali colným orgánom spätnú väzbu k účinnosti informácií postúpených podľa článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1672, ako aj k opatreniam prijatým v nadväznosti na ne.

Článok 29

Spolupráca medzi jednotkami FIU

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU navzájom v čo najväčšej miere spolupracovali bez ohľadu na ich organizačné postavenie.

Článok 30

Chránené komunikačné kanály

1.   Vytvorí sa systém na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov (ďalej len „sieť FIU.net“). Sieť FIU.net zaistí zabezpečenú komunikáciu a výmenu informácií a dokáže vygenerovať písomný záznam o všetkých činnostiach spracúvania za podmienok, ktoré umožňujú, aby sa overila pravosť. Sieť FIU.net sa môže použiť aj na komunikáciu s partnermi jednotiek FIU v tretích krajinách a inými orgánmi, ako aj s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Sieť FIU.net spravuje úrad AMLA.

Sieť FIU.net sa využíva na výmenu informácií medzi jednotkami FIU a úradom AMLA na účely spoločných analýz podľa článku 32 tejto smernice a článku 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výmena informácií medzi jednotkami FIU podľa článkov 31 a 32 uskutočňovala prostredníctvom siete FIU.net. V prípade technického zlyhania siete FIU.net sa informácie zasielajú inými vhodnými prostriedkami, ktoré zaistia vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany údajov.

Výmeny informácií medzi jednotkami FIU a ich partnermi v tretích krajinách, ktoré nie sú pripojené k sieti FIU.net, sa uskutočňujú prostredníctvom chránených komunikačných kanálov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU s cieľom plniť si úlohy stanovené v tejto smernici v čo najväčšej miere spolupracovali pri používaní moderných technológií v súlade s ich vnútroštátnym právom.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby jednotky FIU v čo najväčšej miere spolupracovali pri uplatňovaní riešení vyvinutých a riadených úradom AMLA v súlade s článkom 5 ods. 5 písm. i), článkom 45 ods. 1 písm. d) a článkom 47 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mohli využívať funkcie siete FIU.net založené na nájdení/nenájdení zhody na porovnanie údajov, ktoré sprístupňujú na sieti FIU.net, s údajmi, ktoré v tomto systéme sprístupnili iné jednotky FIU a orgány, úrady a agentúry Únie, pokiaľ takéto porovnávanie patrí do príslušných mandátov uvedených orgánov, úradov a agentúr Únie.

5.   Úrad AMLA môže pozastaviť prístup jednotky FIU alebo partnera v tretej krajine, alebo orgánu, úradu či agentúry Únie k sieti FIU.net, ak má dôvody domnievať sa, že by takýto prístup ohrozil vykonávanie tejto kapitoly a bezpečnosť a dôvernosť informácií, ktoré majú jednotky FIU k dispozícii a ktoré sa vymieňajú prostredníctvom siete FIU.net, a to aj v prípade, že existujú obavy v súvislosti s nezávislosťou a autonómiou jednotky FIU.

Článok 31

Výmena informácií medzi jednotkami FIU

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si jednotky FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účely spracovania alebo analýzy informácií týkajúcich sa prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu a fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je do nich zapojená, jednotkou FIU bez ohľadu na druh možného predikatívneho trestného činu, a to aj vtedy, keď tento druh možného predikatívneho trestného činu nie je v čase výmeny identifikovaný.

Žiadosť obsahuje príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti, súvis s krajinou požiadanej jednotky FIU a to, ako sa požadované informácie použijú.

Keď jednotka FIU prijme hlásenie podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624, ktoré sa týka iného členského štátu, urýchlene hlásenie alebo všetky relevantné informácie, ktoré z neho získala, postúpi jednotke FIU daného iného členského štátu.

2.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu vykonávacích technických predpisov sa určí formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií uvedených v odseku 1.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

3.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia kritériá relevantnosti a výberu pri určovaní toho, či sa hlásenie urobené podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624 týka iného členského štátu, ako sa uvádza v odseku 1 treťom pododseku tohto článku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

4.   Úrad AMLA do 10. júla 2028 vydá usmernenia určené jednotkám FIU, pokiaľ ide o postupy, ktoré sa majú zaviesť na postupovanie a prijímanie hlásenia podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624, ktoré sa týka iného členského štátu, a o nadväzujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s uvedeným hlásením.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že jednotka FIU, ktorej bola predložená žiadosť, odpovedá inej jednotke FIU na jej žiadosť o informácie uvedenú v odseku 1, bola táto jednotka FIU povinná využiť celý rozsah svojich dostupných právomocí, ktoré by bežne využila na vnútroštátnej úrovni na prijímanie a analyzovanie informácií.

Ak sa jednotka FIU snaží získať dodatočné informácie od povinného subjektu usadeného v inom členskom štáte, ktorý pôsobí na území jej členského štátu, žiadosť sa adresuje jednotke FIU toho členského štátu, na ktorého území je povinný subjekt usadený. Uvedená jednotka FIU získa informácie v súlade s článkom 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 a urýchlene poskytne odpovede.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotka FIU v prípade, že prijme žiadosť o poskytnutie informácií podľa odseku 1, odpovedala na túto žiadosť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní po prijatí žiadosti, ak má jednotka FIU požadované informácie k dispozícii alebo ak sa požadované informácie uchovávajú v databáze alebo registri, ku ktorým má požiadaná jednotka FIU priamy prístup. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch sa môže táto lehota predĺžiť najviac na 10 pracovných dní. Ak požiadaná jednotka FIU nedokáže získať požadované informácie, informuje o tom žiadajúcu jednotku FIU.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby požiadaná jednotka FIU vo výnimočných, odôvodnených a naliehavých prípadoch, keď podľa odseku 1 prijme žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sa uchovávajú v databáze alebo registri, ku ktorému má požiadaná jednotka FIU priamy prístup, alebo ktoré už má k dispozícii, odchylne od odseku 6 poskytla dané informácie najneskôr do jedného pracovného dňa od prijatia žiadosti.

Ak požiadaná jednotka FIU nedokáže odpovedať do jedného pracovného dňa alebo nemá priamy prístup k informáciám, poskytne odôvodnenie. Ak by pre požiadanú jednotku FIU bolo poskytnutie požadovaných informácií do jedného pracovného dňa neprimeraným zaťažením, môže poskytnutie informácií odložiť. V takom prípade požiadaná jednotka FIU bezodkladne informuje žiadajúcu jednotku FIU o tomto odklade. Požiadaná jednotka FIU môže predĺžiť lehotu na odpoveď na žiadosť o informácie najviac na tri pracovné dni.

8.   Jednotka FIU môže odmietnuť výmenu informácií len za výnimočných okolností, ak by výmena informácií mohla byť v rozpore so základnými zásadami jej vnútroštátneho práva. Tieto výnimočné okolnosti sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu voľnej výmeny informácií na analytické účely a jej nenáležitým obmedzeniam.

Členské štáty do 10. júla 2028 oznámia Komisii výnimočné okolnosti uvedené v prvom pododseku. Členské štáty tieto oznámenia aktualizujú, ak dôjde k zmenám výnimočných okolností identifikovaných na vnútroštátnej úrovni.

Komisia uverejní konsolidovaný zoznam oznámení uvedených v druhom pododseku.

9.   Komisia do 10. júla 2029 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či sú výnimočné okolnosti oznámené podľa odseku 8 opodstatnené.

Článok 32

Spoločné analýzy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich jednotky FIU boli schopné vykonávať spoločné analýzy podozrivých transakcií a činností.

2.   Príslušné jednotky FIU na účely odseku 1 tohto článku s pomocou úradu AMLA v súlade s článkom 40 nariadenia (EÚ) 2024/1620 zriadia tím pre spoločné analýzy na konkrétny účel a stanovia obdobie, ktoré možno predĺžiť na základe vzájomnej dohody, s cieľom vykonávať operačné analýzy podozrivých transakcií alebo činností, ktoré sa týkajú jednej alebo viacerých jednotiek FIU vytvárajúcich tím.

3.   Tím pre spoločné analýzy možno zriadiť, ak:

a)

si operačné analýzy jednotky FIU vyžadujú zložité a náročné analýzy s prepojeniami na iné členské štáty;

b)

niekoľko jednotiek FIU vykonáva operačné analýzy, v ktorých okolnosti prípadu odôvodňujú spoločnú činnosť v dotknutých členských štátoch.

O vytvorenie tímu pre spoločné analýzy môže požiadať ktorákoľvek z dotknutých jednotiek FIU alebo úrad AMLA podľa článku 44 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby bol člen ich jednotky FIU pridelený do tímu pre spoločné analýzy schopný v súlade s platným vnútroštátnym právom a v medziach svojej právomoci poskytnúť tímu informácie dostupné jeho jednotke FIU na účely analýzy vykonávanej tímom.

5.   Ak tím pre spoločné analýzy potrebuje pomoc inej jednotky FIU ako tých, ktoré sú súčasťou tímu, môže túto inú jednotku FIU požiadať, aby:

a)

sa pripojila k tímu pre spoločné analýzy;

b)

tímu pre spoločné analýzy predložila finančné spravodajské informácie a finančné informácie.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mohli vyzvať tretie strany vrátane orgánov, úradov a agentúr Únie, aby sa zúčastnili na spoločných analýzach, ak je to relevantné na účely spoločných analýz a ak takáto účasť patrí do príslušných mandátov uvedených tretích strán.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU, ktoré sa zúčastňujú na spoločných analýzach, určili podmienky, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s účasťou tretích strán, a zaviedli opatrenia zaručujúce dôvernosť a bezpečnosť vymieňaných informácií. Členské štáty zabezpečia, aby sa vymieňané informácie používali výlučne na účely, na ktoré sa spoločná analýza vykonáva.

Článok 33

Použitie informácií vzájomne vymieňaných jednotkami FIU

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 29, 31 a 32 sa použijú na plnenie úloh jednotky FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri výmene informácií a dokumentov podľa článkov 29 a 31 môže odovzdávajúca jednotka FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií s výnimkou prípadov, keď odovzdávané informácie tvorí hlásenie podané povinným subjektom podľa článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo z neho vyplývajúce informácie, ktoré sa týkajú iného členského štátu, v ktorom povinný subjekt pôsobí na základe slobody poskytovať služby, a ktoré nemajú súvis s členským štátom odovzdávajúcej jednotky FIU. Prijímajúca jednotka FIU uvedené obmedzenia a podmienky dodržiava.

Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU určili aspoň jednu kontaktnú osobu alebo miesto, ktoré budú zodpovedné za prijímanie žiadostí o informácie od jednotiek FIU v iných členských štátoch.

Článok 34

Súhlas s ďalším poskytnutím informácií vymieňaných medzi jednotkami FIU

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie vymieňané podľa článkov 29, 31 a 32 používali len na účely, na ktoré sa požadovali alebo poskytli, a aby akékoľvek poskytnutie uvedených informácií prijímajúcou jednotkou FIU akémukoľvek inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu alebo akékoľvek použitie týchto informácií na iné účely ako tie, ktoré boli pôvodne schválené, musela vopred odsúhlasiť jednotka FIU poskytujúca informácie.

Požiadavky prvého pododseku tohto odseku sa neuplatňujú, ak informácie poskytnuté jednotkou FIU tvorí hlásenie predložené povinným subjektom podľa článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624, ktoré sa týka iného členského štátu, v ktorom povinný subjekt pôsobí na základe slobody poskytovať služby, a ktoré nemá súvis s členským štátom jednotky FIU, ktorá informácie poskytuje.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa predchádzajúci súhlas požiadanej jednotky FIU s poskytnutím informácií príslušným orgánom udelil urýchlene a v čo najväčšom rozsahu bez ohľadu na druh predikatívnych trestných činov a na to, či bol predikatívny trestný čin identifikovaný alebo nie. Požiadaná jednotka FIU neodmietne dať súhlas s takýmto poskytnutím s výnimkou prípadu, keď by to presahovalo rozsah pôsobnosti jej ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, alebo b by to mohlo viesť k narušeniu vyšetrovania alebo by to inak odporovalo základným zásadám vnútroštátneho práva uvedeného členského štátu. Každé takéto odmietnutie udelenia súhlasu sa náležite vysvetlí. Prípady, keď jednotky FIU môžu odmietnuť udeliť súhlas, sa vymedzia tak, aby sa zabránilo zneužívaniu poskytovania informácií príslušným orgánom a jeho nenáležitým obmedzeniam.

3.   Členské štáty do 10. júla 2028 oznámia Komisii výnimočné okolnosti, za ktorých by poskytnutie informácií nebolo v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva, ako sa uvádza v odseku 2. Členské štáty takéto oznámenia aktualizujú, ak dôjde k zmenám výnimočných okolností identifikovaných na vnútroštátnej úrovni.

Komisia uverejní konsolidovaný zoznam oznámení uvedených v prvom pododseku.

4.   Komisia do 10. júla 2029 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi, či sú výnimočné okolnosti oznámené podľa odseku 3 opodstatnené.

Článok 35

Účinok ustanovení trestného práva

Rozdiely vo vymedzeniach predikatívnych trestných činov v práve jednotlivých štátov nebránia tomu, aby boli jednotky FIU schopné poskytnúť pomoc inej jednotke FIU, a neobmedzujú výmenu, poskytovanie a použitie informácií podľa článkov 31, 32, 33 a 34.

Článok 36

Dôvernosť ohlasovania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU mali zavedené mechanizmy na ochranu totožnosti povinných subjektov a ich zamestnancov alebo osôb v rovnocennom postavení vrátane agentov a distribútorov, ktorí ohlasujú podozrenia podľa článku 69 ods. 1 prvého pododseku písm. a) nariadenia (EÚ) 2024/1624.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby jednotky FIU vo svojich odpovediach na žiadosti príslušných orgánov o informácie podľa článku 22 alebo pri poskytovaní výsledkov svojich analýz podľa článku 19 nezverejnili zdroj hlásenia uvedeného v odseku 1 tohto článku. Týmto odsekom nie je dotknuté uplatniteľné vnútroštátne trestné právo procesné.

KAPITOLA IV

DOHĽAD V OBLASTI BOJA PROTI PRANIU ŠPINAVÝCH PEŇAZÍ

ODDIEL 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 37

Právomoci a zdroje vnútroštátnych orgánov dohľadu

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby všetky povinné subjekty usadené na jeho území s výnimkou okolností, na ktoré sa vzťahuje článok 38, podliehali primeranému a účinnému dohľadu. Na tento účel každý členský štát ustanoví jeden alebo viacero orgánov dohľadu s cieľom účinne monitorovať, či povinné subjekty dodržiavajú nariadenia (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113, ako aj s cieľom prijímať opatrenia potrebné na zaistenie tohto dodržiavania.

Ak členské štáty z dôvodov prevažujúceho všeobecného záujmu zaviedli požiadavky na osobitné povolenia, aby mohli povinné subjekty pôsobiť na ich území na základe slobody poskytovať služby, zabezpečia, aby činnosti vykonávané povinnými subjektmi podľa týchto osobitných povolení podliehali dohľadu ich vnútroštátnych orgánov dohľadu bez ohľadu na to, či sa povolené činnosti vykonávajú prostredníctvom infraštruktúry na ich území alebo na diaľku. Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa dohľad podľa tohto pododseku oznámil orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu.

Keď úrad AMLA koná ako orgán dohľadu, tento odsek sa neuplatňuje.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie svojich úloh uvedených v odseku 5. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci uvedených orgánov boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní a dodržiavali prísne profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a riešenia konfliktov záujmov.

3.   V prípade povinných subjektov uvedených v článku 3 bode 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624 členské štáty môžu umožniť, aby funkciu uvedenú v odseku 1 tohto článku plnili samoregulačné orgány, ak tieto samoregulačné orgány majú právomoci uvedené v odseku 6 tohto článku a majú primerané finančné, ľudské a technické zdroje na plnenie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnanci týchto orgánov boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní a dodržiavali prísne profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti, ochrany údajov a riešenia konfliktov záujmov.

4.   Ak členský štát zveril dohľad nad určitou kategóriou povinných subjektov viac ako jednému orgánu dohľadu, zabezpečí, aby tieto orgány dohľadu vykonávali dohľad nad povinnými subjektami konzistentne a efektívne v celom sektore. Na tento účel určí daný členský štát vedúci orgán dohľadu alebo medzi týmito orgánmi dohľadu zriadi koordinačný mechanizmus.

Ak členský štát zveril dohľad nad všetkými povinnými subjektmi viac ako jednému orgánu dohľadu, zriadi koordinačný mechanizmus medzi týmito orgánmi dohľadu, aby zabezpečil účinný dohľad nad týmito povinnými subjektami podľa najprísnejších noriem. Takýto koordinačný mechanizmus zahŕňa všetky orgány dohľadu s výnimkou prípadov, keď:

a)

je dohľad zverený samoregulačnému orgánu, pričom v takom prípade sa na koordinačnom mechanizme zúčastňuje orgán verejnej moci uvedený v článku 52;

b)

je dohľad nad určitou kategóriou povinných subjektov zverený viacerým orgánom dohľadu, pričom v takom prípade sa na koordinačnom mechanizme zúčastňuje vedúci orgán dohľadu; ak nebol určený žiadny vedúci orgán dohľadu, orgány dohľadu určia spomedzi seba svojho zástupcu.

5.   Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány dohľadu plnili tieto úlohy:

a)

poskytovali príslušné informácie povinným subjektom podľa článku 39;

b)

rozhodovali v prípadoch, keď sú špecifické riziká vyplývajúce z povahy daného sektora jasné a zrozumiteľné, a samostatné zdokumentované posúdenia rizík podľa článku 10 nariadenia (EÚ) 2024/1624 nie sú potrebné;

c)

overovali primeranosť a vykonávanie vnútorných politík, postupov a kontrol povinných subjektov podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) 2024/1624 a ľudských zdrojov pridelených na plnenie úloh požadovaných podľa uvedeného nariadenia a v prípade orgánov dohľadu nad podnikmi kolektívneho investovania rozhodovali o prípadoch, v ktorých môže podnik kolektívneho investovania zabezpečovať ohlasovanie podozrivých činností podľa článku 18 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2024/1624 externe prostredníctvom poskytovateľa služieb;

d)

pravidelne posudzovali a monitorovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktorým sú povinné subjekty vystavené;

e)

monitorovali plnenie povinností povinných subjektov, pokiaľ ide o cielené finančné sankcie;

f)

vykonávali všetky potrebné vyšetrovania na diaľku, inšpekcie na mieste aj tematické kontroly a akékoľvek iné zisťovania, posudzovania a analýzy potrebné na overenie toho, či povinné subjekty plnia nariadenie (EÚ) 2024/1624 a všetky administratívne opatrenia prijaté podľa článku 56;

g)

prijímali primerané opatrenia dohľadu na riešenie každého porušenia uplatniteľných požiadaviek zo strany povinných subjektov, ktoré bolo zistené počas posudzovania v rámci dohľadu, ako aj kroky nadväzujúce na vykonávanie takýchto opatrení.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu primerané právomoci na plnenie svojich úloh stanovených v odseku 5 vrátane právomoci:

a)

vynútiť si od povinných subjektov predloženie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre monitorovanie a overovanie plnenia nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo nariadenia (EÚ) 2023/1113, a to aj od poskytovateľov služieb, ktorých povinný subjekt v záujme splnenia požiadaviek stanovených v uvedených nariadeniach poveril externým zabezpečením časti svojich úloh, a vykonávať kontroly;

b)

uplatniť vhodné a primerané administratívne opatrenia v záujme nápravy situácie v prípade porušení, a to aj prostredníctvom ukladania peňažných sankcií v súlade s oddielom 4 tejto kapitoly.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány dohľadu nad finančnými subjektmi a orgány dohľadu zodpovedné za poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier okrem právomocí, ktoré sa uvádzajú v odseku 6, ďalšie právomoci vrátane právomoci vykonať inšpekciu obchodných priestorov povinného subjektu bez predchádzajúceho oznámenia, ak je to nevyhnutné v záujme náležitého vykonania a efektívnosti kontroly, a aby mali všetky potrebné prostriedky na vykonanie takejto inšpekcie.

Na účely prvého pododseku musia byť orgány dohľadu schopné aspoň:

a)

preskúmať účtovné knihy a záznamy povinného subjektu a robiť kópie takýchto účtovných kníh a záznamov alebo robiť výpisy z nich;

b)

získať prístup k akémukoľvek softvéru, databázam, nástrojom IT alebo iným elektronickým prostriedkom zaznamenávania informácií, ktoré povinný subjekt používa;

c)

získať písomné alebo ústne informácie od akejkoľvek osoby zodpovednej za vnútorné politiky, postupy a kontroly v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo ich zástupcov či zamestnancov, ako aj od akéhokoľvek zástupcu alebo zamestnanca subjektov, ktoré povinný subjekt poveril externým zabezpečením úloh podľa článku 18 nariadenia (EÚ) 2024/1624, a vypočuť akúkoľvek inú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania.

Článok 38

Dohľad nad formami infraštruktúry určitých sprostredkovateľov pôsobiacich na základe slobody poskytovať služby

1.   Ak sa vykonávajú činnosti nasledujúcich povinných subjektov na ich území na základe slobody poskytovať služby prostredníctvom agentov alebo distribútorov alebo prostredníctvom iných druhov infraštruktúry, a to aj vtedy, keď sa tieto činnosti vykonávajú na základe povolenia získaného podľa smernice 2013/36/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby takéto činnosti podliehali dohľadu ich vnútroštátnych orgánov dohľadu:

a)

vydavatelia elektronických peňazí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (42);

b)

poskytovatelia platobných služieb v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 11 smernice (EÚ) 2015/2366 a

c)

poskytovatelia služieb kryptoaktív.

Na účely prvého pododseku orgány dohľadu členského štátu, v ktorom sa činnosti vykonávajú, účinne monitorujú a zabezpečujú súlad s nariadeniami (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113.

2.   Odchylne od odseku 1 vykonáva dohľad nad agentmi, distribútormi alebo inými druhmi infraštruktúry uvedenými v uvedenom odseku orgán dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu, za predpokladu, že:

a)

nie sú splnené kritériá stanovené v regulačnom technickom predpise uvedenom v článku 41 ods. 2 a

b)

orgán dohľadu členského štátu, v ktorom sa títo agenti, distribútori alebo iné druhy infraštruktúry nachádzajú, oznámi orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu, že vzhľadom na obmedzenú infraštruktúru daného subjektu na jeho území vykonáva dohľad nad činnosťami uvedenými v odseku 1 orgán dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu.

3.   Na účely tohto článku si orgán dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu, a orgán dohľadu členského štátu, v ktorom povinný subjekt pôsobí na základe slobody poskytovať služby prostredníctvom agentov alebo distribútorov alebo prostredníctvom iných druhov infraštruktúry, navzájom poskytujú všetky informácie potrebné na posúdenie toho, či sú splnené kritériá uvedené v odseku 2 písm. a), vrátane informácií o každej zmene okolností povinného subjektu, ktorá môže mať vplyv na splnenie týchto kritérií.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán dohľadu členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie povinného subjektu, do dvoch týždňov od doručenia oznámenia podľa odseku 2 písm. b) informoval povinný subjekt o tom, že bude vykonávať dohľad nad činnosťami agentov, distribútorov alebo iných druhov infraštruktúry, prostredníctvom ktorých povinný subjekt pôsobí na základe slobody poskytovať služby v inom členskom štáte, a o každej následnej zmene dohľadu nad nimi.

5.   Keď úrad AMLA koná ako orgán dohľadu, tento článok sa neuplatňuje.

Článok 39

Poskytovanie informácií povinným subjektom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu sprístupňovali informácie o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu povinným subjektom, nad ktorými vykonávajú dohľad.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 obsahujú:

a)

posúdenie rizika na úrovni Únie vykonané Komisiou podľa článku 7 a akékoľvek relevantné odporúčanie Komisie na základe uvedeného článku;

b)

vnútroštátne alebo sektorové posúdenia rizika vykonané podľa článku 8;

c)

príslušné usmernenia, odporúčania a stanoviská vydané úradom AMLA v súlade s článkami 54 a 55 nariadenia (EÚ) 2024/1620;

d)

informácie o tretích krajinách identifikovaných podľa kapitoly III oddielu 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624;

e)

akékoľvek usmernenia a správy vypracované úradom AMLA a inými orgánmi dohľadu a prípadne orgánom verejnej moci vykonávajúcim dozor nad samoregulačnými orgánmi, jednotkou FIU alebo akýmkoľvek iným príslušným orgánom, alebo medzinárodnými organizáciami a subjektmi stanovujúcimi normy, pokiaľ ide o metódy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré by sa mohli uplatňovať v danom sektore, ako aj informácie, ktoré by mohli uľahčiť identifikáciu transakcií alebo činností, pri ktorých hrozí riziko prepojenia s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu v danom sektore, a usmernenia o povinnostiach povinných subjektov v súvislosti s cielenými finančnými sankciami.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu podľa potreby vykonávali osvetové činnosti s cieľom informovať povinné subjekty, nad ktorými vykonávajú dohľad, o ich povinnostiach.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu okamžite sprístupňovali povinným subjektom, nad ktorými vykonávajú dohľad, informácie o osobách alebo subjektoch označených v súvislosti s cielenými finančnými sankciami a finančnými sankciami OSN.

Článok 40

Dohľad založený na hodnotení rizika

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu uplatňovali prístup k dohľadu založený na hodnotení rizika. Členské štáty na tento účel zabezpečia, aby:

a)

jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v ich členskom štáte;

b)

posudzovali všetky relevantné informácie o špecifických domácich a medzinárodných rizikách spojených s klientmi, produktmi a so službami povinných subjektov;

c)

stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste, na diaľku a tematického dohľadu vzhľadom na rizikový profil povinných subjektov a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v tomto členskom štáte.

Orgány dohľadu na účely stanovené v prvom pododseku písm. c) tohto odseku vypracúvajú ročné programy dohľadu, v ktorých sa zohľadní načasovanie a zdroje potrebné na rýchlu reakciu v prípade objektívnych a významných náznakov porušenia nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113.

2.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia referenčné hodnoty a metodika posudzovania a klasifikácie profilu inherentného a reziduálneho rizika povinných subjektov, ako aj frekvencia preskúmavania takéhoto profilu rizika. V tejto frekvencii sa zohľadnia všetky významné udalosti alebo významný vývoj v rámci riadenia a činností povinného subjektu, ako aj povaha a veľkosť podniku.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

3.   Úrad AMLA do 10. júla 2028 vydá usmernenia určené orgánom dohľadu, pokiaľ ide o:

a)

charakteristiky prístupu k dohľadu založeného na hodnotení rizika;

b)

opatrenia, ktoré sa majú zaviesť v rámci orgánov dohľadu s cieľom zabezpečiť primeraný a účinný dohľad, a to aj na účely odbornej prípravy ich zamestnancov;

c)

kroky, ktoré sa majú podniknúť pri vykonávaní dohľadu založeného na miere rizika.

V relevantných prípadoch sa v usmerneniach uvedených v prvom pododseku zohľadnia výsledky posúdení vykonaných podľa článkov 30 a 35 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu zohľadnili mieru voľného uváženia, ktorá bola priznaná povinnému subjektu, a primerane preskúmali posúdenia rizík, ktoré tvoria základ tohto voľného uváženia, ako aj primeranosť jeho vnútorných politík, postupov a kontrol.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu vypracovali podrobnú výročnú správu o činnosti a aby sa zhrnutie tejto správy sprístupnilo verejnosti. Uvedené zhrnutie neobsahuje dôverné informácie a zahŕňa:

a)

kategórie povinných subjektov, nad ktorými sa vykonáva dohľad, a počet povinných subjektov podľa jednotlivých kategórií;

b)

opis právomocí, ktoré sú orgánom dohľadu zverené, a úloh, ktoré im boli pridelené, a v relevantných prípadoch aj opis mechanizmov uvedených v článku 37 ods. 4, na ktorých sa zúčastňujú, a v prípade vedúceho orgánu dohľadu zhrnutie vykonaných koordinačných činností;

c)

prehľad o vykonaných činnostiach dohľadu.

Článok 41

Centrálne kontaktné miesta

1.   Na účely článku 37 ods. 1 a článku 38 ods. 1 môžu členské štáty od vydavateľov elektronických peňazí, poskytovateľov platobných služieb a poskytovateľov služieb kryptoaktív prevádzkujúcich na ich území iné organizačné jednotky, než je dcérsky podnik alebo pobočka, alebo ktorí vykonávajú činnosť na ich území prostredníctvom agentov alebo distribútorov alebo prostredníctvom iných druhov infraštruktúry na základe slobody poskytovať služby, vyžadovať, aby určili centrálne kontaktné miesto na ich území. Uvedené centrálne kontaktné miesto zabezpečuje v mene povinného subjektu dodržiavanie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a uľahčuje dohľad zo strany orgánov dohľadu, a to aj poskytovaním dokumentov a informácií orgánom dohľadu na ich žiadosť.

2.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia kritériá na určenie okolností, za ktorých je vhodné určiť centrálne kontaktné miesto podľa odseku 1, a funkcie centrálnych kontaktných miest.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

Článok 42

Poskytovanie informácií jednotkám FIU

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu v prípade, že v priebehu kontrol, ktoré v povinných subjektoch vykonajú, alebo akýmkoľvek iným spôsobom zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo financovaním terorizmu, urýchlene informovali jednotku FIU.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené na vykonávanie dohľadu nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali jednotku FIU, ak zistia informácie, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby dodržiavanie požiadaviek tohto článku nenahrádzalo žiadnu povinnosť dozorných orgánov oznamovať dotknutým príslušným orgánom akúkoľvek trestnú činnosť, ktorú odhalia alebo o ktorej sa dozvedia v rámci svojich činností dohľadu.

Článok 43

Poskytovanie informácií jednotkám FIU

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu oznamovali jednotke FIU aspoň tieto informácie:

a)

zoznam organizačných jednotiek pôsobiacich v príslušnom členskom štáte a zoznam infraštruktúr pod ich dohľadom podľa článku 38 ods. 1 a všetky zmeny týchto zoznamov;

b)

akékoľvek relevantné zistenia poukazujúce na závažné nedostatky v systémoch ohlasovania povinných subjektov;

c)

výsledky posúdení rizík vykonaných podľa článku 40 v súhrnnej forme.

Článok 44

Všeobecné zásady týkajúce sa spolupráce v oblasti dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu navzájom bez ohľadu na svoju povahu alebo postavenie v čo najväčšej miere spolupracovali. Takáto spolupráca môže zahŕňať vykonávanie zisťovaní v rámci právomocí požiadaného orgánu dohľadu v mene žiadajúceho orgánu dohľadu a následnú výmenu informácií získaných prostredníctvom takýchto zisťovaní alebo uľahčovanie vykonávania takýchto zisťovaní žiadajúcim orgánom.

Článok 45

Poskytovanie informácií o cezhraničných činnostiach

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu domovského členského štátu čo najskôr a v každom prípade do troch mesiacov od doručenia oznámenia podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 informovali orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o činnostiach, ktoré povinný subjekt zamýšľa vykonávať v hostiteľskom členskom štáte.

Každá následná zmena oznámená orgánom dohľadu domovského členského štátu podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624 sa orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu oznamuje čo najskôr a v každom prípade do jedného mesiaca od jej doručenia.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby si orgány dohľadu domovského členského štátu s orgánmi dohľadu hostiteľského členského štátu vymieňali informácie o činnostiach skutočne vykonávaných povinným subjektom na území hostiteľského členského štátu, ktoré dostávajú v rámci svojich činností dohľadu, vrátane informácií predložených povinnými subjektmi v reakcii na dotazníky na účely dohľadu, a všetky relevantné informácie súvisiace s činnosťami vykonávanými v hostiteľskom členskom štáte.

Informácie uvedené v prvom pododseku sa vymieňajú aspoň raz za rok. Ak sa tieto informácie poskytujú v súhrnnej forme, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu domovského členského štátu bezodkladne reagovali na každú žiadosť orgánov dohľadu hostiteľského členského štátu o dodatočné informácie.

Odchylne od druhého pododseku tohto odseku členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu domovského členského štátu informovali orgány dohľadu hostiteľského členského štátu okamžite po tom, ako od povinných subjektov prijmú oznámenie podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 o tom, že sa činnosti v hostiteľskom členskom štáte začali vykonávať.

Článok 46

Ustanovenia týkajúce sa spolupráce v rámci dohľadu nad skupinou

1.   V prípade úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú súčasťou skupiny, členské štáty zabezpečia, aby na účely stanovené v článku 37 ods. 1 orgány dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu aj hostiteľského členského štátu navzájom bez ohľadu na svoju povahu alebo postavenie v čo najväčšej miere spolupracovali. Spolupracujú aj s úradom AMLA, ak konajú ako orgán dohľadu.

2.   S výnimkou prípadu, keď úrad AMLA koná ako orgán dohľadu, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu vykonávali dohľad nad účinným vykonávaním celoskupinových politík, postupov a kontrol uvedených v kapitole II oddiele 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624. Členské štáty takisto zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi hostiteľského členského štátu vykonávali dohľad nad dodržiavaním nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113 zo strany organizačných jednotiek, ktoré sa nachádzajú na území ich členského štátu.

3.   Členské štáty na účely tohto článku a s výnimkou prípadov, keď sa zriaďujú kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s článkom 49, zabezpečia, aby si orgány dohľadu nad finančnými subjektmi navzájom poskytovali všetky informácie, ktoré potrebujú na výkon svojich úloh v oblasti dohľadu, či už na požiadanie, alebo z vlastného podnetu. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi si predovšetkým vymieňajú informácie, ktoré by mohli mať významný vplyv na posudzovanie vystavenia úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie v inom členskom štáte inherentnému alebo reziduálnemu riziku, vrátane:

a)

identifikácie právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny zahŕňajúcej všetky dcérske podniky a pobočky;

b)

relevantných informácií o konečných užívateľoch výhod a vrcholovom manažmente vrátane výsledkov kontrol odbornosti a vhodnosti vykonaných podľa tejto smernice alebo iných právnych aktov Únie;

c)

politík, postupov a kontrol zavedených v rámci skupiny;

d)

informácií o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vrátane dokumentácie klienta a záznamov o transakciách;

e)

nepriaznivého vývoja vo vzťahu k materskému podniku, dcérskym podnikom alebo pobočkám, ktorý by mohol mať závažný vplyv na iné časti skupiny;

f)

peňažných sankcií, ktoré orgány dohľadu nad finančnými subjektmi zamýšľajú uložiť, a administratívnych opatrení, ktoré orgány dohľadu nad finančnými subjektmi zamýšľajú uplatniť v súlade s oddielom 4 tejto kapitoly.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi mohli v medziach svojich právomocí vykonávať zisťovania v mene žiadajúceho orgánu dohľadu a poskytovať informácie získané prostredníctvom takýchto zisťovaní alebo uľahčovať vykonávanie takýchto zisťovaní žiadajúcim orgánom dohľadu.

4.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa podrobne uvedú príslušné povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu a spôsoby ich vzájomnej spolupráce.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

5.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi sa môžu obrátiť na úrad AMLA v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

v prípade, že orgán dohľadu nad finančnými subjektmi neoznámil informácie uvedené v odseku 3;

b)

v prípade, že žiadosť o spoluprácu bola zamietnutá alebo sa nevybavila v primeranej lehote;

c)

v prípade nezhody na základe objektívnych dôvodov týkajúcej sa zistených porušení a peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť subjektu alebo skupine, alebo administratívnych opatrení, ktoré sa majú uplatniť na subjekt alebo skupinu, na nápravu týchto porušení.

Úrad AMLA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 33 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Úrad AMLA v tom prípade poskytne stanovisko k predmetu žiadosti do jedného mesiaca.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa tento článok uplatňoval aj na dohľad nad:

a)

skupinami povinných subjektov v nefinančnom sektore;

b)

povinnými subjektmi vykonávajúcimi činnosť na základe slobody poskytovať služby bez akejkoľvek infraštruktúry v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sú usadené, ak dohľad nad činnosťami v tomto inom členskom štáte vykonávajú orgány dohľadu tohto iného členského štátu podľa článku 37 ods. 1 druhého pododseku.

Ak v súvislosti s orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi vzniknú situácie uvedené v odseku 5, úrad AMLA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 38 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby v prípadoch, keď sú povinné subjekty v nefinančnom sektore súčasťou štruktúr so spoločným vlastníctvom, riadením alebo kontrolou dodržiavania súladu s predpismi vrátane sietí alebo partnerstiev, orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi spolupracovali a vymieňali si informácie.

Článok 47

Spolupráca v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o povinné subjekty vykonávajúce cezhraničné činnosti

1.   Ak povinné subjekty, ktoré nie sú súčasťou skupiny, vykonávajú cezhraničné činnosti uvedené v článku 54 ods. 1 a na dohľade sa spoločne podieľajú orgány dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu podľa článku 37 ods. 1 a článku 38 ods. 1, členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány dohľadu navzájom v čo najväčšej miere spolupracovali a pomáhali si pri vykonávaní dohľadu podľa článku 37 ods. 1 a článku 38 ods. 1.

Na účely prvého pododseku a s výnimkou prípadov, keď sú zriadené kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s článkom 49, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu:

a)

si navzájom poskytovali všetky informácie, ktoré potrebujú na vykonávanie svojich úloh dohľadu, či už na požiadanie alebo z vlastného podnetu, vrátane informácií uvedených v článku 46 ods. 3 prvom pododseku písm. a), b) a d), ak sú tieto informácie potrebné na plnenie úloh dohľadu;

b)

sa navzájom informovali o akomkoľvek nepriaznivom vývoji v súvislosti s povinným subjektom, jeho organizačnými jednotkami alebo druhmi infraštruktúry, ktorý by mohol vážne ovplyvniť dodržiavanie uplatniteľných požiadaviek týmto subjektom, a o peňažných sankciách, ktoré zamýšľajú uložiť, alebo o administratívnych opatreniach, ktoré zamýšľajú uplatniť v súlade s oddielom 4 tejto kapitoly;

c)

mohli v medziach svojich právomocí vykonávať zisťovania v mene žiadajúceho orgánu dohľadu a poskytovať informácie získané prostredníctvom takýchto zisťovaní alebo uľahčovať vykonávanie takýchto zisťovaní žiadajúcim orgánom dohľadu.

Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade povinných subjektov, ktoré sú usadené v jednom členskom štáte a na základe slobody poskytovať služby pôsobia v inom členskom štáte bez toho, aby mali akúkoľvek infraštruktúru, ak dohľad nad činnosťami v tomto inom členskom štáte vykonávajú orgány dohľadu tohto členského štátu podľa článku 37 ods. 1 druhého pododseku.

2.   Ak je dohľad nad povinným subjektom a akýmkoľvek druhom jeho infraštruktúry v iných členských štátoch zverený orgánom dohľadu domovského členského štátu podľa článku 38 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu domovského členského štátu pravidelne informovali orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o opatreniach zavedených v rámci povinného subjektu a o dodržiavaní uplatniteľných požiadaviek týmto subjektom, a to vrátane tých, ktoré sú zavedené v hostiteľskom členskom štáte. Ak sa zistia závažné, opakované alebo systematické porušenia, orgány dohľadu domovského členského štátu bezodkladne informujú orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o týchto porušeniach, ako aj o všetkých peňažných sankciách, ktoré zamýšľajú uložiť, a o administratívnych opatreniach, ktoré zamýšľajú uplatniť, na ich nápravu.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu hostiteľského členského štátu poskytovali orgánom dohľadu domovského členského štátu pomoc s cieľom zabezpečiť overenie toho, či povinný subjekt dodržiava právne požiadavky. Členské štáty predovšetkým zabezpečia, aby orgány dohľadu hostiteľského členského štátu informovali orgány dohľadu domovského členského štátu o akýchkoľvek vážnych pochybnostiach, ktoré majú v súvislosti s dodržiavaním uplatniteľných požiadaviek povinným subjektom, a aby orgánom dohľadu domovského členského štátu poskytli všetky informácie, ktoré majú v tejto súvislosti k dispozícii.

Tento odsek sa uplatňuje aj v prípade povinných subjektov, ktoré sú usadené v jednom členskom štáte a na základe slobody poskytovať služby pôsobia v inom členskom štáte bez toho, aby tam mali akúkoľvek infraštruktúru, s výnimkou prípadov, keď dohľad nad činnosťami v tomto inom členskom štáte vykonávajú orgány dohľadu tohto iného členského štátu podľa článku 37 ods. 1 druhého pododseku.

3.   Orgány dohľadu sa môžu obrátiť na úrad AMLA v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

v prípade, že orgán dohľadu neoznámil informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku písm. a) a b) alebo odseku 2 prvom a druhom pododseku;

b)

v prípade, že žiadosť o spoluprácu bola zamietnutá alebo sa nevybavila v primeranej lehote;

c)

v prípade nezhody na základe objektívnych dôvodov týkajúcej sa zistených porušení a peňažných sankcií, ktoré sa majú uložiť subjektu, alebo administratívnych opatrení, ktoré sa majú uplatniť na subjekt, na nápravu uvedených porušení.

Úrad AMLA koná v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článkov 33 a 38 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Úrad AMLA poskytne svoje stanovisko k predmetu žiadosti do jedného mesiaca.

Článok 48

Výmena informácií v súvislosti s vykonávaním celoskupinových politík v tretích krajinách

Orgány dohľadu vrátane úradu AMLA sa navzájom informujú o prípadoch, keď právo tretej krajiny neumožňuje vykonávanie politík, postupov a kontrol požadovaných podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2024/1624. V takýchto prípadoch môžu orgány dohľadu v záujme dosiahnutia riešenia prijať koordinované opatrenia. Pri posudzovaní toho, ktoré tretie krajiny neumožňujú vykonávanie politík, postupov a kontrol požadovaných podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2024/1624, zohľadnia orgány dohľadu všetky právne prekážky, ktoré môžu brániť riadnemu vykonávaniu uvedených politík, postupov a kontrol, vrátane služobného tajomstva, nedostatočnej úrovne ochrany údajov a iných obmedzení výmeny informácií, ktoré môžu byť na tento účel relevantné.

ODDIEL 2

Spolupráca v rámci kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a s partnermi v tretích krajinách

Článok 49

Kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán dohľadu nad finančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik skupiny úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií alebo za ústredie úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie zriadil špecializované kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

ak úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia vrátane skupín týchto inštitúcií zriadila organizačné jednotky aspoň v dvoch rôznych členských štátoch iných ako členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

b)

ak úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia z tretej krajiny zriadila organizačné jednotky aspoň v troch členských štátoch.

2.   Stálymi členmi kolégia sú orgán dohľadu nad finančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik alebo ústredie, orgány dohľadu nad finančnými subjektmi zodpovedné za organizačné jednotky v hostiteľských členských štátoch a orgány dohľadu nad finančnými subjektmi zodpovedné za infraštruktúru v hostiteľských členských štátoch podľa článku 38.

3.   Keď úrad AMLA koná ako orgán dohľadu, tento článok sa neuplatňuje.

4.   Činnosti kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu musia byť primerané miere rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorej je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia alebo skupina vystavená, a rozsahu ich cezhraničných činností.

5.   Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi identifikovali:

a)

všetky úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie, ktoré získali povolenie v ich členskom štáte a ktoré majú organizačné jednotky v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

b)

všetky organizačné jednotky zriadené úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

c)

organizačné jednotky zriadené na ich území úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami z iných členských štátov alebo tretích krajín.

6.   V iných situáciách, než sú situácie, na ktoré sa vzťahuje článok 38, keď úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie vykonávajú činnosti v iných členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, môže orgán dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu vyzvať orgány dohľadu nad finančnými subjektmi týchto členských štátov, aby sa zúčastňovali na kolégiu ako pozorovatelia.

7.   Ak skupina úverových inštitúcií alebo finančných inštitúcií zahŕňa ktorýkoľvek z povinných subjektov v nefinančnom sektore, orgán dohľadu nad finančnými subjektmi, ktorý zriaďuje kolégium, vyzve orgány dohľadu nad týmito povinnými subjektmi, aby sa zúčastňovali na kolégiu.

8.   Členské štáty môžu povoliť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia usadená v Únii zriadila organizačné jednotky aspoň v dvoch tretích krajinách. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi môžu vyzvať svojich partnerov v týchto tretích krajinách na zriadenie takéhoto kolégia. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, ktoré sú účastníkmi kolégia, uzatvárajú písomnú dohodu, v ktorej sa podrobne uvádzajú podmienky a postupy spolupráce a výmeny informácií.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa kolégiá využívali okrem iného na výmenu informácií, poskytovanie vzájomnej pomoci alebo koordináciu prístupu k dohľadu nad skupinou alebo inštitúciou a v relevantných prípadoch aj na prijímanie vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113, ktoré sa zistia na úrovni skupiny alebo úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie alebo v organizačných jednotkách zriadených skupinou alebo inštitúciou v jurisdikcii orgánu dohľadu zúčastňujúceho sa na kolégiu.

10.   Úrad AMLA sa môže zúčastňovať na zasadnutiach kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a uľahčuje ich prácu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Ak sa úrad AMLA rozhodne zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, má štatút pozorovateľa.

11.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi môžu svojim partnerom v tretích krajinách umožniť, aby sa v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) alebo v prípade, keď skupiny alebo úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie z Únie prevádzkujú pobočky a dcérske podniky v týchto tretích krajinách, zúčastňovali na kolégiách orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako pozorovatelia, za predpokladu, že:

a)

partneri z tretích krajín predložia žiadosť o účasť a členovia kolégia s ich účasťou súhlasia, alebo sa členovia kolégia dohodnú, že týchto partnerov z tretích krajín prizvú;

b)

sa dodržiavajú pravidlá Únie o ochrane údajov týkajúce sa prenosu údajov;

c)

partneri z tretích krajín podpíšu písomnú dohodu uvedenú v odseku 8 tretej vete a v rámci kolégia poskytujú relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii na účely dohľadu nad úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami alebo skupinou;

d)

poskytnuté informácie podliehajú záruke dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 67 ods. 1, a používajú sa výlučne na účely vykonávania úloh dohľadu zúčastnených orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi alebo partnerov v tretích krajinách.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, ktoré zriaďujú kolégiá, vykonali posúdenie toho, či sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku, a predložili ho stálym členom kolégia. Uvedené posúdenie sa vykoná predtým, ako sa partnerovi z tretej krajiny povolí pripojiť sa ku kolégiu, a následne sa môže podľa potreby zopakovať. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi domovského členského štátu môžu pri vykonávaní tohto posúdenia požiadať úrad AMLA o podporu.

12.   Ak to stáli členovia kolégia považujú za potrebné, môžu sa prizvať ďalší pozorovatelia za predpokladu, že sú splnené požiadavky na zachovanie dôvernosti. Medzi pozorovateľmi môžu byť orgány prudenciálneho dohľadu vrátane ECB konajúcej v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (43), ako aj európske orgány dohľadu a jednotky FIU.

13.   Ak sa členovia kolégia nezhodnú na opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k povinnému subjektu, môžu túto záležitosť postúpiť úradu AMLA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

14.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určia:

a)

všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore vrátane podmienok spolupráce medzi stálymi členmi a s pozorovateľmi a prevádzkové fungovanie takýchto kolégií, pričom sa zohľadní miera rizika;

b)

vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad finančnými subjektmi podpísať podľa odseku 8;

c)

akékoľvek dodatočné opatrenia, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú povinné subjekty v nefinančnom sektore;

d)

podmienky účasti orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi v tretích krajinách.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

Článok 50

Kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedné za materský podnik skupiny povinných subjektov v nefinančnom sektore alebo za ústredie povinného subjektu v nefinančnom sektore mohli zriadiť špecializované kolégiá orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

ak povinný subjekt v nefinančnom sektore alebo skupina týchto subjektov zriadili organizačné jednotky aspoň v dvoch rôznych členských štátoch iných ako členský štát, v ktorom sa nachádza ich ústredie;

b)

ak subjekt z tretej krajiny, na ktorý sa vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, iný ako úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, zriadil organizačné jednotky aspoň v troch členských štátoch.

Tento odsek sa uplatňuje aj na štruktúry so spoločným vlastníctvom, riadením alebo kontrolou dodržiavania súladu vrátane sietí alebo partnerstiev, na ktoré sa vzťahujú požiadavky uplatniteľné na úrovni celej skupiny podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2024/1624.

Stálymi členmi kolégia sú orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik alebo ústredie a orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedné za organizačné jednotky v hostiteľských členských štátoch alebo za dohľad nad daným povinným subjektom v iných členských štátoch v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 37 ods. 1 druhý pododsek.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik skupiny alebo za ústredie povinného subjektu nezriadi kolégium, mohli orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi uvedené v odseku 1 druhom pododseku písm. b) predložiť stanovisko, že vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je povinný subjekt alebo skupina vystavená, a vzhľadom na rozsah ich cezhraničných činností sa zriadi kolégium. Uvedené stanovisko predkladajú aspoň dva orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi a je určené:

a)

orgánu dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovednému za materský podnik skupiny alebo ústredie povinného subjektu;

b)

úradu AMLA;

c)

všetkým ostatným orgánom dohľadu nad nefinančnými subjektmi.

Ak je orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi uvedený v prvom pododseku písm. a) tohto odseku samoregulačným orgánom, uvedené stanovisko sa predloží aj orgánu verejnej moci zodpovednému za dozor nad týmto samoregulačným orgánom podľa článku 52.

3.   Ak sa orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik skupiny alebo ústredie povinného subjektu po predložení stanoviska podľa odseku 2 stále domnieva, že nie je potrebné zriadiť kolégium, členské štáty zabezpečia, aby kolégium mohli zriadiť ostatné orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi za predpokladu, že ho tvoria aspoň dvaja členovia. V uvedených prípadoch sa tieto orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi medzi sebou dohodnú, ktorý orgán dohľadu je zodpovedný za kolégium. Orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedný za materský podnik skupiny alebo ústredie povinného subjektu je informovaný o činnostiach kolégia a môže sa ku kolégiu kedykoľvek pripojiť.

4.   Na účely odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi identifikovali:

a)

všetky povinné subjekty v nefinančnom sektore, ktoré majú ústredie v ich členskom štáte a ktoré majú organizačné jednotky v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

b)

všetky organizačné jednotky zriadené týmito povinnými subjektmi v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

c)

organizačné jednotky zriadené na ich území povinnými subjektmi v nefinančnom sektore z iných členských štátov alebo tretích krajín.

5.   Ak povinné subjekty v nefinančnom sektore vykonávajú činnosti v iných členských štátoch na základe slobody poskytovať služby, môže orgán dohľadu nad nefinančnými subjektmi domovského členského štátu vyzvať orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi týchto členských štátov, aby sa zúčastňovali na kolégiu ako pozorovatelia.

6.   Ak skupina v nefinančnom sektore zahŕňa akúkoľvek úverovú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu, ale jej prítomnosť v skupine nedosahuje limit na zriadenie kolégia podľa článku 49, orgán dohľadu, ktorý zriaďuje kolégium, vyzve orgány dohľadu nad finančnými subjektmi vykonávajúcimi dohľad nad týmito úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, aby sa zúčastňovali na kolégiu.

7.   Členské štáty môžu povoliť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak povinný subjekt v nefinančnom sektore usadený v Únii zriadil organizačné jednotky aspoň v dvoch tretích krajinách. Orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi môžu vyzvať svojich partnerov v týchto tretích krajinách na zriadenie takéhoto kolégia. Orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi, ktoré sú účastníkmi kolégia, uzatvárajú písomnú dohodu, v ktorej sa podrobne uvádzajú podmienky a postupy pre spoluprácu a výmenu informácií.

Ak je kolégium zriadené vo vzťahu k povinným subjektom uvedeným v článku 3 bode 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo ich skupinám, písomná dohoda uvedená v prvom pododseku tohto odseku zahŕňa aj postupy na zabezpečenie toho, aby sa žiadne informácie získané podľa článku 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624 neposkytovali, pokiaľ sa neuplatňuje článok 21 ods. 2 druhý pododsek.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa kolégiá využívali okrem iného na výmenu informácií, poskytovanie vzájomnej pomoci alebo koordináciu prístupu k dohľadu nad skupinou alebo povinným subjektom a v relevantných prípadoch aj na prijímanie vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113, ktoré sa zistia na úrovni skupiny alebo povinného subjektu alebo v organizačných jednotkách zriadených skupinou alebo povinným subjektom v jurisdikcii orgánu dohľadu zúčastňujúceho sa na kolégiu.

9.   Úrad AMLA sa môže zúčastňovať na zasadnutiach kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a uľahčuje ich prácu v súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Ak sa úrad AMLA rozhodne zúčastniť sa na zasadnutiach kolégia orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, má štatút pozorovateľa.

10.   Orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi môžu svojim partnerom v tretích krajinách povoliť, aby sa v prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) alebo v prípade, keď povinné subjekty v nefinančnom sektore alebo ich skupiny z Únie prevádzkujú pobočky a dcérske podniky v týchto tretích krajinách, zúčastňovali na kolégiách orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu ako pozorovatelia za predpokladu, že:

a)

partneri z tretích krajín predložia žiadosť o účasť a členovia kolégia s ich účasťou súhlasia, alebo sa členovia kolégia dohodnú, že týchto partnerov z tretích krajín prizvú;

b)

sa dodržiavajú pravidlá Únie o ochrane údajov týkajúce sa prenosu údajov;

c)

partneri z tretích krajín podpíšu písomnú dohodu uvedenú v odseku 7 a v rámci kolégia poskytujú relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii, na účely dohľadu nad povinným subjektom alebo skupinou;

d)

poskytnuté informácie podliehajú záruke dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 67 ods. 1, a používajú sa výlučne na účely vykonávania úloh dohľadu zúčastnených orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi alebo partnerov v tretích krajinách.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedné za materský podnik skupiny alebo za ústredie povinného subjektu, alebo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 3, za kolégium vykonali posúdenie toho, či sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku, a predložili ho stálym členom kolégia. Uvedené posúdenie sa vykoná predtým, ako sa partnerovi z tretej krajiny povolí pripojiť sa ku kolégiu, a následne sa môže podľa potreby zopakovať. Orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi zodpovedné za posúdenie môžu pri vykonávaní tohto posúdenia požiadať úrad AMLA o podporu.

11.   Ak to stáli členovia kolégia považujú za potrebné, môžu sa prizvať ďalší pozorovatelia za predpokladu, že sú splnené požiadavky na zachovanie dôvernosti. Medzi pozorovateľmi môžu byť jednotky FIU.

12.   Ak sa členovia kolégia nezhodnú na opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k povinnému subjektu, môžu túto záležitosť postúpiť úradu AMLA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Úrad AMLA poskytne stanovisko k záležitosti, ktorá je predmetom nezhody, do dvoch mesiacov.

13.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa bližšie určia:

a)

všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore vrátane podmienok spolupráce medzi stálymi členmi a s pozorovateľmi a prevádzkové fungovanie takýchto kolégií;

b)

vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi podpísať podľa odseku 7;

c)

podmienky účasti orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi v tretích krajinách;

d)

akékoľvek dodatočné opatrenia, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

14.   Úrad AMLA do 10. júla 2029 a potom každé dva roky vydá stanovisko k fungovaniu kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore. Uvedené stanovisko zahŕňa:

a)

prehľad kolégií zriadených orgánmi dohľadu nad nefinančnými subjektmi;

b)

posúdenie opatrení prijatých týmito kolégiami a dosiahnutej miery spolupráce vrátane ťažkostí, ktoré sa pri fungovaní kolégií vyskytujú.

Článok 51

Spolupráca s orgánmi dohľadu v tretích krajinách

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli uzatvárať dohody o spolupráci upravujúce spoluprácu a výmenu dôverných informácií s ich partnermi v tretích krajinách. Takéto dohody o spolupráci musia byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov a musia sa uzatvárať na základe reciprocity a podliehať záruke dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 67 ods. 1. Dôverné informácie vymieňané v súlade s uvedenými dohodami o spolupráci sa používajú iba na účely plnenia úloh dohľadu uvedených orgánov.

Ak vymieňané informácie pochádzajú z iného členského štátu, poskytnú sa iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, ktorý ich poskytol, a v príslušnom prípade výlučne na účely, na ktoré daný orgán dohľadu udelil svoj súhlas.

2.   Na účely odseku 1 úrad AMLA podľa potreby poskytne pomoc v záujme posúdenia rovnocennosti požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva uplatniteľných na partnera z tretej krajiny.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu oznámili každú dohodu podpísanú podľa tohto článku úradu AMLA do jedného mesiaca od jej podpísania.

4.   Úrad AMLA do 10. júla 2029 vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu vykonávacích technických predpisov sa stanoví vzor, ktorý sa má používať na uzatváranie dohôd o spolupráci uvedených v odseku 1.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

ODDIEL 3

Osobitné ustanovenia týkajúce sa samoregulačných orgánov

Článok 52

Dozor nad samoregulačnými orgánmi

1.   Ak sa členské štáty podľa článku 37 ods. 3 tejto smernice rozhodnú, že umožnia samoregulačným orgánom vykonávať dohľad nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624, zabezpečia, aby činnosti týchto samoregulačných orgánov pri plnení takýchto funkcií podliehali dozoru zo strany orgánu verejnej moci.

2.   Orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi zodpovedá za zabezpečenie primeraného a účinného systému dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624, a to aj prostredníctvom:

a)

overovania, že každý samoregulačný orgán plniaci funkcie alebo uchádzajúci sa o plnenie funkcií, ktoré sa uvádzajú v článku 37 ods. 1, spĺňa požiadavky stanovené v odseku 3 uvedeného článku;

b)

vydávania usmernení v súvislosti s plnením funkcií uvedených v článku 37 ods. 1;

c)

zabezpečenia, aby samoregulačné orgány primerane a účinne plnili svoje funkcie podľa oddielu 1 tejto kapitoly;

d)

preskúmania výnimiek z povinnosti vypracúvať samostatné zdokumentované posúdenia rizika podľa článku 37 ods. 5 písm. b) udelených samoregulačnými orgánmi;

e)

pravidelného informovania samoregulačných orgánov o akejkoľvek plánovanej činnosti alebo úlohe vykonávanej úradom AMLA, ktorá je relevantná pre plnenie ich funkcie dohľadu, a najmä o plánovaní partnerských preskúmaní v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi mal primerané právomoci na plnenie svojich povinností podľa odseku 2. Členské štáty zabezpečia, aby mal orgán verejnej moci aspoň právomoc:

a)

vynútiť si predloženie akýchkoľvek informácií, ktoré sú relevantné pre monitorovanie dodržiavania súladu a vykonávanie kontrol, s výnimkou informácií získaných povinnými subjektmi uvedenými v článku 3 bode 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2024/1624 počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta za podmienok stanovených v článku 21 ods. 2 uvedeného nariadenia alebo na účely obhajovania či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti so súdnymi konaniami, a to vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, bez ohľadu na to, či boli tieto informácie získané pred týmito konaniami, počas nich alebo po nich;

b)

vydávať pokyny samoregulačnému orgánu na účely nápravy neplnenia jeho funkcií podľa článku 37 ods. 1 alebo neplnenia požiadaviek stanovených v odseku 6 uvedeného článku alebo s cieľom predchádzať takémuto neplneniu.

Orgán verejnej moci pri vydávaní pokynov samoregulačnému orgánu v súlade s prvým pododsekom písm. b) zváži akékoľvek relevantné usmernenia, ktoré poskytol on alebo úrad AMLA.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi plnil svoje funkcie bez neprimeraného ovplyvňovania.

Členské štáty takisto zabezpečia, aby zamestnanci orgánu verejnej moci vykonávajúceho dozor nad samoregulačnými orgánmi boli viazaní požiadavkami týkajúcimi sa služobného tajomstva, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 67, a aby zachovávali prísne profesionálne normy vrátane prísnych profesionálnych noriem v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, a aby boli bezúhonní. Členské štáty zabezpečia, aby orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi mal zavedené postupy na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie.

5.   Členské štáty môžu stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce opatrenia alebo sankcie pre prípad, že samoregulačné orgány nevyhovejú žiadosti alebo pokynu alebo inému opatreniu prijatému orgánom podľa odseku 2 alebo 3.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi včas informoval orgány príslušné na vyšetrovanie a stíhanie trestnej činnosti priamo alebo prostredníctvom jednotky FIU o každom porušení podliehajúcom trestným sankciám, ktoré zistí pri plnení svojich úloh.

7.   Orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi uverejňuje výročnú správu, v ktorej sa uvedú informácie o:

a)

počte a povahe porušení zistených jednotlivými samoregulačnými orgánmi a peňažných sankciách uložených povinným subjektom, alebo administratívnych opatreniach uplatnených na povinné subjekty;

b)

počte podozrivých transakcií ohlásených jednotke FIU povinnými subjektmi, ktoré podliehajú dohľadu zo strany jednotlivých samoregulačných orgánov, bez ohľadu na to, či boli predložené priamo podľa článku 69 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo postúpené jednotke FIU jednotlivými samoregulačnými orgánmi podľa článku 70 ods. 1 uvedeného nariadenia;

c)

počte a opise peňažných sankcií a pravidelných penále uložených alebo administratívnych opatrení uplatnených podľa oddielu 4 tejto kapitoly každým samoregulačným orgánom na zabezpečenie dodržiavania nariadenia (EÚ) 2024/1624 zo strany povinných subjektov, ako sa uvádza v článku 55 ods. 1 tejto smernice;

d)

počte a opise opatrení, ktoré prijal orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa tohto článku, a o počte pokynov vydaných pre samoregulačné orgány.

Správa uvedená v prvom pododseku sa sprístupňuje na webovom sídle orgánu verejnej moci vykonávajúceho dozor nad samoregulačnými orgánmi a predkladá sa Komisii a úradu AMLA.

ODDIEL 4

Peňažné sankcie a administratívne opatrenia

Článok 53

Všeobecné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenie nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113 v súlade s týmto oddielom.

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa peňažných sankcií a administratívnych opatrení a zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli ukladať takéto peňažné sankcie a uplatňovali takéto administratívne opatrenia v súvislosti s porušovaním nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo (EÚ) 2023/1113, a zabezpečia ich presadzovanie. Všetky uložené sankcie alebo uplatnené opatrenia podľa tohto oddielu musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Odchylne od odseku 2, ak sa v právnom systéme členského štátu nestanovujú správne sankcie, tento článok sa môže uplatňovať tak, že peňažnú sankciu môže navrhnúť orgán dohľadu a uloží ju justičný orgán, pričom sa zabezpečí, aby tieto právne prostriedky nápravy boli účinné a mali rovnocenný účinok ako peňažné sankcie ukladané orgánmi dohľadu. Ukladané peňažné sankcie musia byť v každom prípade účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty uvedené v prvom pododseku Komisii oznámia opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v súlade s týmto odsekom, do 10. júla 2027 a bezodkladne aj všetky ich následné zmeny.

4.   V prípade porušenia nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113 členské štáty zabezpečia, aby bolo v prípadoch, keď sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, možné uložiť peňažné sankcie a uplatniť administratívne opatrenia nielen voči právnickej osobe, ale aj voči vrcholovému manažmentu a iným fyzickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri zistení porušení, na ktoré sa vzťahujú trestnoprávne sankcie, včas informovali orgány príslušné na vyšetrovanie a stíhanie trestnej činnosti.

5.   V súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom sa peňažné sankcie ukladajú a administratívne opatrenia uplatňujú ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)

priamo orgánmi dohľadu;

b)

v spolupráci medzi orgánmi dohľadu a inými orgánmi;

c)

v rámci zodpovednosti orgánov dohľadu delegovaním na iné orgány;

d)

podaním zo strany orgánov dohľadu na príslušné justičné orgány.

Členské štáty do 10. októbra 2027 oznámia Komisii a úradu AMLA informácie v súvislosti s dojednaniami, ktoré sa týkajú ukladania peňažných sankcií alebo uplatňovania administratívnych opatrení podľa tohto odseku, a to v relevantných prípadoch vrátane informácií o tom, či si určité sankcie alebo opatrenia vyžadujú použitie osobitného postupu.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu pri určovaní druhu a úrovne peňažných sankcií alebo administratívnych opatrení zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, a to v príslušných prípadoch vrátane:

a)

závažnosti a trvania porušenia;

b)

počtu prípadov opakovaného porušenia;

c)

miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

d)

finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, a to aj vzhľadom na jej celkový obrat alebo ročný príjem;

e)

prospechu, ktorý z porušenia plynie zodpovednej fyzickej alebo právnickej osobe, pokiaľ takýto prospech možno určiť;

f)

strát tretích strán spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

g)

miery spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

h)

predchádzajúcich porušení zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo (EÚ) 2023/1113 spáchané v ich mene alebo v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá koná samostatne alebo ako súčasť orgánu danej právnickej osoby a ktorá má v rámci danej právnickej osoby vedúce postavenie na základe ktorejkoľvek z týchto skutočností:

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby;

c)

oprávnenia uplatňovať kontrolu v rámci právnickej osoby.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby právnické osoby mohli byť brané na zodpovednosť, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany osoby uvedenej v odseku 7 tohto článku umožnili porušenia nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo (EÚ) 2023/1113 osobou, ktorá je im podriadená, v mene alebo v prospech právnickej osoby.

9.   Orgány dohľadu pri výkone svojich právomocí ukladať peňažné sankcie a uplatňovať administratívne opatrenia úzko spolupracujú, a v relevantných prípadoch, koordinujú podľa potreby svoje kroky s inými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby uvedené peňažné sankcie alebo administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

10.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vypracuje návrh regulačných technických predpisov a predloží ho na prijatie Komisii. V uvedenom návrhu regulačných technických predpisov sa stanovia:

a)

ukazovatele klasifikácie úrovne závažnosti porušení;

b)

kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní výšky peňažných sankcií alebo uplatňovaní administratívnych opatrení podľa tohto oddielu;

c)

metodika ukladania pravidelného penále podľa článku 57 vrátane jeho frekvencie.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 49 až 52 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

11.   Úrad AMLA do 10. júla 2026 vydá usmernenia týkajúce sa základných súm na ukladanie peňažných sankcií vo vzťahu k obratu rozčlenených podľa druhu porušenia a kategórie povinných subjektov.

Článok 54

Opatrenia dohľadu nad organizačnými jednotkami povinných subjektov a určitými činnosťami vykonávanými na základe slobody poskytovať služby

1.   V prípade organizačných jednotiek povinných subjektov, ktoré sa ako také nepovažujú za úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie, alebo druhov infraštruktúry povinných subjektov, nad ktorými orgán dohľadu hostiteľského členského štátu vykonáva dohľad podľa článku 38 ods. 1, sa uplatňujú odseky 2 až 5 tohto článku.

2.   Ak orgány dohľadu hostiteľského členského štátu zistia porušenia uplatniteľných požiadaviek, požiadajú povinné subjekty vykonávajúce činnosť prostredníctvom organizačných jednotiek alebo druhov infraštruktúry uvedených v odseku 1, aby splnili požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú, a informujú orgány dohľadu domovského členského štátu o porušeniach zistených v rámci uvedených povinných subjektov a o žiadosti o splnenie požiadaviek.

3.   Ak povinné subjekty neprijmú potrebné opatrenia, orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o tom informujú orgány dohľadu domovského členského štátu.

Orgány dohľadu domovského členského štátu konajú bezodkladne a prijmú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutý povinný subjekt napravil porušenia zistené v jeho organizačných jednotkách alebo druhoch infraštruktúry v hostiteľskom členskom štáte. Orgány dohľadu domovského členského štátu informujú orgány dohľadu hostiteľského členského štátu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku.

4.   Odchylne od odseku 3 majú orgány dohľadu hostiteľského členského štátu v situáciách závažných, opakovaných alebo systematických porušení zo strany povinných subjektov vykonávajúcich činnosť prostredníctvom organizačných jednotiek alebo iných druhov infraštruktúry na ich území uvedených v odseku 1, ktoré si vyžadujú okamžité prostriedky nápravy, možnosť z vlastného podnetu prijať vhodné a primerané opatrenia na riešenie týchto porušení. Uvedené opatrenia sú dočasné a ukončia sa, keď sa identifikované porušenia vyriešia, a to aj s pomocou orgánov dohľadu domovského členského štátu povinného subjektu alebo v spolupráci s nimi.

Pokiaľ nie sú opatrenia prijaté v spolupráci s orgánmi dohľadu domovského členského štátu, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu hostiteľského členského štátu ihneď po zistení závažných, opakovaných alebo systematických porušení a po prijatí akéhokoľvek opatrenia podľa prvého pododseku informovali orgán dohľadu domovského členského štátu povinného subjektu.

5.   Ak sa orgány dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu nezhodnú na opatreniach, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k povinnému subjektu, môžu túto záležitosť postúpiť úradu AMLA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkami 33 a 38 nariadenia (EÚ) 2024/1620. Úrad AMLA poskytne svoje stanovisko k veci, ktorá je predmetom nezhody, do jedného mesiaca.

Článok 55

Peňažné sankcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa povinným subjektom uložili peňažné sankcie za závažné, opakované alebo systematické porušenia, či už spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, požiadaviek stanovených v týchto ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2024/1624.

a)

kapitola II (vnútorné politiky, postupy a kontroly povinných subjektov);

b)

kapitola III (náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

c)

kapitola V (ohlasovacie povinnosti);

d)

článok 77 (uchovávanie záznamov).

Členské štáty takisto zabezpečia, aby sa peňažné sankcie mohli uložiť v prípade, ak povinné subjekty nedodržali administratívne opatrenia, ktoré sa voči nim uplatnili podľa článku 56 tejto smernice, alebo za porušenia, ktoré nie sú závažné, opakované alebo systematické.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 prvom pododseku maximálne peňažné sankcie, ktoré možno uložiť, predstavovali aspoň dvojnásobok sumy prospechu získaného z porušenia, ak uvedený prospech možno určiť, alebo aspoň 1 000 000 EUR podľa toho, ktorá suma je vyššia.

V prípade členských štátov, ktorých menou nie je euro, je hodnotou uvedenou v prvom pododseku zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 9. júlu 2024.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa odchylne od odseku 2 mohli v prípade, že dotknutý povinný subjekt je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, uložiť aj tieto peňažné sankcie:

a)

v prípade právnickej osoby maximálne peňažné sankcie vo výške aspoň 10 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k 9. júlu 2024, alebo 10 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom podľa toho, ktorá suma je vyššia; ak je povinný subjekt materským podnikom alebo dcérskym podnikom materského podniku, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s článkom 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (44), príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným účtovným režimom podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavného materského podniku;

b)

v prípade fyzickej osoby maximálne peňažné sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, v zodpovedajúcej hodnote v národnej mene k 9. júlu 2024.

4.   Členské štáty môžu splnomocniť príslušné orgány na ukladanie peňažných sankcií prevyšujúcich sumy uvedené v odsekoch 2 a 3.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri určovaní výšky peňažnej sankcie zohľadnila schopnosť povinného subjektu zaplatiť sankciu a aby v prípade, že peňažná sankcia môže mať vplyv na dodržiavanie prudenciálnej regulácie, orgány dohľadu konzultovali s orgánmi príslušnými na dohľad nad dodržiavaním príslušných právnych aktov Únie povinnými subjektmi.

Článok 56

Administratíve opatrenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli uplatniť na povinný subjekt administratívne opatrenia, ak zistia:

a)

porušenia nariadenia (EÚ) 2024/1624 alebo (EÚ) 2023/1113, a to buď v kombinácii s peňažnými sankciami za závažné, opakované a systematické porušenia, alebo samostatne;

b)

nedostatky vo vnútorných politikách, postupoch a kontrolách povinného subjektu, ktoré pravdepodobne povedú k porušeniam požiadaviek uvedených v písmene a), pričom administratívne opatrenia môžu zabrániť výskytu týchto porušení alebo znížiť jeho riziko;

c)

že povinný subjekt má vnútorné politiky, postupy a kontroly, ktoré nie sú úmerné rizikám prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, ktorým je subjekt vystavený.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli aspoň:

a)

vydávať odporúčania;

b)

prikázať povinným subjektom, aby splnili podmienky vrátane vykonania konkrétnych nápravných opatrení;

c)

vydať verejné vyhlásenie, v ktorom sa identifikuje fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

d)

vydať príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby požaduje, aby dané konanie ukončila a aby sa zdržala opakovania takého konania;

e)

obmedziť alebo limitovať podnikanie, operácie alebo sieť inštitúcií, ktoré tvoria povinný subjekt, alebo požadovať odpredaj činností;

f)

ak povinný subjekt podlieha povoleniu, odňať alebo pozastaviť toto povolenie;

g)

požadovať zmeny v štruktúre riadenia.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli prostredníctvom administratívnych opatrení uvedených v odseku 2:

a)

požadovať poskytnutie akýchkoľvek údajov alebo informácií potrebných na plnenie úloh podľa tejto kapitoly bez zbytočného odkladu, požadovať predloženie akéhokoľvek dokumentu alebo uložiť požiadavky na podávanie dodatočných alebo častejších správ;

b)

požadovať posilnenie vnútorných politík, postupov a kontrol;

c)

požadovať, aby povinný subjekt uplatňoval osobitnú politiku alebo požiadavky v súvislosti s jednotlivými klientmi, transakciami, činnosťami alebo distribučnými kanálmi alebo ich kategóriami, ktoré predstavujú vysoké riziká;

d)

požadovať vykonanie opatrení na zníženie rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu vyplývajúcich z povahy činností a produktov povinného subjektu;

e)

uložiť každej osobe plniacej riadiace úlohy v povinnom subjekte alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktoré sú zodpovedné za porušenie, dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v povinných subjektoch.

4.   Administratívne opatrenia uvedené v odseku 2 sú v relevantných prípadoch spojené so záväznými lehotami na ich vykonanie. Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu ďalej sledovali a posudzovali vykonávanie požadovaných opatrení povinným subjektom.

5.   Členské štáty môžu splnomocniť orgány dohľadu, aby uplatnili ďalšie druhy administratívnych opatrení popri tých, ktoré sa uvádzajú v odseku 2.

Článok 57

Pravidelné penále

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že povinné subjekty nesplnia administratívne opatrenia uplatnené orgánom dohľadu podľa článku 56 ods. 2 písm. b), d), e) a g) v uplatniteľných lehotách, mohli orgány dohľadu ukladať pravidelné penále s cieľom vynútiť splnenie uvedených administratívnych opatrení.

2.   Pravidelné penále musí byť účinné a primerané. Pravidelné penále sa ukladá na obdobie, kým dotknutý povinný subjekt alebo osoba nesplní príslušné administratívne opatrenia.

3.   Bez ohľadu na odsek 2, v prípade právnických osôb výška pravidelného penále nepresiahne 3 % ich priemerného denného obratu v predchádzajúcom hospodárskom roku alebo v prípade fyzických osôb táto suma nepresiahne 2 % ich priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku.

4.   Pravidelné penále sa uložia len na obdobie, ktoré nepresiahne šesť mesiacov v nadväznosti na rozhodnutie orgánu dohľadu. Ak povinný subjekt po uplynutí uvedenej lehoty administratívne opatrenie stále nesplnil, členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu mohli uložiť pravidelné penále na dodatočné obdobie, ktoré nepresiahne šesť mesiacov.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie o uložení pravidelného penále mohlo prijať odo dňa začatia uplatňovania administratívneho opatrenia.

Pravidelné penále sa uplatňuje odo dňa prijatia uvedeného rozhodnutia.

Článok 58

Uverejnenie peňažných sankcií, administratívnych opatrení a pravidelného penále

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu na svojom webovom sídle v prístupnom formáte uverejňovali rozhodnutia o uložení peňažných sankcií, uplatnení administratívnych opatrení uvedených v článku 56 ods. 2 písm. c) až g) prijatých podľa článku 56 ods. 1 písm. a) alebo uložení pravidelného penále.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán dohľadu uverejnil rozhodnutia uvedené v odseku 1 ihneď po tom, ako sú o týchto rozhodnutiach informované osoby zodpovedné za porušenie.

Odchylne od prvého pododseku, ak sa uverejnenie týka administratívnych opatrení, proti ktorým je podané odvolanie a ktorých cieľom nie je napraviť závažné, opakované a systematické porušenia, členské štáty môžu povoliť odklad uverejnenia týchto administratívnych opatrení až do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak sa uverejnenie týka rozhodnutí, proti ktorým bolo podané odvolanie, orgány dohľadu na svojom webovom sídle okamžite uverejnia aj túto informáciu, všetky následné informácie týkajúce sa odvolania a jeho výsledok. Uverejní sa aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie, uplatnení administratívneho opatrenia alebo uložení pravidelného penále.

3.   Uverejnenie obsahuje aspoň informácie o druhu a povahe porušenia, ako aj o totožnosti zodpovedných osôb, a v prípade peňažných sankcií a pravidelného penále aj ich výška. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať tento pododsek na rozhodnutia, ktorými sa uplatňujú administratívne opatrenia vyšetrovacej povahy alebo ktoré sa prijímajú podľa článku 56 ods. 2 písm. a) a c).

Ak orgány dohľadu na základe individuálneho posúdenia považujú uverejnenie totožnosti zodpovedných osôb, ako sa uvádza v prvom pododseku, alebo osobných údajov takýchto osôb za neprimerané, alebo ak uverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, orgány dohľadu:

a)

odložia uverejnenie rozhodnutia dovtedy, kým nepominú dôvody na jeho neuverejnenie;

b)

uverejnia rozhodnutie na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto anonymné uverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov; v takom prípade možno uverejnenie príslušných údajov odložiť na primerané obdobie, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné uverejnenie pominú;

c)

rozhodnutie vôbec neuverejnia v prípade, že sa možnosti uvedené v písmenách a) a b) považujú za nedostatočné na zabezpečenie jednej z týchto možností:

i)

toho, aby nebola ohrozená stabilita finančných trhov;

ii)

primeranosti uverejnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o peňažné sankcie a administratívne opatrenia za porušenia, ktoré sa považujú za menej závažné.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby všetky informácie uverejnené v súlade s týmto článkom zostali na webových sídlach orgánov dohľadu počas piatich rokov od uverejnenia. Osobné údaje uvedené v rámci uverejnených informácií sa však ponechajú na webovom sídle orgánov dohľadu len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov, a v každom prípade nie dlhšie ako päť rokov.

Článok 59

Výmena informácií o peňažných sankciách a administratívnych opatreniach

1.   Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu a v relevantných prípadoch orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi pri plnení funkcií dohľadu informovali úrad AMLA o všetkých peňažných sankciách uložených a administratívnych opatreniach uplatnených v súlade s týmto oddielom, a to vrátane akéhokoľvek odvolania, ktoré s nimi súvisí, a jeho výsledku. Takéto informácie sa poskytnú aj ostatným orgánom dohľadu, ak sa peňažná sankcia alebo administratívne opatrenie týka subjektu pôsobiaceho v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch.

2.   Úrad AMLA uchováva na svojom webovom sídle odkazy na uverejnené informácie jednotlivých orgánov dohľadu o peňažných sankciách uložených a administratívnych opatreniach uplatnených v súlade s článkom 58 a uvádza obdobie, na ktoré jednotlivé členské štáty peňažné sankcie a administratívne opatrenia uverejňujú.

ODDIEL 5

Nahlasovanie porušení

Článok 60

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

1.   Na nahlasovanie porušení nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2023/1113 a tejto smernice a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia a osôb, ktorých sa uvedené nahlásenia týkajú, sa vzťahuje smernica (EÚ) 2019/1937.

2.   Dozorné orgány sú orgánmi príslušnými na zriadenie externých kanálov nahlasovania a prijímanie následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia, pokiaľ ide o požiadavky vzťahujúce sa na povinné subjekty, v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937.

3.   Orgány verejnej moci vykonávajúce dozor nad samoregulačnými orgánmi uvedené v článku 52 sú orgánmi príslušnými na zriadenie externých kanálov nahlasovania a prijímanie následných opatrení v nadväznosti na nahlásenia samoregulačných orgánov a ich zamestnancov, pokiaľ ide o požiadavky vzťahujúce sa na samoregulačné orgány pri výkone funkcií dohľadu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby dozorné orgány v nefinančnom sektore každoročne podávali úradu AMLA správu obsahujúcu:

a)

počet nahlásení prijatých podľa odseku 1 a informácie o podiele nahlásení, v prípade ktorých sa prijali alebo prijímajú následné opatrenia, vrátane toho, či boli uzavreté alebo sú stále otvorené, ako aj počet nahlásení, ktoré boli zamietnuté;

b)

druhy oznámených nezrovnalostí;

c)

v prípade, že sa v nadväznosti na nahlásenia prijali následné opatrenia, opis opatrení prijatých orgánom dohľadu a v prípade nahlásení, ktoré sú stále otvorené, opis opatrení, ktoré orgán dohľadu plánuje prijať;

d)

ak boli nahlásenia zamietnuté, dôvody ich zamietnutia.

Ročné správy uvedené v prvom pododseku nesmú obsahovať žiadne informácie o totožnosti alebo povolaní nahlasujúcich osôb ani žiadne iné informácie, ktoré by mohli viesť k ich identifikácii.

KAPITOLA V

SPOLUPRÁCA

ODDIEL 1

Spolupráca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Článok 61

Všeobecné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby tvorcovia politík, jednotky FIU, orgány dohľadu vrátane úradu AMLA a iné príslušné orgány, ako aj daňové orgány mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracúvania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na predchádzanie nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií, a to aj v záujme plnenia svojich povinností podľa článku 8.

2.   V súvislosti s informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré príslušné orgány získali podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) 2024/1624 a kapitoly II oddielu 1 tejto smernice, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli tieto informácie včas a bezplatne poskytovať partnerským príslušným orgánom z iných členských štátov alebo tretích krajín.

3.   Členské štáty nezakážu výmenu informácií ani poskytnutie pomoci medzi príslušnými orgánmi a ich partnermi na účely tejto smernice ani neuložia neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny alebo pomoci. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány neodmietli žiadosť o pomoc na základe toho, že:

a)

žiadosť sa považuje za žiadosť, ktorá sa týka aj daňových záležitostí;

b)

vnútroštátne právo vyžaduje, aby povinné subjekty zachovávali mlčanlivosť alebo dôvernosť, okrem takých prípadov, keď sú príslušné informácie, o ktoré sa žiada, chránené povinnosťou mlčanlivosti, alebo ak sa uplatňuje zákonná povinnosť zachovávať služobné tajomstvo, ako sa stanovuje v článku 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624;

c)

v požiadanom členskom štáte prebieha zisťovanie, vyšetrovanie, konanie. alebo analýza vykonávaná jednotkou FIU, okrem prípadu, keď by takáto pomoc bránila v zisťovaní, vyšetrovaní, konaní alebo v analýze vykonávanej jednotkou FIU;

d)

povaha alebo postavenie žiadajúceho partnerského príslušného orgánu sú iné než povaha alebo postavenie požiadaného príslušného orgánu.

Článok 62

Oznámenie zoznamu príslušných orgánov

1.   S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a najmä výmenu informácií, členské štáty oznamujú Komisii a úradu AMLA:

a)

zoznam orgánov dohľadu zodpovedných za dozor nad dodržiavaním nariadenia (EÚ) 2024/1624 povinnými subjektmi a v príslušných prípadoch aj názov orgánu verejnej moci vykonávajúceho dozor nad samoregulačnými orgánmi pri plnení ich funkcií dohľadu podľa tejto smernice, a ich kontaktné údaje;

b)

kontaktné údaje svojej jednotky FIU;

c)

zoznam iných príslušných vnútroštátnych orgánov.

2.   Na účely odseku 1 sa poskytujú tieto kontaktné údaje:

a)

kontaktné miesto alebo, ak to nie je možné, meno a úloha kontaktnej osoby;

b)

e-mail a telefónne číslo kontaktného miesta alebo, ak to nie je možné, pracovnú e-mailovú adresu a telefónne číslo kontaktnej osoby.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie poskytnuté Komisii a úradu AMLA podľa odseku 1 v prípade zmeny okamžite aktualizované.

4.   Úrad AMLA na svojom webovom sídle uverejňuje register orgánov uvedených v odseku 1 a uľahčuje výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi príslušnými orgánmi. Orgány v registri v rozsahu svojich právomocí slúžia ako kontaktné miesto pre partnerské príslušné orgány. Jednotky FIU a dozorné orgány slúžia aj ako kontaktné miesto pre úrad AMLA.

Článok 63

Spolupráca s úradom AMLA

Jednotka FIU a dozorné orgány spolupracujú s úradom AMLA a poskytujú mu všetky informácie potrebné na to, aby mohol plniť svoje povinnosti podľa tejto smernice a podľa nariadení (EÚ) 2024/1624 a (EÚ) 2024/1620.

ODDIEL 2

Spolupráca s inými orgánmi a výmena dôverných informácií

Článok 64

Spolupráca vo vzťahu k úverovým inštitúciám alebo finančným inštitúciám

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi, jednotky FIU a orgány príslušné na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podľa iných právnych aktov Únie navzájom úzko spolupracovali v rámci svojich právomocí a poskytovali si informácie relevantné pre plnenie svojich úloh. Takáto spolupráca a výmena informácií nezasahuje do prebiehajúceho zisťovania, analýzy vykonávanej jednotkou FIU, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo so správnym právom členského štátu, kde sa nachádza orgán dohľadu nad finančnými subjektmi alebo orgán, ktorému boli zverené právomoci v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podľa iných právnych aktov, a nemá vplyv na požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva, ako sa stanovuje v článku 67 ods. 1.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v prípadoch, keď v rámci úverovej inštitúcie zistia nedostatky v systéme vnútorných kontrol v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v uplatňovaní požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) 2024/1624, ktoré podstatne zvyšujú riziká, ktorým inštitúcia je alebo by mohla byť vystavená, túto skutočnosť orgány dohľadu nad finančnými subjektmi okamžite oznámili Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) a orgánu alebo subjektu, ktorý vykonáva dohľad nad úverovou inštitúciou v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, vrátane ECB konajúcej v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013.

V prípade potenciálneho zvýšeného rizika môžu orgány dohľadu nad finančnými subjektmi spolupracovať a vymieňať si informácie s orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad inštitúciou v súlade so smernicou 2013/36/EÚ a vypracovať spoločné posúdenie, ktoré orgánu EBA oznámi orgán dohľadu, ktorý prvý zaslal oznámenie. Úrad AMLA sa informuje o všetkých takýchto oznámeniach.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v prípadoch, keď zistia, že úverová inštitúcia odmietla nadviazať obchodný vzťah alebo sa rozhodla obchodný vzťah ukončiť, ale zdokumentovaná náležitá starostlivosť vo vzťahu ku klientovi podľa článku 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2024/1624 takéto odmietnutie neodôvodňuje, informovali orgán zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania smernice 2014/92/EÚ alebo (EÚ) 2015/2366 uvedenou úverovou inštitúciou.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu nad finančnými subjektmi spolupracovali s orgánmi pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ alebo s určenými orgánmi v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/49/EÚ.

Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi informujú orgány uvedené v prvom pododseku, ak pri výkone svojich činností dohľadu z dôvodov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zistia, že došlo ku ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

zvýšenej pravdepodobnosti, že sa vklady stanú nedostupnými;

b)

riziku, že sa úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia bude v súlade s článkom 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ považovať za zlyhávajúcu alebo takú, ktorá pravdepodobne zlyhá.

Na žiadosť orgánov uvedených v prvom pododseku tohto odseku, ak existuje zvýšená pravdepodobnosť, že sa vklady stanú nedostupnými, alebo riziko, že sa úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia bude v súlade s článkom 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ považovať za zlyhávajúcu alebo takú, ktorá pravdepodobne zlyhá, orgány dohľadu nad finančnými subjektmi informujú tieto orgány o každej transakcii, účte alebo obchodnom vzťahu riadenom touto úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, ktoré jednotka FIU pozastavila podľa článku 24.

5.   Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi každoročne predkladajú úradu AMLA správu o svojej spolupráci s inými orgánmi podľa tohto článku vrátane zapojenia jednotiek FIU do tejto spolupráce.

6.   Úrad AMLA do 10. júla 2029 po konzultácii s orgánom EBA vydá usmernenia týkajúce sa spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi uvedenými v odsekoch 2, 3 a 4 vrátane miery zapojenia jednotiek FIU do takejto spolupráce.

Článok 65

Spolupráca vo vzťahu k audítorom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu zodpovedné za audítorov a v príslušných prípadoch orgány verejnej moci vykonávajúce dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice, ich jednotka FIU a orgány verejnej moci príslušné na vykonávanie dozoru nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami podľa článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES (45) a článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 (46) navzájom úzko spolupracovali v rámci svojich právomocí a poskytovali si informácie relevantné pre plnenie svojich úloh.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto článku používajú orgány uvedené v prvom pododseku výlučne na výkon svojich funkcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo iných právnych aktov Únie uvedených v prvom pododseku a v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré výslovne súvisí s výkonom uvedených funkcií.

2.   Členské štáty môžu orgánom uvedeným v odseku 1 zakázať spoluprácu, ak by takáto spolupráca vrátane výmeny informácií zasahovala do prebiehajúceho zisťovania, analýzy vykonávanej jednotkou FIU, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo správnym právom členského štátu, v ktorom sa orgány nachádzajú.

Článok 66

Spolupráca s orgánmi zodpovednými za vykonávanie cielených finančných sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu, ich jednotky FIU a orgány zodpovedné za vykonávanie cielených finančných sankcií navzájom úzko spolupracovali v rámci svojich právomocí a poskytovali si informácie relevantné pre plnenie svojich úloh.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto článku používajú orgány uvedené v prvom pododseku výlučne na výkon svojich funkcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo iných právnych aktov Únie a v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré výslovne súvisí s výkonom uvedených funkcií.

2.   Členské štáty môžu orgánom uvedeným v odseku 1 zakázať spoluprácu, ak by takáto spolupráca vrátane výmeny informácií zasahovala do prebiehajúceho zisťovania, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo správnym právom členského štátu, v ktorom sa orgány nachádzajú.

Článok 67

Požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva

1.   Členské štáty vyžadujú, aby všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre orgány dohľadu a orgány verejnej moci uvedené v článku 52, ako aj audítori alebo experti konajúci v mene týchto orgánov dohľadu alebo orgánov verejnej moci boli viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo.

Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahujú vyšetrovania a stíhania trestných činov podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, a informácie poskytované jednotkám FIU podľa článkov 42 a 43, môžu byť dôverné informácie, ktoré osoby uvedené v prvom pododseku získajú počas výkonu svojich povinností podľa tejto smernice, poskytnuté iba v stručnej alebo súhrnnej podobe, a to takým spôsobom, ktorý neumožňuje identifikáciu jednotlivých povinných subjektov.

2.   Odsek 1 tohto článku nebráni výmene informácií medzi:

a)

orgánmi dohľadu, či už v rámci jedného členského štátu, alebo v rôznych členských štátoch, vrátane úradu AMLA, keď koná ako orgán dohľadu, alebo orgánmi verejnej moci uvedenými v článku 52 tejto smernice;

b)

orgánmi dohľadu, ako aj orgánmi verejnej moci uvedenými v článku 52 tejto smernice a jednotkami FIU;

c)

orgánmi dohľadu, ako aj orgánmi verejnej moci uvedenými v článku 52 tejto smernice a príslušnými orgánmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 44 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) 2024/1624;

d)

orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami v súlade s inými právnymi aktmi Únie týkajúcimi sa dohľadu nad úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami vrátane ECB konajúcej v súlade s nariadením (EÚ) č. 1024/2013, či už v rámci jedného členského štátu, alebo v rôznych členských štátoch.

Na účely prvého pododseku písm. d) tohto odseku podlieha výmena informácií požiadavkám týkajúcim sa služobného tajomstva stanoveným v odseku 1.

3.   Každý orgán alebo samoregulačný orgán, ktorý prijme dôverné informácie podľa odseku 2, tieto informácie používa iba:

a)

pri plnení svojich povinností podľa tejto smernice alebo podľa iných právnych aktov Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami vrátane ukladania sankcií;

b)

pri odvolaní proti rozhodnutiu orgánu alebo samoregulačného orgánu vrátane súdnych konaní;

c)

pri súdnych konaniach začatých na základe osobitných ustanovení stanovených v práve Únie, ktoré boli prijaté v oblasti pôsobnosti tejto smernice alebo v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami.

Článok 68

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu a s inými orgánmi

1.   S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2024/1624, členské štáty povolia výmenu informácií medzi:

a)

orgánmi dohľadu a orgánmi verejnej moci vykonávajúcimi dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice, či už v rovnakom členskom štáte, alebo v rôznych členských štátoch;

b)

orgánmi dohľadu a orgánmi, ktoré sú zodpovedné zo zákona za dohľad nad finančnými trhmi, pri plnení ich funkcií dohľadu;

c)

orgánmi dohľadu zodpovednými za audítorov a v príslušných prípadoch orgánmi verejnej moci vykonávajúcimi dozor nad samoregulačnými orgánmi podľa kapitoly IV tejto smernice a orgánmi verejnej moci príslušnými na vykonávanie dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami podľa článku 32 smernice 2006/43/ES a článku 20 nariadenia (EÚ) č. 537/2014 vrátane orgánov v iných členských štátoch.

Požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva stanovené v článku 67 ods. 1 a 3 nebránia výmene informácií uvedenej v prvom pododseku tohto odseku.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto odseku sa používajú iba pri plnení povinností dotknutých orgánov a v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním, ktoré výslovne súvisí s výkonom uvedených funkcií. Prijaté informácie v každom prípade podliehajú požiadavkám týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 67 ods. 1.

2.   Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným zo zákona za dohľad nad finančnými trhmi alebo s určenými právomocami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu alebo ich vyšetrovania. Požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva stanovené v článku 67 ods. 1 a 3 nebránia takémuto poskytnutiu informácií.

Dôverné informácie vymieňané podľa tohto odseku sa však používajú iba na účely plnenia zákonných úloh dotknutých orgánov. Osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, podliehajú požiadavkám týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článku 67 ods. 1.

3.   Členské štáty môžu povoliť poskytnutie určitých informácií týkajúcich sa dohľadu nad povinnými subjektmi na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2024/1624 parlamentným vyšetrovacím výborom, dvorom audítorov a iným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie v ich členskom štáte za týchto podmienok:

a)

subjekty majú presný mandát podľa vnútroštátneho práva na vyšetrovanie alebo kontrolu krokov orgánov dohľadu alebo orgánov zodpovedných za právne predpisy týkajúce sa takéhoto dohľadu;

b)

informácie sú nevyhnutne potrebné na plnenie mandátu uvedeného v písmene a);

c)

osoby, ktoré majú prístup k informáciám, podliehajú požiadavkám týkajúcim sa služobného tajomstva podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uvedenými v odseku 1;

d)

ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, poskytujú sa iba s výslovným súhlasom orgánu dohľadu, ktorý ich poskytol, a výhradne na účely, na ktoré tento orgán dohľadu udelil svoj súhlas.

Členské štáty môžu tiež povoliť poskytnutie informácií podľa prvého pododseku tohto odseku dočasným vyšetrovacím výborom zriadeným Európskym parlamentom v súlade s článkom 226 ZFEÚ a článkom 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO (47), ak je takéto poskytnutie informácií potrebné na vykonávanie činností týchto výborov.

ODDIEL 3

Usmernenia týkajúce sa spolupráce

Článok 69

Usmernenia týkajúce sa spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Úrad AMLA do 10. júla 2029 v spolupráci s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou vydá usmernenia týkajúce sa:

a)

spolupráce medzi príslušnými orgánmi podľa oddielu 1 tejto kapitoly, ako aj s orgánmi uvedenými v oddiele 2 tejto kapitoly a subjektmi zodpovednými za centrálne registre v záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)

postupov, ktoré majú použiť orgány príslušné na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi podľa právnych aktov Únie s cieľom zohľadniť obavy týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu pri výkone svojich povinností podľa uvedených právnych aktov Únie.

KAPITOLA VI

OCHRANA ÚDAJOV

Článok 70

Spracúvanie určitých kategórií osobných údajov

1.   Pokiaľ je to nevyhnutné na účely tejto smernice, môžu príslušné orgány spracúvať osobitné kategórie osobných údajov uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 a osobné údaje týkajúce sa odsúdení za trestné činy a priestupky uvedené v článku 10 uvedeného nariadenia pod podmienkou zabezpečenia primeraných záruk práv a slobôd dotknutej osoby, ktoré dopĺňajú tieto záruky:

a)

spracúvanie takýchto údajov vykonávajú zamestnanci jednotlivých príslušných orgánov, ktorí boli osobitne určení a oprávnení na plnenie týchto úloh, iba v jednotlivých prípadoch;

b)

zamestnanci príslušných orgánov dodržiavajú prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, sú bezúhonní a primerane kvalifikovaní, a to aj v súvislosti s etickým nakladaním so súbormi veľkých dát;

c)

sú zavedené technické a organizačné opatrenia v záujme zaistenia bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem.

2.   Záruky uvedené v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú aj na spracúvanie osobitných kategórií údajov uvedených v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a osobných údajov týkajúcich sa odsúdení za trestné činy a priestupky uvedených v článku 11 uvedeného nariadenia inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie na účely tejto smernice.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 71

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 9. júla 2024.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 10 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 72

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zriadený podľa článku 34 nariadenia (EÚ) 2023/1113. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 73

Prechodná správa siete FIU.net

Komisia do 10. júla 2027 odovzdá správu siete FIU.net úradu AMLA.

Kým sa takéto odovzdanie neuskutoční, poskytuje Komisia potrebnú pomoc na prevádzku siete FIU.net a výmenu informácií medzi jednotkami FIU v Únii. Komisia na tento účel pravidelne zvoláva zasadnutia platformy FIU EÚ, ktorá sa skladá zo zástupcov jednotiek FIU členských štátov, s cieľom dozerať na fungovanie siete FIU.net.

Článok 74

Zmeny smernice (EÚ) 2015/849

Smernica (EÚ) 2015/849 sa mení takto:

1.

V článku 30 ods. 5 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o konečnom užívateľovi výhod prístupné v každom prípade:

a)

príslušným orgánom a FIU, a to bez akéhokoľvek obmedzenia;

b)

povinným subjektom, a to v rámci náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;

c)

každej osobe alebo organizácii, ktorá môže preukázať legitímny záujem.

Osoby alebo organizácie uvedené v písmene c) prvého pododseku majú povolený prístup aspoň k menu, mesiacu a roku narodenia, krajine pobytu a štátnej príslušnosti konečného užívateľa výhod, ako aj k povahe a rozsahu držaného podielu konečného užívateľa výhod.“

2.

V článku 31 ods. 4 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli informácie o vlastníckych právach správy zvereného majetku alebo podobnej právnej štruktúry prístupné v každom prípade:

a)

príslušným orgánom a FIU, a to bez obmedzenia;

b)

povinným subjektom, a to v rámci náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s kapitolou II;

c)

každej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem o prístup k informáciám o vlastníckych právach.

Informácie dostupné fyzickým alebo právnickým osobám uvedeným v písmene c) prvého pododseku obsahujú meno, mesiac a rok narodenia a krajinu pobytu a štátnu príslušnosť konečného užívateľa výhod, ako aj povahu a rozsah držaného podielu konečného užívateľa výhod.“

Článok 75

Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V smernici (EÚ) 2019/1937, prílohe, časti II oddiele A bode 2 sa dopĺňa tento bod:

„iii)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1624/oj).“

Článok 76

Preskúmanie

Komisia do 10. júla 2032 a následne každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tejto smernice.

Článok 77

Zrušenie

Smernica (EÚ) 2015/849 sa zrušuje s účinnosťou od 10. júla 2027.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a na nariadenie (EÚ) 2024/1624 a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe k tejto smernici.

Článok 78

Transpozícia

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 10. júla 2027. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Odchylne od prvého pododseku, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 74 do 10. júla 2025, s článkami 11, 12, 13 a 15 do 10. júla 2026 a s článkom 18 do 10. júla 2029. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v tomto odseku alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 79

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 80

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 31. mája 2024

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predsedníčka

H. LAHBIB


(1)   Ú. v. EÚ C 210, 25.5.2022, s. 15.

(2)   Ú. v. EÚ C 152, 6.4.2022, s. 89.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2024 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. mája 2024.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 z 31. mája 2023 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív a o zmene smernice (EÚ) 2015/849 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2024/1624, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1624/oj).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj).

(9)  Rozhodnutie Rady 2009/316/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 33).

(10)  Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 93, 7.4.2009, s. 23).

(11)  Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 39).

(12)  Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2016, s. 79).

(13)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).

(14)  Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1509 z 30. augusta 2017 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení nariadenia (ES) č. 329/2007 (Ú. v. EÚ L 224, 31.8.2017, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 46).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 132).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).

(29)   Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(31)  Rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2022, WM a Sovim SA/Luxembourg Business Registers, spojené veci C-37/20 a C-601/20, ECLI:EU:C:2022:912.

(32)   Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(33)   Ú. v. EÚ C 524, 29.12.2021, s. 10.

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 6).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12.11.2018, s. 22).

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73).

(40)  Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(41)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 389/2013 z 2. mája 2013, ktorým sa zriaďuje register Únie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES a rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES a č. 406/2009/ES a ktorým sa zrušujú nariadenia Komisie (EÚ) č. 920/2010 a (EÚ) č. 1193/2011 (Ú. v. EÚ L 122, 3.5.2013, s. 1).

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(43)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(44)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(45)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(46)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77).

(47)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1).


PRÍLOHA

Tabuľka zhody

Smernica (EÚ) 2015/849

Táto smernica

Nariadenie (EÚ) 2024/1624

článok 1 ods. 1

—

—

článok 1 ods. 2

—

—

článok 1 ods. 3

—

článok 2 bod 1

článok 1 ods. 4

—

článok 2 bod 1

článok 1 ods. 5

—

článok 2 bod 2

článok 1 ods. 6

—

článok 2 body 1 a 2

článok 2 ods. 1

—

článok 3

článok 2 ods. 2

—

článok 4

článok 2 ods. 3

—

článok 6 ods. 1

článok 2 ods. 4

—

článok 6 ods. 2

článok 2 ods. 5

—

článok 6 ods. 3

článok 2 ods. 6

—

článok 6 ods. 4

článok 2 ods. 7

—

článok 6 ods. 5

článok 2 ods. 8

—

článok 7

článok 2 ods. 9

—

článok 4 ods. 3 a článok 6 ods. 6

článok 3 bod 1

—

článok 2 ods. 1 bod 5

článok 3 bod 2

—

článok 2 ods. 1 bod 6

článok 3 bod 3

—

článok 2 ods. 1 bod 4

článok 3 bod 4

—

článok 2 ods. 1 bod 3

článok 3 bod 5

—

článok 2 ods. 1 bod 47

článok 3 bod 6

—

článok 2 ods. 1 bod 28

článok 3 bod 6 písm. a)

—

články 51 až 55

článok 3 bod 6 písm. b)

—

článok 58

článok 3 bod 6 písm. c)

—

článok 57

článok 3 bod 7

—

článok 2 ods. 1 bod 11

článok 3 bod 8

—

článok 2 ods. 1 bod 22

článok 3 bod 9

—

článok 2 ods. 1 bod 34 a článok 2 ods. 2

článok 3 bod 10

—

článok 2 ods. 1 bod 35 a článok 2 ods. 5

článok 3 bod 11

—

článok 2 ods. 1 bod 36

článok 3 bod 12

—

článok 2 ods. 1 bod 40

článok 3 bod 13

—

článok 2 ods. 1 bod 19

článok 3 bod 14

—

článok 2 ods. 1 bod 12

článok 3 bod 15

—

článok 2 ods. 1 bod 41

článok 3 bod 16

—

článok 2 ods. 1 bod 17

článok 3 bod 17

—

článok 2 ods. 1 bod 23

článok 3 bod 18

—

článok 2 ods. 1 bod 17

článok 3 bod 19

—

—

článok 4

článok 3

—

článok 5

—

—

článok 6

článok 7

—

článok 7

článok 8

—

článok 8 ods. 1

—

článok 10 ods. 1

článok 8 ods. 2

—

článok 10 ods. 2 a 3

článok 8 ods. 3

—

článok 9 ods. 1

článok 8 ods. 4

—

článok 9 ods. 2

článok 8 ods. 5

—

článok 9 ods. 2 a 3

článok 9

—

článok 29

článok 10 ods. 1

—

článok 79 ods. 1

článok 10 ods. 2

—

článok 79 ods. 3

článok 11

—

článok 19 ods. 1, 2 a 5

článok 12

—

článok 19 ods. 7 and článok 79 ods. 2

článok 13 ods. 1

—

článok 20 ods. 1

článok 13 ods. 2

—

článok 20 ods. 2

článok 13 ods. 3

—

článok 20 ods. 2

článok 13 ods. 4

—

článok 20 ods. 4

článok 13 ods. 5

—

článok 47

článok 13 ods. 6

—

článok 22 ods. 4

článok 14 ods. 1

—

článok 23 ods. 1 a 4

článok 14 ods. 2

—

článok 23 ods. 2

článok 14 ods. 3

—

článok 23 ods. 3

článok 14 ods. 4

—

článok 21 ods. 1 a 2

článok 14 ods. 5

—

článok 26 ods. 2 a 3

článok 15

—

článok 20 ods. 2 druhý pododsek a článok 33

článok 16

—

článok 33 ods. 1 a 8

článok 17

—

—

článok 18 ods. 1

—

článok 34 ods. 1

článok 18 ods. 2

—

článok 34 ods. 2

článok 18 ods. 3

—

článok 34 ods. 3

článok 18 ods. 4

—

—

článok 18a ods. 1

—

článok 29 ods. 4

článok 18a ods. 2

—

článok 29 ods. 5 a 6 a článok 35 písm. a)

článok 18a ods. 3

—

článok 29 ods. 5 a 6 a článok 35 písm. b)

článok 18a ods. 4

—

—

článok 18a ods. 5

—

článok 29 ods. 6

článok 19

—

článok 36

článok 20

—

článok 9 ods. 2, článok 20 ods. 1 a 42 ods. 1

článok 20 písm. a)

—

článok 9 ods. 2, písm. a) bod iii) a článok 20 ods. 1 písm. g)

článok 20 písm. b)

—

článok 42 ods. 1

článok 20a

—

článok 43

článok 21

—

článok 44

článok 22

—

článok 45

článok 23

—

článok 46

článok 24

—

článok 39

článok 25

—

článok 48 ods. 1

článok 26

—

článok 48

článok 27

—

článok 49

článok 28

—

článok 48 ods. 3

článok 29

—

—

článok 30 ods. 1

—

článok 63 ods. 1, 2 druhý pododsek, 4 a článok 68

článok 30 ods. 2

—

článok 63 ods. 5

článok 30 ods. 3

článok 10 ods. 1

—

článok 30 ods. 4

článok 10 ods. 7 a 10

článok 24

článok 30 ods. 5 prvý pododsek

článok 11 a článok 12 ods. 2

—

článok 30 ods. 5 druhý pododsek

článok 12 ods. 1

—

článok 30 ods. 5 tretí pododsek

—

—

článok 30 ods. 5a

článok 11 ods. 4 a článok 13 ods. 12

—

článok 30 ods. 6

článok 11 ods. 1, 2 a 3

—

článok 30 ods. 7

článok 61 ods. 2

—

článok 30 ods. 8

—

článok 22 ods. 7

článok 30 ods. 9

článok 15

—

článok 30 ods. 10

článok 10 ods. 19 a 20

—

článok 31 ods. 1

—

články 58, článok 64 ods. 1 a článok 68

článok 31 ods. 2

—

článok 64 ods. 3

článok 31 ods. 3

—

článok 64 ods. 5

článok 31 ods. 3a

článok 10 ods. 1, 2 a 3

článok 67

článok 31 ods. 4 prvý pododsek

článok 11 a článok 12 ods. 2

—

článok 31 ods. 4 druhý pododsek

článok 12 ods. 1

—

článok 31 ods. 4 tretí pododsek

—

—

článok 31 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 11 ods. 2

—

článok 31 ods. 4a

článok 11 ods. 4 a článok 13 ods. 12

—

článok 31 ods. 5

článok 10 ods. 7 a 10

článok 24

článok 31 ods. 6

—

článok 22 ods. 7

článok 31 ods. 7

článok 61 ods. 2

—

článok 31 ods. 7a

článok 15

—

článok 31 ods. 9

článok 10 ods. 19 a 20

—

článok 31 ods. 10

—

článok 58 ods. 4

článok 31a

článok 17 ods. 1

—

článok 32 ods. 1

článok 19 ods. 1

—

článok 32 ods. 2

článok 62 ods. 1

—

článok 32 ods. 3

článok 19 ods. 2 a 3 prvý pododsek, 4 a 5

—

článok 32 ods. 4

článok 21 ods. 1 a článok 22 ods. 1 prvý pododsek

—

článok 32 ods. 5

článok 22 ods. 1 druhý pododsek

—

článok 32 ods. 6

článok 22 ods. 2

—

článok 32 ods. 7

článok 24 ods. 1

—

článok 32 ods. 8

článok 19 ods. 3 druhý pododsek

—

článok 32 ods. 9

článok 21 ods. 4

—

článok 32a ods. 1

článok 16 ods. 1

—

článok 32a ods. 2

článok 16 ods. 2

—

článok 32a ods. 3

článok 16 ods. 3

—

článok 32a ods. 4

článok 16 ods. 5

—

článok 32b

článok 18

—

článok 33 ods. 1

—

článok 69 ods. 1

článok 33 ods. 2

—

článok 69 ods. 6

článok 34 ods. 1

—

článok 70 ods. 1

článok 34 ods. 2

—

článok 70 ods. 2

článok 34 ods. 3

článok 40 ods. 5

—

článok 35

—

článok 71

článok 36

článok 42

—

článok 37

—

článok 72

článok 38

článok 60

článok 11 ods. 2 štvrtý pododsek a 4, článok 14 a článok 69 ods. 7

článok 39

—

článok 73

článok 40

—

článok 77

článok 41

článok 70

článok 76

článok 42

—

článok 78

článok 43

—

—

článok 44 ods. 1

článok 9 ods. 1

—

článok 44 ods. 2

článok 9 ods. 2

—

článok 44 ods. 3

—

—

článok 44 ods. 4

článok 9 ods. 3 a 6

—

článok 45 ods. 1

—

článok 16 ods. 1

článok 45 ods. 2

—

článok 8 ods. 3, 4 a 5

článok 45 ods. 3

—

článok 17 ods. 1

článok 45 ods. 4

článok 48

—

článok 45 ods. 5

—

článok 17 ods. 2

článok 45 ods. 6

—

článok 17 ods. 3

článok 45 ods. 7

—

článok 17 ods. 4

článok 45 ods. 8

—

článok 16 ods. 3

článok 45 ods. 9

článok 41 ods. 1

—

článok 45 ods. 10

článok 41 ods. 2

—

článok 45 ods. 11

článok 41 ods. 3

—

článok 46 ods. 1

—

články 12 a 15

článok 46 ods. 2

článok 39 ods. 2

—

článok 46 ods. 3

článok 28 ods. 1

—

článok 46 ods. 4

—

článok 11 ods. 1

článok 47 ods. 1

článok 4 ods. 1 a 2

—

článok 47 ods. 2

článok 6 ods. 1

—

článok 47 ods. 3

článok 6 ods. 2

—

článok 48 ods. 1

článok 37 ods. 1

—

článok 48 ods. 1a

článok 37 ods. 5 a článok 62 ods. 1

—

článok 48 ods. 2

článok 37 ods. 2 a 6

—

článok 48 ods. 3

článok 37 ods. 7

—

článok 48 ods. 4

články 37 ods. 1,prvý pododsek, článok 46 a článok 54 ods. 4

—

článok 48 ods. 5

články 46 ods. 2 a 3 a článok 47

—

článok 48 ods. 6

článok 40 ods. 1

—

článok 48 ods. 7

článok 40 ods. 2

—

článok 48 ods. 8

článok 40 ods. 4

—

článok 48 ods. 9

článok 37 ods. 3

—

článok 48 ods. 10

článok 40 ods. 3

—

článok 49

článok 61 ods. 1

—

článok 50

článok 63

—

článok 50a

článok 61 ods. 3

—

článok 51

—

—

článok 52

článok 29

—

článok 53

článok 31

—

článok 54

článok 33

—

článok 55

článok 34

—

článok 56

článok 30 ods. 2 a 3

—

článok 57

článok 35

—

článok 57a ods. 1

článok 67 ods. 1

—

článok 57a ods. 2

článok 67 ods. 2

—

článok 57a ods. 3

článok 67 ods. 3

—

článok 57a ods. 4

článok 44, článok 46 ods. 1 a článok 47 ods. 1

—

článok 57a ods. 5

článok 51

—

článok 57b

článok 68

—

článok 58 ods. 1

článok 53 ods. 1

—

článok 58 ods. 2

článok 53 ods. 2 a 3

—

článok 58 ods. 3

článok 53 ods. 4

—

článok 58 ods. 4

—

—

článok 58 ods. 5

článok 53 ods. 5

—

článok 59 ods. 1

článok 55 ods. 1

—

článok 59 ods. 2

článok 55 ods. 2 a článok 56 ods. 1 a 3

—

článok 59 ods. 3

článok 55 ods. 3

—

článok 59 ods. 4

článok 55 ods. 4

—

článok 60 ods. 1

článok 58 ods. 1, 2 prvý pododsek a 3

—

článok 60 ods. 2

článok 58 ods. 2, tretí pododsek

—

článok 60 ods. 3

článok 58 ods. 4

—

článok 60 ods. 4

článok 53 ods. 6

—

článok 60 ods. 5

článok 53 ods. 7

—

článok 60 ods. 6

článok 53 ods. 8

—

článok 61

článok 60

—

článok 62 ods. 1

článok 59 ods. 1

—

článok 62 ods. 2

článok 6 ods. 6

—

článok 62 ods. 3

článok 59 ods. 2

—

článok 63

—

—

článok 64

—

článok 85

článok 64a

článok 72

článok 86

článok 65

—

—

článok 66

—

—

článok 67

—

—

článok 68

—

—

článok 69

—

—

príloha I

—

príloha I

príloha II

—

príloha II

príloha III

—

príloha III

príloha IV

—

—


ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1640/oj

ISSN 1977-0790 (electronic edition)