(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (4) predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (5), a to riešením nových rizík a zvýšením transparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na výsledky v rámci uvedeného právneho rámca, zo skúseností vyplýva, že by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala ďalej zlepšiť s cieľom primerane zmierňovať riziká a účinne odhaľovať pokusy páchateľov trestnej činnosti zneužiť finančný systém Únie na účely trestnej činnosti a podporiť integritu vnútorného trhu.

(2)

Od nadobudnutia účinnosti smernice (EÚ) 2015/849 sa identifikovalo viacero oblastí, v ktorých by boli potrebné zmeny, aby sa zabezpečila nevyhnutná odolnosť a schopnosť finančného systému Únie s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(3)

Pri vykonávaní smernice (EÚ) 2015/849 sa zistili významné rozdiely v postupoch a prístupoch príslušných orgánov v rámci Únie, ako aj nedostatočne účinné mechanizmy cezhraničnej spolupráce. Je preto vhodné vymedziť jasnejšie požiadavky, ktoré by mali prispieť k bezproblémovej spolupráci v rámci Únie a zároveň umožniť členským štátom zohľadniť špecifiká ich národných systémov.

(4)

Táto smernica je súčasťou komplexného balíka zameraného na posilnenie rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Táto smernica a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 (6), (EÚ) 2024/1624 (7) a (EÚ) 2024/1620 (8) budú spoločne tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré majú spĺňať povinné subjekty, a podporujúci inštitucionálny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to vrátane zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“).

(5)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňujú v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie, ktoré neberú do úvahy medzinárodnú koordináciu a spoluprácu, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s ostatnými opatreniami prijatými na medzinárodnej úrovni, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie efektívnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, ktoré skupina FATF prijala vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“) a s neskoršími zmenami týchto noriem.

(6)

Osobitné hrozby, riziká a zraniteľné miesta v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré ovplyvňujú určité odvetvia hospodárstva na vnútroštátnej úrovni, znižujú schopnosť členských štátov prispievať k integrite a dobrému stavu finančného systému Únie. Je preto vhodné, aby sa členské štáty po identifikácii takýchto odvetví a osobitných rizík mohli rozhodnúť, že uplatnia požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu aj na ďalšie sektory okrem tých, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/1624. So zreteľom na zachovanie účinnosti vnútorného trhu a systému Únie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by Komisia s podporou úradu AMLA mala byť schopná posúdiť, či je zamýšľané uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany členských štátov na ďalšie sektory odôvodnené. V prípadoch, keď by sa najlepšie záujmy Únie vzhľadom na špecifické odvetvia dosiahli prijatím opatrenia na úrovni Únie, by Komisia mala členský štát, ktorý zamýšľa uplatňovať požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na tieto odvetvia, informovať o tom, že zamýšľa prijať opatrenie na úrovni Únie, a členský štát by mal od prijatia zamýšľaných vnútroštátnych opatrení upustiť, pokiaľ sa príslušné opatrenia neplánujú s cieľom riešiť naliehavé riziko.

(7)

Určité kategórie povinných subjektov podliehajú licenčným alebo regulačným požiadavkám na poskytovanie ich služieb, zatiaľ čo v prípade iných kategórií prevádzkovateľov nie je prístup k povolaniu regulovaný. Bez ohľadu na rámec, ktorý sa vzťahuje na výkon povolania alebo činnosti, konajú všetky povinné subjekty ako strážcovia prístupu k finančnému systému Únie a v záujme plnenia tejto úlohy musia rozvíjať osobitné zručnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by mali zvážiť poskytnutie odbornej prípravy osobám, ktoré chcú vykonávať povolanie uvedených subjektov, aby si mohli plniť povinnosti. Členské štáty by napríklad mohli zvážiť zahrnutie kurzov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do akademickej ponuky spojenej s týmito povolaniami alebo spoluprácu s profesijnými združeniami na účely odbornej prípravy nových pracovníkov v týchto povolaniach.

(8)

Ak povinné subjekty nepodliehajú osobitným licenčným ani registračným požiadavkám, mali by mať členské štáty zavedené systémy, ktoré orgánom dohľadu umožnia s istotou poznať rozsah okruhu osôb, ktoré podliehajú dohľadu z ich strany, s cieľom zabezpečiť primeraný dohľad nad takýmito povinnými subjektmi. To neznamená, že členské štáty musia uložiť osobitné požiadavky na registráciu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak to nie je potrebné na identifikáciu povinných subjektov, ako je to napríklad v prípade, keď registrácia na účely DPH umožňuje identifikáciu hospodárskych subjektov, ktoré vykonávajú činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(9)

Orgány dohľadu by mali v súvislosti so zmenárňami, miestami na inkaso šekov, poskytovateľmi služieb trustov alebo služieb pre obchodné spoločnosti a poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier, ako aj so zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami zaistiť, aby osoby, ktoré fakticky riadia podnikanie takýchto subjektov, a koneční užívatelia výhod takýchto subjektov mali dobrú povesť a konali čestne a bezúhonne a mali vedomosti a odborné znalosti potrebné na výkon ich funkcií. V kritériách na určenie, či osoba spĺňa tieto požiadavky, by sa mala prinajmenšom zohľadňovať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím zo strany ich manažérov alebo konečných užívateľov výhod na trestné účely. S cieľom podporiť spoločný prístup orgánov dohľadu k overovaniu toho, či manažment a koneční užívatelia výhod povinných subjektov spĺňajú tieto požiadavky, by úrad AMLA mal vydať usmernenia týkajúce sa kritérií na posúdenie dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti, ako aj kritérií na posúdenie vedomostí a odborných znalostí.

(10)

Na účely posúdenia vhodnosti osôb, ktoré zastávajú manažérsku funkciu v povinných subjektoch alebo nad nimi inak vykonávajú kontrolu, by sa mala akákoľvek výmena informácií o odsúdeniach za spáchanie trestných činov uskutočňovať v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2009/315/SVV (9) a rozhodnutím Rady 2009/316/SVV (10). Orgány dohľadu by okrem toho mali mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na overenie vedomostí a odborných znalostí vrcholového manažmentu, ako aj ich dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti, a dobrej povesti, čestnosti a bezúhonnosti konečných užívateľov výhod povinného subjektu vrátane informácií dostupných zo spoľahlivých a nezávislých zdrojov.

(11)

Systémy udeľovania povolení na pobyt investorom predstavujú riziká a zraniteľné miesta, najmä v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa reštriktívnym opatreniam Únie, korupciou a daňovými únikmi, ktoré by mohli v konečnom dôsledku viesť k určitým rizikám pre bezpečnosť Únie. Napríklad nedostatky vo fungovaní niektorých systémov vrátane absencie procesov riadenia rizika alebo nedostatočného vykonávania týchto procesov môžu vytvárať príležitosti na korupciu, zatiaľ čo nedostatočné alebo nejednotne uplatňované kontroly zdroja finančných prostriedkov a zdroja majetku žiadateľov by mohli viesť k vyššiemu riziku, že žiadatelia budú takéto systémy zneužívať na kriminálne účely s cieľom legitimizovať finančné prostriedky získané nezákonnými prostriedkami. S cieľom zabrániť tomu, aby riziká vyplývajúce z fungovania takýchto systémov ovplyvňovali finančný systém Únie, by členské štáty, ktorých vnútroštátne právo umožňuje udeľovanie práv na pobyt výmenou za akýkoľvek druh investícií, mali zaviesť opatrenia na zmiernenie súvisiacich rizík prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu. Takéto opatrenia by mali zahŕňať primeraný proces riadenia rizika vrátane účinného monitorovania jeho vykonávania, kontroly profilu žiadateľov vrátane získavania informácií o ich zdroji finančných prostriedkov a zdroji majetku a overovanie informácií o žiadateľoch na základe informácií, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány.

(12)

Komisia má vhodné postavenie na to, aby skúmala konkrétne cezhraničné hrozby, ktoré by mohli mať vplyv na vnútorný trh a ktoré jednotlivé členské štáty nedokážu identifikovať a účinne proti nim bojovať. Preto by sa jej mala zveriť zodpovednosť za koordináciu posudzovania rizík súvisiacich s cezhraničnými aktivitami. Z hľadiska účinnosti procesu posudzovania rizík má zásadný význam zapojenie príslušných expertov, akými sú napríklad skupina expertov na problematiku boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zástupcovia finančných spravodajských jednotiek (ďalej len „FIU“) a prípadne aj iných orgánov na úrovni Únie vrátane úradu AMLA. Dôležitým zdrojom informácií pre tento proces je aj posúdenie rizika vypracúvané členskými štátmi a skúsenosti týchto štátov. Súčasťou takéhoto posudzovania cezhraničných rizík zo strany Komisie by nemalo byť spracúvanie osobných údajov. Údaje by mali byť v každom prípade úplne anonymné. Dozorné orgány Únie a vnútroštátne dozorné orgány pre ochranu údajov by sa mali do tejto činnosti zapojiť iba v prípade, ak má posudzovanie rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vplyv na súkromie a ochranu údajov jednotlivcov. S cieľom maximalizovať synergie medzi posudzovaním rizika na úrovni Únie a vnútroštátnej úrovni by sa Komisia a členské štáty mali snažiť uplatňovať jednotné metodiky.

(13)

Zistenia vyplývajúce z posudzovania rizika na úrovni Únie môžu pomôcť príslušným orgánom a povinným subjektom pri identifikácii, pochopení, riadení a zmierňovaní rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj rizika nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií. Je preto dôležité, aby sa zistenia vyplývajúce z posudzovania rizika zverejňovali.

(14)

Členské štáty majú aj naďalej najlepšie predpoklady na to, aby identifikovali, posudzovali a pochopili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ich priamo ovplyvňujú, a prijímali rozhodnutia o tom, ako tieto riziká zmierňovať. Preto by mal každý členský štát podniknúť vhodné kroky, aby náležite identifikoval, posúdil a pochopil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, a vymedziť súdržnú vnútroštátnu stratégiu s cieľom zaviesť opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Takéto vnútroštátne posúdenie rizika by sa malo pravidelne aktualizovať a malo by obsahovať opis inštitucionálnej štruktúry a postupov režimu členského štátu na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj vyčlenených ľudských a finančných zdrojov, a to v rozsahu, v akom sú tieto informácie dostupné. V záujme zachovania neustáleho chápania rizík by členské štáty mali pravidelne aktualizovať svoje vnútroštátne posúdenie rizika a mali by mať aj možnosť dopĺňať ho cielenými aktualizáciami a posúdeniami rizík spojených s konkrétnymi odvetviami, výrobkami alebo službami.

(15)

Právne subjekty a právne zoskupenia môžu pre páchateľov trestných činov predstavovať spôsob, ako sa skrývať za zdanlivou legitimitou, a preto by sa mohli zneužívať na pranie nelegálnych príjmov, či už na vnútroštátnej alebo cezhraničnej úrovni. V záujme zmiernenia uvedených rizík je dôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi subjektmi a právnymi zoskupeniami, ktoré sa nachádzajú na ich území, či už preto, že subjekty sú tam usadené, alebo preto, že správcovia účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach sú tam usadení či majú bydlisko, alebo odtiaľ právne usporiadanie spravujú. V prípade právnych zoskupení je tiež vzhľadom na právo zriaďovateľa, pokiaľ ide o voľbu práva, ktorým sa riadi zoskupenie, rovnako dôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi zoskupeniami, ktoré môžu byť zriadené podľa ich práva, bez ohľadu na to, či ich právo výslovne upravuje, alebo ich zriadenie má svoj pôvod v zmluvnej slobode zmluvných strán a je uznané vnútroštátnymi súdmi.

(16)

Vzhľadom na integrovanú povahu medzinárodného finančného systému a otvorenosť hospodárstva Únie sa riziká neviažu iba na právne subjekty a právne zoskupenia, ktoré sa nachádzajú na území Únie. Preto je dôležité, aby si Únia a jej členské štáty boli vedomé rizík spojených so zahraničnými právnymi subjektmi a zahraničnými právnymi zoskupeniami. Takéto posudzovanie rizika nemusí byť zamerané na každý jednotlivý zahraničný právny subjekt alebo zahraničné právne zoskupenie, ktoré majú dostatočné prepojenie s Úniou, či už na základe nadobudnutia nehnuteľností alebo zadania zákazky na základe postupu verejného obstarávania, alebo z dôvodu transakcií s povinnými subjektmi, ktoré im umožňujú prístup k finančnému systému a hospodárstvu Únie. Posúdenie rizika by však malo Únii a jej členským štátom umožniť pochopiť, aký typ zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení má takýto prístup k finančnému systému a hospodárstvu Únie a aké druhy rizík sa s týmto prístupom spájajú.

(17)

Výsledky posúdenia rizika by sa mali včas sprístupniť povinným subjektom, aby mohli identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať vlastné riziká. Uvedené výsledky sa môžu vymieňať v súhrnnej forme a môžu sa sprístupniť verejnosti a nemali by zahŕňať utajované skutočnosti ani osobné údaje.

(18)

S cieľom ešte lepšie identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať riziká na úrovni Únie by si členské štáty navyše mali sprístupňovať výsledky svojho posúdenia rizika navzájom a mali by ich sprístupňovať Komisii a aj úradu AMLA. Utajované skutočnosti ani osobné údaje by sa do uvedených odovzdávaných výsledkov zahŕňať nemali, pokiaľ sa to nepovažuje za nevyhnutne potrebné na plnenie úloh v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(19)

S cieľom účinne zmierňovať riziká identifikované vo vnútroštátnom posúdení rizika by členské štáty mali zabezpečiť dôsledné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, a to buď určením orgánu, ktorý bude vnútroštátnu reakciu koordinovať, alebo zriadením mechanizmu na tento účel. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal určený orgán alebo zriadený mechanizmus dostatočné právomoci a zdroje na účinné plnenie uvedenej úlohy a na zabezpečenie primeranej reakcie na identifikované riziká.

(20)

S cieľom umožniť preskúmanie účinnosti systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov by mali členské štáty viesť príslušné štatistiky a zlepšovať ich kvalitu. So zreteľom na zlepšovanie kvality a konzistentnosti štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia a úrad AMLA mali monitorovať situáciu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a mali by uverejňovať pravidelné prehľady.

(21)

Skupina FATF vypracovala normy, podľa ktorých majú jurisdikcie identifikovať a posudzovať riziká možného nevykonávania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Uvedené nové normy, ktoré skupina FATF zaviedla, nenahrádzajú ani neoslabujú existujúce prísne požiadavky na krajiny týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov týkajúcimi sa prevencie, potláčania a narúšania šírenia zbraní hromadného ničenia a jeho financovania. Uvedené existujúce povinnosti, ktoré sa na úrovni Únie vykonávajú rozhodnutiami Rady 2010/413/SZBP (11) a (SZBP) 2016/849 (12), ako aj nariadeniami Rady (EÚ) č. 267/2012 (13) a (EÚ) 2017/1509 (14), zostávajú naďalej záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby v Únii. Vzhľadom na osobitné riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktorým je Únia vystavená, je vhodné rozšíriť posudzovanie rizík tak, aby zahŕňalo všetky cielené finančné sankcie prijaté na úrovni Únie. Povaha opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týkajúcich sa cielených finančných sankcií, zohľadňujúca mieru rizika, nepozbavuje povinnosti založenej na pravidlách, ktorá sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby v Únii, zmraziť a nesprístupniť finančné prostriedky alebo iné aktíva označeným osobám alebo subjektom.

(22)

S cieľom zohľadniť vývoj na medzinárodnej úrovni, najmä revidované odporúčania FATF, a zabezpečiť komplexný rámec na vykonávanie cielených finančných sankcií by sa mali touto smernicou zaviesť požiadavky týkajúce sa identifikácie, pochopenia, riadenia a zmierňovania rizík nevykonávania alebo obchádzania cielených finančných sankcií na úrovni Únie aj na úrovni členských štátov.

(23)

V boji proti zneužívaniu právnych subjektov a právnych zoskupení zohrávajú kľúčovú úlohu centrálne registre informácií o skutočnom vlastníctve (ďalej len „centrálne registre“). Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení, informácie o dojednaniach týkajúcich sa poverenej osoby a informácie o zahraničných právnych subjektoch a zahraničných právnych zoskupeniach uchovávali v centrálnom registri. S cieľom zabezpečiť, aby uvedené centrálne registre boli ľahko dostupné a obsahovali vysokokvalitné údaje, by sa mali zaviesť jednotné pravidlá zberu a uchovávania uvedených informácií v registroch. Informácie uchovávané v centrálnych registroch by mali byť prístupné v ľahko použiteľnom a strojovo čitateľnom formáte.

(24)

S cieľom zvýšiť transparentnosť na účely boja proti zneužívaniu právnych subjektov by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa informácie o skutočnom vlastníctve zaznamenávali v centrálnom registri umiestnenom mimo právneho subjektu, a to v plnom súlade s právom Únie. Členské štáty by na tento účel mali využiť centrálnu databázu, v ktorej sa sústreďujú informácie o skutočnom vlastníctve, alebo obchodný register či iný centrálny register. Členské štáty môžu rozhodnúť, že za poskytnutie určitých informácií do centrálneho registra zodpovedajú povinné subjekty. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa vo všetkých prípadoch tieto informácie sprístupnili príslušným orgánom a aby sa poskytli povinným subjektom, keď uplatňujú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(25)

Informácie o skutočnom vlastníctve v prípade účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení by sa mali registrovať tam, kde sú správcovia a osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach usadení alebo kde majú pobyt, alebo kde je právne zoskupenie spravované. S cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a registráciu informácií o skutočnom vlastníctve v prípade účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení je potrebná aj spolupráca medzi členskými štátmi. Prepojením registrov členských štátov, v ktorých sa uvádzajú informácie o konečných užívateľoch výhod účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení, by sa uvedené informácie mali sprístupniť a zároveň by sa malo zaručiť, že nebude dochádzať k viacnásobnej registrácii tých istých účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení v rámci Únie.

(26)

Včasný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve by sa mal zabezpečiť tak, aby sa zabránilo akémukoľvek riziku informovania dotknutého právneho subjektu alebo správcu alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu.

(27)

Presnosť údajov uvedených v centrálnych registroch má pre všetky príslušné orgány a iné osoby, ktoré majú k daným údajom povolený prístup, zásadný význam pri prijímaní platných a zákonných rozhodnutí na základe uvedených údajov. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre v primeranom čase po predložení informácií o skutočnom vlastníctve a následne pravidelne overovali, či sú predložené informácie primerané, presné a aktuálne. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mohli požiadať o akékoľvek informácie, ktoré potrebujú na overenie informácií o skutočnom vlastníctve a informácií o poverených osobách, ako aj v situáciách, keď žiaden konečný užívateľ výhod neexistuje alebo keď ho nebolo možné určiť. V uvedených situáciách by sa k informáciám poskytnutým do centrálneho registra malo priložiť odôvodnenie vrátane všetkých relevantných podporných dokumentov, aby register mohol zistiť, či ide o takýto prípad. Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby subjekty zodpovedné za centrálne registre mali k dispozícii vhodné nástroje na vykonávanie overovania vrátane automatizovaného overovania, a to spôsobom, ktorý zaručuje základné práva a zabraňuje diskriminačným výsledkom.

(28)

Je dôležité, aby členské štáty zverili subjektom zodpovedným za centrálne registre dostatočné právomoci a poskytli im dostatočné zdroje na overovanie skutočného vlastníctva a presnosti poskytnutých informácií, ako aj na ohlásenie každého podozrenia príslušnej jednotke FIU. Takéto právomoci by mali zahŕňať právomoc vykonávať inšpekcie v obchodných priestoroch právnych subjektov a povinných subjektov, ktoré konajú ako správcovia účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach bez ohľadu na to, či ich v ich mene vykonávajú subjekty zodpovedné za centrálne registre alebo iné orgány. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa uplatňovali primerané záruky, ak správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení vykonávajú právnické povolania alebo ak sú ich obchodné priestory alebo sídlo rovnaké ako ich súkromné bydlisko. Takéto právomoci by sa mali vzťahovať aj na zástupcov zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení v Únii, ak tieto právne subjekty a právne zoskupenia majú sídlo alebo zástupcu v Únii.

(29)

Ak na základe overovania informácií o skutočnom vlastníctve príde subjekt zodpovedný za centrálny register k záveru, že v týchto informáciách existujú nezrovnalosti alebo chyby, alebo ak tieto informácie inak nespĺňajú požiadavky, mal by mať subjekt možnosť nevydať doklad o registrácii v centrálnom registri alebo pozastaviť jeho platnosť, až kým nedôjde k náprave nedostatkov.

(30)

Subjekty zodpovedné za centrálne registre by mali vykonávať svoje funkcie bez neprimeraného ovplyvňovania vrátane akéhokoľvek neprimeraného ovplyvňovania zo strany politikov alebo priemyselných odvetví v súvislosti s overovaním informácií, ukladaním opatrení alebo sankcií a udeľovaním prístupu osobám s oprávneným záujmom. Na uvedený účel by subjekty zodpovedné za centrálne registre mali mať zavedené politiky na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie.

(31)

Subjekty zodpovedné za centrálne registre sú vhodné na rýchlu a účinnú identifikáciu osôb, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú právne subjekty a právne zoskupenia vrátane osôb určených v súvislosti s cielenými finančnými sankciami. Včasné odhalenie vlastníckych a kontrolných štruktúr prispieva k lepšiemu pochopeniu vystavenia rizikám nevykonávania a obchádzania cielených finančných sankcií a k prijatiu zmierňujúcich opatrení na zníženie týchto rizík. Preto je dôležité, aby sa od subjektov zodpovedných za centrálne registre vyžadovalo, aby preverovali informácie o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii, na základe označení v súvislosti s cielenými finančnými sankciami, a to tak bezprostredne po takomto označení ako aj pravidelne po ňom, s cieľom zistiť, či zmeny vo vlastníckej alebo kontrolnej štruktúre právneho subjektu alebo právneho zoskupenia nevedú k riziku vyhýbania sa cieleným finančným sankciám. Skutočnosť, že sa v centrálnych registroch uvedie, že právne subjekty alebo právne zoskupenia sú spojené s osobami alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahujú cielené finančné sankcie, by mala prispieť k činnosti príslušných orgánov a orgánov zodpovedných za vykonávanie reštriktívnych opatrení Únie.

(32)

Ohlasovanie nezrovnalostí medzi informáciami o skutočnom vlastníctve uvedenými v centrálnych registroch a informáciami o skutočnom vlastníctve, ktoré majú k dispozícii povinné subjekty a v relevantných prípadoch príslušné orgány, predstavuje účinný mechanizmus na overenie správnosti týchto informácií. Akákoľvek zistená nezrovnalosť by sa mala urýchlene nahlásiť a riešiť v súlade s požiadavkami na ochranu údajov.

(33)

Ak by ohlasovanie nezrovnalostí zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov ohrozilo analýzu podozrivej transakcie alebo prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu, mali by jednotky FIU alebo iné príslušné orgány odložiť ohlásenie nezrovnalosti do okamihu, v ktorom zaniknú dôvody na to, aby sa ohlásenie nevykonalo. Okrem toho by jednotky FIU a iné príslušné orgány nemali ohlasovať akúkoľvek nezrovnalosť, ak by to bolo v rozpore s ktorýmkoľvek ustanovením vnútroštátneho práva v súvislosti s dôvernosťou alebo by to predstavovalo trestný čin úniku informácií.

(34)

V záujme zaistenia rovnakých podmienok pri uplatňovaní pojmu konečného užívateľa výhod je nevyhnutné, aby v rámci Únie existovali pre právne subjekty a správcov účelovo zriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach jednotné kanály a prostriedky na ohlasovanie. Na tento účel by sa informácie o skutočnom vlastníctve mali do príslušných centrálnych registrov predkladať v jednotnom formáte, ktorý by mal zaručovať transparentnosť a právnu istotu.

(35)

S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy právnych foriem by sa aj od správcov malo vyžadovať, aby získavali a uchovávali informácie o skutočnom vlastníctve a ohlasovali ich centrálnemu registru alebo centrálnej databáze.

(36)

Je dôležité, aby informácie o skutočnom vlastníctve zostali prístupné prostredníctvom centrálnych registrov a systému prepojenia centrálnych registrov najmenej počas piatich rokov po tom, ako bol právny subjekt zrušený alebo právne zoskupenie zaniklo. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť v právnych predpisoch ďalšie dôvody na spracúvanie informácií o skutočnom vlastníctve, ktoré sú iné ako boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak takéto spracúvanie spĺňa cieľ verejného záujmu a predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie na sledovanie legitímneho cieľa v demokratickej spoločnosti.

(37)

Jednotky FIU, iné príslušné orgány a samoregulačné orgány by mali mať okamžitý, nefiltrovaný, priamy a voľný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve na účely predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania. Povinné subjekty by pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi mali mať prístup aj k centrálnym registrom. Členské štáty sa môžu rozhodnúť podmieniť prístup povinných subjektov zaplatením poplatku. Tieto poplatky by však mali byť prísne obmedzené na to, čo je potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v uvedených registroch a na sprístupnenie informácií, a nemali by narúšať účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(38)

Priamy, včasný a nefiltrovaný prístup vnútroštátnych orgánov verejnej moci k informáciám o skutočnom vlastníctve je takisto kľúčový na zabezpečenie riadneho vykonávania reštriktívnych opatrení Únie, zabránenie riziku nevykonávania a obchádzania reštriktívnych opatrení Únie, ako aj na vyšetrovanie porušení uvedených opatrení. Z uvedených dôvodov by orgány príslušné na vykonávanie takýchto reštriktívnych opatrení, určené podľa príslušných nariadení Rady prijatých na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), mali mať priamy a okamžitý prístup k informáciám uchovávaným v prepojených centrálnych registroch.

(39)

Orgány, úrady a agentúry Únie, ktoré zohrávajú úlohu v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by mali mať pri plnení svojich povinností možnosť získať prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve. Týka sa to Európskej prokuratúry, ale aj Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) pri výkone jeho vyšetrovaní, ako aj Europolu a Eurojustu pri podpore vyšetrovaní, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány. Úradu AMLA sa ako dozornému orgánu má poskytnúť pri vykonávaní činností dohľadu prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve. S cieľom zabezpečiť, aby úrad AMLA mohol účinne podporovať činnosti jednotiek FIU, by mal mať v kontexte spoločných analýz aj možnosť prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(40)

S cieľom obmedziť zásahy do práva na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov by prístup verejnosti k informáciám o skutočnom vlastníctve uchovávaným v centrálnych registroch mal byť podmienený preukázaním oprávneného záujmu. Rozdielne prístupy členských štátov, pokiaľ ide o overovanie existencie takéhoto oprávneného záujmu, by mohli brániť harmonizovanému vykonávaniu rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a preventívnemu účelu, na ktorý je takýto prístup verejnosti povolený. Preto je potrebné vypracovať rámec na uznávanie a overovanie oprávneného záujmu na úrovni Únie pri plnom rešpektovaní Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Ak existuje oprávnený záujem, mala by mať verejnosť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení. Oprávnený záujem by sa mal predpokladať v prípade určitých kategórií verejnosti. Prístup na základe oprávneného záujmu by nemal byť podmienený právnym postavením ani formou osoby žiadajúcej o prístup.

(41)

K cieľom Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu prispievajú mimovládne organizácie, akademickí pracovníci a investigatívni novinári. Malo by sa preto uznávať, že majú oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve, čo je zásadne dôležité, aby mohli vykonávať svoje funkcie či prípadne vykonávať verejnú kontrolu. Možnosť prístupu do centrálnych registrov by nemala byť podmienená médiom alebo platformou, prostredníctvom ktorých vykonávajú svoju činnosť, ani predchádzajúcimi skúsenosťami v tejto oblasti. V záujme toho, aby takéto kategórie subjektov mohli účinne vykonávať svoje činnosti a aby sa zabránilo riziku odvetných opatrení, mali by mať prístup k informáciám o právnych subjektoch a právnych zoskupeniach bez toho, aby museli preukázať prepojenie s týmito subjektmi alebo zoskupeniami. Ako sa stanovuje v pravidlách Únie týkajúcich sa ochrany údajov, žiadny prístup konečného užívateľa výhod k informáciám o spracúvaní jeho osobných údajov by nemal mať nepriaznivý vplyv na práva a slobody iných osôb vrátane práva na bezpečnosť danej osoby. Ak by sa konečnému užívateľovi výhod poskytli informácie o tom, že osoby konajúce na účely žurnalistiky alebo organizácie občianskej spoločnosti konzultovali jeho osobné údaje, mohlo by to ohroziť bezpečnosť novinárov a príslušníkov organizácií občianskej spoločnosti, ktorí vyšetrujú potenciálnu trestnú činnosť. V záujme nájdenia rovnováhy medzi právom na ochranu osobných údajov a slobodou informácií a prejavu novinárov v súlade s článkom 85 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (15) a s cieľom zabezpečiť úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri predchádzaní praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia by si teda subjekty zodpovedné za centrálne registre nemali s konečnými užívateľmi výhod vymieňať informácie o spracovaní ich údajov zo strany uvedených kategórií verejnosti, ale iba skutočnosť, že osoby konajúce na účely žurnalistiky alebo organizácie občianskej spoločnosti ich údaje konzultovali.

(42)

Pre správne fungovanie vnútorného trhu a finančného systému Únie je rozhodujúca integrita obchodných transakcií. Na tento účel je dôležité, aby osoby, ktoré chcú obchodovať s právnymi subjektmi alebo právnymi zoskupeniami v Únii, mali prístup k informáciám o konečných užívateľoch výhod uvedených subjektov alebo zoskupení, aby si mohli overiť, že ich potenciálni obchodní partneri nie sú zapojení do prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Existujú rozsiahle dôkazy, že páchatelia trestnej činnosti skrývajú svoju totožnosť za podnikové štruktúry, a umožnenie osobám, ktoré by mohli uzatvárať transakcie s právnym subjektom alebo právnym zoskupením, aby sa dozvedeli totožnosť konečného užívateľa výhod, prispieva k boju proti zneužívaniu právnych subjektov alebo právnych zoskupení na účely trestnej činnosti. Transakcia sa neobmedzuje na obchodné činnosti alebo poskytovanie alebo nákup produktov či služieb, ale mohla by zahŕňať aj situácie, keď je pravdepodobné, že určitá osoba investuje finančné prostriedky v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (16) alebo kryptoaktíva do právneho subjektu alebo právneho zoskupenia, alebo nadobudne právny subjekt. Nemalo by sa teda chápať, že požiadavku oprávneného záujmu o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve spĺňajú len osoby vykonávajúce hospodárske alebo obchodné činnosti.

(43)

Vzhľadom na cezhraničnú povahu prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu by sa malo uznať, že orgány tretích krajín majú oprávnený záujem o prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych subjektov a právnych zoskupení Únie, ak je takýto prístup uvedených orgánov potrebný v kontexte konkrétnych vyšetrovaní alebo analýz na plnenie ich úloh v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Podobne by subjekty, na ktoré sa v tretích krajinách vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, mali mať prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve v centrálnych registroch Únie, ak sa od nich vyžaduje, aby prijali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s požiadavkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v týchto krajinách vo vzťahu k právnym subjektom a právnym zoskupeniam usadeným v Únii. Akýkoľvek prístup k informáciám obsiahnutým v centrálnych registroch by mal byť v súlade s právom Únie o ochrane osobných údajov, a najmä s kapitolou V nariadenia (EÚ) 2016/679. Na uvedený účel by centrálne registre mali zvážiť aj to, či sa na žiadosti osôb usadených mimo Únie môžu vzťahovať podmienky, za ktorých možno využiť výnimku podľa článku 49 uvedeného nariadenia. V ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)je boj proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu cieľom všeobecného verejného záujmu, a ciele verejnej bezpečnosti sú s ním spojené. S cieľom zachovať integritu vyšetrovaní a analýz, ktoré vykonávajú jednotky FIU a orgány presadzovania práva a justičné orgány tretích krajín, by centrálne registre nemali sprístupňovať konečným užívateľom výhod informácie o akomkoľvek spracúvaní ich osobných údajov týmito orgánmi, pokiaľ by takéto sprístupňovanie nepriaznivo ovplyvnilo vyšetrovania a analýzy týchto orgánov. V záujme zachovania práv dotknutých osôb by sa však centrálne registre mali zdržať sprístupňovania týchto informácií len dovtedy, kým ich sprístupnenie už neohrozí príslušné vyšetrovanie alebo analýzu. Uvedená lehota by sa mala stanoviť na maximálne obdobie piatich rokov a mala by sa predĺžiť len na základe odôvodnenej žiadosti orgánu v tretej krajine.

(44)

S cieľom zabezpečiť režim prístupu, ktorý bude dostatočne flexibilný a schopný prispôsobovať sa vznikajúcim novým okolnostiam, by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť v jednotlivých prípadoch prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve akejkoľvek osobe, ktorá dokáže preukázať oprávnený záujem spojený s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestnými činom a financovaniu terorizmu a bojom proti nim. Členské štáty by mali zhromažďovať informácie o prípadoch oprávneného záujmu, ktoré nepatria do kategórií uvedených v tejto smernici, a informovať o nich Komisiu.

(45)

Páchatelia trestnej činnosti môžu zneužívať právne subjekty v ktoromkoľvek okamihu. Určité fázy životného cyklu právnych subjektov sú však spojené s vyššími rizikami, napríklad fáza zakladania spoločnosti alebo zmeny v štruktúre spoločnosti, ako je premena, zlúčenie alebo rozdelenie, ktoré páchateľom trestnej činnosti umožňujú nadobudnúť nad právnym subjektom kontrolu. Rámec Únie zabezpečuje dozor orgánov verejnej moci nad týmito fázami existencie právneho subjektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (17). S cieľom zabezpečiť, aby tieto orgány verejnej moci mohli účinne vykonávať svoju činnosť a prispievať k predchádzaniu zneužívaniu právnych subjektov na trestné účely, mali by mať prístup k informáciám obsiahnutým v prepojených centrálnych registroch.

(46)

S cieľom zabezpečiť zákonnosť a správnosť výdavkov zahrnutých v účtovnej závierke predloženej Komisii v rámci programov financovania Únie musia orgány zodpovedné za programy zhromažďovať a uchovávať vo svojich systémoch riadenia a kontroly informácie o skutočnom vlastníctve príjemcov finančných prostriedkov Únie. Preto je potrebné zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za programy v členských štátoch mali prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve uchovávaným v prepojených centrálnych registroch, aby si mohli plniť povinnosti predchádzať nezrovnalostiam vrátane podvodov, odhaľovať a naprávať ich a podávať o nich správy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (18).

(47)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by orgány členských štátov, ktoré vykonávajú Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (19), mali mať prístup k prepojeným centrálnym registrom, aby mohli zhromažďovať informácie o skutočnom vlastníctve príjemcu finančných prostriedkov Únie alebo dodávateľa požadované podľa uvedeného nariadenia.

(48)

Korupcia vo verejnom obstarávaní poškodzuje verejný záujem, oslabuje dôveru verejnosti a má negatívny vplyv na životy občanov. Vzhľadom na skutočnosť, že postupy verejného obstarávania sú ohrozené korupciou, podvodmi a inými predikatívnymi trestnými činmi by vnútroštátne orgány s právomocami v postupoch verejného obstarávania mali mať možnosť nahliadnuť do centrálnych registrov s cieľom zistiť totožnosť fyzických osôb, ktoré v konečnom dôsledku vlastnia alebo kontrolujú uchádzačov, a identifikovať prípady, keď existuje riziko, že do postupu verejného obstarávania by mohli byť zapojení páchatelia trestnej činnosti. Včasný prístup k informáciám uchovávaným v centrálnom registri má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby orgány verejnej moci vykonávajúce verejné obstarávanie mohli účinne plniť svoje funkcie, a to aj odhaľovaním prípadov korupcie v uvedených postupoch. Pojem verejné orgány v súvislosti s postupmi verejného obstarávania by mal zahŕňať pojem verejní obstarávatelia v právnych aktoch Únie týkajúcich sa postupov verejného obstarávania tovaru a služieb alebo koncesií, ako aj akýkoľvek orgán verejnej moci určený členskými štátmi na overovanie zákonnosti postupov verejného obstarávania, ktorý nie je príslušným orgánom na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(49)

Povinné subjekty sa pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podporujú produktami, ako je preverovanie klientov ponúkané poskytovateľmi, ktorí sú tretími stranami. Takéto produkty im poskytujú holistický pohľad na klienta, ktorý im umožňuje prijímať informované rozhodnutia, pokiaľ ide o ich klasifikáciu rizika, opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré sa majú uplatniť, a možné podozrenia týkajúce sa činností klientov. Uvedené produkty prispievajú aj k práci príslušných orgánov pri analýze podozrivých transakcií a vyšetrovaní potenciálnych prípadov prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu tým, že dopĺňajú informácie o skutočnom vlastníctve ďalšími technickými riešeniami, ktoré príslušným orgánom umožňujú získať širší pohľad na zložité zločinecké systémy, a to aj prostredníctvom lokalizácie páchateľov. Preto zohrávajú kľúčovú úlohu pri sledovaní čoraz zložitejších a rýchlejších pohybov, ktoré charakterizujú systémy prania špinavých peňazí. Vzhľadom na svoju zavedenú funkciu v infraštruktúre na dodržiavanie predpisov je odôvodnené domnievať sa, že poskytovatelia ponúkajúci uvedené produkty majú oprávnený záujem o prístup k informáciám uchovávaným v centrálnych registroch za predpokladu, že údaje získané z registra sa ponúkajú len povinným subjektom a príslušným orgánom v Únii v záujme plnenia úloh súvisiacich s predchádzaním praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a bojom proti nim.

(50)

S cieľom zabrániť rozdielnym prístupom k vykonávaniu koncepcie oprávneného záujmu na účely prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve by sa mali harmonizovať postupy uznávania takéhoto oprávneného záujmu. To by malo zahŕňať spoločné vzory na uplatňovanie a uznávanie oprávnených záujmov, ktoré by uľahčili vzájomné uznávanie zo strany centrálnych registrov v celej Únii. Na tento účel by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa stanovili harmonizované vzory a postupy.

(51)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy udeľovania prístupu osobám s predtým overeným oprávneným záujmom neboli neprimerane zaťažujúce, sa môže prístup obnoviť na základe zjednodušených postupov, prostredníctvom ktorých subjekt zodpovedný za centrálny register zabezpečí, aby informácie predtým získané na účely overenia boli správne a relevantné a v prípade potreby aktualizované.

(52)

S cieľom zabezpečiť primeraný a vyvážený prístup a zaručiť právo na súkromný život a ochranu osobných údajov by členské štáty okrem toho mali za výnimočných okolností stanoviť výnimky zo zverejňovania osobných informácií o skutočnom vlastníctve prostredníctvom centrálnych registrov a prístupu k nim, ak by uvedené informácie vystavili konečného užívateľa výhod neprimeranému riziku podvodu, únosu, vydierania, vymáhania peňazí, obťažovania, násilia alebo zastrašovania. Členské štáty by takisto mali mať možnosť požadovať online registráciu s cieľom identifikovať každú osobu, ktorá žiada o informácie z centrálneho registra, ako aj zaplatenie poplatku za prístup k informáciám v registri osobami s oprávneným záujmom. Uvedené poplatky by však mali byť prísne obmedzené na to, čo je potrebné na pokrytie nákladov na zabezpečenie kvality informácií uchovávaných v centrálnych registroch a na sprístupnenie informácií, a nemali by narúšať účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(53)

Identifikácia žiadateľov je potrebná na zabezpečenie toho, aby k informáciám o skutočnom vlastníctve mali prístup len osoby s oprávneným záujmom. Postup identifikácie by sa však mal vykonávať takým spôsobom, aby neviedol k diskriminácii, a to ani na základe krajiny pobytu ani štátnej príslušnosti žiadateľov. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť dostatočné mechanizmy identifikácie, okrem iného vrátane schém elektronickej identifikácie oznámených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (20), a príslušných kvalifikovaných dôveryhodných služieb s cieľom umožniť osobám s oprávneným záujmom účinný prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve.

(54)

Smernicou (EÚ) 2018/843 sa dosiahlo prepojenie centrálnych registrov členských štátov s informáciami o konečných užívateľoch výhod prostredníctvom európskej centrálnej platformy zriadenej podľa smernice (EÚ) 2017/1132. Ukázalo sa, že prepojenie je nevyhnutné pre účinný cezhraničný prístup príslušných orgánov, povinných subjektov a osôb s oprávneným záujmom k informáciám o skutočnom vlastníctve. Bude potrebný ďalší vývoj, aby bolo možné pred transpozíciou tejto smernice vykonávať zmenené regulačné požiadavky. Preto by práca na prepojení mala pokračovať so zapojením členských štátov do fungovania celého systému, čo by sa malo zabezpečiť prostredníctvom pravidelného dialógu medzi Komisiou a zástupcami členských štátov venovanému otázkam fungovania systému a jeho budúceho rozvoja.

(55)

Pomocou vzájomného prepojenia centrálnych registrov s informáciami o skutočnom vlastníctve by sa na národnej aj cezhraničnej úrovni mal zaručiť prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych zoskupení uvedeným v centrálnom registri každého členského štátu podľa vymedzenia oprávneného záujmu, a to na základe rozhodnutia prijatého subjektom zodpovedným za príslušný centrálny register. Aby sa zabezpečilo, že je možné preskúmať rozhodnutia o obmedzení prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, mali by sa zriadiť mechanizmy umožňujúce odvolanie voči takýmto rozhodnutiam. S cieľom zabezpečiť súdržnú a efektívnu registráciu a výmenu informácií by členské štáty mali zabezpečiť, aby subjekt zodpovedný za centrálny register v ich členskom štáte spolupracoval so svojimi partnermi v iných členských štátoch, a to aj prostredníctvom výmeny informácií o trustoch a podobných právnych zoskupeniach, na ktoré sa uplatňuje právo jedného členského štátu a ktoré sa spravujú v inom členskom štáte, alebo ktorých správca je usadený alebo má bydlisko v inom členskom štáte.

(56)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Fyzické osoby, ktorých osobné údaje sa uchovávajú v centrálnych registroch ako údaje konečných užívateľov výhod, by sa mali informovať o príslušných pravidlách ochrany údajov. Okrem toho by sa mali sprístupniť len osobné údaje, ktoré sú aktuálne a týkajú sa skutočných konečných užívateľov výhod, a koneční užívatelia výhod by mali byť informovaní o svojich právach podľa právneho rámca Únie na ochranu údajov a o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní týchto práv.

(57)

Oneskorený prístup jednotiek FIU a iných príslušných orgánov k informáciám o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok bráni v odhaľovaní prevodov finančných prostriedkov spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Z toho dôvodu je dôležité, aby sa vo všetkých členských štátoch zaviedli centralizované automatizované mechanizmy, ako je register alebo systém vyhľadávania údajov, ako účinné prostriedky na získanie včasného prístupu k informáciám o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok, ich splnomocnených osôb a ich konečných užívateľov výhod. Takéto informácie by mali zahŕňať historické informácie o majiteľoch zrušených klientskych účtov, bankových účtov a platobných účtov vrátane virtuálnych IBAN-ov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok. Pri uplatňovaní ustanovení o prístupe je vhodné používať už existujúce mechanizmy, ak vnútroštátne jednotky FIU majú okamžitý a nefiltrovaný prístup k údajom, v súvislosti s ktorými vykonávajú zisťovanie. Členské štáty by mali zvážiť zasielanie ďalších informácií, ktoré považujú za potrebné a primerané v záujme dosiahnutia účinnejšieho zmierňovania rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu, do takýchto mechanizmov. V súvislosti s uvedenými zisťovaniami a žiadosťami o poskytnutie súvisiacich informácií zo strany jednotiek FIU, úradu AMLA v kontexte spoločných analýz a dozorných orgánov by sa mala zabezpečiť úplná dôvernosť.

(58)

Virtuálne IBAN-y sú virtuálne čísla vydávané úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami, ktoré umožňujú presmerovanie platieb na fyzické bankové účty alebo platobné účty. Hoci virtuálne IBAN-y môžu podniky používať na legitímne účely, napríklad na zefektívnenie procesu prijímania a zasielania platieb cez hranice, spájajú sa aj so zvýšeným rizikom prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, keďže sa môžu použiť na zakrytie totožnosti majiteľa účtu, čo jednotkám FIU sťažuje sledovanie toku finančných prostriedkov, identifikáciu miesta účtu a uloženie potrebných opatrení vrátane pozastavenia alebo monitorovania účtu. S cieľom zmierniť uvedené riziká a uľahčiť sledovanie a odhaľovanie nezákonných tokov jednotkami FIU by centralizované automatizované mechanizmy mali zahŕňať informácie o virtuálnych IBAN-och spojených s bankovým účtom alebo platobným účtom.

(59)

V záujme rešpektovania súkromia a ochrany osobných údajov by sa minimálne údaje potrebné na vykonávanie vyšetrovaní v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali uchovávať v centralizovaných automatizovaných mechanizmoch pre bankové účty alebo platobné účty, účty cenných papierov a účty kryptoaktív. Členské štáty by mali mať možnosť určiť, ktoré dodatočné údaje sú vhodné a primerané na zber. Pri transpozícii ustanovení týkajúcich sa týchto mechanizmov by mali členské štáty stanoviť obdobia uchovávania ekvivalentné obdobiam uchovávania dokumentácie a informácií získaných v rámci uplatňovania opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Členské štáty by mali mať možnosť výnimočne predĺžiť obdobie uchovávania za predpokladu, že sa uvedú dobré dôvody. Toto dodatočné obdobie uchovávania by nemalo presiahnuť ďalších päť rokov. Toto obdobie by nemalo mať vplyv na vnútroštátne právo stanovujúce ďalšie požiadavky na uchovávanie údajov umožňujúce rozhodnutia v jednotlivých prípadoch s cieľom uľahčiť trestné alebo správne konania. Prístup k uvedeným mechanizmom by sa mal zakladať na zásade informovania len v prípade potreby.

(60)

Prostredníctvom prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov by vnútroštátne jednotky FIU mali možnosť rýchlo získať cezhraničné informácie o totožnosti majiteľov bankových účtov a platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok v iných členských štátoch, čím by sa posilnila ich schopnosť účinne vykonávať finančnú analýzu a spolupracovať s partnermi z iných členských štátov. Priamy cezhraničný prístup k informáciám o bankových účtoch a platobných účtoch, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach by jednotkám FIU umožnil vypracovať finančnú analýzu v dostatočne krátkom časovom rámci, aby dokázali vysledovať finančné prostriedky presúvané prostredníctvom rôznych účtov, a to aj s použitím virtuálnych IBAN-ov, odhaliť možné prípady prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zaručiť rýchly postup v oblasti presadzovania práva. Úradu AMLA by sa tiež mal poskytnúť priamy prístup k prepojeným centralizovaným automatizovaným mechanizmom s cieľom poskytovať operačnú podporu jednotkám FIU v rámci spoločných analýz. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa priamy prístup k prepojeným centralizovaným automatizovaným mechanizmom rozšíril aj na dozorné orgány, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy.

(61)

S cieľom rešpektovať právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie a obmedziť vplyv cezhraničného prístupu k informáciám uchovávaným vo vnútroštátnych centralizovaných automatizovaných mechanizmoch by bol rozsah informácií prístupných prostredníctvom systému prepojenia registrov bankových účtov (ďalej len „BARIS“) obmedzený len na nevyhnutné minimum v súlade so zásadou minimalizácie údajov, aby bola možná identifikácia všetkých fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú bankové účty alebo platobné účty, účty cenných papierov, účty kryptoaktív a bezpečnostné schránky. Jednotkám FIU a úradu AMLA, ako aj orgánom dohľadu by sa mal udeliť okamžitý a nefiltrovaný prístup k systému BARIS. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pracovníci jednotiek FIU zachovávali prísne profesionálne normy v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, a aby boli bezúhonní a primerane kvalifikovaní. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť technické a organizačné opatrenia na zaručenie bezpečnosti údajov podľa prísnych technologických noriem.

(62)

V súvislosti s prepojením centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov (centrálnych registrov alebo centrálnych elektronických systémov vyhľadávania údajov) obsahujúcich informácie o bankových účtoch a platobných účtoch, účtoch cenných papierov, účtoch kryptoaktív a bezpečnostných schránkach prostredníctvom systému BARIS sa vyžaduje koordinácia vnútroštátnych systémov, ktoré majú rôzne technické charakteristiky. Na uvedený účel by sa mali vypracovať technické opatrenia a špecifikácie, v ktorých sa budú zohľadňovať rozdiely medzi vnútroštátnymi centralizovanými automatizovanými mechanizmami.

(63)

Pre páchateľov trestnej činnosti sú atraktívnou komoditou na legalizáciu príjmov z nezákonnej činnosti nehnuteľnosti, keďže umožňujú skryť skutočný zdroj finančných prostriedkov a totožnosť konečného užívateľa výhod. Riadna a včasná identifikácia nehnuteľností, ako aj fyzických osôb, právnych subjektov a právnych zoskupení, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, zo strany jednotiek FIU a iných príslušných orgánov je dôležitá na odhaľovanie systémov prania špinavých peňazí, na zmrazenie a konfiškáciu majetku, ako aj na správne opatrenia na zmrazenie majetku, ktorými sa vykonávajú cielené finančné sankcie. Je preto dôležité, aby členské štáty poskytli jednotkám FIU a iným príslušným orgánom okamžitý a priamy prístup k informáciám, ktoré umožňujú riadne vykonávať analýzy a vyšetrovania potenciálnych trestných prípadov týkajúcich sa nehnuteľností. S cieľom uľahčiť účinný prístup by sa tieto informácie mali poskytovať bezplatne prostredníctvom jednotného prístupového bodu, digitálnymi prostriedkami a podľa možnosti v strojovo čitateľnom formáte. Tieto informácie by mali zahŕňať historické informácie vrátane histórie vlastníctva nehnuteľností, cien, za ktoré boli nehnuteľnosti nadobudnuté v minulosti, a súvisiacich bremien počas vymedzeného obdobia v minulosti, aby jednotky FIU a iné príslušné orgány v danom členskom štáte mohli analyzovať a identifikovať akékoľvek podozrivé činnosti týkajúce sa transakcií s nehnuteľnosťami vrátane pozemkov, ktoré by mohli naznačovať pranie špinavých peňazí alebo iné druhy trestnej činnosti. Takéto historické informácie sa týkajú druhov informácií, ktoré sa už zhromaždili pri vykonávaní transakcií s nehnuteľnosťami. Dotknutým osobám sa preto neukladajú žiadne nové povinnosti, čím sa zabezpečuje riadne rešpektovanie oprávnených očakávaní dotknutých osôb. Vzhľadom na často cezhraničnú povahu zločineckých systémov zahŕňajúcich nehnuteľnosti je vhodné určiť minimálny súbor informácií, ku ktorým by príslušné orgány mali mať prístup a mohli si ich vymieňať so svojimi partnermi v iných členských štátoch.

(64)

Členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a samostatné jednotky FIU na zhromažďovanie a analyzovanie informácií s cieľom odhaliť spojitosti medzi podozrivými transakciami a činnosťami a súvisiacou trestnou činnosťou s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim. Jednotka FIU by mala byť jediná centrálna vnútroštátna jednotka, ktorá zodpovedá za prijímanie a analyzovanie hlásení o podozrivých transakciách, hlásení o cezhraničných fyzických presunoch peňažných prostriedkov v hotovosti prostredníctvom colného informačného systému, o transakciách ohlásených pri prekročení určitého limitu (zverejňovania informácií na základe limitov), ako aj iných informácií relevantných z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, ktoré poskytli povinné subjekty. Operačná nezávislosť a samostatnosť jednotky FIU by mala byť zaistená tým, že sa jej udelí právomoc a kapacita na vykonávanie jej funkcií slobodne, vrátane možnosti prijímať samostatné rozhodnutia týkajúce sa analýzy, žiadostí a poskytovania konkrétnych informácií. Vo všetkých prípadoch by jednotky FIU mali mať nezávislé právo postúpiť alebo poskytnúť informácie relevantným príslušným orgánom. Jednotke FIU by sa mali poskytnúť primerané finančné, ľudské a technické zdroje takým spôsobom, aby bola zaistená jej samostatnosť a nezávislosť a aby mohla účinne vykonávať svoj mandát. Jednotka FIU by mala mať možnosť získať a použiť zdroje potrebné na výkon svojich funkcií, a to na individuálnom alebo rutinnom základe a bez akéhokoľvek neprimeraného ovplyvňovania alebo zasahovania zo strany politikov, vlády alebo priemyselných odvetví, ktoré by mohli narušiť jej operačnú nezávislosť. S cieľom posúdiť plnenie uvedených požiadaviek a identifikovať nedostatky a osvedčené postupy by mal byť úrad AMLA splnomocnený koordinovať organizáciu partnerských hodnotení jednotiek FIU.

(65)

Pracovníci jednotiek FIU by mali byť bezúhonní a náležite kvalifikovaní a mali by dodržiavať prísne profesionálne normy. Jednotky FIU by mali mať zavedené postupy na účinné predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie. Vzhľadom na povahu svojej práce sú jednotky FIU príjemcami veľkého množstva citlivých osobných a finančných informácií a majú k nim prístup. Pracovníci jednotiek FIU by preto mali mať primerané zručnosti, pokiaľ ide o etické používanie analytických nástrojov pre veľké dáta. Okrem toho by činnosti jednotiek FIU mohli mať vplyv na základné práva jednotlivcov, ako je právo na ochranu osobných údajov, právo na súkromný život a vlastnícke právo. Jednotky FIU by preto mali určiť úradníka pre základné práva, ktorý môže byť jedným z existujúcich zamestnancov FIU. Medzi úlohy úradníka pre základné práva by malo patriť monitorovanie a podpora dodržiavania základných práv zo strany jednotiek FIU, poskytovanie poradenstva a usmernení jednotke FIU v súvislosti s dôsledkami jej politík a postupov na základné práva, kontrola zákonnosti a etiky činností jednotiek FIU a vydávanie nezáväzných stanovísk, a to bez toho, aby to bránilo činnostiam jednotiek FIU alebo ich spomaľovalo. Určenie úradníka pre základné práva by pomohlo zabezpečiť, aby jednotky FIU pri vykonávaní svojich úloh rešpektovali a chránili základné práva dotknutých jednotlivcov.

(66)

Jednotky FIU by mali mať možnosť poskytovať informácie príslušným orgánom povereným bojom proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Takýmito orgánmi by sa mali rozumieť aj orgány s úlohou v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania alebo súdnictva. Vo všetkých členských štátoch existujú aj iné orgány, ktoré plnia osobitné úlohy spojené s bojom proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu, a jednotky FIU by mali byť schopné poskytovať výsledky svojich operačných alebo strategických analýz aj im, ak považujú uvedené výsledky za relevantné pre ich fungovanie. Výsledky uvedených analýz poskytujú zmysluplné spravodajské informácie, ktoré sa majú použiť pri udávaní smerov vyšetrovania a trestného stíhania. Zdroj hlásenia o podozrivej transakcii alebo činnosti by sa pri šírení nemal zverejňovať. To by však nemalo brániť jednotkám FIU v šírení relevantných informácií vrátane napríklad informácií o číslach IBAN, kódoch BIC alebo SWIFT. Okrem toho by jednotky FIU mali mať možnosť vymieňať si ďalšie informácie, ktoré majú k dispozícii, a to aj na žiadosť iných príslušných orgánov. Pri uplatňovaní svojej autonómie a nezávislosti by jednotky FIU mali zvážiť, ako by odmietnutie poskytnutia informácií mohlo ovplyvniť spoluprácu a širší cieľ boja proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Odmietnutia by sa mali obmedziť na výnimočné okolnosti, napríklad ak informácie pochádzajú od inej jednotky FIU, ktorá nesúhlasila s ich ďalším šírením, alebo ak má jednotka FIU dôvody domnievať sa, že informácie sa nepoužijú na účely, na ktoré boli vyžiadané. V takýchto prípadoch by jednotka FIU mala uviesť dôvody odmietnutia. Medzi takéto dôvody by mohlo patriť objasnenie, že jednotka FIU príslušnými informáciami nedisponuje, alebo že súhlas s ďalším šírením nebol udelený.

(67)

Pre integritu a stabilitu finančného systému má zásadný význam účinná spolupráca a výmena informácií medzi jednotkami FIU a orgánmi dohľadu. Zabezpečuje sa ňou komplexný a konzistentný prístup k predchádzaniu praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a k boju proti nim, zvyšuje účinnosť mechanizmu Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a chráni hospodárstvo pred hrozbami, ktoré predstavujú nezákonné finančné činnosti. Informácie, ktoré majú jednotky FIU k dispozícii a ktoré sa týkajú napríklad kvality a počtu hlásení o podozrivých transakciách predkladaných povinnými subjektmi, kvality a včasnosti odpovedí povinných subjektov na žiadosti jednotiek FIU o informácie a informácií o typoch trendoch a metódach prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu môžu orgánom dohľadu pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých sú riziká vyššie alebo v ktorých je dodržiavanie predpisov nedostatočné, a poskytnúť im tak prehľad o tom, či je potrebné posilniť dohľad vo vzťahu ku konkrétnym povinným subjektom alebo odvetviam. Na uvedený účel by jednotky FIU mali orgánom dohľadu buď z vlastného podnetu alebo na požiadanie poskytovať určité druhy informácií, ktoré by mohli byť relevantné na účely dohľadu.

(68)

Jednotky FIU zohrávajú dôležitú úlohu pri identifikácii finančných operácií teroristických sietí, najmä cezhraničných, a pri odhaľovaní ich finančných podporovateľov. Finančné spravodajské informácie by mohli mať zásadný význam pri odhaľovaní uľahčovania teroristických trestných činov a sietí a systémov teroristických organizácií. Vo funkciách, kompetenciách a právomociach jednotiek FIU existujú značné rozdiely. Súčasné rozdiely by však nemali ovplyvniť činnosť jednotky FIU, najmä jej schopnosť vypracúvať preventívne analýzy na podporu všetkých orgánov poverených vykonávať spravodajské, vyšetrovacie a súdne činnosti, a medzinárodnú spoluprácu. V súvislosti s výkonom úloh jednotiek FIU je nevyhnutné identifikovať minimálny súbor údajov, ku ktorým by jednotky FIU mali mať rýchly prístup a ktoré by si mohli bez prekážok vymieňať s partnermi z iných členských štátov. Vo všetkých prípadoch podozrení na pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu by tok informácií mal byť priamy a rýchly medzi jednotkami FIU bez zbytočného zdržania. Je preto dôležité ďalej zvýšiť efektívnosť a účinnosť jednotiek FIU, a to objasnením ich právomocí a spolupráce medzi nimi.

(69)

Medzi právomoci jednotiek FIU patrí právo na priamy alebo nepriamy prístup k „finančným“ a „administratívnym“ informáciám, ako aj k informáciám „na účely presadzovania práva“, ktoré sú potrebné na boj proti praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Nedostatočné vymedzenie toho, aké druhy informácií patria do uvedených všeobecných kategórií, viedlo k tomu, že jednotky FIU získali prístup k značne rôznorodým súborom informácií, čo má vplyv na ich analytické funkcie, ako aj na schopnosť účinnej spolupráce s partnermi v iných členských štátoch, okrem iného v rámci spoločných analýz. Je preto potrebné vymedziť minimálne súbory „finančných“ a „administratívnych“ informácií, ako aj informácií „na účely presadzovania práva“, ktoré by mali byť priamo alebo nepriamo sprístupnené každej jednotke FIU v celej Únii. Jednotky FIU takisto prijímajú a uchovávajú vo svojich databázach informácie týkajúce sa transakcií, ktoré sa ohlasujú pri prekročení stanovených limitov (ohlásenia založené na limitoch), alebo majú k nim prístup. Uvedené ohlásenia sú dôležitým zdrojom informácií a jednotky FIU ich vo veľkej miere využívajú v kontexte domácich a spoločných analýz. Ohlásenia založené na limitoch preto patria medzi informácie, ktoré sa vymieňajú prostredníctvom siete FIU.net. Dôležitým predpokladom operačnej účinnosti a schopnosti jednotiek FIU reagovať je priamy prístup. Na uvedený účel by členské štáty mali mať možnosť poskytnúť jednotkám FIU priamy prístup k širšiemu súboru informácií, než sa vyžaduje v tejto smernici. Touto smernicou sa zároveň nevyžaduje, aby členské štáty zriadili nové databázy alebo registre v prípadoch, keď sa určité druhy informácií, napríklad informácie o obstarávaní, uchovávajú v rôznych úložiskách alebo archívoch. Ak databáza alebo register neboli zriadené, mali by členské štáty prijať ďalšie potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jednotky FIU mohli tieto informácie rýchlo získať. Navyše by jednotky FIU mali mať možnosť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie týkajúce sa ich úloh. Jednotka FIU by takisto mala mať možnosť získať tieto informácie na základe žiadosti predloženej inou jednotkou FIU a vymieňať si tieto informácie so žiadajúcou jednotkou FIU.

(70)

Prístup by sa mal považovať za priamy a okamžitý, ak sú informácie obsiahnuté v databáze, registri alebo elektronickom systéme vyhľadávania údajov, ktorý jednotke FIU umožňuje získať ich priamo prostredníctvom automatizovaného mechanizmu bez zapojenia sprostredkovateľa. Ak informácie uchováva iný subjekt alebo orgán, priamy prístup znamená, že tieto orgány alebo subjekty ich urýchlene postupujú jednotke FIU bez toho, aby zasahovali do obsahu požadovaných údajov alebo informácií, ktoré sa majú poskytnúť. Informácie by sa nemali nijako filtrovať. V niektorých situáciách by však požiadavky na dôvernosť spojené s informáciami nemuseli umožňovať poskytnutie informácií nefiltrovaným spôsobom. Je to tak napríklad v prípade, keď sa daňové informácie môžu jednotkám FIU poskytnúť len na základe súhlasu daňového orgánu v tretej krajine, keď by priamy prístup k informáciám týkajúcim sa presadzovania práva mohol ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie, ako aj v súvislosti s údajmi zo záznamov o cestujúcich zozbieranými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 (21). V takýchto prípadoch by členské štáty mali vynaložiť čo najväčšie úsilie na zabezpečenie účinného prístupu jednotiek FIU k informáciám, a to aj tým, že jednotkám FIU umožnia prístup za podobných podmienok, aké sa na vnútroštátnej úrovni ponúkajú iným orgánom, s cieľom uľahčiť ich analytické činnosti.

(71)

Prevažná väčšina jednotiek FIU má právomoc prijímať naliehavé opatrenia a pozastaviť alebo odmietnuť súhlas s transakciou, a to s cieľom vykonať analýzu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analytických činností príslušným orgánom. V členských štátoch však existujú rozdiely v súvislosti s dĺžkou trvania pozastavenia, čo má vplyv nielen na odklad činností cezhraničnej povahy prostredníctvom spolupráce medzi jednotkami FIU, ale aj na základné práva jednotlivcov. Okrem toho, aby sa zabezpečilo, že jednotky FIU majú schopnosť urýchlene zadržať finančné prostriedky alebo majetok pochádzajúce z trestnej činnosti a zabrániť ich úniku, a to aj na účely zhabania, mala by sa jednotkám FIU udeliť právomoc pozastaviť používanie bankového účtu alebo platobného účtu, účtu kryptoaktív alebo obchodný vzťah s cieľom analyzovať transakcie uskutočnené prostredníctvom účtu alebo obchodného vzťahu, potvrdiť podozrenie a poskytnúť výsledky analýzy príslušným orgánom. Vzhľadom na to, že takéto pozastavenie by malo vplyv na vlastnícke právo, mali by mať jednotky FIU možnosť pozastaviť na obmedzené obdobie transakcie, účty alebo obchodné vzťahy s cieľom zachovať finančné prostriedky, vykonať potrebné analýzy a poskytnúť výsledky analýz príslušným orgánom na účely možného prijatia vhodných opatrení. Vzhľadom na významnejší vplyv na základné práva dotknutej osoby by sa pozastavenie účtu alebo obchodného vzťahu malo uložiť na obmedzenejšiu dobu, ktorá by sa mala stanoviť na päť pracovných dní. Členské štáty môžu vymedziť dlhšie obdobie pozastavenia, ak podľa vnútroštátneho práva vykonáva jednotka FIU právomoci v oblasti vymáhania majetku a funkcie vysledovania, zhabania, zmrazenia alebo konfiškácie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. V takýchto prípadoch by sa malo zaručiť zachovanie základných práv dotknutých osôb a jednotky FIU by mali svoje funkcie vykonávať v súlade s príslušnými vnútroštátnymi zárukami. Jednotky FIU by mali pozastavenie transakcie, účtu alebo obchodného vzťahu zrušiť hneď, ako takéto pozastavenie už nebude potrebné. Ak je vymedzené dlhšie obdobie pozastavenia, dotknuté osoby, ktorých transakcie, účty alebo obchodné vzťahy boli pozastavené, by mali mať možnosť napadnúť príkaz na pozastavenie na súde.

(72)

Za osobitných okolností by jednotky FIU mali mať možnosť vo vlastnom mene alebo v mene inej jednotky FIU požiadať povinný subjekt, aby počas vymedzeného obdobia monitoroval transakcie alebo činnosti vykonávané prostredníctvom bankového účtu alebo platobného účtu alebo účtu kryptoaktív alebo iného druhu obchodného vzťahu vo vzťahu k osobám, ktoré predstavujú významné riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Dôkladnejšie monitorovanie účtu alebo obchodného vzťahu môže jednotke FIU poskytnúť ďalšie poznatky o vzorcoch transakcií majiteľa účtu a viesť k včasnému odhaleniu nezvyčajných alebo podozrivých transakcií alebo činností, ktoré by si mohli vyžadovať ďalšie opatrenia zo strany jednotky FIU vrátane pozastavenia účtu alebo obchodného vzťahu, analýzy zhromaždených spravodajských informácií a ich poskytnutia orgánom pôsobiacim v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania. Jednotky FIU by takisto mali mať možnosť upozorniť povinné subjekty na informácie relevantné pre vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Takéto upozornenia môžu povinným subjektom pomôcť formovať ich postupy náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zabezpečiť ich súlad s rizikami, zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať ich systémy posudzovania rizika a riadenia rizika a poskytnúť im dodatočné informácie, ktoré by mohli vyvolať potrebu zvýšenej náležitej starostlivosti v súvislosti s určitými klientmi alebo transakciami, ktoré predstavujú vyššie riziká.

(73)

Na účely vyššej transparentnosti a zodpovednosti a na zvýšenie informovanosti o činnostiach jednotiek FIU by tieto jednotky mali každoročne vydávať správy o činnosti. V uvedených správach by sa mali poskytovať aspoň štatistické údaje týkajúce sa prijatých správ o podozrivých transakciách a prijatých nadväzujúcich opatrení, počtu poskytnutí informácií vnútroštátnym príslušným orgánom a nadväzujúcich opatrení prijatých na základe poskytnutia uvedených informácií, počtu žiadostí odoslaných iným jednotkám FIU a prijatých od iných jednotiek FIU, ako aj informácií o identifikovaných trendoch a typológiách. Uvedené správy by sa mali sprístupniť verejnosti s výnimkou ich častí, ktoré obsahujú citlivé a utajované skutočnosti.

(74)

Aspoň raz za rok by jednotka FIU mala poskytnúť povinným subjektom spätnú väzbu, pokiaľ ide o kvalitu správ o podozrivých transakciách, ich včasnosť, opis podozrenia a akékoľvek ďalšie poskytnuté dokumenty. Takáto spätná väzba sa môže poskytnúť jednotlivým povinným subjektom alebo skupinám povinných subjektov a jej cieľom by malo byť ďalšie zlepšenie schopnosti povinných subjektov odhaľovať a identifikovať podozrivé transakcie a činnosti, zlepšiť kvalitu hlásení o podozrivých transakciách, zlepšiť celkové mechanizmy nahlasovania a poskytnúť povinným subjektom dôležité poznatky o trendoch, typológii a rizikách spojených s praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu. Pri určovaní typu a frekvencie spätnej väzby by jednotky FIU mali v čo najväčšej miere zohľadniť oblasti, v ktorých by mohlo byť potrebné zlepšiť ohlasovacie činnosti. S cieľom podporiť jednotný prístup v rámci jednotiek FIU a primeranú spätnú väzbu pre povinné subjekty by úrad AMLA mal pre jednotky FIU vydávať odporúčania týkajúce sa najlepších postupov a prístupov k poskytovaniu spätnej väzby. Ak by to neohrozilo analytickú alebo vyšetrovaciu prácu, by jednotky FIU mohli zvážiť poskytnutie spätnej väzby o použití alebo výsledku hlásenia o podozrivých transakciách, či už k jednotlivým hláseniam alebo súhrnne. Jednotky FIU by tiež mali colným orgánom aspoň raz ročne poskytovať spätnú väzbu o účinnosti hlásení o cezhraničných fyzických pohyboch peňažných prostriedkov v hotovosti a nadväzujúcich opatreniach.

(75)

Účelom jednotky FIU je zhromažďovanie a analyzovanie informácií s cieľom zistiť prepojenia medzi podozrivými transakciami alebo činnosťami a súvisiacou trestnou činnosťou, s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a bojovať proti nim a poskytovať výsledky svojej analýzy, ako aj dodatočné informácie príslušným orgánom, ak existujú dôvody na podozrenie z prania špinavých peňazí, zo súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo z financovania terorizmu. Jednotka FIU by sa nemala vyhýbať výmene informácií ani odmietnuť výmenu informácií s inou jednotkou FIU z vlastného podnetu alebo na požiadanie z dôvodov, ako napríklad nedostatočná identifikácia predikatívneho trestného činu, charakteristiky vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov a rozdiely vo vymedzení predikatívnych trestných činov alebo chýbajúci odkaz na konkrétne predikatívne trestné činy. Jednotky FIU uvádzali, že ťažkosti pri výmene informácií spôsobujú rozdiely medzi vymedzením niektorých predikatívnych trestných činov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako napríklad daňových trestných činov, ktoré nie sú harmonizované právom Únie. Takéto rozdiely by nemali brániť vzájomnej výmene informácií, poskytovaniu informácií iným príslušným orgánom a používaniu týchto informácií. Jednotky FIU by mali rýchlo, konštruktívne a účinne zabezpečovať čo najširšiu medzinárodnú spoluprácu s jednotkami FIU z tretích krajín, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy a financovanie terorizmu, a to v súlade s pravidlami ochrany údajov uplatniteľnými na prenos údajov, odporúčaniami FATF a zásadami Egmontskej skupiny pre výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami. Na uvedený účel by sa jednotky FIU mali nabádať, aby uzatvárali dvojstranné dohody a memorandá o porozumení s partnermi z tretích krajín, pričom by sa mali zohľadniť všetky povinnosti v oblasti základných práv a potreba chrániť právny štát.

(76)

Jednotka FIU môže uložiť určité obmedzenia a hranice, pokiaľ ide o ďalšie využívanie informácií, ktoré poskytuje inej jednotke FIU. Prijímajúca jednotka FIU by mala informácie použiť len na účely, na ktoré boli vyžiadané alebo poskytnuté. Jednotka FIU by mala poskytnúť svoj predbežný súhlas inej jednotke FIU s postúpením informácií iným príslušným orgánom, a to bez ohľadu na druh možného predikatívneho trestného činu a bez ohľadu na to, či bol predikatívny trestný čin v čase výmeny identifikovaný, aby sa umožnilo účinné vykonávanie funkcie poskytovania informácií. Takýto predchádzajúci súhlas s ďalším poskytovaním informácií by sa mal udeliť bezodkladne a nemal by sa odmietnuť, iba ak by nepatril do rozsahu pôsobnosti ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo by nebol v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva. Jednotky FIU by mali vysvetliť akékoľvek odmietnutie udeliť súhlas.

(77)

Jednotky FIU by mali pri vzájomnej spolupráci a výmene informácií využívať bezpečnostné zariadenia vrátane chránených komunikačných kanálov. V tejto súvislosti by sa mal zriadiť systém na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov (ďalej len „sieť FIU.net“). Uvedený systém by mal spravovať úrad AMLA, ktorý by mal zabezpečovať aj jeho hosting, pričom systém by mal poskytovať najvyššiu úroveň bezpečnosti a úplné šifrovanie vymieňaných informácií. Sieť FIU.net by mali jednotky FIU používať na vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií, pričom podľa potreby a na základe rozhodnutia úradu AMLA by sa mohla používať aj na výmenu informácií s jednotkami FIU tretích krajín a s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Jednotky FIU by mali využívať plný potenciál funkcií siete FIU.net. Tieto funkcie by mali umožniť jednotkám FIU, aby pseudoanonymne porovnávali svoje údaje s údajmi ostatných jednotiek FIU s cieľom zistiť, ktoré subjekty sú predmetom záujmu jednotky FIU v iných členských štátoch, a určiť ich príjmy a finančné prostriedky, a to pri zachovaní úplnej ochrany osobných údajov. S cieľom identifikovať prepojenia medzi finančnými informáciami a spravodajskými informáciami o trestnej činnosti by jednotky FIU mali takisto mať možnosť používať funkcie siete FIU.net na pseudoanonymné párovanie svojich údajov s informáciami, ktorými disponujú orgány, úrady a agentúry Únie, pokiaľ takéto krížové porovnávanie patrí do ich príslušných právnych mandátov a pri plnom dodržiavaní uplatniteľných pravidiel ochrany údajov.

(78)

Je dôležité, aby jednotky FIU navzájom účinne spolupracovali a vymieňali si informácie. V uvedenej súvislosti by mal potrebnú pomoc poskytovať úrad AMLA, a to nielen prostredníctvom koordinácie spoločných analýz cezhraničných hlásení o podozrivých transakciách, ale aj vypracovaním návrhu vykonávacích a regulačných technických predpisov upravujúcich formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií medzi jednotkami FIU, vzoru na podávanie hlásení o podozrivých transakciách a relevantnosti a kritérií výberu, ktoré treba zohľadniť pri určovaní toho, či sa hlásenie o podozrivej transakcii vzťahuje na iný členský štát, ako aj usmernení týkajúcich sa povahy, vlastností a cieľov operačnej a strategickej analýzy a postupov, ktoré sa majú zaviesť na účely podávania a prijímania hlásení o podozrivých transakciách, ktoré sa týkajú iného členského štátu, a na účely nadväzujúcich opatrení. Úrad AMLA by mal takisto zaviesť proces partnerského preskúmania s cieľom posilniť konzistentnosť a účinnosť činností jednotiek FIU a uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi jednotkami FIU.

(79)

Jednotky FIU sú zodpovedné za prijímanie hlásení o podozrivých transakciách alebo činnostiach od povinných subjektov usadených na území ich členských štátov. Určité podozrivé transakcie alebo činnosti ohlásené jednotkám FIU by sa však mohli týkať činností vykonávaných povinnými subjektmi v iných členských štátoch, v ktorých pôsobia a nie sú tam usadené. V uvedených prípadoch je dôležité, aby jednotky FIU poskytli tieto hlásenia svojmu partnerovi v členskom štáte, ktorého sa transakcia alebo činnosť týka, bez toho, aby používanie týchto hlásení podmieňovali podmienkami. Sieť FIU.net umožňuje šírenie takýchto cezhraničných hlásení. S cieľom zlepšiť uvedenú funkciu prebieha modernizácia systému na umožnenie rýchleho šírenia takýchto hlásení a podporu významného objemu výmeny informácií medzi jednotkami FIU, a tým aj účinné vykonávanie tejto smernice.

(80)

Na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce sú potrebné lehoty vzťahujúce sa na výmenu informácií medzi jednotkami FIU. Lehoty by sa mali stanoviť, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia. Kratšie lehoty by sa mali stanoviť vo výnimočných, v odôvodnených a naliehavých prípadoch, keď má požiadaná jednotka FIU priamy prístup do databáz, v ktorých sa uchovávajú požadované informácie. V prípadoch, keď požiadaná jednotka FIU nedokáže poskytnúť informácie v lehote, mala by o tom informovať žiadajúcu jednotku FIU.

(81)

Pohyb peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti presahuje hranice a môže mať vplyv na rôzne členské štáty. Cezhraničné prípady zahŕňajúce viaceré jurisdikcie sú stále častejšie a významnejšie, a to aj vďaka cezhraničným činnostiam, ktoré vykonávajú povinné subjekty. S cieľom účinne sa zaoberať prípadmi, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, by mali mať jednotky FIU možnosť konať nad rámec samotnej výmeny informácií na účely odhaľovania a analýzy podozrivých transakcií a činností a vykonávať spoločne samotnú analytickú činnosť. Jednotky FIU uviedli určité významné skutočnosti, ktoré obmedzujú alebo podmieňujú schopnosť jednotiek FIU zúčastňovať sa na spoločnej analýze. Vykonávanie spoločnej analýzy podozrivých transakcií a činností umožní jednotkám FIU využiť možné synergie, použiť informácie z rôznych zdrojov, získať úplný obraz o anomálnych činnostiach a obohatiť analýzu. Jednotky FIU by mali mať možnosť vykonávať spoločné analýzy podozrivých transakcií a činností a zriaďovať tímy pre spoločné analýzy na špecifické účely a na obmedzený čas a zapájať sa do ich činnosti, a to s pomocou úradu AMLA. Úrad AMLA by mal sieť FIU.net využívať, aby mohol zasielať, prijímať a krížovo porovnávať informácie a poskytovať operačnú podporu jednotkám FIU v kontexte spoločnej analýzy cezhraničných prípadov.

(82)

Účasť tretích strán vrátane orgánov, úradov a agentúr Únie by mohla mať pre úspešný výsledok analýz jednotiek FIU vrátane spoločných analýz zásadný význam. Jednotky FIU preto môžu prizvať tretie strany, aby sa zúčastnili na spoločnej analýze, v prípade, že takáto účasť by zodpovedala príslušným mandátom týchto tretích strán. Účasť tretích strán na analytickom procese by mohla pomôcť identifikovať prepojenia medzi finančnými spravodajskými informáciami a informáciami a spravodajskými informáciami o trestnej činnosti, obohatiť analýzu a určiť, či existujú náznaky, že bol spáchaný trestný čin.

(83)

Na ochranu integrity finančného systému Únie a vnútorného trhu je nevyhnutný účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi. Na uvedený účel by mali členské štáty zaviesť účinný a nestranný dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a stanoviť podmienky účinnej, včasnej a trvalej spoluprácu medzi orgánmi dohľadu.

(84)

Členské štáty by mali zabezpečiť účinný a nestranný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi založený na hodnotení rizika, predovšetkým zo strany orgánov verejnej moci prostredníctvom samostatného a nezávislého vnútroštátneho orgánu dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu by mali byť schopné uskutočňovať komplexný rozsah úloh s cieľom vykonávať účinný dohľad nad všetkými povinnými subjektmi.

(85)

Únia bola príležitostne svedkom laxného prístupu k dohľadu nad plnením povinností povinných subjektov, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Je preto nevyhnutné, aby sa vnútroštátnym orgánom dohľadu v rámci integrovaného mechanizmu dohľadu zavedeného touto smernicou a nariadením (EÚ) 2024/1620 objasnili ich príslušné práva a povinnosti.

(86)

S cieľom účinnejšie a pravidelnejšie posudzovať a monitorovať riziká, ktorým sú vystavené povinné subjekty, a vnútorné politiky, postupy a kontroly, ktoré zavádzajú v záujme riadenia a zmierňovania týchto rizík, a s cieľom vykonávať cielené finančné sankcie, je potrebné objasniť, že vnútroštátne orgány dohľadu sú oprávnené aj povinné vykonávať všetky vyšetrovania na mieste aj na diaľku, ako aj tematické kontroly a akékoľvek iné zisťovania a posudzovania tak, ako to považujú za potrebné. Mali by byť tiež schopné bez zbytočného odkladu reagovať na akékoľvek podozrenie z nedodržiavania príslušných požiadaviek a prijať vhodné opatrenia v oblasti dohľadu na riešenie podozrení z nedodržiavania príslušných požiadaviek. Orgánom dohľadu to pomôže nielen pri rozhodovaní o prípadoch, v ktorých sú osobitné riziká charakteristické pre určitý sektor jasné a zrejmé, ale sa im aj poskytnú nástroje potrebné na ďalšie postupovanie relevantných informácií povinným subjektom s cieľom poskytovať im informácie potrebné na to, aby porozumeli rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

(87)

Osvetová činnosť vrátane poskytovania informácií orgánmi dohľadu povinným subjektom, nad ktorými tieto orgány vykonávajú dohľad, je nevyhnutná na to, aby sa zaručilo, že súkromný sektor primerane rozumie povahe a miere rizík, ktorým čelí v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. To zahŕňa šírenie označení na základe cielených finančných sankcií a finančných sankcií OSN, ktoré by sa mali uskutočniť ihneď po vykonaní označení, aby si sektor mohol plniť svoje povinnosti. Keďže vykonávanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinnými subjektmi zahŕňa spracúvanie osobných údajov, je dôležité, aby sa orgány dohľadu oboznámili s usmerneniami a ďalšími publikáciami vydanými orgánmi pre ochranu údajov, a to buď na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni Únie prostredníctvom Európskeho výboru pre ochranu údajov, a aby uvedené informácie podľa potreby poskytovali subjektom pod ich dohľadom.

(88)

Orgány dohľadu by mali ku svojej činnosti zaujať prístup založený na hodnotení rizika, ktorý by umožnil zamerať zdroje tam, kde existujú najvyššie riziká, a zároveň zabezpečiť, aby žiadny sektor ani subjekt nezostal nechránený pred pokusmi páchateľov trestnej činnosti o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu. Na tento účel by orgány dohľadu mali každoročne plánovať svoje činnosti. Mali by pritom zabezpečiť nielen pokrytie odvetví pod ich dohľadom na základe posúdenia rizika, ale aj to, aby boli schopné rýchlo reagovať v prípade objektívnych a závažných náznakov porušení v rámci povinného subjektu, a to najmä v nadväznosti na verejné odhalenia alebo informácie predložené nahlasujúcimi osobami. Orgány dohľadu by mali takisto zabezpečiť transparentnosť činností dohľadu, ktoré vykonávali, ako sú kolégiá orgánov dohľadu, ktoré organizovali a na ktorých sa zúčastnili, prijaté opatrenia dohľadu na mieste a na diaľku, uložené peňažné sankcie alebo uplatnené administratívne opatrenia. Úrad AMLA by mal zohrávať vedúcu úlohu pri posilňovaní spoločného chápania rizík a malo by sa mu preto zveriť vypracovanie referenčných hodnôt a metodiky posudzovania a klasifikovania profilu inherentného a zvyškového rizika povinných subjektov a frekvencie preskúmania uvedeného rizikového profilu.

(89)

Informovanie jednotiek FIU o skutočnostiach, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu zo strany orgánov dohľadu, je jedným z kľúčových prvkov efektívneho a účinného dohľadu nad rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorý orgánom dohľadu umožňuje riešiť nedostatky v procese ohlasovania zo strany povinných subjektov. Na tento účel by orgány dohľadu mali mať možnosť nahlásiť jednotke FIU prípady podozrenia, ktoré zistia v priebehu svojich činností dohľadu, a to, že povinný subjekt ohlásenie nepredložil alebo ho nedoplnil o dodatočné informácie. Orgány dohľadu by takisto mali mať možnosť ohlasovať podozrenia z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu zamestnancami povinných subjektov alebo osobami v rovnocennej pozícii, členmi ich vedenia alebo konečnými užívateľov výhod. Je preto potrebné, aby členské štáty zaviedli systém, ktorým sa zabezpečí riadne a včasné informovanie jednotiek FIU. Ohlasovanie podozrení jednotke FIU by sa nemalo chápať tak, že nahrádza povinnosť orgánov verejnej moci ohlasovať dotknutým príslušným orgánom akúkoľvek trestnú činnosť, ktorú odhalia alebo o ktorej sa dozvedia počas plnenia svojich úloh. Informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť, by sa v súvislosti s úlohami v oblasti dohľadu nemali zhromažďovať ani konzultovať, pokiaľ sa neuplatňujú výnimky stanovené v nariadení (EÚ) 2024/1624. Ak sa orgány dohľadu s takýmito informáciami stretnú alebo ich získajú, nemali by ich brať do úvahy na účely svojich činností dohľadu, ani by ich nemali ohlasovať jednotke FIU.

(90)

Na zabezpečenie spoločného prístupu k dohľadu v celej Únii je nevyhnutná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Aby bola uvedená spolupráca účinná, musí sa v čo najväčšej miere využiť, pričom sa neberie do úvahy povaha ani postavenie orgánov dohľadu. Okrem tradičnej spolupráce, ako je schopnosť viesť vyšetrovania v mene žiadajúceho dozorného orgánu, je vhodné umožniť zriadenie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore v súvislosti s povinnými subjektmi, ktoré pôsobia v niekoľkých členských štátoch prostredníctvom organizačných jednotiek, a pokiaľ ide o povinné subjekty, ktoré sú súčasťou cezhraničnej skupiny. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi tretej krajiny môžu byť do uvedených kolégií prizvané za určitých podmienok vrátane požiadaviek na dôvernosť rovnocenných s požiadavkami platnými pre orgány dohľadu nad finančnými subjektmi Únie a dodržiavania práva Únie, pokiaľ ide o spracúvanie a prenos osobných údajov. Činnosť kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala byť primeraná úrovni rizika, ktorému je vystavená úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, a rozsahu cezhraničnej činnosti.

(91)

V smernici (EÚ) 2015/849 sa uviedla všeobecná požiadavka na spoluprácu medzi orgánmi dohľadu domovského a hostiteľského členského štátu. Uvedená požiadavka sa následne posilnila s cieľom zabrániť zakázaniu alebo bezdôvodnému obmedzeniu výmeny informácií a spolupráce medzi orgánmi dohľadu. Vzhľadom na skutočnosť, že neexistuje jednoznačný právny rámec, sa pri zriaďovaní kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vychádzalo z nezáväzných usmernení. Je preto potrebné určiť jasné pravidlá organizácie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zabezpečiť koordinovaný a právne vyhovujúci prístup, pričom sa zohľadňuje potreba štruktúrovanej interakcie medzi orgánmi dohľadu v celej Únii. V súlade s koordinačnou úlohou a úlohou dozoru, ktorú plní úrad AMLA, by sa mu malo zveriť vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov, v ktorých by sa vymedzili všeobecné podmienky umožňujúce riadne fungovanie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(92)

Povinné subjekty pôsobiace v nefinančnom sektore by mohli tiež vykonávať cezhraničné činnosti alebo byť súčasťou skupín, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti. Preto je vhodné stanoviť pravidlá, ktorými sa vymedzí fungovanie kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre skupiny vykonávajúce finančné a nefinančné činnosti a ktoré umožnia zriadenie kolégií orgánov dohľadu v nefinančnom sektore, pričom sa zohľadní potreba uplatňovať dodatočné záruky vo vzťahu ku skupinám alebo cezhraničným subjektom poskytujúcim právne služby. S cieľom zabezpečiť účinný cezhraničný dohľad v nefinančnom sektore by mal úrad AMLA poskytovať podporu fungovaniu takýchto kolégií a pravidelne poskytovať svoje stanoviská k ich fungovaniu v priebehu vykonávania podporného rámca stanoveného v tejto smernici.

(93)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, orgán dohľadu domovského členského štátu by mal byť zodpovedný za dohľad nad tým, ako povinný subjekt uplatňuje celoskupinové politiky a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. To by mohlo zahŕňať návštevy na mieste v organizačných jednotkách nachádzajúcich sa v inom členskom štáte. Orgán dohľadu domovského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu a mal by ho informovať o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie dodržiavania pravidiel hostiteľského členského štátu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu organizačnou jednotkou.

(94)

Ak povinný subjekt prevádzkuje organizačné jednotky v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom siete agentov, mal by orgán dohľadu hostiteľského členského štátu zostať zodpovedný za presadzovanie dodržiavania pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany organizačnej jednotky, podľa potreby aj prostredníctvom vykonávania inšpekcií na mieste a monitorovania na diaľku, ako aj prijímaním vhodných a primeraných opatrení na riešenie závažných porušení týchto požiadaviek. To isté by sa malo vzťahovať na iné typy infraštruktúry povinných subjektov, ktoré pôsobia na základe slobody poskytovať služby, ak je táto infraštruktúra dostatočná na to, aby sa vyžadoval dohľad zo strany orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. Orgán dohľadu hostiteľského členského štátu by mal úzko spolupracovať s orgánom dohľadu domovského členského štátu a mal by ho informovať o akýchkoľvek záležitostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho posúdenie uplatňovania politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany povinného subjektu, a to aj s cieľom umožniť orgánu dohľadu domovského členského štátu prijať opatrenia na riešenie akýchkoľvek zistených porušení. Pokiaľ sú však zistené závažné, opakované alebo systematické porušenia pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré si vyžadujú okamžité nápravné opatrenia, mal by mať orgán dohľadu hostiteľského členského štátu možnosť, podľa potreby za pomoci orgánu dohľadu domovského členského štátu alebo v spolupráci s ním, uplatňovať vhodné a primerané dočasné nápravné opatrenia, uplatniteľné za podobných okolností na povinné subjekty patriace do jeho právomoci, aby takéto závažné opakované alebo systematické porušenia nedostatkov riešil.

(95)

V oblastiach, ktoré nie sú harmonizované na úrovni Únie, môžu členské štáty prijať vnútroštátne opatrenia, aj keď tieto opatrenia predstavujú obmedzenia slobôd vnútorného trhu. Ide napríklad o opatrenia prijaté na reguláciu poskytovania služieb v oblasti hazardných hier, najmä ak sa tieto činnosti vykonávajú online bez akejkoľvek infraštruktúry v danom členskom štáte. Aby však takéto opatrenia boli zlučiteľné s právom Únie, potrebujú docieliť všeobecný záujem, byť nediskriminačné a vhodné na dosiahnutie tohto cieľa a nesmú prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na jeho dosiahnutie. Ak členské štáty podmieňujú poskytovanie služieb, ktoré sú regulované podľa rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, osobitným požiadavkám na povolenie, ako je získanie licencie, mali by byť zodpovedné aj za dohľad nad týmito službami. Požiadavka vykonávať dohľad nad uvedenými službami nemá vplyv na závery, ktoré by Súdny dvor mohol vyvodiť v súvislosti so zlučiteľnosťou vnútroštátnych opatrení s právom Únie.

(96)

Vzhľadom na zraniteľnosť z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí súvisiacu s vydavateľmi elektronických peňazí, poskytovateľmi platobných služieb a poskytovateľmi služieb kryptoaktív, by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby takýto poskytovatelia, ktorí sú na ich území usadení v inej forme, než je pobočka, alebo prostredníctvom iných druhov infraštruktúry, a ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, určili centrálne kontaktné miesto. Takéto centrálne kontaktné miesto konajúce v mene určujúcej inštitúcie by malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu zo strany organizačných jednotiek.

(97)

S cieľom zaistiť lepšiu koordináciu úsilia a účinne prispievať k potrebám integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mali objasniť príslušné povinnosti orgánov dohľadu v súvislosti s povinnými subjektmi pôsobiacimi v iných členských štátoch prostredníctvom zariadení alebo foriem infraštruktúry odôvodňujúcich dohľad zo strany hostiteľského členského štátu a mali by sa stanoviť konkrétne a primerané mechanizmy spolupráce.

(98)

Cezhraničné skupiny musia mať zavedené rozsiahle celoskupinové politiky a postupy. S cieľom zabezpečiť dohľad primeraný cezhraničným činnostiam je potrebné stanoviť podrobné pravidlá dohľadu, ktoré by umožnili orgánom dohľadu domovského členského štátu a hostiteľského členského štátu v čo najväčšej miere navzájom spolupracovať, a to bez ohľadu na ich povahu alebo postavenie, a spolupracovať aj s úradom AMLA na účely posudzovania rizík a monitorovania vývoja s možným vplyvom na rôzne subjekty, ktoré sú súčasťou skupiny, koordinovania opatrení v oblasti dohľadu a riešenia sporov. Vzhľadom na koordinačnú úlohu úradu AMLA by sa tomuto úradu mala zveriť povinnosť vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých by sa podrobne uvádzali príslušné povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu nad skupinami a dojednania o spolupráci medzi nimi. Dohľad nad účinným vykonávaním skupinovej politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť v súlade so zásadami a metódami konsolidovaného dohľadu stanovenými v príslušných odvetvových právnych aktoch Únie.

(99)

V kontexte čoraz integrovanejších globálnych finančných systémov je nevyhnutná výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi dohľadu. Na jednej strane by sa orgány dohľadu v Únii vrátane úradu AMLA mali navzájom informovať o prípadoch, keď sa v práve tretej krajiny nepovoľuje vykonávanie politík a postupov vyžadovaných podľa nariadenia (EÚ) 2024/1624. Na druhej strane by členské štáty mali mať možnosť povoliť orgánom dohľadu uzatvárať dohody o spolupráci umožňujúce spoluprácu a výmenu dôverných informácií s partnermi v tretích krajinách, a to v súlade s uplatniteľnými pravidlami na prenos osobných údajov. Vzhľadom na úlohu dozoru, ktorú plní úrad AMLA, by tento úrad mal podľa potreby poskytovať pomoc, ktorá by mohla byť potrebná pri posudzovaní rovnocennosti požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva, ktoré sa uplatňujú na partnera z tretej krajiny.

(100)

Smernicou (EÚ) 2015/849 sa členským štátom povoľuje zveriť dohľad nad niektorými povinnými subjektmi samoregulačným orgánom. Kvalita a intenzita dohľadu, ktorý vykonávajú takéto samoregulačné orgány, je však nedostatočná a nie je pod žiadnou alebo takmer žiadnou verejnou kontrolou. Ak sa členský štát rozhodne zveriť dohľad samoregulačnému orgánu, mal by zároveň určiť orgán verejnej moci na vykonávanie dohľadu nad činnosťami samoregulačného orgánu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali v súlade s touto smernicou. Uvedený orgán verejnej moci by mal byť subjektom verejnej správy a mal by svoje funkcie vykonávať bez neprimeraného ovplyvňovania. Z funkcií, ktoré má vykonávať orgán verejnej moci vykonávajúci dozor nad samoregulačnými orgánmi, nevyplýva, že by mal daný orgán vykonávať funkcie dohľadu nad povinnými subjektmi ani prijímať rozhodnutia v jednotlivých prípadoch, ktorými sa zaoberá samoregulačný orgán. To však členským štátom nebráni v tom, aby tomuto orgánu pridelili dodatočné úlohy, ak to považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov tejto smernice. Členské štáty by pritom mali zabezpečiť, aby dodatočné úlohy boli v súlade so základnými právami, a najmä aby tieto úlohy nezasahovali do výkonu práva na obhajobu a dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom.

(101)

Význam boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal viesť členské štáty k tomu, aby za nedodržiavanie nariadenia (EÚ) 2024/1624 stanovili vo vnútroštátnom práve účinné, primerané a odrádzajúce peňažné sankcie a správne opatrenia. Členské štáty by mali splnomocniť vnútroštátne orgány dohľadu uplatňovať takéto správne opatrenia na povinné subjekty na nápravu situácie v prípade porušení, a ak je to odôvodnené daným porušením, ukladať peňažné sankcie. V závislosti od organizačných systémov zavedených v členských štátoch by sa takéto opatrenia a sankcie mohli uplatňovať aj v spolupráci medzi orgánmi dohľadu a inými orgánmi, delegovaním zo strany orgánov dohľadu na iné orgány alebo na základe žiadosti orgánov dohľadu na justičné orgány. Škála peňažných sankcií a správnych opatrení by mala byť dostatočne široká, aby umožnila členským štátom a orgánom dohľadu zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku a povahu podnikania.

(102)

Členské štáty majú v súčasnosti zavedenú rozmanitú škálu peňažných sankcií a správnych opatrení za porušenia platných kľúčových preventívnych ustanovení a uplatňujú nejednotný prístup k vyšetrovaniu a postihovaniu porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Okrem toho medzi orgánmi dohľadu neexistuje spoločné chápanie toho, čo predstavuje „závažné“ porušenie, a preto nemôžu ľahko rozlíšiť, kedy by sa mala uložiť peňažná sankcia. Uvedená rozmanitosť nepriaznivo ovplyvňuje úsilie vynakladané v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a reakcia Únie je roztrieštená. Mali by sa preto stanoviť spoločné kritériá na určenie najvhodnejšej reakcie orgánov dohľadu na porušenia a mala by sa stanoviť aj škála správnych opatrení, ktoré by orgány dohľadu mohli uplatniť v záujme nápravy porušení predpisov, a to buď v kombinácii s peňažnými sankciami, alebo v prípade porušení, ktoré nie sú dostatočne závažné na to, aby boli postihnuté peňažnou sankciou, samotné. S cieľom motivovať povinné subjekty k tomu, aby dodržiavali ustanovenia nariadenia (EÚ) 2024/1624, je potrebné posilniť odrádzajúcu povahu peňažných sankcií. V súlade s tým by sa mala zvýšiť minimálna suma maximálnej sankcie, ktorú možno uložiť v prípade závažných porušení nariadenia (EÚ) 2024/1624. V rámci transpozície tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením peňažných sankcií a uplatnením správnych opatrení, ako aj uložením trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem.

(103)

V prípade povinných subjektov, ktoré sú právnickými osobami, dochádza k porušeniu požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v dôsledku konania fyzických osôb, ktoré majú právomoc riadiť ich činnosti, alebo v rámci ich zodpovednosti, a to aj prostredníctvom agentov, distribútorov alebo iných osôb konajúcich v mene povinného subjektu. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia dohľadu v reakcii na takéto porušenia boli účinné, by mal povinný subjekt niesť zodpovednosť aj za konanie týchto fyzických osôb, či už vykonané úmyselne alebo z nedbanlivosti. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť právnických osôb v trestnom konaní, akýkoľvek zámer získať pre povinný subjekt prospech z porušení poukazuje na širšie zlyhania vo vnútorných politikách, postupoch a kontrolách povinného subjektu pri predchádzaní praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Takéto zlyhania oslabujú úlohu povinného subjektu ako strážcu prístupu k finančnému systému Únie. Akýkoľvek zámer získať prospech z porušenia požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa preto mal považovať za priťažujúcu okolnosť.

(104)

Členské štáty majú zavedené rôzne systémy na uloženie peňažných sankcií, uplatnenie správnych opatrení a uloženie pravidelného penále. Okrem toho určité správne opatrenia, ktoré sú orgány dohľadu oprávnené uplatniť, ako napríklad odňatie alebo pozastavenie platnosti licencie, závisia od vykonania týchto opatrení inými orgánmi. S cieľom riešiť takúto rôznorodú škálu situácií je vhodné umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o prostriedky, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii na ukladanie peňažných sankcií, uplatňovanie nápravných opatrení a ukladanie pravidelného penále. Bez ohľadu na zvolené prostriedky je povinnosťou členských štátov a zainteresovaných orgánov zabezpečiť, aby sa prostredníctvom zavedených mechanizmov dosiahol zamýšľaný výsledok, ktorým je obnovenie dodržiavania predpisov, a ukladali účinné, odrádzajúce a primerané peňažné sankcie.

(105)

S cieľom zabezpečiť, aby povinné subjekty dodržiavali požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a účinne zmierňovali riziká prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, ktorým sú vystavené, by orgány dohľadu mali mať možnosť uplatniť správne opatrenia nielen na nápravu zistených porušení, ale aj vtedy, ak zistia, že nedostatky vo vnútorných politikách, postupoch a kontrolách pravdepodobne povedú k porušovaniu požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, alebo ak tieto politiky, postupy a kontroly nie sú na zmiernenie rizík dostatočné. Rozsah uplatnených správnych opatrení a časový harmonogram poskytnutý povinným subjektom na vykonanie požadovaných opatrení závisia od konkrétnych zistených porušení alebo nedostatkov. Ak sa zistia viaceré porušenia alebo nedostatky, mohli by sa na vykonanie každého jednotlivého správneho opatrenia uplatňovať rôzne lehoty. V súlade s represívnym a vzdelávacím cieľom zverejňovania by sa mali zverejňovať len rozhodnutia o uplatnení správnych opatrení v súvislosti s porušením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale nie správne opatrenia uplatnené s cieľom takémuto porušovaniu predchádzať.

(106)

Včasné plnenie správnych opatrení, ktoré sa na ne uplatňujú, je zo strany povinných subjektov nevyhnutné na zabezpečenie primeranej a konzistentnej úrovne ochrany pred praním špinavých peňazí, súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi a financovaním terorizmu na celom vnútornom trhu. Ak povinné subjekty nesplnia správne opatrenia v stanovenej lehote, je potrebné, aby orgány dohľadu mohli na povinný subjekt vyvinúť zvýšený tlak, aby bezodkladne obnovil dodržiavanie predpisov Na tento účel by orgány dohľadu mali mať možnosť ukladať pravidelné penále od uplynutia lehoty stanovenej na obnovenie dodržiavania predpisov, a to aj so spätnou účinnosťou, keď sa rozhodnutie o uložení pravidelného penále prijme v neskoršej fáze Pri výpočte výšky pravidelného penále by orgány dohľadu mali zohľadniť celkový obrat povinného subjektu a druh a závažnosť porušenia alebo nedostatku, na ktoré sa opatrenie dohľadu zameriava, aby sa zabezpečila jeho účinnosť a proporcionalita. Vzhľadom na cieľ penále, ktorým je vyvinúť tlak na povinný subjekt, aby splnil správne opatrenie, by pravidelné penále malo byť časovo obmedzené a malo by sa uplatňovať najviac šesť mesiacov. Hoci by orgány dohľadu mali mať možnosť obnoviť ukladanie pravidelného penále najviac na ďalších šesť mesiacov, mali by sa zvážiť alternatívne opatrenia na riešenie situácie dlhodobého nedodržiavania predpisov, ktoré sú v súlade so širokou škálou správnych opatrení, ktoré môžu orgány dohľadu uplatňovať.

(107)

Ak právny systém členského štátu neumožňuje uloženie peňažných sankcií stanovených v tejto smernici správnymi prostriedkami, môžu sa pravidlá týkajúce sa peňažných sankcií uplatňovať takým spôsobom, že sankciu iniciuje orgán dohľadu a uložia ju justičné orgány. Preto je potrebné, aby tieto členské štáty zabezpečili, aby uplatňovanie takýchto pravidiel a peňažných sankcií malo rovnaký účinok ako peňažné sankcie, ktoré uložili orgány dohľadu. Pri ukladaní takýchto peňažných sankcií by justičné orgány mali prihliadať na odporúčanie orgánu dohľadu, ktorý sankciu navrhol. Uložené peňažné sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(108)

Povinné subjekty môžu využívať slobodu poskytovať služby a usadiť sa v rámci vnútorného trhu, aby mohli ponúkať svoje výrobky a služby v celej Únii. V účinnom systéme dohľadu sa vyžaduje, aby si orgány dohľadu uvedomovali slabé stránky povinných subjektov pri dodržiavaní pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Je preto dôležité, aby sa orgány dohľadu mohli navzájom informovať o peňažných sankciách uložených povinným subjektom a o správnych opatreniach uplatnených na povinné subjekty v prípade, že by takéto informácie boli relevantné pre ďalšie orgány dohľadu.

(109)

Zverejnenie peňažnej sankcie alebo správneho opatrenia za porušenie nariadenia (EÚ) 2024/1624 môže mať silný odrádzajúci účinok s ohľadom na opakovanie takéhoto porušenia. Zároveň sa tým informujú iné subjekty o rizikách z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti so sankcionovaným povinným subjektom pred nadviazaním obchodného vzťahu a poskytuje sa pomoc orgánom dohľadu v iných členských štátoch, pokiaľ ide o riziká súvisiace s povinným subjektom pôsobiacim v príslušnom členskom štáte cezhranične. Z týchto dôvodov by sa požiadavka na zverejňovanie rozhodnutí o peňažných sankciách, proti ktorým nebolo podané odvolanie, mala potvrdiť a mala by sa rozšíriť na zverejnenie určitých správnych opatrení, ktoré sa uplatňujú v záujme nápravy porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a na pravidelné penále. Každé takéto zverejnenie by však malo byť primerané a pri rozhodovaní o tom, či sa určitá správna sankcia alebo opatrenie zverejní, by orgány dohľadu mali vziať do úvahy závažnosť porušenia a odrádzajúci účinok, ktorý sa zverejnením pravdepodobne dosiahne. Na uvedený účel by sa členské štáty mohli rozhodnúť, že odložia zverejnenie správnych opatrení, proti ktorým sa možno odvolať, ak sa uvedené opatrenia uplatňujú v záujme nápravy porušenia, ktoré nie je závažné, opakované alebo systematické.

(110)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (22) sa uplatňuje na ohlasovanie porušení smernice (EÚ) 2015/849 týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a na ochranu osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú, ako sa uvádza v časti II prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937. Keďže touto smernicou sa zrušuje smernica (EÚ) 2015/849, odkaz na smernicu (EÚ) 2015/849 v prílohe II k smernici (EÚ) 2019/1937 by sa mal chápať ako odkaz na túto smernicu. Zároveň je potrebné zachovať prispôsobené pravidlá týkajúce sa ohlasovania porušení požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré dopĺňajú smernicu (EÚ) 2019/1937, najmä pokiaľ ide o požiadavky, aby povinné subjekty zriadili interné kanály nahlasovania, a určenie orgánov príslušných na prijímanie hlásení o porušení pravidiel týkajúcich sa predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a boja proti nim a prijímanie nadväzujúcich opatrení.

(111)

Je nevyhnutné, aby na úrovni Únie bola nová plne integrovaná a koherentná politika v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s určenými úlohami pre orgány Únie a príslušné vnútroštátne orgány a s cieľom zabezpečiť ich hladkú a trvalú spoluprácu. V uvedenej súvislosti má mimoriadny význam spolupráca medzi všetkými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a táto spolupráca by sa mala objasniť a zlepšiť. Zostáva povinnosťou členských štátov určiť potrebné pravidlá s cieľom zabezpečiť, aby na vnútroštátnej úrovni tvorcovia politík, jednotky FIU, orgány dohľadu vrátane úradu AMLA a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj daňové úrady a orgány presadzovania práva pri konaní v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia spoluprácu a koordináciu, a to aj prostredníctvom reštriktívneho prístupu v prípade, že príslušné orgány odmietnu spolupracovať a vymieňať si informácie na žiadosť iného príslušného orgánu. Bez ohľadu na zavedené mechanizmy by takáto vnútroštátna spolupráca mala viesť k účinnému systému na predchádzanie praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a na boj proti nim, ako aj na predchádzanie nevykonávaniu a obchádzaniu cielených finančných sankcií.

(112)

S cieľom uľahčiť a podporiť účinnú spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby Komisii a úradu AMLA predkladali zoznam príslušných orgánov a relevantné kontaktné údaje.

(113)

Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu odhaliť všetky orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami. Informácie prudenciálnej povahy súvisiace s úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami, napríklad informácie týkajúce sa odbornosti a spôsobilosti riaditeľov a akcionárov, mechanizmov vnútornej kontroly, riadenia či dodržiavania predpisov a riadenia rizík, sú často na primeraný dohľad nad týmito inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nevyhnutné. Rovnako tak sú informácie týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu dôležité pre prudenciálny dohľad nad takýmito inštitúciami. Spolupráca a výmena informácií s orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jednotkami FIU by sa preto mala rozšíriť na všetky príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad uvedenými povinnými subjektmi v súlade s inými právnymi nástrojmi Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (23), 2014/49/EÚ (24), 2014/59/EÚ (25) a 2014/92/EÚ (26) a smernica (EÚ) 2015/2366. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie uvedenej spolupráce by členské štáty mali každoročne informovať úrad AMLA o uskutočnených výmenách informácií.

(114)

Spolupráca s ďalšími orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu nad úverovými inštitúciami na základe smerníc 2014/92/EÚ a (EÚ) 2015/2366 má potenciál znížiť nezamýšľané dôsledky požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Úverové inštitúcie by sa mohli rozhodnúť, že ukončia alebo obmedzia obchodné vzťahy s niektorými klientmi alebo kategóriami klientov s cieľom vyhnúť sa riziku namiesto toho, aby ho riadili. Takéto postupy znižovania rizík by mohli oslabiť rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a odhaľovanie podozrivých transakcií, keďže nútia dotknutých klientov, aby na splnenie svojich finančných potrieb využívali menej bezpečné alebo neregulované platobné kanály. Rozšírené postupy znižovania rizika v bankovom sektore by mohli zároveň viesť k finančnému vylúčeniu určitých kategórií platobných subjektov alebo spotrebiteľov. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi majú najlepšie predpoklady na identifikovanie situácií, keď úverová inštitúcia odmietla nadviazať obchodný vzťah napriek tomu, že mohla mať povinnosť urobiť to na základe vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica 2014/92/EÚ alebo smernica (EÚ) 2015/2366, a bez odôvodnenia na základe zdokumentovanej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Keď sa takéto prípady vyskytnú, alebo keď sa obchodné vzťahy ukončia v dôsledku postupov znižovania rizika, mali by orgány dohľadu nad finančnými subjektmi upozorniť orgány zodpovedné za to, aby finančné inštitúcie dodržiavali smernicu 2014/92/EÚ alebo smernicu (EÚ) 2015/2366.

(115)

Na zosúladenie cieľa predchádzať praniu špinavých peňazí podľa tejto smernice a cieľa chrániť finančnú stabilitu a vkladateľov podľa smerníc 2014/49/EÚ a 2014/59/EÚ je potrebná spolupráca medzi orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi a orgánmi zodpovednými za krízové riadenie úverových inštitúcií a investičných spoločností, najmä určenými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií v rámci systému ochrany vkladov. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali informovať určené orgány a orgány príslušné na riešenie krízových situácií podľa uvedených smerníc o každom prípade, keď zistia zvýšenú pravdepodobnosť zlyhania alebo nedostupnosti vkladov z dôvodu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Orgány dohľadu nad finančnými subjektmi by mali uvedené orgány informovať aj o akejkoľvek transakcii, akomkoľvek účte alebo obchodnom vzťahu, ktoré jednotka FIU pozastavila, s cieľom umožniť plnenie úloh určených orgánov a orgánov príslušných na riešenie krízových situácií v prípadoch zvýšeného rizika zlyhania alebo nedostupnosti vkladov, a to bez ohľadu na dôvod tohto zvýšeného rizika.

(116)

S cieľom uľahčiť takúto spoluprácu vo vzťahu k úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám by mal úrad AMLA po konzultácii s Európskym orgánom pre bankovníctvo vydať usmernenia vymedzujúce hlavné prvky takejto spolupráce vrátane spôsobu výmeny informácií.

(117)

Mechanizmy spolupráce by sa mali rozšíriť aj na orgány zodpovedné za dohľad a dozor nad audítormi, keďže takáto spolupráca môže zlepšiť účinnosť rámca Únie pre boj proti praniu špinavých peňazí.

(118)

Výmena informácií a poskytovanie pomoci medzi príslušnými orgánmi členských štátov sú na účely tejto smernice kľúčové. Členské štáty by preto nemali zakazovať výmenu informácií a poskytovanie pomoci ani ukladať neodôvodnené či neprimerane reštriktívne podmienky týkajúce sa takejto výmeny informácií alebo poskytovania pomoci.

(119)

Orgány dohľadu by mali mať možnosť spolupracovať a vymieňať si dôverné informácie, a to bez ohľadu na ich povahu či postavenie. Na uvedený účel by mali mať primeraný právny základ na výmenu dôverných informácií a spoluprácu. Výmene informácií a spolupráci s inými orgánmi príslušnými na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných právnych aktov Únie by sa nemalo neúmyselne brániť právnou neistotou, ktorá by mohla vyplývať z absencie jednoznačných ustanovení v tejto oblasti. Objasnenie právneho rámca je o to dôležitejšie, že prudenciálny dohľad bol v niekoľkých prípadoch zverený orgánom dohľadu pôsobiacim mimo oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, napríklad Európskej centrálnej banke (ECB).

(120)

Informácie, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii, by mohli byť kľúčové pre výkon činností iných príslušných orgánov. S cieľom zabezpečiť účinnosť rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali povoliť výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a inými príslušnými orgánmi. V súvislosti s používaním vymieňaných dôverných informácií by sa mali uplatňovať prísne pravidlá.

(121)

Účinnosť rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa opiera o spoluprácu medzi širokým spektrom príslušných orgánov. V záujme uľahčenia takejto spolupráce by sa úradu AMLA malo zveriť vypracovanie usmernení v koordinácii s ECB, európskymi orgánmi dohľadu, Europolom, Eurojustom a Európskou prokuratúrou, ktoré by sa týkali spolupráce medzi všetkými príslušnými orgánmi. V uvedených usmerneniach by sa malo takisto opísať, ako by orgány príslušné na vykonávanie dohľadu alebo dozoru nad povinnými subjektmi na základe iných právnych aktov Únie mali pri výkone svojich povinností zohľadňovať obavy v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

(122)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie na účely tejto smernice sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (27). Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú členské štáty ako dôležitý verejný záujem. Príslušné orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu alebo za vysledovanie, zhabanie alebo zmrazenie a zabavenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti by mali rešpektovať pravidlá vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, a to vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (28).

(123)

Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie tejto smernice s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov vrátane pravidiel o prenosoch údajov, ako aj o ochranu základných práv zakotvených v charte. Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zber, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov v rámci Únie a s tretími krajinami. Takéto spracúvanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv, len na účely stanovené v tejto smernici a na činnosti vyžadované podľa tejto smernice, ako je výmena informácií medzi príslušnými orgánmi.

(124)

Na osobné údaje spracúvané na účely tejto smernice sa vzťahujú práva dotknutej osoby na prístup k údajom. Prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa správy o podozrivých transakciách by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679 a v relevantných prípadoch aj s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2018/1725 by mohli byť preto odôvodnené. Dotknutá osoba má právo žiadať, aby dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo v relevantnom prípade európsky dozorný úradník pre ochranu údajov skontroloval zákonnosť spracúvania, a má právo uplatniť súdny prostriedok nápravy uvedený v článku 79 uvedeného nariadenia. Dozorný orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 môže konať aj ex officio. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia týkajúce sa práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať dotknutú osobu, že vykonal všetky potrebné overenia a o výsledku, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracúvania.

(125)

Na zabezpečenie nepretržitej výmeny informácií medzi jednotkami FIU počas obdobia zriaďovania úradu AMLA by Komisia mala dočasne pokračovať v poskytovaní hostingu pre sieť FIU.net. Na zabezpečenie plného zapojenia jednotiek FIU do prevádzky systému by si Komisia mala pravidelne vymieňať informácie s platformou finančných spravodajských jednotiek EÚ (ďalej len „platforma EÚ pre jednotky FIU“), čo je neformálna skupina zložená zo zástupcov jednotiek FIU, ktorá je aktívna od roku 2006 a využíva sa na uľahčovanie spolupráce medzi jednotkami FIU, ako aj na výmenu názorov na otázky týkajúce sa spolupráce.

(126)

Regulačné technické predpisy by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu v celej Únii. Keďže úrad AMLA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je vhodné poveriť ho, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky, a predložil ho Komisii.

(127)

S cieľom zabezpečiť konzistentné prístupy v rámci jednotiek FIU a v rámci orgánov dohľadu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vymedzenie ukazovateľov na klasifikáciu úrovne závažnosti neohlasovania primeraných, presných a aktuálnych informácií do centrálnych registrov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (29). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(128)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy vypracované úradom AMLA, v ktorých sa spresňujú kritériá relevantnosti a výberu pri určovaní toho, či sa hlásenie o podozrivej transakcii týka iného členského štátu; stanovujú referenčné hodnoty a metodiky na posudzovanie a klasifikáciu profilu inherentného a zvyškového rizika povinných subjektov a frekvenciu preskúmavania rizikových profilov; stanovujú kritériá na určenie okolností, za ktorých sa určí centrálne kontaktné miesto určitých poskytovateľov služieb a funkcie centrálnych kontaktných miest; spresňujú povinnosti domovských a hostiteľských orgánov dohľadu a spôsoby spolupráce medzi nimi; spresňujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu vo finančnom sektore, vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad finančnými subjektmi podpísať, akékoľvek dodatočné opatrenie, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú povinné subjekty v nefinančnom sektore, a podmienky účasti orgánov dohľadu nad finančnými subjektmi v tretích krajinách; špecifikujú všeobecné podmienky fungovania kolégií orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v nefinančnom sektore, vzor písomnej dohody, ktorú majú orgány dohľadu nad nefinančnými subjektmi podpísať, podmienky účasti orgánov dohľadu nad nefinančnými subjektmi v tretích krajinách a akékoľvek dodatočné opatrenie, ktoré majú kolégiá vykonať, ak skupiny zahŕňajú úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie; stanovujú ukazovatele na klasifikáciu závažnosti porušení tejto smernice, kritériá, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení výšky peňažných sankcií alebo pri uplatnení správnych opatrení, a metodiku ukladania pravidelného penále. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkom 49 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(129)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na účely stanovenia metodiky zberu štatistických údajov; určenia formátu na predkladanie informácií o skutočnom vlastníctve centrálnemu registru; vymedzenia technických špecifikácií a postupov potrebných na poskytovanie prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve na základe oprávneného záujmu centrálnymi registrami; určenia formátu na predkladanie informácií centralizovaným automatizovaným mechanizmom; stanovenia technických špecifikácií a postupov na pripojenie centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov do systému BARIS; stanovenia technických špecifikácií a postupov potrebných na zabezpečenie prepojenia centrálnych registrov členských štátov; a stanovenia technických špecifikácií a postupov potrebných na zabezpečenie prepojenia centralizovaných automatizovaných mechanizmov členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (30).

(130)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované úradom AMLA, v ktorých sa bližšie určí formát, ktorý sa má používať na výmenu informácií medzi jednotkami FIU členských štátov, a v ktorých sa bližšie určí aj vzor, ktorý sa má používať na uzatváranie dohôd o spolupráci medzi orgánmi dohľadu v Únii a ich partnermi z tretích krajín. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(131)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a slobodu podnikania.

(132)

Rovnosť medzi ženami a mužmi a rozmanitosť sú základnými hodnotami Únie, ktoré sa majú podporovať v rámci celej škály činností Únie. V uvedených oblastiach sa síce dosiahol pokrok, no na dosiahnutie vyváženého zastúpenia v rozhodovacom procese, či už na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, je potrebné urobiť viac. Bez toho, aby bolo dotknuté primárne uplatňovanie kritérií založených na zásluhách, by sa členské štáty pri vymenúvaní vedúcich svojich vnútroštátnych dozorných orgánov a jednotiek FIU mali usilovať o zabezpečenie rodovej rovnováhy, rozmanitosti a začlenenia a v čo najväčšej možnej miere zohľadňovať ich vzájomné prieniky. Členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečenie vyváženého a inkluzívneho zastúpenia aj pri výbere svojich zástupcov v generálnych radách úradu AMLA.

(133)

Pri vypracúvaní správy o hodnotení vykonávania tejto smernice by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(134)

Súdny dvor svojim rozsudkom v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 (WM a Sovim SA/Luxembourg Business Registers) (31) vyhlásil za neplatnú zmenu článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849 zavedenú smernicou (EÚ) 2018/843 v tom rozsahu, v akom sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, aby boli informácie o konečnom užívateľovi výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti. V záujme právnej zrozumiteľnosti je dôležité toto ustanovenie upraviť tak, aby bolo jasné, že prístup k uvedeným informáciám by mali mať len osoby alebo organizácie s legitímnym záujmom. Rovnaká podmienka by sa mala uplatňovať aj na prístup k informáciám o konečnom užívateľovi výhod trustov alebo podobných právnych zoskupení. Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zmeniť. Dôsledky uvedeného rozsudku presahujú rámec článku 30 ods. 5 smernice (EÚ) 2015/849 a sú podobné, pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce prístup k informáciám o skutočnom vlastníctve právnych štruktúr. S cieľom zabezpečiť, aby sa v rámci Únie dosiahla správna rovnováha medzi ochranou základných práv a sledovaním legitímneho cieľa všeobecného záujmu, ako je ochrana finančného systému Únie proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je preto vhodné zaviesť zmeny článku 31 ods. 4 smernice (EÚ) 2015/849. Členským štátom by sa mal poskytnúť jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice, aby uviedli do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na transpozíciu týchto zmien. Vzhľadom na význam zabezpečenia primeraného rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali vynaložiť maximálne úsilie na transpozíciu týchto zmien čo najskôr pred touto lehotou.

(135)

Vzhľadom na potrebu urýchlene zaviesť harmonizovaný prístup, pokiaľ ide o prístup do centrálnych registrov na základe preukázania oprávneného záujmu, mali by členské štáty príslušné ustanovenia transponovať do 10. júla 2026. Keďže však počas počiatočného obdobia nového režimu prístupu na základe preukázania oprávneného záujmu pravdepodobne subjekty zodpovedné za centrálne registre budú musieť spracovať najvyšší počet žiadostí, nemali by sa počas prvých štyroch mesiacov fungovania nového režimu uplatňovať lehoty na udelenie prístupu. Členské štáty by mali do 10. júla 2029 zriadiť jednotný prístupový bod pre informácie o katastroch nehnuteľností. Do uvedeného dátumu by mali byť prepojené aj centralizované automatizované mechanizmy umožňujúce identifikáciu majiteľov bankových účtov alebo platobných účtov, účtov cenných papierov, účtov kryptoaktív a bezpečnostných schránok.

(136)

Keďže ciele tejto smernice, a to vytvorenie koordinovaného a koherentného mechanizmu na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(137)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (32) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch pripoja k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(138)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 22. septembra 2021 (33).

(139)

Smernica (EÚ) 2015/849 by sa preto mala zrušiť,