(1)

Nezákonná komplexná vojenská invázia Ruskej federácie na Ukrajinu vo februári 2022 odhalila dramatické dôsledky existujúcej závislosti od ruského zemného plynu pre trhy a bezpečnosť. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa preto vo svojom Vyhlásení z Versailles z 11. marca 2022 dohodli na postupnom znižovaní závislosti od ruskej energie vedúcom k úplnému odstráneniu tejto závislosti. Komisia vo svojom oznámení REPowerEU z 8. marca 2022s názvom „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“ a vo svojom oznámení z 18. mája 2022 o pláne REPowerEU navrhla konkrétne opatrenia, ktoré majú umožniť úplný odklon od dovozu ruskej energie bezpečným, cenovo dostupným a udržateľným spôsobom. Odvtedy sa v procese diverzifikácie dodávok plynu z Ruskej federácie dosiahol významný pokrok. Keďže zostávajúci objem ruského zemného plynu dovážaný do Únie je stále značný, Komisia vo oznámení zo 6. mája 2025 o Pláne na ukončenie dovozu ruskej energie oznámila, že predloží legislatívny návrh na úplné postupné ukončenie dovozu ruského plynu a zlepšenie existujúceho rámca pre riešenie energetickej závislosti. Na zaistenie energetickej bezpečnosti a odolnosti Únie je naliehavo a strategicky potrebné riešiť všetky zostávajúce energetické závislosti uvedené v Pláne na ukončenie dovozu ruskej energie.

(2)

Viaceré príklady neohlásených a neodôvodnených znížení a prerušení dodávok ešte pred komplexnou inváziou na Ukrajinu a odvtedy aj účelové zneužívanie energie Ruskou federáciou ako zbrane sú dôkazom, že Ruská federácia systematicky využívala existujúce závislosti od ruských dodávok plynu ako politickú zbraň na poškodenie hospodárstva Únie. To malo vážne negatívne účinky na členské štáty a hospodársku bezpečnosť Únie, na stabilitu jednotného trhu, na spotrebiteľov Únie a na konkurencieschopnosť vo všeobecnosti. Preto Únia už nemôže považovať Ruskú federáciu a jej energetické spoločnosti za spoľahlivých partnerov v oblasti obchodu s energiou.

(3)

V januári 2006 Ruská federácia zastavila dodávky zemného plynu do niektorých krajín v juhovýchodnej a strednej Európe uprostred vlny chladného počasia, čo viedlo k zvýšeniu cien a spôsobilo, alebo hrozilo, že spôsobí, škody občanom. Ruská federácia 6. januára 2009 opäť úplne prerušila tranzit plynu cez Ukrajinu, čo postihlo 18 členských štátov, najmä v strednej a východnej Európe. Toto prerušenie dodávok viedlo k vážnemu narušeniu trhov s plynom v tomto regióne a v celej Únii. V niektorých členských štátoch takmer 14 dní neprúdil žiadny zemný plyn, čo si vynútilo nepretržité odstavenie vykurovania v školách a továrňach, v dôsledku čoho museli vyhlásiť stav núdze. V roku 2014 Ruská federácia napadla a protiprávne anektovala Krym, obsadila ukrajinské zariadenia na ťažbu plynu na Kryme a znížila dodávky plynu do niekoľkých členských štátov, ktoré oznámili, že Ukrajine budú dodávať plyn, čo zase viedlo k narušeniu trhu a zvýšeniu cien a poškodilo hospodársku bezpečnosť. Komisia viedla viaceré vyšetrovania monopolného vývozcu Gazprom pod kontrolou Ruskej federácie týkajúce sa možného porušenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie, v nadväznosti na čo Gazprom zmenil svoje trhové správanie s cieľom odstrániť obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže. Vo viacerých prípadoch sa dotknuté problémy v oblasti hospodárskej súťaže týkali takzvaných „územných obmedzení“ v zmluvách Gazpromu o dodávkach plynu, ktoré zakazovali ďalší predaj plynu mimo cieľovej krajiny, ako aj dôkazov o tom, že sa Gazprom zapájal do nekalých cenových praktík a podmienil dodávky energie politickými ústupkami, ako napríklad účasťou na projektoch ruských plynovodov alebo získaním kontroly nad energetickými aktívami Únie.

(4)

Nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruskej federácie proti Ukrajine od februára 2022 a následné obmedzenie dodávok plynu využívané ako zbraň v spojení s manipuláciou trhov prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu odhalili zraniteľné miesta a závislosti Únie a jej členských štátov so zrejmým potenciálom priameho a závažného vplyvu na fungovanie trhu Únie s plynom, hospodárstvo Únie a jej základné bezpečnostné záujmy, ako aj s potenciálom priameho poškodenia občanov Únie, pretože prerušenie dodávok energie môže spôsobiť ujmu na zdraví alebo živote občanov. Z dôkazov vyplýva, že štátom kontrolovaná spoločnosť Gazprom úmyselne manipulovala s energetickými trhmi Únie s cieľom spôsobiť nárast cien energie. Veľké podzemné zásobníky v Únii kontrolované spoločnosťou Gazprom zostali naplnené na bezprecedentne nízkych úrovniach a ruské podniky znížili predaj v plynárenských uzloch Únie a pred inváziou úplne ukončili používanie svojej vlastnej predajnej platformy, čo malo dosah na krátkodobé trhy a zhoršilo už aj tak napätú situáciu so zásobovaním po nezákonnej invázii Ruskej federácie na Ukrajinu. Počnúc marcom 2022 Ruská federácia systematicky prerušovala alebo znižovala dodávky zemného plynu do členských štátov, čo viedlo k výrazným narušeniam trhu s plynom v Únii. Týkalo sa to najmä dodávok plynu do Únie cez plynovod Jamal, dodávok plynu do Fínska, ako aj plynovodu Nord Stream 1, kde Gazprom najprv toky obmedzil a nakoniec dodávky cez tento plynovod úplne zastavil.

(5)

To, že Ruská federácia využívala dodávky plynu ako zbraň a manipulovala s trhom prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu, viedlo k náhlemu a prudkému nárastu cien energie v Únii, ktoré v roku 2022 spôsobilo bezprecedentné úrovne cien, až osemkrát vyššie ako priemerné ceny za predchádzajúce roky. Z toho vyplývajúca potreba nájsť alternatívne zdroje dodávok plynu, zmeniť dodávateľské trasy, naplniť zásobníky plynu na zimu a nájsť riešenia problémov s preťažením plynárenskej infraštruktúry Únie ďalej prispela k vysokej cenovej volatilite a bezprecedentným nárastom cien v roku 2022.

(6)

Mimoriadne vysoké ceny plynu viedli k vysokým cenám elektriny a zvýšeniu cien iných energetických produktov, čoho výsledkom bola dlhodobo vysoká inflácia. Hlboká hospodárska kríza a negatívna miera rastu v mnohých členských štátoch spôsobená vysokými cenami energie a volatilitou ohrozila hospodárstvo Únie, oslabila kúpnu silu spotrebiteľov a zvýšila výrobné náklady, čo viedlo k ohrozeniu sociálnej súdržnosti a stability, a dokonca aj ľudských životov alebo zdravia. Prerušenia dodávok spôsobili aj veľmi vážne problémy v oblasti bezpečnosti dodávok energie v Únii a prinútili jedenásť členských štátov, aby podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (3) vyhlásili jednu z úrovní krízovej situácie v energetike. Manipulácia s trhom zo strany Ruskej federácie a využitie závislosti Únie počas tejto krízy umožnili Ruskej federácii dosiahnuť rekordne vysoké zisky zo zostávajúceho obchodu s energiou s Európou, pričom príjmy z vývozu plynu v roku 2024 stále dosahovali výšku 15 miliárd EUR. Uvedené príjmy mohli byť použité na financovanie ďalších hospodárskych útokov proti Únii oslabujúc tým hospodársku bezpečnosť. Mohli byť použité aj na financovanie útočnej vojny proti Ukrajine, ktorá predstavuje závažnú hrozbu pre politickú a hospodársku stabilitu v Európe.

(7)

Táto nedávna kríza poskytla dôkazy o tom, že dôveryhodné obchodné vzťahy s partnermi dodávajúcimi energetické produkty majú zásadný význam pre zachovanie stability trhu a ochranu ľudského života a zdravia, ako aj základných bezpečnostných záujmov Únie, najmä preto, že Únia je vo veľkej miere závislá od dovozu energie z tretích krajín. Keby Únia pokračovala v dodávkach energie z Ruskej federácie, vystavovala by sa pretrvávajúcim hospodárskym a bezpečnostným rizikám; svoju bezpečnosť dodávok energie by teda nezvýšila, ale naopak znížila. Dokonca aj závislosť od menších objemov dovozu ruského plynu, ak ju Ruská federácia zneužije, môže hoci len dočasne, ale výrazne narušiť cenovú dynamiku a trhy s energiou, najmä v tých regiónoch, ktoré sú stále značne odkázané na dovoz z Ruskej federácie. Vzhľadom na dlhodobý a konzistentný model manipulácie s trhom a prerušovania dodávok, ako aj na to, že vláda Ruskej federácie sústavne využívala obchod s plynom ako zbraň, aby dosiahla politické ciele, a nie ciele obchodné, je vhodné prijať právne záväzné opatrenia na odstránenie všetkých zostávajúcich zraniteľností Únie vyplývajúcich zo závislosti na dovoze zemného plynu z Ruskej federácie prostredníctvom plynovodov (ďalej len „potrubný plyn“), aj ako skvapalneného zemného plynu (ďalej len „LNG“).

(8)

Obmedzenia zavedené na medzinárodné transakcie a stanovené v tomto nariadení sú v súlade s vonkajšou činnosťou Únie v iných oblastiach, ako sa vyžaduje v článku 21 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Vzťahy medzi Úniou a Ruskou federáciou sa v posledných rokoch, a najmä od roku 2022, výrazne zhoršili. Toto zhoršenie vzťahov je spôsobené zjavným nerešpektovaním medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie, a najmä jej nevyprovokovanou a neodôvodnenou útočnou vojnou proti Ukrajine. Ako odpoveď na kroky Ruskej federácie voči Ukrajine Únia od júla 2014 postupne zavádza reštriktívne opatrenia na obchod s Ruskou federáciou. Vďaka výnimkám, ktoré sa uplatňujú podľa Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, a najmä podľa článku XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (bezpečnostné výnimky), a analogickým výnimkám podľa Dohody o partnerstve a spolupráci s Ruskou federáciou môže Únia neudeliť tovaru dovážanému z Ruskej federácie výhody poskytované podobným výrobkom dovážaným z iných krajín (zaobchádzanie podľa doložky najvyšších výhod). Únia preto môže ukladať zákazy alebo obmedzenia na dovoz tovaru z Ruskej federácie, ak považuje takéto opatrenia prijaté v čase prebiehajúcej núdzovej situácie v medzinárodných vzťahoch medzi Úniou a Ruskou federáciou za nevyhnutné na ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie.

(9)

Na posilnenie a zachovanie energetickej bezpečnosti v Únii je nevyhnutná diverzifikácia dovozu LNG. S cieľom predísť riziku využívania dlhodobých rezervácií kapacity terminálov LNG v držbe ruských spoločností na marenie dovozu z alternatívnych zdrojov prostredníctvom praktík hromadenia kapacity, akými sú praktiky rezervovania kapacít na skvapalňovanie alebo uskladnenie bez ich reálneho využitia alebo s cieľom zabrániť konkurentom vo využívaní infraštruktúry, majú regulačné orgány a orgány na ochranu hospodárskej súťaže vo vhodných prípadoch v plnej miere využívať spoľahlivé právne nástroje, ktoré sú k dispozícii v rámci práva Únie a vnútroštátneho práva v oblasti energetiky a hospodárskej súťaže. Ak colné orgány zistia riziká v oblasti bezpečnosti alebo bezpečnostnej ochrany súvisiace s ruským plynom pred vstupom na colné územie Únie, mali by využiť ustanovenia týkajúce sa riadenia rizík v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (ďalej len „Colný kódex Únie“) (4) s cieľom predísť takýmto rizikám.

(10)

Komisia dôkladne posúdila vplyv možného zákazu dovozu zemného plynu z Ruskej federácie na Úniu a jej členské štáty. V skutočnosti sa od roku 2022 realizovali prípravné práce a bolo vypracovaných a uverejnených niekoľko podrobných analýz dôsledkov úplného postupného ukončenia dovozu ruského plynu a Komisia mala tiež možnosť čerpať z množstva konzultácií so zainteresovanými stranami, externými odborníkmi a agentúrami, ako aj zo štúdií o účinkoch postupného ukončenia dovozu ruského plynu. Z analýzy Komisie vyplynulo, že ak sa postupné ukončenie dovozu ruského zemného plynu uskutoční postupným, koordinovaným a dobre pripraveným spôsobom a v duchu solidarity, bude mať pravdepodobne obmedzený vplyv na ceny energie v Únii, a že sa ním zvýši, a nie ohrozí bezpečnosť dodávok energie v Únii v dôsledku odchodu nespoľahlivého obchodného partnera z trhov Únie. Ako sa uvádza v Pláne na ukončenie dovozu ruskej energie, vykonávaním plánu REPowerEU sa už znížili závislosti Únie od dodávok z Ruskej federácie, napríklad zavedením opatrení na zníženie dopytu po plyne alebo urýchlenie zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, ako aj aktívnou podporou diverzifikácie dodávok energie a posilnením vyjednávacej sily Únie prostredníctvom spoločného nákupu plynu. Z posúdenia vplyvov takisto vyplynulo, že včasnou koordináciou politík diverzifikácie sa môže zabrániť negatívnym účinkom na ceny alebo dodávky.

(11)

Toto nariadenie je v plnom súlade so stratégiou Únie na zníženie jej závislosti od dovozu fosílnych palív posilnením dekarbonizácie a rýchlym rozšírením výroby čistej energie na vlastnom území. Ako sa uvádza v Pláne na ukončenie dovozu ruskej energie , vykonávaním plánu REPowerEU sa už pri dovoze plynu v rokoch 2022 až 2024 podarilo dosiahnuť značné zníženie vo výške viac ako 60 miliárd kubických metrov ročne, čo Únii umožnilo znížiť jej závislosť od dodávok z Ruskej federácie. Ďalšie zníženie závislosti by sa mohlo dosiahnuť opatreniami na zníženie dopytu po plyne, zvýšenie energetickej efektívnosti alebo urýchlenie zelenej transformácie zrýchleným zavádzaním kapacity výroby veternej a slnečnej energie, čím sa výrazne zvýši podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe, ako aj aktívnou podporou diverzifikácie dodávok energie a posilnením vyjednávacej sily Únie prostredníctvom spoločného nákupu plynu. Navyše sa očakáva, že vďaka úplnej realizácii energetickej transformácie, nedávnemu Akčnému plánu pre cenovo dostupnú energiu a ďalším opatreniam, najmä investíciám do výroby nízkouhlíkových alternatív pre energeticky náročné výrobky, ako sú hnojivá, sa do roku 2030 nahradí až 100 miliárd kubických metrov zemného plynu. Toto spoločné úsilie posilní odolnosť, konkurencieschopnosť a otvorenú strategickú autonómiu Únie, podporí európsky priemysel, malé a stredné podniky a občanov a uľahčí postupné ukončenie dovozu plynu z Ruskej federácie.

(12)

V súlade s Vyhlásením z Versailles a oznámením o REPowerEU už veľa dovozcov plynu svoje dodávky plynu z Ruskej federácie ukončilo alebo výrazne obmedzilo. Ako sa uvádza v posúdení vplyvov, dovoz zostávajúcich objemov plynu na základe existujúcich zmlúv o dodávkach možno postupne ukončiť bez toho, aby to malo významný hospodársky dosah alebo aby vznikli riziká pre bezpečnosť dodávok, a to vďaka dostupnosti dostatočného počtu alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojenému trhu s plynom v Únii a dostatočnej dovoznej infraštruktúre. Súvisiace opatrenia musia byť v súlade so súčasným energetickým rámcom Únie.

(13)

V niektorých prípadoch sa v nákladoch LNG prepravuje plyn vyrobený v rôznych krajinách zmiešaný dokopy. Zákaz dovozu zemného plynu z Ruskej federácie by sa mal preto vzťahovať aj na množstvá plynu v takýchto nákladoch, ktoré sú vyrobené v Ruskej federácii. Ak dovozcovia môžu jednoznačne zdokumentovať relevantné podiely LNG vyrobeného mimo Ruskej federácie, malo by byť možné dovážať množstvá neruského LNG obsiahnuté v náklade LNG.

(14)

Krátkodobé zmluvy o dodávkach sa týkajú menších objemov ako veľké dlhodobé zmluvy o dodávkach, ktoré majú dovozcovia s ruskými spoločnosťami a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia bude platnosť existujúcich krátkodobých zmlúv o dodávkach v každom prípade takmer na konci. Riziko pre hospodársku bezpečnosť vyplývajúce z existujúcich krátkodobých zmlúv o dodávkach sa preto zdá nízke. Z tohto dôvodu je vhodné vyňať existujúce krátkodobé zmluvy o dodávkach z okamžitého uplatňovania zákazu dovozu a umožniť prechodné obdobie do 25. apríla 2026 v prípade dovozu LNG, s prihliadnutím na článok 3ra nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 (5) a do 17. júna 2026 v prípade potrubného plynu.

(15)

Dovozcovia, ktorí majú uzatvorené dlhodobé zmluvy o dodávkach, budú pravdepodobne potrebovať viac času ako dovozcovia s krátkodobými zmluvami, kým nájdu alternatívne dodávateľské trasy a zdroje, pretože v porovnaní s krátkodobými zmluvami o dodávkach sa dlhodobé zmluvy o dodávkach spravidla týkajú výrazne väčších objemov. Malo by sa preto zaviesť prechodné obdobie týkajúce sa zákazu dovozu zemného plynu pre existujúce dlhodobé zmluvy o dodávkach, ktorým sa subjektom s dlhodobými zmluvami o dodávkach poskytne dostatočný čas na riadnu diverzifikáciu ich dodávok. Zatiaľ čo LNG možno získať zo zdrojov z celého sveta a odberatelia LNG zvyčajne pri prechode k alternatívnym dodávateľom na svetovom trhu s LNG nečelia žiadnym fyzickým prekážkam, diverzifikácia pre odberateľov potrubného plynu, najmä v krajinách bez infraštruktúry LNG, môže byť zložitejšia. V prípade dodávok potrubného plynu na základe existujúcich dlhodobých zmlúv o dodávkach by sa preto malo poskytnúť dlhšie prechodné obdobie.

(16)

K špecifickým situáciám dochádza v prípadoch, keď sa krajiny, ktorá je v súčasnosti stále zásobovaná na základe existujúcich dlhodobých zmlúv o dodávkach ruského potrubného plynu, osobitne dotknú nedávne zmeny dodávateľských trás z Ruskej federácie, v dôsledku ktorých dôjde k strate možnosti dovážať plyn týmito dodávateľskými trasami, z dôvodu obmedzených alebo žiadnych alternatívnych trás na prepravu zmluvného plynu. S cieľom napraviť túto situáciu dodávatelia z iných členských štátov v súčasnosti zabezpečujú dodávky potrubného plynu cez nepreťažené prepojovacie body na základe krátkodobých zmlúv o dodávkach s dodávateľmi z Ruskej federácie. Vzhľadom na túto veľmi špecifickú situáciu a s cieľom poskytnúť im dostatočný čas na nájdenie nových dodávateľov by sa dlhšie prechodné obdobie malo vzťahovať aj na tie krátkodobé zmluvy o dodávkach s dodávateľmi z Ruskej federácie, ktoré sa používajú na zásobovanie vnútrozemských krajín postihnutých zmenami dodávateľských trás ruského plynu.

(17)

Hoci sa zdá opodstatnené vyňať existujúce „staršie“ zmluvy o dodávkach z okamžitého uplatňovania zákazu dovozu ruského plynu, takáto dočasná výnimka by sa nemala vzťahovať na všetky zmluvy uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Dočasná výnimka zo zákazu pre všetky existujúce zmluvy o dodávkach totiž môže motivovať ruských dodávateľov, aby využili čas od uverejnenia návrhu tohto nariadenia Komisiou do nadobudnutia účinnosti zákazu na zvýšenie súčasných dodávok, a to uzatváraním nových zmlúv alebo zvyšovaním objemov na základe zmeny existujúcich zmlúv o dodávkach alebo využívaním flexibility v rámci takýchto zmlúv. S cieľom zabezpečiť, aby sa dovoz z Ruskej federácie v dôsledku tohto zákazu znížil, a nie zvýšil, by toto nariadenie nemalo odmeňovať spoločnosti za to, že uzavreli nové zmluvy o dovoze ruského plynu v čase medzi uverejnením návrhu tohto nariadenia Komisiou a nadobudnutím účinnosti zákazu, a to aj tým, že sa im poskytne prechodné obdobie. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád sa zaviazali k postupnému ukončeniu dodávok ruského plynu už v marci 2022 a Komisia na základe tohto záväzku navrhla stratégiu REPowerEU, plán REPowerEU a Plán na ukončenie dovozu ruskej energie. Najneskôr pri uverejnení návrhu tohto nariadenia už nebolo vhodné považovať zmluvy uzavreté po tomto dátume za „staršie“ zmluvy. Na zmluvy uzavreté po 17. júni 2025 by sa preto nemali vzťahovať mimoriadne prechodné ustanovenia pre existujúce krátkodobé a dlhodobé zmluvy o dodávkach.

(18)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa objemy dovozu stanovené v existujúcich zmluvách o dodávkach zvýšili, by sa dodatky k existujúcim zmluvám o dodávkach mali na účely tohto nariadenia považovať za nové zmluvy a prechodné obdobie by sa nemalo vzťahovať na zvýšenie objemu dovozu využitím zmluvnej flexibility. Mali by sa stanoviť výnimky pre určité prípady potrebných dodatkov k existujúcim zmluvám o dodávkach za predpokladu, že sa nimi nezvýšia zmluvné množstvá ani sa nezmení načasovanie dodávky. Zmeny cien vyplývajúce z cenovej indexácie, ktorá je už stanovená v existujúcich zmluvách o dodávkach, nepredstavujú dodatok k existujúcim zmluvám o dodávkach.

(19)

Týmto nariadením sa vytvára jasný právny zákaz dovozu ruského zemného plynu, ktorý predstavuje zvrchovaný akt Únie mimo kontroly dovozcov plynu a v dôsledku ktorého je dovoz zemného plynu z Ruskej federácie nezákonný, s priamym právnym účinkom a bez akejkoľvek diskrečnej právomoci členských štátov, pokiaľ ide o jeho uplatňovanie.

(20)

Na rozdiel od iného tovaru je zemný plyn homogénnou komoditou, s ktorou sa obchoduje vo veľkých objemoch a ktorá je často predmetom viacnásobných ďalších predajov medzi obchodníkmi na veľkoobchodnej úrovni. S prihliadnutím na osobitnú zložitosť sledovania pôvodu zemného plynu a na to, že ruskí dodávatelia by sa mohli snažiť obísť toto nariadenie, napríklad predajom cez sprostredkovateľov, využitím prekládok alebo prepravou cez iné krajiny, by sa v tomto nariadení mal stanoviť účinný rámec na zabránenie obchádzaniu zákazu. Relevantným orgánom by sa preto malo umožniť prijímať potrebné opatrenia na zistenie toho, či sa dodávky zemného plynu z Ruskej federácie prepravujú na colné územie Únie prostredníctvom schém vytvorených na obchádzanie tohto nariadenia. Pri určovaní toho, či sa zemný plyn prepúšťa do voľného obehu v Únii, by colné orgány nemali byť závislé len od informácií uvedených v colnom vyhlásení, ale na základe iných relevantných informácií by mali mať možnosť posúdiť, ak to považujú za relevantné, či tovar privezený do Únie je skutočne plánovaný na prepustenie do voľného obehu. V tomto nariadení by sa tiež malo vyžadovať určenie krajiny produkcie a dodávateľského reťazca zemného plynu dovážaného do Únie.

(21)

Dovozcovia zemného plynu by predovšetkým mali byť povinní poskytnúť orgánom všetky informácie potrebné na určenie krajiny produkcie zemného plynu dovážaného do Únie a na stanovenie toho, či sa na dovážaný plyn vzťahuje všeobecný zákaz alebo jedna z jeho výnimiek. Pojem „pôvod“ podľa colného práva Únie nemusí vždy umožňovať identifikáciu krajiny produkcie dovážaného plynu, napríklad keď bol plyn spracovaný (napr. skvapalnený alebo spätne splyňovaný) po opustení Ruskej federácie. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať aj na prípady, keď sa krajina „pôvodu“ podľa colného práva Únie líši od krajiny produkcie plynu, a mal by sa v ňom stanoviť mechanizmus na overenie toho, či bol zemný plyn vyťažený alebo skvapalnený v Ruskej federácii. Zákaz by sa mal vzťahovať na všetok plyn, ktorý sa pred dovozom do Únie vyviezol z Ruskej federácie buď prostredníctvom priameho vývozu z Ruska do Únie alebo prostredníctvom nepriameho vývozu cez tretiu krajinu, s výnimkou tranzitu.

(22)

Vzhľadom na osobité vlastnosti potrubného plynu a LNG a s cieľom umožniť hladký proces overovania krajiny produkcie a podmienok možných dočasných výnimiek pred vstupom plynu na colné územie Únie by sa mal zaviesť postup predchádzajúceho povolenia. V prípade, že takéto povolenie chýba, by sa dovoz mal zamietnuť. Povoľujúce orgány a v príslušných prípadoch colné orgány, by mali byť o plánovanom dovoze do Únie vopred informované a mali by im byť poskytnuté informácie potrebné na overenie krajiny produkcie a na určenie, či sú splnené podmienky na udelenie dočasnej výnimky podľa tohto nariadenia. Hoci by sa povoľujúce orgány mali usilovať o vydanie povolenia v lehote od predloženia informácií dovozcom do dátumu plánovaného vstupu na colné územie Únie s cieľom uľahčiť dovoz plynu do Únie, mali by mať možnosť rozhodnúť aj v neskoršej fáze, najmä ak existujú pochybnosti o poskytnutých informáciách. Predchádzajúcim povolením by nemali byť dotknuté existujúce právomoci colných orgánov v oblasti presadzovania práva. Dovoz zemného plynu z krajín produkujúcich plyn by mal byť od tejto povinnosti oslobodený, ak Únia z týchto krajín v minulosti doviezla značné objemy a ak tieto krajiny buď preukázali, a to zákazom dovozu ruského plynu alebo reštriktívnymi opatreniami zameranými na ruskú plynárenskú infraštruktúru, ruské plynárenské spoločnosti alebo osoby riadiace takéto spoločnosti, že nechcú podporovať ruský plynárenský sektor, alebo ak tieto krajiny nedisponujú potrebnou infraštruktúrou na dovoz zemného plynu prostredníctvom plynovodov alebo ako LNG. Komisia by mala zostaviť zoznam takýchto krajín a zodpovedajúcim spôsobom ho aktualizovať.

(23)

Povoľujúce orgány a v príslušných prípadoch colné orgány by mali mať možnosť požiadať o všetky informácie potrebné na posúdenie zákonnosti dovozu. Takisto by mali mať možnosť využiť informácie z iných zdrojov. Keďže zmluvné podmienky, ktoré určujú prvky relevantné pre posúdenie, sú často zložité, orgány by mali mať právomoc požadovať od dovozcov podrobné zmluvné informácie vrátane celých zmlúv o dodávkach, ak je to potrebné na pochopenie kontextu určitých doložiek alebo odkazov na iné zmluvné ustanovenia. Toto nariadenie by malo obsahovať pravidlá na zabezpečenie účinnej ochrany obchodného tajomstva dotknutých podnikov.

(24)

Pri výkone svojich právomocí by sa povoľujúce orgány a colné orgány pri presadzovaní predpisov mali zameriavať na prepojovacie body, zariadenia LNG alebo tranzitné plynovody, kde je riziko obchádzania vysoké. Praktiky využívania tzv. tieňových flotíl na obchádzanie reštriktívnych opatrení boli zaznamenané v preprave ropy a mohli by predstavovať aj riziká pre dovoz LNG, čím by sa ohrozili ciele tohto nariadenia. Orgány by v prípade potreby mali v úzkej vzájomnej spolupráci prispôsobiť svoje priority v oblasti presadzovania práva s cieľom riešiť možné praktiky obchádzania zistené počas vykonávania tohto nariadenia. Komisia by zároveň mala nepretržite monitorovať toky ruského zemného plynu, ktorý prechádza cez tretie krajiny.

(25)

Niektoré časti ruskej infraštruktúry na prepravu plynu sú priamo napojené na Úniu a niektoré tranzitné plynovody spájajúce Ruskú federáciu s Úniou prechádzajú cez tretie krajiny bez toho, aby v súčasnosti mali akékoľvek vstupné body medzi Ruskou federáciou a Úniou. Preto by sa malo predpokladať, že zemný plyn dovážaný do Únie cez hranice, prepojenia alebo prepojovacie body medzi Ruskou federáciou a Úniou, Bieloruskom a Úniou, ako aj zemný plyn prichádzajúci plynovodmi, ako je TurkStream v prepojovacom bode Strandža 2/Malkoclar, pochádza alebo sa priamo či nepriamo vyváža z Ruskej federácie. Ak sa tvrdí, že zemný plyn prichádzajúci cez tieto hranice, prepojenia alebo prepojovacie body je v colnom režime tranzit cez Ruskú federáciu, mali by sa uplatňovať prísne kontroly. Ruská federácia je dôležitým vývozcom plynu a v minulosti nezohrávala žiadnu významnú úlohu ako jeho tranzitná krajina, a to z viacerých dôvodov, ako je nedostatočná infraštruktúra spätného splyňovania, organizácia obchodu s plynom v Ruskej federácii prostredníctvom monopolu na vývoz cez plynovody, obchodné modely ruských plynárenských spoločností, ktoré nie sú založené na organizovaní tranzitov, a geografická poloha Ruskej federácie. S prihliadnutím na motiváciu ruských dodávateľov obchádzať zákaz dovozu by preto colné úrady mali odmietnuť dovoz objemov zemného plynu údajne v tranzite, pokiaľ nie je možné poskytnúť jednoznačné dôkazy, ktorými sa preukáže, že relevantný plyn bol v tranzite cez Ruskú federáciu a že krajinou produkcie nie je Ruská federácia. Uvedené dôkazy by sa povoľujúcim orgánom mali poskytnúť v dostatočnom predstihu, aby sa umožnila vysledovateľnosť dovážaného plynu až po miesto produkcie, a najneskôr jeden mesiac pred vstupom na colné územie Únie.

(26)

Prepojovací bod Strandža 1 spája Úniu s plynovodnou sieťou, ktorá neprepravuje len plyn z Azerbajdžanskej republiky alebo Tureckej republiky, ale aj značné objemy plynu z Ruskej federácie. Preto by sa malo vyžadovať poskytnutie jednoznačných dôkazov, ktorými sa preukáže, že krajinou produkcie nie je Ruská federácia, a orgánom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na overenie, aby sa zabezpečilo, že plyn dovážaný cez prepojovací bod Strandža 1 nepochádza z Ruskej federácie ani sa z nej priamo či nepriamo nevyváža. Ak by v budúcnosti boli s plynovodnými sieťami prepravujúcimi významné objemy ruského plynu prepojené aj iné prepojovacie body, mala by sa na ne uplatňovať rovnaká kontrolná norma.

(27)

Značné objemy zemného plynu by okrem toho mohli vstupovať do Únie aj v colnom režime tranzit. Keďže prísne pravidlá monitorovania dovozu plynu, ako je predchádzajúce povolenie, sa nevzťahujú na plyn prechádzajúci cez Úniu v colnom režime tranzit alebo uskladnený v rámci colného uskladňovania, je vhodné stanoviť osobitné záruky vo forme režimu monitorovania tranzitu, ktorý colným orgánom umožní monitorovať toky plynu v colnom režime tranzit, aby sa zabezpečilo, že zemný plyn, ktorý prechádza cez Úniu v tomto režime, nebude v konečnom dôsledku prepustený do voľného obehu v Únii. Ak prevádzkovatelia uskladňujú plyn v rámci dočasného uskladnenia alebo v colnom režime tranzit alebo colné uskladňovanie podľa Colného kódexu Únie, členské štáty by mali mať zavedené vhodné mechanizmy monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby využívanie uskladnenia Únie tretími krajinami nepredstavovalo riziko pre národnú alebo regionálnu bezpečnosť dodávok a plnenie povinností týkajúcich sa uskladnenia, a mali by Komisii poskytovať relevantné informácie.

(28)

V súlade so zásadou lojálnej spolupráce by povoľujúce orgány, colné orgány, regulačné orgány, príslušné orgány, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“) a Komisia mali pri vykonávaní ustanovení tohto nariadenia spolupracovať a vymieňať si relevantné informácie, najmä pokiaľ ide o posudzovanie dočasných výnimiek umožňujúcich dovoz ruského zemného plynu po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Colné orgány, regulačné orgány, príslušné orgány a agentúra ACER by mali mať zavedené potrebné nástroje a databázy, aby sa v prípade potreby zabezpečila výmena relevantných informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi v rôznych členských štátoch. Agentúra ACER by mala svojou odbornosťou prispievať k procesu monitorovania vykonávania tohto nariadenia. Na uľahčenie vytvorenia potrebných interoperabilných spoločných informačných systémov by Komisia a členské štáty mali mať možnosť preskúmať možnosti využitia rozpočtu v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1149 (6). Colné orgány by mali regulačným orgánom, príslušným orgánom a Komisii každý mesiac poskytovať aktuálne informácie o kľúčových prvkoch vývoja dovozu ruského plynu, napríklad o množstvách dovezených na základe dlhodobých alebo krátkodobých zmlúv o dodávkach, vstupných bodoch alebo zmluvných partneroch. Komisia by mala v relevantných prípadoch zahrnúť uvedené informácie do správy o vykonávaní tohto nariadenia. Komisia by v uvedenej správe mala takisto posúdiť účinnosť výmeny informácií a spolupráce medzi relevantnými orgánmi a vo vhodných prípadoch by mala zahrnúť odporúčania na zlepšenie takejto výmeny informácií a spolupráce.

(29)

Zo skúseností s postupným ukončením dodávok ruského plynu cez Ukrajinu vyplýva, že dobrá príprava a koordinácia v duchu solidarity môže zabrániť narušeniam trhu alebo problémom s bezpečnosťou dodávok, ktoré by mohla priniesť zmena dodávateľov plynu. V záujme koordinovanej prípravy na úplné postupné ukončenie dovozu ruského plynu a s cieľom poskytnúť trhu dostatočný čas na to, aby sa pripravil na s tým súvisiace zmeny bez ohrozenia bezpečnosti dodávok plynu alebo významného vplyvu na ceny energie, by členské štáty mali vypracovať národné plány diverzifikácie zemného plynu a predložiť ich Komisii do 1. marca 2026. Uvedené plány by mali podliehať pravidlám služobného tajomstva a nemali by sa zverejniť bez súhlasu relevantného členského štátu. Mali by sa v nich opisovať plánované opatrenia na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni na zníženie dopytu, podporu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zabezpečenie alternatívnych dodávok, ako aj identifikovať možné technické, zmluvné alebo regulačné prekážky, ktoré môžu skomplikovať proces diverzifikácie. Keďže proces diverzifikácie si môže vyžadovať koordináciu opatrení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie, Komisia by mala posúdiť národné plány diverzifikácie zemného plynu s možnosťou vydať odporúčania, v ktorých v prípade potreby navrhne plány upraviť.

(30)

Počas prípravy národných plánov diverzifikácie by Komisia mala koordinovaným spôsobom a v duchu solidarity spolupracovať s členskými štátmi, najmä v strednej a juhovýchodnej Európe, s cieľom identifikovať alternatívne dodávky zemného plynu. Okrem zlepšenia bezpečnosti dodávok by nové dodávky mohli tiež kompenzovať stratené príjmy využívaním existujúcej infraštruktúry, ktorá sa predtým používala na prepravu ruského plynu.

(31)

Vo Vyhlásení z Versailles sa hlavy štátov alebo predsedovia vlád zaviazali nielen postupne ukončiť dodávky zemného plynu z Ruskej federácie, ale aj iné dodávky energie, najmä dodávky ropy. Ruská federácia uplatňuje podobné praktiky ako v oblasti plynu, kde Rusko v minulosti používalo plyn ako prostriedok nátlaku a manipulácie pri obchodovaní s Úniou s ropou, dôkazom čoho sú napríklad prerušenia dodávok ropy v minulosti. Existujúce vzťahy s Ruskou federáciou v oblasti dodávok ropy vytvárajú závislosti a bezpečnostné riziká v Únii. S cieľom zabrániť Ruskej federácii využívať vývoz jej ropy do Únie ako nástroj nátlaku je nevyhnutné pripraviť aj včasné postupné ukončenie dovozu ropy z Ruskej federácie. Hoci reštriktívne opatrenia na zabezpečenie postupného ukončenia dovozu ropy z Ruskej federácie sa už zaviedli a dovoz ropy sa výrazne znížil, na pokračovanie v ukončení dovozu ruskej ropy môžu byť potrebné osobitné prípravné kroky a koordinácia so susednými štátmi.

(32)

Členské štáty by preto mali vypracovať aj národné plány diverzifikácie ropy a ropných výrobkov, ktoré by mali zahŕňať zavedené a plánované opatrenia na vnútroštátnej úrovni na zabezpečenie transparentnosti a vysledovateľnosti dovozu ropy z Ruskej federácie. Komisia by mala k uvedeným plánom poskytnúť odporúčania. Uvedené plány by mali podliehať pravidlám služobného tajomstva a nemali by sa zverejniť bez súhlasu relevantného členského štátu. Komisia by mala naďalej riešiť problém využívania tzv. tieňových flotíl na obchádzanie reštriktívnych opatrení Únie týkajúcich sa ropy, najmä vykonávaním opatrení stanovených v Pláne na ukončenie dovozu ruskej energie.

(33)

Zo skúseností z plynovej krízy v rokoch 2022 a 2023 vyplynulo, že pre monitorovanie dodávok plynu v Únii majú zásadný význam úplné informácie o situácii v oblasti dodávok a možných závislostiach od dodávok. Dovozcovia ruského plynu, ktorí využívajú prechodné obdobia stanovené v tomto nariadení, by preto mali Komisii predložiť všetky informácie potrebné na vyhodnotenie možných rizík pre obchod s plynom. Medzi uvedené informácie by mali patriť kľúčové parametre, či dokonca úplné znenia častí príslušných zmlúv o dodávkach plynu s výnimkou informácií o cene, ak je to potrebné na pochopenie kontextu určitých doložiek alebo odkazov na iné ustanovenia zmluvy. Pri monitorovaní dodávok plynu v Únii by Komisia mala prihliadať aj na informácie o dovoze od colných orgánov, ako aj na informácie uvedené v národných plánoch diverzifikácie. Komisia by mala pravidelne informovať Koordinačnú skupinu pre plyn zriadenú nariadením (EÚ) 2017/1938 o procese postupného ukončenia dovozu na úrovni Únie a predkladať výročnú správu o postupnom ukončení dovozu ruského plynu, ku ktorej môže pripojiť osobitné odporúčania a kroky Únie na urýchlenie procesu postupného ukončenia dovozu.

(34)

Členské štáty a Únia by mali pri vykonávaní tohto nariadenia úzko spolupracovať, a to aj v súvislosti s možnými postupmi urovnávania sporov. V nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1219/2012 (7) a (EÚ) č. 912/2014 (8) sa v príslušných prípadoch stanovujú ďalšie podrobnosti o spolupráci a rozdelení finančnej zodpovednosti medzi členskými štátmi a Úniou, pokiaľ ide o možné prípady urovnávania sporov medzi investorom a štátom súvisiace s týmto nariadením.

(35)

Vzhľadom na nedávnu prax Ruskej federácie jednostranne meniť dohodnuté súdne a rozhodcovské konania a brániť im, nemôžu dotknuté osoby ani Únia a členské štáty niesť zodpovednosť za žiadne rozsudky, rozhodcovské rozsudky alebo iné súdne rozhodnutia prijaté v rámci nezákonných postupov, proti ktorým nie sú v rámci príslušnej jurisdikcie prístupné žiadne opravné prostriedky.

(36)

Únia vytvorila pevný právny rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu za každých okolností a na koordinované riešenie prípadných kríz dodávok vrátane povinností členských štátov zabezpečiť účinnú a operačnú solidaritu so susedmi, ktorí potrebujú plyn. Komisia by mala nepretržite monitorovať vývoj trhových rizík pre dodávky plynu vyplývajúcich z obchodu s plynom s Ruskou federáciou na úrovni Únie, regionálnej úrovni a na úrovni členských štátov. V prípade náhlych a významných zmien, ktoré závažným spôsobom ohrozujú bezpečnosť dodávok v jednom alebo viacerých členských štátoch, a po vyhlásení stavu núdze v súlade s článkom 11 alebo 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 je vhodné splnomocniť Komisiu, aby prijala potrebné núdzové opatrenia prijatím rozhodnutia o zákaze dovozu zemného plynu alebo LNG stanovenom v tomto nariadení v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Komisia by v takejto situácii mala mať takisto možnosť pozastaviť požiadavku predchádzajúceho povolenia pre vstup dovozu plynu na colné územie Únie s cieľom umožniť dodatočný dovoz v krátkom čase. Akékoľvek takéto pozastavenie zo strany Komisie by malo byť časovo obmedzené a nemalo by byť poskytnuté na viac ako štyri týždne naraz a malo by sa obnoviť len vtedy, ak naďalej platia podmienky pre stav núdze podľa článku 11 nariadenia (EÚ) 2017/1938. Vykonávacím rozhodnutím Komisie by sa mali uložiť dodatočné podmienky potrebné na zabezpečenie toho, aby sa každé takéto pozastavenie prísne obmedzilo na riešenie daného ohrozenia a mali by sa umožniť len krátkodobé zmluvy. Komisia by mala informovať Koordinačnú skupinu pre plyn a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej odôvodní pozastavenie a akékoľvek jeho predĺženie, a mala by pozorne monitorovať uplatňovanie každého takéhoto dočasného pozastavenia.

(37)

S cieľom zabrániť taktizovaniu pri výbere súdu v súvislosti so sankciami a zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia by členské štáty mali stanoviť harmonizované pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie tohto nariadenia. Keďže porušenia tohto nariadenia by mohli predstavovať porušenia aj iných právnych predpisov Únie úzko súvisiacich so zákazmi a povinnosťami stanovenými v tomto nariadení, ako sú colné predpisy, reštriktívne opatrenia alebo nariadenie (EÚ) 2017/1938, uloženie sankcií by nemalo viesť k porušeniu zásady ne bis in idem v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Týmto nariadením nie je dotknuté ukladanie trestnoprávnych sankcií podľa vnútroštátneho práva.

(38)

Opatreniami zavedenými týmto nariadením sa v plnej miere zohľadňuje zásada energetickej solidarity. Miera expozície jednotlivých členských štátov voči dovozu ruského plynu sa líši a mnohé členské štáty už prijali opatrenia na postupné ukončenie dovozu ruského plynu. Týmto nariadením sa zabezpečí harmonizovaný prístup v rámci Únie k postupnému ukončeniu dovozu ruského plynu pri zachovaní solidarity medzi členskými štátmi.

(39)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov koordinovaným spôsobom a bez rizika fragmentácie trhu, ale ich možno lepšie a efektívnejšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(40)

Vzhľadom na to, že je dôležité, aby Únia bezodkladne prestala byť hospodársky závislá od dovozu plynu z Ruskej federácie, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Účastníci trhu mali po Vyhlásení z Versailles z marca 2022 a po prijatí návrhu tohto nariadenia 17. júna 2025 značný čas na adaptáciu svojho portfólia dodávok. Napriek tomu sa však zdá vhodné stanoviť prechodné obdobie s cieľom umožniť dodávateľom plynu, ktorí ešte neadaptovali svoje stratégie dodávok, prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto nariadením. Zákaz dovozu plynu z Ruskej federácie by sa preto mal uplatňovať od 18. marca 2026. S cieľom umožniť dovozcom s existujúcimi zmluvami o dodávkach a dovozcom uzatvárajúcim nové zmluvy získať potrebné predchádzajúce povolenia včas a bez prerušenia plánovaného dovozu plynu by sa rôzne postupy udeľovania povolení stanovené v tomto nariadení mali uplatňovať pred tým, ako sa začne uplatňovať zákaz dovozu plynu z Ruskej federácie,