(1)

Únia a fungovanie vnútorného trhu sú založené na colnej únii. V záujme hospodárskych subjektov aj colných orgánov v Únii sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (3) spojili do jedného aktu – Colného kódexu Únie – colné predpisy, ktoré boli obsiahnuté v niekoľkých rôznych právnych aktoch. Uvedené nariadenie obsahuje všeobecné pravidlá a postupy na zabezpečenie vykonávania sadzobných a iných opatrení zavedených na úrovni Únie v súvislosti s obchodom s tovarom medzi Úniou a krajinami alebo územiami mimo colného územia Únie, ako aj ustanovenia týkajúce sa výberu dovozného cla. Colné orgány členských štátov sú zodpovedné za vykonávanie uvedených pravidiel prostredníctvom operačných úloh, ako je uplatňovanie colných režimov, vykonávanie analýzy rizika a kontrol a uplatňovanie sankcií v prípade porušenia colných predpisov.

(2)

Pri vykonávaní nariadenia (EÚ) č. 952/2013 boli odhalené nedostatky vo viacerých oblastiach. Medzi uvedené nedostatky patria: nedostatočné alebo neúčinné opatrenia na zabezpečenie ochrany Únie a jej občanov pred nefinančnými rizikami, ktoré sa vzťahujú na tovar, upravenými inými politikami Únie, než sú colné predpisy; obmedzené možnosti colných orgánov účinne zvládať rastúci objem tovaru dovážaného z tretích krajín prostredníctvom predaja na diaľku (transakcie elektronického obchodu); obmedzené možnosti architektúry informačných systémov vytvorenej nariadením (EÚ) č. 952/2013 digitalizovať colné postupy tak, aby držali krok s technologickým pokrokom, najmä s technológiami založenými na využívaní údajov, a chýbajúce účinné štruktúry riadenia colnej únie, čo vedie k rozdielnym postupom a nejednotnému uplatňovaniu colných pravidiel v členských štátoch. Uvedené nedostatky vytvárajú prekážky pre riadne fungovanie colnej únie, a teda vnútorného trhu, v dôsledku vnútorných a vonkajších rizík a hrozieb.

(3)

V colných predpisoch by sa mal zohľadňovať rýchly vývoj globálnych štruktúr obchodu, technológií, obchodných modelov a potrieb zainteresovaných strán vrátane podnikov, spotrebiteľov a obyvateľov. Preto je v nariadení (EÚ) č. 952/2013 potrebné vykonať veľký počet zmien. V záujme prehľadnosti by sa toto nariadenie malo zrušiť a nahradiť.

(4)

S cieľom stanoviť účinné prostriedky na dosiahnutie cieľov colnej únie by sa mali zrevidovať, zjednodušiť a harmonizovať viaceré pravidlá a postupy upravujúce spôsob, akým sa tovar prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie. Mal by sa zabezpečiť moderný integrovaný súbor interoperabilných elektronických služieb na získavanie, spracúvanie a výmenu informácií relevantných z hľadiska vykonávania colných predpisov, konkrétne Colné dátové centrum Európskej únie (ďalej len „Colné dátové centrum EÚ“). Mal by sa zriadiť Colný orgán Európskej únie (ďalej len „Colný orgán EÚ“) ako centrálny operačný orgán poskytujúci kapacitu na koordinované riadenie colnej únie v konkrétnych oblastiach.

(5)

Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa úloha colných orgánov zmenila tak, že čoraz viac zahŕňa uplatňovanie práva Únie a vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovujú požiadavky na tovar podliehajúci colnému dohľadu, najmä nefinančné požiadavky na tovar, ktoré sú nevyhnutné na to, aby tento tovar mohol vstúpiť na vnútorný trh a pohybovať sa na ňom. Takéto nefinančné požiadavky sa v priebehu rokov exponenciálne zvýšili v súlade s rastúcimi očakávaniami podnikov a obyvateľov Únie, pokiaľ ide o ochranu, bezpečnosť, prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, udržateľnosť, zdravie a život ľudí, zvierat a rastlín, životné prostredie, ochranu ľudských práv a práv duševného vlastníctva a hodnoty Únie. Majú sa zaviesť nové nástroje, ako napríklad digitálny pas výrobku zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 (4), aby sa zabezpečilo, že iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi, v zmysle vymedzenia v tomto nariadení, v súvislosti s výrobkami budú aj naďalej zodpovedať týmto očakávaniam. Je preto potrebné zohľadniť rastúci počet a zložitosť nefinančných rizík tým, že sa v rámci poslania colných orgánov uvedie osobitný odkaz na ochranu verejných záujmov v ich právomoci a vo vhodných prípadoch v úzkej spolupráci s inými príslušnými orgánmi.

(6)

Vzhľadom na vývoj úlohy colných orgánov a obchodných modelov, v rámci ktorých pôsobia, a v záujme toho, aby „konali ako jeden celok“ a prispievali k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, je potrebné dôkladnejšie opísať poslanie, ktoré majú colné orgány dosiahnuť, a to presnejším uvedením ich cieľov a úloh. Okrem toho bude mať na činnosti colných orgánov významný vplyv rýchly technologický vývoj, najmä v prípade umelej inteligencie, a to aj v oblasti analýzy rizík v reálnom čase.

(7)

Colné orgány by sa pri snahe o plnenie svojho poslania mali usilovať aj o nákladovú efektívnosť tým, že sa budú vyhýbať duplicite a budú podporovať účinnosť colných postupov a efektívne využívanie súvisiacich zdrojov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Mali by získavať, analyzovať a vymieňať si relevantné informácie na podporu rozhodovania založeného na dôkazoch. Ak sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2747 (5) aktivuje režim núdzovej situácie na vnútornom trhu, colné orgány môžu prispieť k toku tovaru dôležitého počas krízy.

(8)

V tomto nariadení by sa mal zachovať právny rámec na uplatňovanie určitých ustanovení colných predpisov na obchod s tovarom Únie medzi časťami colného územia, na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 2006/112/ES (6) alebo (EÚ) 2020/262 (7), a časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené smernice nevzťahujú, alebo na obchod s tovarom Únie medzi časťami tohto územia, na ktoré sa uvedené smernice nevzťahujú. Vzhľadom na to, že dotknutý tovar, s ktorým sa obchoduje, je tovarom Únie, a vzhľadom na fiškálnu povahu opatrení relevantných pre tento obchod v rámci Únie je opodstatnené zaviesť vhodné zjednodušenia colných formalít, ktoré sa na takýto tovar majú uplatňovať.

(9)

Určité vymedzenia pojmov, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 952/2013, by sa mali prispôsobiť, aby sa zohľadnil širší rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa zosúladili s vymedzeniami pojmov uvedenými v iných právnych aktoch Únie a aby sa objasnila terminológia, ktorá má v rôznych odvetviach rôzny význam. Do colných predpisov by sa mali zahrnúť nové vymedzenia pojmov s cieľom objasniť úlohy a povinnosti niektorých účastníkov colných postupov. Pokiaľ ide o dovozcu a vývozcu, v záujme posilnenia colného dohľadu by podľa nového vymedzenia pojmov mali byť tieto osoby zodpovedné voči colným orgánom za súlad tovaru, s ktorým nakladajú, s predpismi, a to aj za finančné a nefinančné riziká, podľa právnych predpisov špecifických pre daný produkt. V súvislosti s novým pojmom „dovozca na účely predaja na diaľku“ by sa novým vymedzením pojmov malo zabezpečiť, aby sa v niektorých prípadoch v kontexte online predaja z krajín mimo Únie hospodársky subjekt na rozdiel od spotrebiteľa považoval za dovozcu a bol povinný prevziať zodpovedajúce povinnosti, a zaistiť, aby bol príslušný hospodársky subjekt povinný dodržiavať príslušné colné predpisy a iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi pri vstupe tovaru na colné územie Únie alebo jeho výstupe z neho a aby poskytoval alebo sprístupňoval a viedol náležitú evidenciu o dodržiavaní takýchto predpisov. Nové vymedzenia pojmov by sa mali zaviesť aj v súvislosti so širším rozsahom ustanovení o colnom dohľade, riadení rizika a colných kontrolách. Malo by sa tiež objasniť, že ak sa vo vymedzeniach pojmov v colných predpisoch Únie odkazuje na colné ustanovenia obsiahnuté v medzinárodných dohodách, zahŕňa to príslušné mnohostranné environmentálne dohody, ktorých zmluvnými stranami sú Únia a členské štáty, a to v rozsahu, v akom sa týmito dohodami upravuje súlad tovaru s predpismi.

(10)

Okrem tradičnej úlohy výberu cla, DPH a spotrebných daní a uplatňovania colných predpisov zohrávajú colné orgány rozhodujúcu úlohu aj pri presadzovaní iných právnych aktov Únie a v príslušných prípadoch iných relevantných vnútroštátnych právnych predpisov. Malo by sa zaviesť vymedzenie pojmu „iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi“ s cieľom vytvoriť účinný rámec pre reguláciu uplatňovania osobitných požiadaviek na tovar stanovených v uvedených právnych aktoch a dohľadu nad nimi. Pojem „iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi“ by mal zahŕňať opatrenia odôvodnené verejnou morálkou, verejným poriadkom alebo verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochranou životného prostredia, národných kultúrnych pamiatok s umeleckou, historickou alebo archeologickou hodnotou a ochranou priemyselného alebo obchodného vlastníctva a inými verejnými záujmami vrátane kontrol drogových prekurzorov, tovaru, ktorý porušuje určité práva duševného vlastníctva, a peňažných prostriedkov v hotovosti, ako aj opatrenia obchodnej politiky, opatrenia na ochranu rybolovných zdrojov a hospodárenie s nimi a reštriktívne opatrenia prijaté na základe článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Rozdiely vo vnútroštátnych zoznamoch zákazov a obmedzení spôsobujú značné ťažkosti pri dovoze do viacerých členských štátov. S cieľom uľahčiť obchod a fungovanie colných orgánov je dôležité, aby Únia pracovala na postupnej harmonizácii vnútroštátnych zoznamov zákazov a obmedzení. Okrem toho je dôležité prijať harmonizované vymedzenia právnych pojmov používaných v prípadoch, keď sú stanovené zákazy a obmedzenia, aby sa zabránilo rozdielnemu výkladu zo strany členských štátov.

(11)

S cieľom zvýšiť právnu zrozumiteľnosť by sa mali zmeniť niektoré pravidlá týkajúce sa rozhodnutí colných orgánov. Po prvé by sa malo objasniť, že príslušným colným orgánom na vydanie rozhodnutia je príslušný colný orgán miesta, kde je žiadateľ usadený, pretože usadenie je hlavnou zásadou, na základe ktorej môžu určité hospodárske subjekty za určitých podmienok a vo vopred stanovenom časovom rámci, s výhradou preskúmania, využívať zjednodušenia zavedené týmto nariadením a platiť clá tam, kde sú usadené. Po druhé by sa v záujme úplnosti a právnej zrozumiteľnosti mala zaviesť aj 30-dňová lehota, v ktorej má žiadateľ poskytnúť colným orgánom dodatočné informácie, ak colné orgány usúdia, že žiadosť o rozhodnutie colného orgánu neobsahuje všetky požadované informácie.

(12)

Mali by sa objasniť dôsledky v prípade, keď colný orgán nevydá rozhodnutie o žiadosti v stanovenej lehote. Takisto by sa mala stanoviť zásada, že v takýchto prípadoch platí domnienka, že žiadosť je predmetom zamietavého rozhodnutia, a že žiadateľ môže podať opravný prostriedok v súlade so všeobecnými pravidlami o rozhodnutiach colných orgánov.

(13)

Ako zdôraznil Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 4/2021 s názvom „Colné kontroly: Nedostatočná harmonizácia bráni presadzovaniu finančných záujmov EÚ“ a ako sa uvádza aj v hodnotení vykonávania nariadenia (EÚ) č. 952/2013, je takisto potrebné riešiť nedostatočné jednotné monitorovanie spĺňania kritérií a plnenie povinností stanovených v rozhodnutiach colných orgánov, a to posilnením príslušných ustanovení. Na jednej strane by držitelia rozhodnutí colných orgánov mali nielen plniť povinnosti stanovené v príslušnom rozhodnutí, ale aj neustále monitorovať ich plnenie a zabezpečiť vnútornú organizáciu, prostredníctvom ktorej by sa takýmito samomonitorovacími činnosťami mohlo predchádzať prípadným chybám v ich colných postupoch, zmierňovať ich alebo ich odstraňovať. Na druhej strane by colné orgány mali pravidelne monitorovať vykonávanie rozhodnutí colných orgánov držiteľmi takýchto rozhodnutí, najmä ak sú títo držitelia usadení na colnom území Únie kratšie ako tri roky, a preto je potenciálne pravdepodobnejšie, že spôsobia riziká, s cieľom zabezpečiť, aby daný držiteľ plnil povinnosti stanovené v uvedenom rozhodnutí. Ak colné orgány zistia, že držiteľ rozhodnutia colného orgánu už nespĺňa kritériá alebo neplní povinnosti stanovené v uvedenom rozhodnutí, mali by v súlade s uplatniteľnými pravidlami bez zbytočného odkladu prijať vhodné opatrenia. Je to dôležité najmä vtedy, keď tieto osoby požívajú osobitný status, ako je status schváleného hospodárskeho subjektu alebo dôveryhodného a preverovaného obchodníka („Trust and Check“), a môžu preto využívať určité uľahčenia v colných postupoch. Okrem toho by colné orgány mali v záujme posilnenia riadenia rizika na úrovni Únie oznámiť Colnému orgánu EÚ všetky rozhodnutia colných orgánov prijaté v nadväznosti na žiadosť a informovať ho o monitorovacích činnostiach, aby sa tieto informácie mohli zohľadniť na účely riadenia rizika.

(14)

Okrem rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZINZ“) a rozhodnutí týkajúcich sa záväzných informácií o pôvode tovaru (ďalej len „rozhodnutia ZIPT“), ktoré prijímajú colné orgány na základe žiadosti a za určitých podmienok, boli do colných predpisov zavedené rozhodnutia týkajúce sa záväzných informácií o colnej hodnote (ďalej len „rozhodnutia ZICH“), a to prostredníctvom delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2024/1072 (8). V záujme používateľov colných predpisov by sa pravidlá týkajúce sa týchto troch druhov rozhodnutí o záväzných informáciách mali stanoviť v tom istom právnom akte.

(15)

Mali by sa jasnejšie vymedziť práva a povinnosti osôb zodpovedných za tovar vstupujúci na colné územie Únie a vystupujúci z neho. Osoby, ktoré vykonávajú pravidelné colné operácie, by mali byť naďalej registrované u colných orgánov zodpovedných za miesto, kde sú usadené. Jediná registrácia by mala platiť pre celú colnú úniu, ale mala by sa priebežne aktualizovať. Hospodárske subjekty by preto mali mať povinnosť informovať colné orgány o každej zmene svojich registračných údajov. Osoby zodpovedné za tovar vstupujúci na colné územie Únie a vystupujúci z neho by mali zabezpečiť, aby bol tovar v súlade s príslušným právom vrátane pravidiel týkajúcich sa ochrany a bezpečnosti obyvateľov, ako aj s právnymi predpismi zameranými na predchádzanie rizikám pre zdravie a život ľudí, zvierat alebo rastlín, životné prostredie alebo spotrebiteľov, ako je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/988 (9) o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2853 (10) o zodpovednosti za výrobky a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (11) o dohľade nad trhom a súlade výrobkov. Mali by sa stanoviť aj povinnosti dovozcu, najmä povinnosť byť usadený na colnom území Únie a výnimky z tejto povinnosti. Uvedené povinnosti by mali byť v súlade s existujúcimi pravidlami pre deklaranta, ktorý má byť usadený v Únii. Podobne by sa mali stanoviť povinnosti vývozcu.

(16)

Ak osoba dodávajúca tovar v rámci predaja na diaľku alebo uľahčujúca predaj tovaru na diaľku uvedie, že koná ako dovozca, mala by zabezpečiť, aby bol tovar v súlade s colnými predpismi a inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi na uvádzanie výrobkov na vnútorný trh Únie.

(17)

Hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú určité kritériá a podmienky na to, aby ich colné orgány považovali za obchodníkov, ktorí si plnia povinnosti a sú dôveryhodní, možno udeliť status schváleného hospodárskeho subjektu, a tým umožniť využívať uľahčenia v colných postupoch. Hoci systém schválených hospodárskych subjektov zaručuje, že obchodníci, ktorí sa podieľajú na väčšine obchodu Únie, sú dôveryhodní, vykazuje určité nedostatky, na ktoré sa poukázalo v hodnotení nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a v zisteniach Dvora audítorov. S cieľom riešiť uvedené obavy, najmä pokiaľ ide o rozdielne vnútroštátne postupy a o výzvy spojené s monitorovaním plnenia povinností schválenými hospodárskymi subjektmi, by sa príslušné pravidlá mali zmeniť tak, aby sa pre colné orgány zaviedla povinnosť monitorovať toto plnenie schválenými hospodárskymi subjektmi aspoň každé tri roky.

(18)

Zmeny v colných postupoch a spôsobe fungovania colných orgánov si vyžadujú nové partnerstvo medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi, konkrétne systém dôveryhodných a preverovaných obchodníkov. Kritériá a podmienky na získanie statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka by mali vychádzať z kritérií pre status schváleného hospodárskeho subjektu, ale zároveň by sa nimi malo zabezpečiť, aby colné orgány považovali obchodníka za transparentného. Preto je vhodné požadovať, aby dôveryhodní a preverovaní obchodníci colným orgánom poskytli prístup do svojich elektronických systémov, v ktorých si vedú evidenciu o plnení povinností a preprave ich tovaru, za predpokladu, že takýto prístup je primeraný a nevyhnutne potrebný. Takáto transparentnosť by mala byť sprevádzaná určitými výhodami, ktoré môžu zahŕňať možnosť prepustiť tovar za colné orgány bez potreby ich aktívneho zásahu, s výnimkou prípadov, keď sa podľa iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi vyžaduje predchádzajúci súhlas s prepustením, a možnosť odložiť zaplatenie colného dlhu. Status dôveryhodného a preverovaného obchodníka by sa nemal udeliť osobám, ktoré sa dopustili opakovaného alebo závažného porušenia iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi.

(19)

Na zabezpečenie integrity colnej únie a konzistentného uplatňovania statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka colnými orgánmi členských štátov je potrebné vytvoriť mechanizmus, ktorý Colnému orgánu EÚ a Komisii umožní zasiahnuť v prípadoch, keď existujú náznaky neplnenia povinností zo strany obchodníka, ktorý má status dôveryhodného a preverovaného obchodníka. Takýto mechanizmus by mal Colnému orgánu EÚ umožniť, aby v spolupráci s príslušnými colnými orgánmi overil spĺňanie požiadaviek spojených so statusom dôveryhodného a preverovaného obchodníka, najmä ak má iný členský štát, než je členský štát, v ktorom je obchodník usadený, odôvodnené pochybnosti o spĺňaní požiadaviek obchodníkom. Tento mechanizmus je nevyhnutný na to, aby sa zabránilo neoprávnenému používaniu statusu dôveryhodného a preverovaného obchodníka a vstupu na colné územie Únie cez zadné dvierka. S cieľom zabrániť rozdielom v presadzovaní práva by Komisia pre prípad, že členský štát usadenia nekoná včas alebo primerane, mala byť splnomocnená zasiahnuť prostredníctvom vykonávacieho aktu, v ktorom od tohto členského štátu bude vyžadovať, aby status dôveryhodného a preverovaného obchodníka pozastavil alebo zrušil.

(20)

Možnosť prevádzkovať colný sklad na účely predaja na diaľku by v kombinácii s inými ustanoveniami o predaji na diaľku a zjednodušeniami mala stimulovať využívanie prepravy tovaru vo veľkom objeme namiesto balíkov, čím by sa tok jednotlivých balíkov stal pre colné orgány ľahšie zvládnuteľný. Colný sklad na účely predaja na diaľku by mal zabezpečiť prepustenie tovaru do voľného obehu v čase predaja a výstupu zo skladu, čo znamená, že v čase umiestnenia tovaru do skladu musí tovar spĺňať podmienky, ktoré by sa naň vzťahovali, ak by bol v danom čase umiestnený na trh Únie. Colné orgány by mali mať možnosť skontrolovať, či je tovar dovážaný vo veľkom objeme v súlade s pravidlami trhu Únie v čase vstupu do colného skladu. Takýto colný sklad na účely predaja na diaľku by mal byť k dispozícii len pre hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú kritériá dôveryhodnosti spojené so statusom dôveryhodného a preverovaného obchodníka, aby sa zabránilo zneužitiu nedôveryhodnými hospodárskymi subjektmi.

(21)

Zmeny v colných postupoch si vyžadujú aj objasnenie úlohy colných zástupcov. Priame aj nepriame zastúpenie by malo byť naďalej možné, ale malo by sa objasniť, že nepriamy zástupca dovozcu alebo vývozcu preberá všetky povinnosti tohto dovozcu alebo vývozcu, a teda nielen povinnosť zaplatiť colný dlh alebo zaň ručiť, ale aj povinnosť dodržiavať iné právne predpisy uplatňované colnými orgánmi. Z tohto dôvodu musia mať colní zástupcovia pobyt na colnom území Únie, kde zastupujú dovozcov alebo vývozcov, aby sa zabezpečila riadna zodpovednosť za finančné a nefinančné aspekty povinností dovozcov a vývozcov. Využitie nepriameho colného zástupcu usadeného v Únii je preto dostupnou a primeranou alternatívou pre dovozcov a vývozcov, ktorí nemajú obchodnú prítomnosť v Únii. Okrem toho by colní zástupcovia usadení v tretích krajinách mali mať možnosť naďalej poskytovať svoje služby v Únii, ak zastupujú osoby, ktoré nemusia byť usadené na colnom území Únie.

(22)

Mikropodniky a malé a stredné podniky v zmysle vymedzenia v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (12) zohrávajú kľúčovú úlohu v zahraničnom obchode Únie, ale pri plnení colných požiadaviek často čelia pomerne vyššiemu administratívnemu zaťaženiu a zaťaženiu súvisiacemu s dodržiavaním predpisov. Preto je dôležité zohľadniť ich špecifickú situáciu a podporovať opatrenia, ktoré im uľahčujú dodržiavanie predpisov, a to aj prostredníctvom zjednodušených postupov, jasných usmernení a prístupného colného zastúpenia. Mali by sa prijať usmernenia s cieľom podporiť mikropodniky a malé a stredné podniky, pričom by sa mali uznať špecifické výzvy, ktorým tieto podniky čelia, a zároveň by sa mala zachovať integrita a bezpečnosť procesov zahraničného obchodu pri uplatňovaní statusu schváleného hospodárskeho subjektu a dôveryhodného a preverovaného obchodníka. Malo by sa vyvíjať nepretržité úsilie o zjednodušenie postupov a zvýšenie ich prístupnosti pre mikropodniky a malé a stredné podniky s cieľom zabezpečiť, aby sa uľahčila a podporila ich kľúčová úloha v zahraničnom obchode Únie.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotnú úroveň digitalizácie a vytvoriť rovnaké podmienky pre hospodárske subjekty vo všetkých členských štátoch, ako aj prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu by sa malo zriadiť Colné dátové centrum EÚ ako súbor centralizovaných, bezpečných a kyberneticky odolných elektronických služieb a systémov na colné účely. Colné dátové centrum EÚ by malo umožniť vykonávanie colných predpisov, ako sú: colné formality; colné kontroly; výpočet a oznámenie colného dlhu, manipulačného poplatku Únie, spotrebnej dane a DPH; správa záruk a colný dozor nad tovarom. Colné dátové centrum EÚ by malo prispievať aj k vykonávaniu iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi. Malo by zabezpečiť kvalitu, integritu, vysledovateľnosť a nespochybniteľnosť údajov, ktoré sa v ňom spracúvajú, aby odosielateľ ani príjemca nemohli neskôr spochybniť existenciu výmeny údajov. Spracúvanie údajov v Colnom dátovom centre EÚ by malo dodržiavať príslušné pravidlá kybernetickej bezpečnosti a spracúvania osobných údajov. Colné dátové centrum EÚ by mali navrhnúť spoločne Komisia a Colný orgán EÚ v spolupráci s členskými štátmi. Komisia by mala byť poverená aj úlohou vývoja, prevádzky a údržby Colného dátového centra EÚ a mala by mať možnosť zveriť túto úlohu Colnému orgánu EÚ.

(24)

So zreteľom na úlohu Colného dátového centra EÚ pri zabezpečovaní integrity a bezpečnosti údajov spracúvaných v Únii na colné účely, čo predstavuje verejný záujem a môže sa považovať za základný záujem spoločnosti, je potrebné chrániť údaje spravované v Colnom dátovom centre EÚ vrátane osobných údajov a iných citlivých údajov týkajúcich sa toku tovaru a vykonávania práva Únie a vnútroštátneho práva pred neoprávneným prístupom a akýmkoľvek iným ohrozením integrity a bezpečnosti takýchto údajov. Preto je potrebné, aby sa na infraštruktúru a služby, prostredníctvom ktorých Colné dátové centrum EÚ funguje, vzťahovali určité podmienky, aby sa v tejto súvislosti zabezpečila suverenita Únie. Dodržiavanie týchto podmienok by sa malo preukázať prostredníctvom dôkazov a v prípade kritických služieb je dôležité, aby sa tieto dôkazy doplnili bezpečnostným vyšetrovaním fyzických a právnických osôb, ako sa stanovuje v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Okrem toho by Colné dátové centrum EÚ malo byť navrhnuté tak, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo situácii odkázanosti na určitého dodávateľa.

(25)

S cieľom zabezpečiť spoľahlivosť, interoperabilitu a dlhodobú udržateľnosť Colného dátového centra EÚ je dôležité, aby jeho vývoj a údržba boli v súlade s medzinárodne uznávanými normami a najlepšími postupmi v oblasti softvérového inžinierstva, testovania systémov, pilotného testovania a postupov akceptácie. To zahŕňa komplexné testovanie funkcií a aspektov nesúvisiacich s funkciami, štruktúrované pilotné fázy so zapojením reprezentatívnych zainteresovaných strán a jasne vymedzené akceptačné kritériá na validáciu výkonnosti, súladu a bezpečnosti. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby systém mohol podporovať harmonizované colné formality v celej Únii a aby spĺňal prevádzkové požiadavky členských štátov aj hospodárskych subjektov.

(26)

Činnosti, prostredníctvom ktorých sa implementuje Colné dátové centrum EÚ, by mali zahŕňať opatrenia na zabezpečenie jeho nepretržitej dostupnosti a prevádzky, a to aj v prípade vážnej krízy. Opatrenia na zabezpečenie kontinuity činností by mali zahŕňať najmä redundanciu, mechanizmy prepnutia po poruche a protokoly na záchranu údajov, ako aj postupy, ktoré sa majú dodržať v prípade nedostupnosti alebo zlyhania Colného dátového centra EÚ. Ak Colné dátové centrum EÚ využíva fyzickú infraštruktúru, mali by sa zvážiť redundantné riešenia v geograficky rozptýlených lokalitách, aby sa v prípade poruchy jednej lokality zabezpečila kontinuita činností.

(27)

Colným dátovým centrom EÚ sa majú nahradiť existujúce elektronické systémy vyvinuté členskými štátmi a Komisiou podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, pričom počas prechodu sa niektoré z nich postupne vyraďujú. V prípade, že funkcie Colného dátového centra EÚ nebudú v stanovených lehotách k dispozícii, fungovanie týchto existujúcich vnútroštátnych elektronických systémov sa neobnoví. Preto by sa malo pre takýto prípad stanoviť dočasné riešenie. V súlade s nedávnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (13) by sa malo objasniť, že automatizovaná výmena informácií medzi hospodárskymi subjektmi, colnými orgánmi a inými zainteresovanými stranami prostredníctvom Colného dátového centra EÚ nevylučuje zodpovednosť týchto orgánov alebo týchto hospodárskych subjektov v súvislosti s príslušnými colnými postupmi. Aj v prípade, že zapojenie colného orgánu do prijatia opatrenia je obmedzené na elektronickú komunikáciu prostredníctvom Colného dátového centra EÚ, predmetné opatrenie by sa malo považovať za prijaté týmto orgánom, ako keby Colné dátové centrum EÚ konalo v jeho mene.

(28)

Colné dátové centrum EÚ by malo umožňovať výmenu údajov s inými systémami, platformami alebo prostrediami na účely zvýšenia kvality údajov, ktoré colné orgány používajú pri plnení svojich úloh, ako aj na spoločné využívanie príslušných colných údajov s inými orgánmi s cieľom zvýšiť účinnosť kontrol na vnútornom trhu. V súlade s prístupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/903 (14) a v oznámení Komisie z 23. marca 2017 s názvom „Európsky rámec interoperability – stratégia vykonávania“ by Colné dátové centrum EÚ malo podporovať cezhraničnú a medzisektorovú interoperabilitu v Európe. Malo by využívať potenciál existujúcich zdrojov informácií o rizikách dostupných na úrovni Únie, ako sú systémy rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) a pre nepotravinové výrobky (Safety Gate), Informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ICSMS) a portál na presadzovanie práv duševného vlastníctva. Malo by podporiť rozvoj strategickej a operačnej spolupráce vrátane výmeny informácií a interoperability medzi colnými a inými orgánmi, subjektmi a útvarmi v rámci ich príslušných právomocí. Okrem toho by Colné dátové centrum EÚ malo poskytovať širokú škálu pokročilých analýz údajov, a to aj s využitím umelej inteligencie. Táto analýza údajov by mala uľahčovať analýzu rizika, ekonomickú analýzu a prediktívnu analýzu s cieľom predvídať možné riziká spojené so zásielkami prichádzajúcimi do Únie alebo odchádzajúcimi z nej.

(29)

V záujme lepšieho dohľadu nad obchodnými tokmi a efektívnejšieho spôsobu spolupráce s inými príslušnými orgánmi než colnými orgánmi by Colné dátové centrum EÚ malo byť schopné využívať rámec spolupráce v rámci prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo a v prípade, že tento rámec nie je možné využiť, ponúknuť týmto príslušným orgánom osobitnú službu, prostredníctvom ktorej môžu získavať relevantné údaje, poskytovať informácie colným orgánom a spoločne ich využívať a zabezpečiť spĺňanie sektorových požiadaviek. Uvedená osobitná služba by bola potrebná, ak by iné príslušné orgány nemali elektronický systém, ktorý by sa dal prepojiť s Colným dátovým centrom EÚ.

(30)

S cieľom otestovať funkcie Colného dátového centra EÚ pred tým, ako sa uvedie do prevádzky pre všetky hospodárske subjekty bez ohľadu na ich status alebo príslušný colný postup, je vhodné umožniť Komisii, aby rozhodla, že zavedie pilotnú fázu na dobrovoľnom základe. V rámci takejto pilotnej prevádzky by sa otestovalo vykonávanie niektorých procesov a funkcií na dobrovoľnom základe bez právnej povinnosti. V záujme transparentnosti a poskytovania informácií zainteresovaným stranám je dôležité, aby Komisia zverejnila informácie o plánovaní, organizácii a trvaní tejto pilotnej fázy a o funkciách, ktoré sa majú využívať a otestovať.

(31)

Orgány, podniky, spotrebitelia a obyvatelia by mali mať možnosť nahlasovať tovar, ktorý sa má doviezť do Únie alebo z nej vyviezť a ktorý nie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie uplatňovanými colnými orgánmi. Nahlásené informácie o tomto tovare by mali byť dostupné v Colnom dátovom centre EÚ a malo by byť možné použiť ich na účely riadenia rizika.

(32)

Popri Colnom dátovom centre EÚ by členské štáty mali mať naďalej možnosť vyvíjať vlastné aplikácie na využívanie údajov z Colného dátového centra EÚ. Členské štáty majú zabezpečiť, aby ich aplikácie boli v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (15), najmä pokiaľ ide o opatrenia na riadenie kybernetickobezpečnostných rizík. S cieľom skrátiť čas potrebný na uvedenie na trh by členské štáty mali mať možnosť zveriť Colnému orgánu EÚ finančné prostriedky a mandát na vývoj takýchto aplikácií. V takých prípadoch by mal Colný orgán EÚ vyvíjať aplikácie v prospech všetkých členských štátov. To by sa dalo dosiahnuť vytvorením aplikácií s otvoreným zdrojovým kódom bez odkázanosti na určitého dodávateľa, a to podľa rámca pre spoločné využívanie a opakované použitie IT riešení.

(33)

Colné dátové centrum EÚ by malo umožňovať tok údajov. Používatelia by mali mať možnosť zasielať do Colného dátového centra EÚ a spracúvať v ňom všetky relevantné údaje potrebné na plnenie ich povinností podľa colných predpisov. Uvedené údaje by sa mali spracúvať na úrovni Únie a mali by byť doplnené o analýzu rizika v rámci celej Únie. Výsledné údaje by sa mali sprístupniť colným orgánom členských štátov, ktoré by ich potom spracúvali na účely plnenia svojich povinností. Nakoniec by sa výsledky kontrol vykonaných po spracúvaní údajov z Colného dátového centra EÚ mali opäť oznámiť dátovému centru. Je dôležité, aby Colné dátové centrum EÚ umožňovalo spracúvať údaje, ktoré sú v ňom k dispozícii, s minimálnym oneskorením.

(34)

Údaje odosielané do Colného dátového centra EÚ sú z veľkej časti údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi a ktoré zasielajú hospodárske subjekty a týkajú sa tovaru, s ktorým tieto subjekty obchodujú. Napriek tomu by uvedené údaje mohli obsahovať aj osobné údaje, najmä mená osôb konajúcich za hospodársky subjekt alebo orgán. S cieľom zabezpečiť rovnakú ochranu osobných údajov a obchodných informácií by sa mali stanoviť osobitné pravidlá prístupu, pravidlá dôvernosti a podmienky používania Colného dátového centra EÚ. Predovšetkým by sa malo stanoviť, ktoré ďalšie subjekty popri dotknutých osobách, Komisii, colných orgánoch a Colnom orgáne EÚ môžu mať prístup k údajom dostupným v Colnom dátovom centre EÚ alebo ich spracúvať, pričom by sa mali vyvážiť potreby uvedených subjektov s potrebou zabezpečiť, aby sa osobné a dôverné údaje získané na colné účely používali na ďalšie účely len v minimálnom potrebnom rozsahu.

(35)

Členské štáty by mali mať možnosť po konzultácii s Komisiou určiť konkrétne údaje, ktorých poskytnutie by poškodilo ich základné bezpečnostné záujmy, aby boli v rámci Colného dátového centra EÚ technicky označené tak, aby ich ďalšie spracúvanie bolo obmedzené na príslušné orgány dotknutého členského štátu, pokiaľ uvedené orgány výslovne nepovolia ďalšie spracúvanie. Osoba, ktorá zasiela údaje do Colného dátového centra EÚ, by mala jasne označiť obmedzenia spracúvania takých údajov, ktoré sa môžu týkať konkrétnych dodávateľských reťazcov alebo konkrétnych kategórií údajov. Aby mohol dotknutý členský štát využiť túto možnosť, mal by informovať Komisiu o konkrétnych základných bezpečnostných záujmoch, ktoré sú ohrozené, a vysvetliť, prečo sa domnieva, že by uvedené záujmy nemohli byť dostatočne ochránené podľa všeobecného rámca ustanovení týkajúcich sa spracúvania údajov v Colnom dátovom centre EÚ.

(36)

Pod podmienkou dodržania pravidiel ochrany údajov, najmä pravidiel týkajúcich sa citlivých colných údajov a citlivých obchodných údajov, by sa súhrnné colné údaje, ktoré nie sú dôverné, osobné ani citlivé z obchodného hľadiska, mohli na základe riadne odôvodnenej žiadosti sprístupniť tretím stranám na konkrétne účely.

(37)

S cieľom zabezpečiť, aby Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) mohol vykonávať svoje vyšetrovacie právomoci v súvislosti s podvodnými činnosťami, ktoré poškodzujú záujmy Únie, by mal mať veľmi podobný prístup k údajom z Colného dátového centra EÚ ako Komisia. OLAF by preto mal byť oprávnený spracúvať uvedené údaje v súlade s podmienkami týkajúcimi sa ochrany údajov stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadenia Rady (ES) č. 515/97 (17).

(38)

Podobne by Európska prokuratúra mala mať možnosť na požiadanie získať údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ s cieľom zabezpečiť, aby mohla viesť vyšetrovania týkajúce sa colných záležitostí.

(39)

Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) by mala mať možnosť na požiadanie získať údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ, aby mohla vykonávať svoje úlohy uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (18). Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (ďalej len „Frontex“) by mala mať možnosť na požiadanie získať iné ako osobné údaje dostupné v Colnom dátovom centre EÚ.

(40)

V záujme zachovania funkcií, ktoré sa vykonávajú vo vnútroštátnych informačných systémoch členských štátov, by daňové orgány členských štátov mali mať možnosť spracúvať údaje priamo v rámci Colného dátového centra EÚ. Orgány zodpovedné za bezpečnosť potravín v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (19) a orgány zodpovedné za dohľad nad trhom v súlade s nariadením (EÚ) 2019/1020 by mali mať k dispozícii správne služby a nástroje v Colnom dátovom centre EÚ, aby mohli využívať relevantné colné údaje a prispievať tak k presadzovaniu príslušných právnych predpisov Únie a spolupracovať s colnými orgánmi s cieľom minimalizovať riziko, že sa do Únie dostanú výrobky, ktoré nie sú v súlade s predpismi.

(41)

Podľa článku 24 nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (20) majú Colný orgán EÚ a príslušné colné orgány bez zbytočného odkladu oznámiť Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou by Európska prokuratúra mohla uplatniť svoju právomoc v súlade s článkom 22 a článkom 25 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia. Colný orgán EÚ a príslušné colné orgány by sa mali zdržať prijímania opatrení, ktoré by mohli ohroziť dôvernosť akéhokoľvek vyšetrovania trestného činu týkajúceho sa tých istých skutočností, ktoré vykonáva príslušný vnútroštátny súdny orgán alebo orgán presadzovania práva alebo Európska prokuratúra.

(42)

Pravidlá a ustanovenia týkajúce sa prístupu do Colného dátového centra EÚ a výmeny informácií by nemali mať vplyv na colný informačný systém (CIS) zriadený nariadením (ES) č. 515/97 a na oznamovacie povinnosti v súvislosti so situačnou informovanosťou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 (21).

(43)

Komisia by mala stanoviť vykonávacie pravidlá, v ktorých sa stanovia spôsoby prístupu dotknutých orgánov do Colného dátového centra EÚ, a to po posúdení existujúcich záruk, ktoré má každý orgán alebo kategória orgánov zavedené na zabezpečenie správneho zaobchádzania s osobnými a citlivými obchodnými údajmi.

(44)

Je vhodné, aby Colné dátové centrum EÚ uchovávalo osobné údaje maximálne na obdobie 10 rokov. Uvedené obdobie je opodstatnené vzhľadom na možnosť colných orgánov oznámiť colný dlh až 10 rokov po získaní potrebných informácií o zásielke, ako aj na zabezpečenie toho, aby Komisia, Colný orgán EÚ, OLAF, Európska prokuratúra, colné orgány a iné príslušné orgány mohli krížovo kontrolovať informácie/vykonať krížovú kontrolu informácií v Colnom dátovom centre EÚ s informáciami uloženými v iných systémoch a informáciami, ktoré si s inými systémami vymieňajú. Okrem toho by uvedené obdobie malo byť zosúladené s obdobím uchovávania požadovaným v iných právnych predpisoch uplatňovaných colnými orgánmi, ak sú tieto právne predpisy relevantné pre colné kontroly. Takisto je vhodné, aby sa vždy, keď sa osobné údaje vyžadujú na účely súdnych a správnych konaní, vyšetrovaní a počas kontrol po prepustení, pozastavilo plynutie obdobia uchovávania, aby sa zabránilo tomu, že sa osobné údaje vymažú, a teda nebude možné ich na tieto účely použiť.

(45)

Ochrana osobných a iných údajov v Colnom dátovom centre EÚ by mala zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa obmedzenia práv dotknutých osôb. Colné orgány, Komisia alebo Colný orgán EÚ by preto mali mať možnosť obmedziť právo dotknutých osôb, ak je to potrebné na zabezpečenie toho, aby neboli ohrozené činnosti presadzovania práva, analýza rizika a colné kontroly. Okrem toho by sa takéto obmedzenia mohli uplatňovať aj v prípade, že je to potrebné na účely ochrany súdnych alebo správnych konaní v nadväznosti na činnosti presadzovania práva. Takéto obmedzenia by mali byť riadne odôvodnené vzhľadom na činnosti a právomoci colných orgánov, Komisie alebo Colného orgánu EÚ a obmedzené na čas potrebný na zachovanie týchto právomocí.

(46)

Každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (22) alebo (EÚ) 2018/1725 (23) alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (24) v rámci ich príslušného rozsahu pôsobnosti. Každý orgán alebo subjekt iný než colné orgány, Komisia a Colný orgán EÚ, ktorý spracúva osobné údaje v Colnom dátovom centre EÚ, sa má v súlade s platnými pravidlami považovať za prevádzkovateľa.

(47)

S cieľom zabezpečiť interoperabilitu a výmenu údajov s niektorými inými necolnými systémami Únie a v súvislosti s colnými formalitami uvedenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 (25) by sa do Colného dátového centra EÚ mal integrovať systém centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo na výmenu osvedčení (EU CWS-CERTEX) zriadený uvedeným nariadením. Kým sa systém EU CWS-CERTEX do Colného dátového centra EÚ plne neintegruje, malo by Colné dátové centrum EÚ vykonávať obchodnú a technickú transformáciu údajov s cieľom umožniť výmenu údajov prostredníctvom systému EU CWS-CERTEX.

(48)

Mali by sa vymedziť požiadavky na údaje s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom spoločné usmernenia týkajúce sa údajov, ktoré potrebujú, aby mohli plniť svoje ciele, najmä v súvislosti s vykonávaním colných predpisov. Colné dátové centrum EÚ bude jedinečným miestom pre vkladanie takýchto údajov, a preto by sa pravidlá ich formátovania a kódovania mali stanoviť v technických špecifikáciách Colného dátového centra EÚ, ktoré sú flexibilnejším nástrojom ako právne pravidlá. Je však potrebný harmonizovaný model colných údajov so sémantickými požiadavkami na údaje.

(49)

Únijná vrstva riadenia colného rizika je základom pre zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania colných kontrol v členských štátoch. V súčasnosti existuje spoločný rámec riadenia rizika, ktorý zahŕňa možnosť identifikovať spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika v oblasti finančných rizík na vykonávanie colných kontrol, má však značné nedostatky. S cieľom riešiť nedostatočne harmonizované uplatňovanie colných kontrol a nedostatočne harmonizované riadenie rizika, ktoré poškodzujú finančné a nefinančné záujmy Únie a členských štátov, je vhodné zrevidovať pravidlá týkajúce sa riadenia rizika s cieľom zaviesť spoľahlivejší prístup k riadeniu rizika, ktorý by bol zameraný na finančné aj nefinančné riziká. To zahŕňa riešenie štrukturálnych výziev v oblasti riadenia finančných rizík, ktoré identifikoval Dvor audítorov. Predovšetkým by sa malo opísať, ktoré činnosti sú súčasťou riadenia colného rizika, a to v rámci prístupu založeného na cykloch. Takisto je dôležité určiť úlohy a povinnosti Komisie, Colného orgánu EÚ a colných orgánov členských štátov. Ďalej je dôležité splnomocniť Komisiu, aby určila spoločné prioritné oblasti kontroly a spoločné kritériá a normy rizika a aby identifikovala konkrétne oblasti v pôsobnosti iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi, ktoré by mali mať prioritu v rámci spoločného riadenia rizika a kontrol bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť.

(50)

Mali by sa preto zaviesť činnosti riadenia rizika na úrovni Únie a ustanovenia na zabezpečenie získavania komplexných údajov relevantných pre riadenie rizika na úrovni Únie vrátane výsledkov a hodnotenia všetkých kontrol. Mala by sa stanoviť spoločná analýza rizika a vydávanie zodpovedajúcich odporúčaní Únie týkajúcich sa kontroly colným orgánom. V súlade so zásadou „dodržiavaj alebo vysvetli“ by sa tieto odporúčania v oblasti kontroly mali dodržiavať alebo by sa mali uviesť presvedčivé dôvody, pre ktoré sa nedodržali. Mala by sa stanoviť aj možnosť vydať pokyn, že tovar s miestom určenia v Únii sa nemá nakladať ani prepravovať. Analýza rizík a hrozieb na úrovni Únie by mala vychádzať z priebežne aktualizovaných údajov na úrovni Únie a na jej základe by sa mali určiť opatrenia a kontroly, ktoré sa majú vykonať na hraničných priechodoch v miestach vstupu na územie Únie a miestach výstupu z neho.

(51)

Predovšetkým v rámci spolupráce s orgánmi presadzovania práva a bezpečnostnými orgánmi by riadenie rizika na úrovni Únie malo podľa možnosti prispievať k strategickým analýzam a posúdeniam hrozieb vykonávaným na úrovni Únie vrátane tých, ktoré vykonávajú Europol a Frontex s cieľom prispieť k efektívnemu a účinnému predchádzaniu trestnej činnosti a boju proti nej. Porušenie colných predpisov a iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi by malo mať vplyv na rizikový profil dovozcov vrátane dovozcov na účely predaja na diaľku alebo vývozcov.

(52)

Proces umiestnenia tovaru do colného režimu je potrebné prehodnotiť tak, aby odrážal nové úlohy a povinnosti osôb zapojených do uvedeného režimu. Zodpovednosť za poskytovanie informácií colným orgánom má teda prevziať osoba zodpovedná za tovar, konkrétne dovozca, vývozca alebo držiteľ režimu tranzit, a nie deklarant. Zodpovedná osoba by mala poskytnúť alebo sprístupniť údaje colným orgánom, hneď ako sú tieto údaje k dispozícii, a v každom prípade pred umiestnením tovaru do colného režimu, aby colné orgány mohli vykonať analýzu rizika a prijať vhodné opatrenia.

(53)

V prípade elektronického obchodu a vzhľadom na vyšší objem transakcií elektronického obchodu je však vhodné, aby osoby, ktoré využívajú osobitnú úpravu stanovenú v hlave XII kapitole 6 oddiele 4 smernice 2006/112/ES (ďalej len „úprava jednotného kontaktného miesta pre dovoz“ alebo „úprava IOSS“), poskytli údaje o predaji tovaru, ktorý sa má doviezť, najneskôr v deň po prijatí platby.

(54)

Colné orgány by za riadne odôvodnených okolností mali mať možnosť povoliť dôveryhodným a preverovaným obchodníkom, aby doplnili údaje o svojom prepustenom tovare neskôr, keďže uvedení obchodníci s colnými orgánmi priebežne zdieľajú údaje o svojich transakciách a môžu sa považovať za spoľahlivých. Takéto okolnosti by mohli súvisieť s podpornými dokladmi alebo s nemožnosťou určiť konečnú colnú hodnotu tovaru v okamihu prepustenia.

(55)

S cieľom zjednodušiť colný postup pri vstupe tovaru na colné územie Únie a zároveň zabezpečiť, aby za tento tovar bola zodpovedná jediná osoba, by rôzni účastníci dodávateľského reťazca mali poskytnúť svoju časť príslušných informácií o dotknutom tovare a prepojiť ich s konkrétnou zásielkou. Tovar by mal vstúpiť na colné územie Únie len vtedy, ak existuje dovozca alebo nepriamy zástupca konajúci v mene dovozcu, ktorý je usadený v Únii a preberá zodpovednosť za daný tovar. Dovozca alebo nepriamy zástupca konajúci v mene dovozcu by mal poskytnúť colným orgánom informácie o tovare a colnom režime, do ktorého by mal byť tovar umiestnený, pričom by tak mal urobiť čo najskôr, pokiaľ možno ešte pred fyzickým príchodom tovaru. Poskytovateľ služieb alebo colný zástupca by mal byť schopný poskytnúť informácie v mene a na účet dovozcu, ale dovozca by mal zostať zodpovedný za zabezpečenie súladu tovaru s predpismi, pokiaľ ide o finančné a nefinančné riziká. Aj dopravcovia, ktorí tovar privážajú, by mali poskytnúť určité informácie o tovare pred nakládkou alebo príchodom (ďalej len „predbežné informácie o náklade“) a mali by prepojiť svoje informácie s informáciami dovozcu, ak boli predtým predložené, pričom nemusia mať nutne prístup ku všetkým údajom, ktoré poskytol dovozca. Okrem toho by v záujme zohľadnenia zložitejších dodávateľských reťazcov a dopravných sietí malo byť možné vyžadovať, aby informácie o tovare, ktorý sa má prepraviť na colné územie Únie, doplnili aj niektoré iné osoby. Dovozca, dopravca alebo akákoľvek iná osoba, ktorá predkladá informácie colným orgánom, by mala byť povinná ich opraviť, ak vie, že informácie už nie sú správne, avšak skôr, ako colné orgány zistia nezrovnalosti, ktoré zamýšľajú skontrolovať.

(56)

Tovar, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý sa prepravuje na colné územie Únie, by sa mal považovať za dočasne uskladnený od okamihu, keď dopravca oznámi jeho príchod, až do jeho umiestnenia do colného režimu, pokiaľ už nie je umiestnený do režimu tranzit. S cieľom zabezpečiť primeraný colný dohľad by táto situácia mala byť časovo obmedzená a okrem výnimočných prípadov by nemala trvať dlhšie ako 90 dní.

(57)

Je potrebné zachovať pravidlá, ktoré určujú, či ide o tovar Únie alebo tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a či pre status tovaru Únie platí domnienka alebo ho treba preukázať, najmä ak tovar dočasne opustí colné územie Únie.

(58)

Keď colné orgány získajú informácie potrebné pre príslušný colný režim, mali by na základe analýzy rizika rozhodnúť, či vykonajú ďalšie kontroly tovaru, prepustia ho, odmietnu alebo pozastavia jeho prepustenie, prípadne nechajú uplynúť čas, v dôsledku čoho sa tovar bude považovať za prepustený. Colné orgány by v prípade potreby mali prijať takéto rozhodnutie v spolupráci s inými príslušnými orgánmi. V súlade s tým by colné orgány mali odmietnuť prepustenie tovaru, ak majú dôkaz, že tovar nie je v súlade s platnými právnymi požiadavkami. Zistenie, že hospodársky subjekt opakovane systematicky porušuje predpisy v súvislosti s predajom na diaľku by malo predstavovať takýto dôkaz na obdobie najmenej šiestich mesiacov pre všetok tovar, ktorého príchod daný hospodársky subjekt oznámil na účely prepustenia do voľného obehu. Ak colné orgány potrebujú konzultovať s inými príslušnými orgánmi, aby určili, či je tovar v súlade s platnými právnymi požiadavkami, mali by pozastaviť prepustenie tohto tovaru aspoň dovtedy, kým sa konzultácie neuskutočnia. V takýchto prípadoch by následné rozhodnutie colných orgánov o tovare malo závisieť od odpovede iných príslušných orgánov. Aby sa predišlo blokovaniu obchodníkov aj orgánov v prípadoch, keď si vyvodenie záveru o súlade vyžaduje určitý čas, colné orgány by mali mať možnosť prepustiť tovar pod podmienkou, že obchodník ich bude naďalej informovať o umiestnení tovaru.

(59)

S cieľom poskytnúť právnu istotu obchodníkom, ktorí poskytli informácie včas, bez toho, aby boli colné orgány povinné reagovať na každú zásielku, by sa tovar, ktorý nebol vybraný na kontrolu po uplynutí primeranej lehoty, mal považovať za prepustený. Komisia by mala byť oprávnená stanoviť uvedenú lehotu v delegovaných aktoch a v prípade potreby ho prispôsobiť príslušnému druhu dopravy alebo druhu hraničného priechodu.

(60)

Keďže dôveryhodní a preverovaní obchodníci sa považujú za spoľahlivých a colným orgánom poskytujú údaje o preprave tovaru a súlade v rámci technických možností čo najbližšie k reálnemu času, ako aj úplný prístup k svojim systémom, evidencii a operáciám, takíto obchodníci by mali mať možnosť prepustiť svoj tovar pod dohľadom colných orgánov bez toho, aby čakali na ich zásah. Dôveryhodní a preverovaní obchodníci by preto mali mať možnosť prepustiť tovar v mene colných orgánov pri prijatí tohto tovaru v mieste podnikania dovozcu, vlastníka alebo príjemcu alebo pri odoslaní z miesta podnikania vývozcu, vlastníka alebo odosielateľa. Keďže dôveryhodní a preverovaní obchodníci majú fungovať transparentne, každý príchod a doručenie tovaru by sa mali náležite zaznamenať v Colnom dátovom centre EÚ. V prípade vzniku problémov by dôveryhodní a preverovaní obchodníci mali mať povinnosť informovať colné orgány, aby tieto orgány mohli prijať konečné rozhodnutie vo veci prepustenia tovaru. Ak sú systémy vnútornej kontroly dôveryhodných a preverovaných obchodníkov dostatočne spoľahlivé, colné orgány by mali mať možnosť v spolupráci s inými príslušnými orgánmi týmto obchodníkom povoliť, aby určité kontroly vykonali samostatne. Colné orgány by si však mali zachovať možnosť tovar kedykoľvek skontrolovať.

(61)

Je vhodné stanoviť opatrenia na reguláciu prechodu zo systému založeného na colných vyhláseniach na systém založený na poskytovaní alebo sprístupňovaní informácií Colnému dátovému centru EÚ. Počas prechodného obdobia by hospodárske subjekty mali mať možnosť podávať colné vyhlásenia, aby deklarovali svoj úmysel umiestniť tovar do colného režimu. Len čo však budú k dispozícii spôsobilosti Colného dátového centra EÚ, mali by mať hospodárske subjekty takisto možnosť poskytnúť alebo sprístupniť informácie colným orgánom prostredníctvom Colného dátového centra EÚ a colné orgány by už nemali žiadnemu hospodárskemu subjektu povoliť žiadať o zjednodušenia v súvislosti s colným vyhlásením. Po skončení prechodného obdobia prestanú colné vyhlásenia existovať, preto by mali všetky povolenia stratiť platnosť. Pokiaľ ide o predaj tovaru na diaľku, prechodné obdobie na podávanie colných vyhlásení by sa malo obmedziť dovtedy, kým nebudú k dispozícii spôsobilosti Colného dátového centra EÚ na spracúvanie príslušných údajov o predaji na diaľku.

(62)

Presná identifikácia osoby konajúcej ako „dovozca“ závisí od štádia a povahy predmetného colného postupu. V jednom momente by mal existovať len jeden dovozca.

(63)

V prípade predaja na diaľku sa za osobu, ktorá dodáva tovar v rámci predaja na diaľku alebo uľahčuje predaj tovaru na diaľku, považuje osoba, ktorá určuje, že tovar z tretej krajiny sa má prepraviť na colné územie Únie, pretože určuje dodávateľský reťazec a je zodpovedná za riziko straty, poškodenia alebo oneskorenia až do dodania tovaru spotrebiteľovi. Preto v prípade predaja na diaľku bude na účely prepustenia tovaru do voľného obehu dovozcom buď osoba dodávajúca tovar v rámci predaja na diaľku, alebo osoba uľahčujúca predaj tovaru na diaľku, a to v závislosti od dohodnutých dojednaní, a týmto spôsobom určený dovozca by sa mal takto označiť.

(64)

Osoba dodávajúca tovar v rámci predaja na diaľku alebo uľahčujúca predaj tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť z tretích krajín na colné územie Únie, ktorá je dovozcom, by mala byť zodpovedná za poskytnutie požadovaných informácií o predaji na diaľku colným orgánom pred prepustením tovaru. Takto identifikovaná osoba by mala plniť povinnosti dovozcu.

(65)

Ak osoba dodávajúca tovar v rámci predaja na diaľku alebo uľahčujúca predaj tovaru na diaľku, ktorý sa má doviezť z tretích krajín na colné územie Únie, nie je usadená na colnom území Únie, malo by byť možné umiestniť tovar do colného režimu, ak nepriamy zástupca so statusom schváleného hospodárskeho subjektu umiestňuje tovar vo vlastnom mene a na účet dovozcu na účely predaja na diaľku a v tejto súvislosti preberá povinnosti dovozcu na účely predaja na diaľku.

(66)

Ustanovenia tohto nariadenia vrátane tých, ktoré sa týkajú dovozcu na účely predaja na diaľku, nepredstavujú pre poskytovateľov sprostredkovateľských služieb právne ani fakticky všeobecnú monitorovaciu povinnosť.

(67)

V článku 29 ZFEÚ sa požaduje, aby sa výrobky pochádzajúce z tretích krajín považovali za výrobky vo voľnom obehu, ak splnili dovozné formality a boli vybrané clá alebo poplatky s rovnocenným účinkom. Prepustenie do voľného obehu by sa však nemalo považovať za dôkaz súladu s colnými predpismi a inými právnymi predpismi uplatňovanými colnými orgánmi.

(68)

Proces prepravy tovaru z colného územia Únie by sa mal zefektívniť a zjednodušiť v súlade so vstupným procesom. Preto je primerané požadovať, aby za tento tovar niesla zodpovednosť osoba usadená v Únii, konkrétne jeho vývozca. Vývozca by mal pred prepravením tovaru z Únie colným úradom poskytnúť alebo sprístupniť relevantné informácie, v rámci ktorých uvedie, či pri vyvážanom tovare ide o tovar Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie, a informácie podľa potreby prispôsobiť.

(69)

Aby sa zabezpečilo náležité riadenie rizika pre tovar prepravovaný z colného územia Únie, pred tým, ako tovar toto územie opustí, by colný orgán zodpovedný za vývoz mal mať povinnosť vykonať analýzu rizika na základe informácií o tovare a prijať primerané opatrenia alebo požadovať ich prijatie. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať požiadavku, aby sa okrem opatrení stanovených pre umiestnenie tovaru do colného režimu, ktoré sa vzťahujú aj na tovar, ktorý sa má vyviezť, vykonali aj kontroly colným orgánom zodpovedným za miesto odoslania tovaru a za miesto výstupu a v prípade potreby inými príslušnými orgánmi.

(70)

Aby sa zabezpečila aj transparentnosť režimov s podmienečným oslobodením od cla, je vhodné zefektívniť ustanovenia týkajúce sa požiadaviek pre povolenia na osobitné colné režimy. V záujme jasnosti a právnej istoty by sa predovšetkým mali v delegovaných aktoch kodifikovať a upraviť podmienky na stanovenie toho, či je potrebné stanovisko na úrovni Únie, ktorým by sa posúdilo, či udelenie povolenia môže nepriaznivo ovplyvniť záujmy výrobcov z Únie, tzv. preskúmanie hospodárskych podmienok. Keďže vplyv na záujmy výrobcov z Únie môže závisieť od množstva tovaru umiestneného do osobitného colného režimu, mala by sa stanoviť určitá prahová hodnota, do dosiahnutia ktorej sa odhaduje, že nedochádza k nepriaznivému vplyvu na takéto záujmy.

(71)

Článok 9 Revidovaného dohovoru o plavbe na Rýne odkazuje na prílohu (ďalej len „Rýnsky manifest“), ktorou sa uľahčila preprava tovaru na rieke Rýn a jeho príslušných prítokoch tým, že sa považuje za colný režim tranzit cez štátne hranice štyroch členských štátov, konkrétne Belgicka, Nemecka, Francúzska a Holandska, ako aj Švajčiarska. Podľa informácií od colných správ sa Rýnsky manifest v praxi ako colný režim tranzit v členských štátoch hraničiacich s Rýnom už neuplatňuje. Namiesto toho sa teraz tovar na Rýne a jeho prítokoch prepravuje s využitím colného režimu tranzit Únie stanoveného nariadením (EÚ) č. 952/2013, a to prostredníctvom nového počítačového tranzitného systému (NCTS). Preto je vhodné odstrániť odkazy na Rýnsky manifest v prípadoch, v ktorých sa preprava tovaru považuje za vonkajší alebo vnútorný tranzit Únie.

(72)

S cieľom zvýšiť transparentnosť týkajúcu sa osoby, ktorá zodpovedá za splnenie povinností vyplývajúcich z colného režimu tranzit Únie a za obsah zásielky a riziká s ňou spojené, je vhodné požadovať, aby držiteľ režimu tranzit poskytol aspoň informácie o dovozcovi alebo vývozcovi, ktorý inicioval prepravu tovaru, a o dopravnom prostriedku, ako aj identifikáciu tovaru umiestneného do tohto režimu. Na základe takýchto informácií by colné orgány mohli účinnejšie vykonávať dohľad nad dotknutým colným režimom tranzit Únie, ako aj analýzu rizika. Colný režim tranzit Únie by mal byť povinný, pokiaľ tovar nie je umiestený do iného colného režimu bezprostredne po vstupe na colné územie Únie alebo výstupe z neho. Ak dovozca alebo vývozca ešte nie je známy, mal by sa za dovozcu alebo vývozcu považovať držiteľ tovaru a mal by byť zodpovedný za zaplatenie ciel a iných daní a platieb. Ak tovar dováža alebo vyváža dôveryhodný a preverovaný obchodník, colný režim tranzit Únie by sa mal nahradiť colným dohľadom.

(73)

V zmene prílohy 6 k Colnému dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (ďalej len „Dohovor TIR“) (26), ktorá nadobudla platnosť 1. júna 2021, došlo k úprave vysvetlivky 0.49 s cieľom priznať hospodárskym subjektom spĺňajúcim určité požiadavky možnosť stať sa „schváleným odosielateľom“, ako obdoba existujúcich uľahčení poskytovaných hospodárskym subjektom uznaným za „schváleného príjemcu“. Preto je potrebné zahrnúť túto novú možnosť do tohto nariadenia s cieľom zosúladiť colné predpisy Únie s touto medzinárodnou dohodou.

(74)

Zrušenie oslobodenia od cla pri dovoze tovaru s hodnotou nepresahujúcou 150 EUR zahŕňa uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa určenia colnej hodnoty na vyberanie valorického cla vo vzťahu k dovážanému tovaru nakupovanému v rámci transakcií elektronického obchodu medzi podnikmi a zákazníkmi v zmysle vymedzenia v smernici 2006/112/ES. Takýto predaj na diaľku by mal predstavovať základ pre vyhlásenie o colnej hodnote podľa metódy prevodnej hodnoty. Uvedená zásada sa uplatňuje aj v situáciách, keď sa tovar v rámci predaja na diaľku nekupuje pred jeho prepravou na colné územie Únie, ale počas jeho umiestnenia do colného režimu colné uskladňovanie.

(75)

Transakcie pri predaji na diaľku sa výrazne líšia od tradičných transakcií medzi podnikmi, čo vedie k väčšej zložitosti. Uvedené rozdiely majú vplyv na to, ako colné orgány skutočne uplatňujú pravidlá určovania colnej hodnoty v praxi. Medzi osobitné výzvy patrí obrovský rozsah a rýchlosť, s akou sa uzatvárajú transakcie v rámci elektronického obchodu, veľký počet zapojených kupujúcich a predávajúcich a rozptyl predaja. Vzhľadom na špecifickosť elektronického obchodu, ako aj úlohu colných orgánov pri prispievaní k hladkému fungovaniu vnútorného trhu, ak v colnom konaní zameranom na overenie správnosti deklarovanej prevodnej hodnoty tovaru zakúpeného v rámci predaja na diaľku dovozca nerozptýli odôvodnené pochybnosti o tom, či deklarovaná prevodná hodnota odráža cenu skutočne zaplatenú alebo ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, a v dôsledku toho sa pôvodne deklarovaná prevodná hodnota zamietne, colné orgány by mali mať možnosť uplatniť flexibilitu pri určovaní vhodnej náhradnej metódy určovania hodnoty na opätovné určenie colnej hodnoty tohto tovaru.

(76)

V súčasnosti colný dlh vyberá členský štát, v ktorom bolo podané colné vyhlásenie. Obchodník si môže vybrať, či ho chce podať v krajine prvého vstupu alebo využiť colný režim a zaplatiť clo v inom členskom štáte. V prípade dôveryhodných a preverovaných obchodníkov je vhodné použiť odlišné pravidlá na vymedzenie miesta, kde vzniká colný dlh tak, aby sa dovozné clo platilo členskému štátu, v ktorom je obchodník usadený. Je to tak vhodné, pretože ide o miesto, kde má colný orgán najúplnejšie znalosti evidencie, operácií a komerčného správania príslušných hospodárskych subjektov. Colný dlh iných hospodárskych subjektov, než sú dôveryhodní a preverovaní obchodníci, by mal vznikať na mieste, kde sa tovar fyzicky nachádza, a to aspoň dovtedy, kým nedôjde k zhodnoteniu modelu dohľadu.

(77)

V prípade transakcií elektronického obchodu je za colný dlh zodpovedný dovozca na účely predaja na diaľku. Ak sa využije úprava IOSS, colný dlh by mal vzniknúť v čase prijatia platby za online predaj. Ak sa táto úprava nevyužije, colný dlh by mal vzniknúť, keď sa v členských štátoch, do ktorých sa má tovar dodať, oznámi dostupnosť tovaru.

(78)

Na pokrytie rastúcich nákladov na vybavovanie obrovského počtu žiadostí o umiestnenie tovaru predávaného v rámci predaja na diaľku do colného režimu prepustenie do voľného obehu by sa mal stanoviť manipulačný poplatok Únie úmerný približným nákladom na služby úzko súvisiace s colným dohľadom nad takýmto tovarom, keďže tento tovar sa priamo zasiela spotrebiteľovi, čo znemožňuje, aby ho po colnom konaní skontrolovali iné orgány. Hoci bude na členských štátoch, aby rozhodli, či od hospodárskych subjektov budú vyžadovať náhradu nákladov na výnimočné kontrolné opatrenia alebo nákladov, ktoré vznikli iným než colným orgánom v súvislosti s overovaním alebo zničením tovaru, manipulačný poplatok Únie by mal pokrývať najmä náklady na kontrolu údajov a vykonanie analýzy rizík, ako aj náklady na relevantnú infraštruktúru a kontroly vrátane relevantných služieb, ktoré poskytuje Colný orgán EÚ.

(79)

V prípade predaja tovaru na diaľku z colného skladu na účely predaja na diaľku by sa mal stanoviť nižší manipulačný poplatok Únie, keďže pre colné orgány je jednoduchšie a účinnejšie dohliadať na tovar vo veľkom objeme uskladnený v sklade ako na tovar balený v jednotlivých balíkoch a priamo zasielaný spotrebiteľovi.

(80)

Dlžníkom manipulačného poplatku Únie by mala byť tá istá osoba ako dlžník colného dlhu, ktorým by mal byť dovozca na účely predaja na diaľku. Ak sa ustanovenia o dovozcoch na účely predaja na diaľku ešte neuplatňujú, dlžníkom by mal byť deklarant. V prípade predaja na diaľku by deklarantom bola zvyčajne osoba oprávnená využívať úpravu IOSS alebo nepriamy colný zástupca. Dlžníkom manipulačného poplatku Únie by teda nemal byť spotrebiteľ.

(81)

S cieľom reagovať na rastúci tlak na colné orgány v dôsledku značného objemu balíkov vstupujúcich na colné územie Únie by sa malo stanoviť, že prvý delegovaný akt, ktorým sa stanoví výška manipulačného poplatku, nadobudne účinnosť rýchlo, aby sa umožnilo praktické uplatňovanie manipulačného poplatku Únie zavedeného týmto nariadením.

(82)

Keďže viaceré opatrenia, ako sú clá a poplatky, sa uplatňujú za položku, je vhodné zaviesť jej vymedzenie. Položka by sa mala vymedziť ako jeden alebo viacero tovarov v zásielke, ktoré majú spoločné určité údajové prvky vrátane nomenklatúrneho zatriedenia a pôvodu v súlade s uplatniteľnými požiadavkami na údaje. Toto vymedzenie by sa malo uplatňovať tak vo vzťahu k colným vyhláseniam v existujúcich vnútroštátnych a únijných digitálnych nástrojoch, a to aj vtedy, keď je nomenklatúrne zatriedenie dotknutého tovaru v colnom vyhlásení len na úrovni podpoložiek harmonizovaného systému, ako aj vo vzťahu k príslušným požiadavkám na údaje určeným na tento účel, keď bude Colné dátové centrum EÚ k dispozícii.

(83)

Je vhodné posilniť mechanizmus zameraný na dohľad nad dôsledným a účinným vykonávaním reštriktívnych opatrení týkajúcich sa toku tovaru prijatých Radou v súlade s článkom 215 ZFEÚ. Ak sa takéto opatrenia prijmú, Colný orgán EÚ by mal Komisii a členským štátom poskytovať podporu s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto opatrenia neobchádzali. Mal by colným orgánom poskytovať usmernenia vo forme nezáväzných odporúčaní, napríklad podporou jednotných colných postupov v rámci zodpovednosti členských štátov za vykonávanie takýchto opatrení. Colné orgány by mali zaistiť, aby podnikli všetky kroky v rámci svojich právomocí potrebné na zabezpečenie súladu s týmito opatreniami a mali by o tom informovať Komisiu a Colný orgán EÚ. Colný orgán EÚ by mal identifikovať potenciálne nezrovnalosti pri uplatňovaní uvedených opatrení, monitorovať ich vykonávanie a zodpovedajúcim spôsobom o tom podávať správy Komisii.

(84)

Mal by sa zaviesť mechanizmus krízového riadenia na riešenie potenciálnych kríz v colnej únii. Na absenciu takéhoto mechanizmu na úrovni Únie sa upozornilo v oznámení Komisie z 28. septembra 2020 s názvom „Posunutie colnej únie na ďalšiu úroveň: akčný plán“. Preto by sa mal zaviesť mechanizmus, v ktorom bude Colný orgán EÚ ústredným aktérom pri príprave, koordinácii a monitorovaní vykonávania praktických opatrení a dojednaní, ktoré sa Komisia rozhodne zaviesť v prípade vzniku krízy. Colný orgán EÚ by si mal udržiavať pripravenosť reagovať na krízu počas celého jej trvania.

(85)

V existujúcom rámci riadenia colnej únie chýba jasná štruktúra operačného riadenia a nezohľadňuje sa v ňom vývoj, ktorým colná únia od svojho vzniku v roku 1968 prešla. Podľa nariadenia (EÚ) č. 952/2013 za činnosti súvisiace s riadením rizík v obchodných tokoch, ako je vykonávanie kontrol na mieste a rozhodovanie o nich, nesú zodpovednosť vnútroštátne colné orgány. Intenzita pohybu tovaru na vonkajších hraniciach nie je v celej Únii rovnaká. Napriek tomu, že medzi vnútroštátnymi colnými orgánmi existuje od vytvorenia colnej únie spolupráca, ktorá viedla k výmene najlepších postupov a expertízy a k vytvoreniu spoločných usmernení, nedošlo k vypracovaniu harmonizovaného prístupu a operačného rámca. Neexistuje žiadna centrálna kapacita na analýzu rizika, žiadny spoločný názor na priorizáciu rizika na úrovni Únie, koordinácia colných opatrení a kontrol je obmedzená a chýba aj rámec pre spoluprácu rôznych orgánov slúžiacich jednotnému trhu.

(86)

Takéto nedostatky by mala riešiť centrálna operačná štruktúra Únie, ktorá by združovala expertízu a zdroje a pomáhala by členským štátom a Komisii pri spoločnom prijímaní rozhodnutí. Mala by sa zamerať najmä na oblasti, ako je správa údajov a riadenie rizík, a mala by pripraviť obsah odbornej prípravy pre colných úradníkov a odborníkov v Únii s cieľom doplniť a podporiť odbornú prípravu poskytovanú členskými štátmi. Mala by tiež prispieť k vytvoreniu systému Únie na uznávanie excelentnosti vzdelávacích inštitúcií, ktoré ponúkajú odbornú prípravu a vzdelávanie v colnej oblasti, a to na základe iniciatívy Komisie s názvom „Osvedčenie EÚ o uznaní vzdelávania v colnej oblasti“ (EU Customs Certificate of Recognition), a koordinovať a podporovať dobrovoľné vytváranie špecializovaných centier excelentnosti členskými štátmi. Cieľom je dosiahnuť, aby colná únia „konala ako jeden celok“, pričom sa uznáva, že rozdielne postupy v členských štátoch by mohli vyplývať z objektívnych špecifík, napríklad geografických rozdielov, použitého druhu dopravy, druhu tovaru alebo druhu hranice. Vytvorenie nového orgánu, t. j. Colného orgánu EÚ, je dôležité na zabezpečenie efektívneho a primeraného fungovania colnej únie, centrálnu koordináciu colných opatrení a podporu činností colných orgánov.

(87)

Colný orgán EÚ by sa mal spravovať a prevádzkovať s prihliadnutím na princípy spoločného vyhlásenia a spoločného prístupu Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v súvislosti s decentralizovanými agentúrami z 19. júla 2012.

(88)

Pri výbere sídla Colného orgánu EÚ majú Európsky parlament a Rada zabezpečiť, aby mu jeho sídlo vzhľadom na povahu tohto orgánu umožňovalo v plnej miere vykonávať jeho úlohy a právomoci, prijímať vysokokvalifikovaných a špecializovaných pracovníkov a ponúkať primerané možnosti odbornej prípravy. Okrem toho majú Európsky parlament a Rada pri výbere sídla Colného orgánu EÚ zohľadniť tieto kritériá: dostupnosť vhodných kancelárskych priestorov a schopnosť poskytnúť priestory pre príslušných zamestnancov pred uvedením Colného orgánu EÚ do prevádzky; prístupnosť danej lokality a existencia primeraných vzdelávacích zariadení pre deti zamestnancov; primeraný prístup na trh práce, k sociálnemu zabezpečeniu a zdravotnej starostlivosti pre deti aj manželských partnerov zamestnancov a geografická vyváženosť. Vzhľadom na uvedené kritériá by sa mal Colný orgán EÚ nachádzať v Lille vo Francúzsku.

(89)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby colné orgány mali primerané zdroje, odbornú prípravu a vybavenie na to, aby boli schopné plniť svoje poslanie.

(90)

Je dôležité, aby colné orgány investovali do dostatočného počtu riadne vyškolených pracovníkov, a zaručili tak fungovanie colných systémov Únie, ktoré čelia exponenciálnemu nárastu dopytu. Bez potrebných investícií do zamestnancov nemôžu digitálne riešenia dosiahnuť svoj plný potenciál. V rámci investícií do digitálnych systémov by sa preto mali zaistiť dostatočné finančné prostriedky na zamestnancov a ich odbornú prípravu, aby sa zabezpečili potrebné zručnosti na používanie najmodernejšieho vybavenia a technológie na analýzu veľkých dát, odhaľovanie a kontroly, a aby sa tak zaručilo jednotné vykonávanie colných kontrol v celej Únii.

(91)

V záujme zabezpečenia účinného fungovania Colného orgánu EÚ by členské štáty a Komisia mali byť zastúpené v správnej rade. V zložení správnej rady vrátane voľby jej predsedu a podpredsedu by sa mala rešpektovať zásada rodovej vyváženosti a zohľadňovať relevantné skúsenosti a kvalifikácia. Vzhľadom na výlučnú právomoc Únie v oblasti colnej únie a úzke prepojenie colnej oblasti a ďalších oblastí politiky by mal byť buď predseda, alebo podpredseda zvolený spomedzi členov správnej rady určených Komisiou. V záujme účinného a efektívneho fungovania Colného orgánu EÚ by správna rada mala najmä prijímať jednotný programový dokument vrátane ročného a viacročného programovania, vykonávať svoje funkcie súvisiace s rozpočtom Colného orgánu EÚ, prijímať a uverejňovať konsolidovanú výročnú správu o činnosti Colného orgánu EÚ, pričom zabezpečí, aby sa nezverejnili žiadne citlivé informácie, prijímať rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Colný orgán EÚ, menovať výkonného riaditeľa a stanovovať postupy rozhodovania výkonného riaditeľa vo vzťahu k operačným úlohám Colného orgánu EÚ. Správnej rade by mala pomáhať výkonná rada.

(92)

Colný orgán EÚ by mal zriadiť colný poradný výbor, ktorého úlohou bude poskytovať Colnému orgánu EÚ poradenstvo týkajúce sa vykonávania technických akcií a rozhodnutí, otázok vykonávania a normalizácie vrátane harmonizačných činností, operačných aspektov iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi a akýchkoľvek iných činností Colného orgánu EÚ. Colný poradný výbor by sa mal usilovať zabezpečiť vyvážené zastúpenie zainteresovaných strán s ohľadom na obchodné a neobchodné záujmy a v rámci kategórie obchodných záujmov s ohľadom na mikropodniky a malé a stredné podniky a iné podniky. S colným poradným výborom by sa malo pravidelne konzultovať a výbor môže z vlastnej iniciatívy poskytovať poradenstvo Colnému orgánu EÚ.

(93)

Aby sa zaručilo účinné fungovanie Colného orgánu EÚ, mal by sa mu poskytnúť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali zo všeobecného rozpočtu Únie a z dobrovoľných finančných príspevkov členských štátov. Za výnimočných a riadne odôvodnených okolností by mal mať Colný orgán EÚ možnosť získavať ďalšie príjmy na základe dohôd o príspevku alebo dohôd o grante a prostredníctvom poplatkov za publikácie a ďalšie služby, ktoré poskytuje.

(94)

Colný orgán EÚ by mal využívať informácie, ktoré má k dispozícii, o výzvach týkajúcich sa colných predpisov a iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi na pravidelné vykonávanie posúdenia hrozieb. Na základe takéhoto posúdenia hrozieb by mal Colný orgán EÚ vypracovať odporúčania a zaslať ich Komisii. Komisia by na základe uvedených odporúčaní mala určiť oblasti, ktoré si vyžadujú prioritnú pozornosť. Je dôležité, aby Rada viedla politickú strategickú diskusiu o uvedených oblastiach, ktoré si vyžadujú prioritnú pozornosť, a aby Colný orgán EÚ zabezpečil primerané nadväzné opatrenia, a to aj pri príprave svojho ročného a viacročného pracovného programu a výročnej správy o činnosti.

(95)

S cieľom plniť svoje poslanie by Colný orgán EÚ a colné orgány mali úzko a pravidelne spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, sanitárnymi a rastlinolekárskymi orgánmi, subjektmi a orgánmi presadzovania práva, orgánmi riadenia hraníc, orgánmi na ochranu životného prostredia, štatistickými orgánmi a daňovými orgánmi, odborníkmi na tovar kultúrneho charakteru a mnohými ďalšími orgánmi zodpovednými za sektorové politiky. Vzhľadom na vývoj jednotného trhu a vyvíjajúcu sa úlohu colných orgánov, zvyšovanie počtu zákazov a obmedzení a nárast elektronického obchodu je potrebné vytvoriť štruktúru tejto spolupráce a posilniť ju na únijnej, medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni. Namiesto spolupráce zameranej na jednotlivé zásielky alebo konkrétne udalosti v rámci dodávateľského reťazca by mal Colný orgán EÚ vytvoriť a pravidelne aktualizovať rámec na podporu spolupráce medzi colnými orgánmi a inými orgánmi zodpovednými za príslušné oblasti politiky. Takáto spolupráca by mala zahŕňať: vývoj právnych predpisov a politických potrieb v konkrétnych oblastiach; výmenu a analýzu informácií; vytváranie celkovej stratégie spolupráce v podobe spoločných stratégií dohľadu; spoluprácu pri operačnom implementovaní, monitorovaní a kontrolách; výmenu príslušných zručností a najlepších postupov a inovačné a výskumné činnosti v oblastiach relevantných pre colníctvo.

(96)

Komisia by mala zároveň uľahčovať uplatňovanie časti iných právnych predpisov uplatňovaných colnými orgánmi tým, že vypracuje zoznam právnych predpisov Únie, ktorými sa ukladajú požiadavky na tovar podliehajúci colným kontrolám zamerané na ochranu verejných záujmov, akými sú zdravie a život ľudí, zvierat a rastlín, spotrebitelia a životné prostredie, a bude ho pravidelne aktualizovať.

(97)

V záujme posilnenia spolupráce medzi colnými orgánmi by sa malo zvýšiť spoločné operačné úsilie na podporu účinných colných kontrol na hraniciach Únie. Colný orgán EÚ by mal v rámci colnej spolupráce koordinovať a podporovať operačnú koordináciu, a to aj v oblasti riadenia rizík. Colný orgán EÚ by mal v spolupráci s členskými štátmi plánovať, organizovať a koordinovať spoločné kontroly vykonávané colnými orgánmi v rámci Únie a s tretími krajinami. V kontexte spolupráce medzi colnými orgánmi v rámci Únie nie je týmto nariadením dotknutý Dohovor vypracovaný na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami (27) (Neapol II). Colný orgán EÚ by mal udržiavať potrebnú spoluprácu s príslušnými orgánmi Únie a vnútroštátnymi orgánmi vykonávajúcimi príslušné vyšetrovania a činnosti v oblasti boja proti podvodom vrátane úradu OLAF a Európskej prokuratúry. Je dôležité, aby Colný orgán EÚ spolupracoval aj s Inovačným centrom EÚ pre vnútornú bezpečnosť, ak je to pre činnosti Colného orgánu EÚ relevantné.

(98)

Okrem toho s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zvýšiť operačnú účinnosť by členské štáty mali byť schopné na požiadanie dočasne poskytnúť colných úradníkov na prácu v colných orgánoch iného členského štátu. Podmienky takéhoto dočasného pridelenia by mali určiť dotknuté členské štáty. Colný orgán EÚ by mal na požiadanie poskytovať podporu alebo koordináciu. V prípade potreby môže vypracovať usmernenia alebo vzorové opatrenia na uľahčenie tejto formy spolupráce.

(99)

Colný orgán EÚ a Europol by mali mať možnosť vymieňať si strategické a iné neoperačné informácie, ako sú ukazovatele rizika, ak sú potrebné na predchádzanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a na boj proti nim. Takéto informácie by Colný orgán EÚ mohol použiť na účely analýzy rizík.

(100)

S cieľom zvýšiť jasnosť a zefektívniť rámec spolupráce medzi colnými orgánmi a inými partnerskými orgánmi by sa mala pomocou zoznamu služieb poskytovaných colnými orgánmi jasne definovať možná úloha colných orgánov pri uplatňovaní iných relevantných politík na hraniciach Únie. Uplatňovanie tohto rámca spolupráce by mal okrem toho monitorovať Colný orgán EÚ. Colný orgán EÚ by mal úzko spolupracovať s Komisiou, úradom OLAF, ďalšími príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako sú Europol, Európska prokuratúra a Frontex, ako aj so špecializovanými agentúrami a sieťami v jednotlivých oblastiach politiky, ktoré sú relevantné pre činnosť Colného orgánu EÚ, ako je sieť EÚ pre súlad výrobkov.

(101)

V čoraz prepojenejšom svete sú colná diplomacia a medzinárodná spolupráca dôležitými aspektmi pri práci colných orgánov po celom svete. Malo by byť možné, aby medzinárodná spolupráca zahŕňala možnosť výmeny colných údajov na základe medzinárodných dohôd alebo autonómnych právnych predpisov Únie a prostredníctvom primeraných, bezpečných a prísne kontrolovaných komunikačných prostriedkov, ako je Colné dátové centrum EÚ, a to pod podmienkou rešpektovania dôverných informácií a ochrany osobných údajov.

(102)

Na zabezpečenie hladkého fungovania colných operácií, uľahčenie zákonného obchodu a ochranu finančných záujmov a politík Únie je nevyhnutná účinná spolupráca medzi susednými krajinami. Takáto spolupráca má osobitný význam na spoločných colných hraničných priechodoch, kde sa vďaka koordinovaným colným kontrolám zvyšuje efektívnosť a právna istota. Členským štátom by preto mala zostať možnosť uzatvárať alebo zachovať dvojstranné dohody so susednými tretími krajinami týkajúce sa colnej spolupráce na spoločných hraničných priechodoch, ak sú takéto dohody v súlade s právom Únie. Uvedená možnosť zahŕňa dohody týkajúce sa spoločných hraničných priechodov, ktoré sa nachádzajú buď na území členského štátu, alebo na území susednej tretej krajiny, na ktorom colné orgány daného členského štátu a danej tretej krajiny uplatňujú svoje colné predpisy podľa dvojstrannej dohody.

(103)

V tomto nariadení by sa mal stanoviť spoločný rámec, ktorým sa stanoví minimálny zoznam porušení colných predpisov, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a určité pravidlá pre iné ako trestnoprávne sankcie, ktoré majú členské štáty zaviesť. Je na členských štátoch, aby si zvolili vhodný druh opatrenia na riešenie týchto porušení. Takisto by sa mal stanoviť minimálny zoznam okolností, ktoré by členské štáty mali pri rozhodovaní o uložení sankcie a pri rozhodovaní o jej druhu alebo prísnosti v súlade s vnútroštátnym právom náležite zohľadniť. Komisia by mala v príslušných prípadoch monitorovať správne vykonávanie týchto ustanovení. Sankcie za porušenie colných predpisov by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(104)

Týmto nariadením sa neharmonizujú vnútroštátne procesné pravidlá vzťahujúce sa na správne sankcie, ani sa ním neupravuje, ktoré orgány ukladajú sankcie, pokiaľ sa zachová zásada, že sankcie sú účinné, primerané a odrádzajúce. Napríklad pravidlá týkajúce sa sankcií sa môžu uplatňovať tak, že sankciu uložia priamo príslušné orgány alebo ju uloží príslušný vnútroštátny súd na základe návrhu podaného príslušným správnym orgánom, alebo príslušné colné orgány prostredníctvom konania o urovnaní, pričom majú rovnocenný účinok.

(105)

Vzhľadom na ústrednú úlohu dovozcov na účely predaja na diaľku pri organizovaní veľkých objemov dovozu s nízkou hodnotou, a to aj prostredníctvom online platforiem a webových sídiel, je potrebné vytvoriť koherentný, primeraný a odrádzajúci rámec sankcií, ktoré sa budú uplatňovať v prípade, že si dovozcovia na účely predaja na diaľku nesplnia svoje povinnosti. Sankcie mali byť odrádzajúce a účinné najmä v prípade sústavného a systematického nedodržiavania colných predpisov pri predaji na diaľku. Rozsah, cezhraničný dosah a rozsiahly vplyv systematického neplnenia povinností odôvodňujú, aby sa v tomto nariadení stanovili prísnu minimálnu a maximálnu výšku peňažných sankcií, a to na základe celkovej hodnoty tovaru dovezeného do Únie hospodárskym subjektom, ktorý si neplní povinnosti, pričom sa zachová možnosť, aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovili ďalšie sankcie. Harmonizáciou sankcií za systematické neplnenie povinností v celej Únii sa má zabrániť tzv. taktizovaniu pri výbere hranice („border shopping“) zo strany hospodárskych subjektov uskutočňujúcich predaj na diaľku. Hospodárske subjekty, ktoré si systematicky neplnia povinnosti, by sa mali klasifikovať ako vysokorizikové hospodárske subjekty a mali by prísť o akýkoľvek dôveryhodný obchodný status a uľahčujúce opatrenia.

(106)

Ak napriek postupnému uloženiu stále vyšších peňažných platieb naďalej dochádza k systematickému neplneniu povinností, mali by sa uložiť ďalšie sankcie. Je to potrebné z dôvodu pretrvávajúceho neplnenie povinností podľa tohto nariadenia, ktoré narúša integritu colnej únie a vnútorného trhu, vytvára nespravodlivé konkurenčné výhody pre hospodárske subjekty, ktoré neplnia povinnosti, a môže poškodzovať spotrebiteľov. V súlade s tým a vzhľadom na plnenie poslania colných orgánov sa má zaviesť ďalšia úroveň prísnych sankcií, aby sa výskytu takéhoto multisystematického neplnenia povinností zabránilo. V reakcii na takéto správanie by colné orgány mali mať možnosť pozastaviť prepustenie všetkého tovaru dovezeného hospodárskym subjektom na účely predaja na diaľku do voľného obehu. Okrem toho, ak je to relevantné a odôvodnené povahou takéhoto ďalšieho systematického porušovania, relevantné príslušné orgány by mali mať možnosť dočasne pozastaviť prístup k online rozhraniu hospodárskeho subjektu porušujúceho právne predpisy. Na tento účel by včasné postúpenie informácií o porušení relevantným orgánom malo umožniť, aby získali úplný obraz o situácii a zabezpečili koordinovanú reakciu.

(107)

S cieľom umožniť účinné monitorovanie a primeraný stupeň transparentnosti by sa v Colnom dátovom centre EÚ mali sprístupniť záznamy o všetkých iných ako trestnoprávnych sankciách uložených colnými orgánmi členských štátov. V uvedených záznamoch by sa mala uviesť povaha porušenia a výška uloženej peňažnej platby alebo identifikácia akejkoľvek ďalšej inej ako trestnoprávnej sankcie, ktorá sa uplatnila. Takýto centralizovaný systém by mal poskytovať potrebné údaje na posúdenie postupov presadzovania práva a identifikáciu potenciálnych narušení trhu alebo praktík taktizovania pri výbere hranice zo strany hospodárskych subjektov.

(108)

Komisia by mala preskúmať ustanovenia tohto nariadenia o porušeniach a sankciách s cieľom zabezpečiť ich riadne fungovanie a uplatňovanie a zabrániť možnej fragmentácii vnútorného trhu alebo vyhýbaniu sa niektorým jurisdikciám zo strany hospodárskych subjektov. Takéto preskúmanie by sa malo uskutočniť po tom, ako sa posúdia údaje o sankciách zaznamenané v Colnom dátovom centre EÚ, najmä ak sa zistí riziko rozdielov alebo narušení na vnútornom trhu. Je dôležité, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a riešili sa akékoľvek regulačné medzery alebo nezrovnalosti pri uplatňovaní sankcií.

(109)

Ak dôjde k porušeniu colných predpisov, ktoré patrí do právomoci viac ako jedného členského štátu, je potrebné, aby tieto členské štáty spolupracovali. V takýchto prípadoch by príslušné orgány členských štátov dotknutých tým istým porušením colných predpisov mali spolupracovať v súlade s príslušným právom. Colný orgán EÚ by mal mať možnosť uvedenú spoluprácu podporovať a uľahčovať.

(110)

Výkonnosť colnej únie by sa mala hodnotiť aspoň v ročných intervaloch, aby Komisia s pomocou členských štátov mohla prijímať primerané politické usmernenia. Komisia môže uverejniť hodnotiacu správu vo verzii, ktorá nemá dôverný charakter. Získavanie informácii od colných orgánov by sa malo formalizovať a prehĺbiť, keďže komplexnejšie podávanie správ by zlepšilo referenčné porovnávanie a mohlo by pomôcť pri zjednotení postupov a hodnotení vplyvu rozhodnutí o colnej politike. Preto je vhodné zaviesť právny rámec na hodnotenie výkonnosti colnej únie. Aby mohla byť analýza dostatočne podrobná, meranie výkonnosti colných činností by sa nemalo vykonávať len na vnútroštátnej úrovni, ale aj na miestnej úrovni.

(111)

Colný orgán EÚ by mal Komisii poskytovať podporu pri procese hodnotenia tým, že bude získavať a analyzovať údaje v Colnom dátovom centre EÚ a identifikuje, ako colné činnosti a operácie podporujú dosahovanie strategických cieľov a priorít colnej únie a prispievajú k poslaniu colných orgánov. Colný orgán EÚ by mal najmä identifikovať kľúčové trendy, silné a slabé miesta, nedostatky a potenciálne riziká a poskytnúť Komisii odporúčania na zlepšenie. Predovšetkým v rámci spolupráce s orgánmi presadzovania práva by sa Colný orgán EÚ mal z operačného hľadiska podieľať aj na strategických analýzach a posúdeniach hrozieb vykonávaných na úrovni Únie, vrátane tých, ktoré vykonávajú Europol a Frontex.

(112)

Dohľad nad dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi by mal vykonávať členský štát usadenia. Odchylne od tohto ustanovenia a s výhradou preskúmania by hospodárske subjekty, ktoré nie sú dôveryhodnými a preverovanými obchodníkmi, mali naďalej zostať pod dohľadom colného orgánu členského štátu, v ktorom sa tovar fyzicky nachádza. Do 31. decembra 2031 by mala Komisia zhodnotiť uvedené dva modely dohľadu, a to vrátane ich účinnosti pri odhaľovaní a prevencii podvodov. V uvedenom hodnotení by sa mali zohľadniť aj aspekty nepriameho zdaňovania. Na základe uvedeného hodnotenia by mala byť Komisia oprávnená prostredníctvom delegovaného aktu rozhodnúť, či by sa malo v uvedených dvoch modeloch dohľadu pokračovať alebo či by mal vo všetkých prípadoch prepustiť tovar colný orgán zodpovedný za miesto usadenia dôveryhodného a preverovaného obchodníka. Miesto vzniku colného dlhu by sa malo takisto stanoviť v súlade s určením zodpovedného colného orgánu.

(113)

S cieľom zabezpečiť, aby colné predpisy Únie boli stále prispôsobené hospodárskemu, sociálnemu, politickému a technologickému vývoju a potrebám hospodárskych subjektov a colnej správy, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s týmito aspektmi:

(114)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác na prijatie delegovaných aktov uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov vrátane kontaktnej skupiny pre obchod, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (28).

(115)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom:

Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (29).

(116)

Konzultačný postup by sa mal uplatňovať na prijímanie:

(117)

Komisia by v riadne odôvodnených prípadoch, ak si to vyžadujú vážne a naliehavé dôvody, mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, pokiaľ ide o:

(118)

V súlade so zásadou proporcionality je na dosiahnutie základných cieľov, ktorými sú umožnenia účinného fungovania colnej únie a vykonávania spoločnej obchodnej politiky, potrebné a vhodné stanoviť pravidlá a postupy uplatniteľné na tovar, ktorý sa prepravuje na colné územie Únie alebo z colného územia Únie. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie sledovaných cieľov.

(119)

Od 1. marca 2031 by malo by možné, aby hospodárske subjekty začali dobrovoľne využívať spôsobilosti Colného dátového centra EÚ. Do 1. marca 2034 by malo byť Colné dátové centrum EÚ plne vyvinuté a mali by ho využívať všetky hospodárske subjekty.

(120)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať podľa ambiciózneho harmonogramu, avšak postupne. Ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa na Komisiu prenášajú vykonávacie a delegované právomoci, by sa preto mali začať uplatňovať hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, aby Komisia mala možnosť zrevidovať existujúce delegované a vykonávacie akty a vo vhodných prípadoch na základe nového delegovania právomocí a splnomocnení prijať nové delegované a vykonávacie akty hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Naopak, s cieľom umožniť členským štátom a hospodárskym subjektom prispôsobiť sa novým pravidlám by sa prevažná väčšina ustanovení tohto nariadenia mala začať uplatňovať od 12 mesiacov po nadobudnutí jeho účinnosti. To zahŕňa zrušenie súčasného Colného kódexu Únie, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť až po uvedenom 12-mesačnom adaptačnom období. Ustanovenia týkajúce sa predaja na diaľku a Colného orgánu EÚ s výnimkou tých, ktoré upravujú právne postavenie Colného orgánu EÚ a začiatok jeho činností, by sa mali uplatňovať od 1. júla 2028.

(121)

Komisia by mala vynaložiť čo najväčšie úsilie potrebné na to, aby delegované a vykonávacie akty stanovené v tomto nariadení nadobudli účinnosť v dostatočnom časovom predstihu pred dátumom začiatku uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia, aby sa tak umožnilo ich včasné vykonávanie členskými štátmi.

(122)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 11. júla 2023 vydal stanovisko,