EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 416 final

2023/0232(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o monitorovaní a odolnosti pôdy (smernica o monitorovaní pôdy)

{SEC(2023) 416 final} - {SWD(2023) 416 final} - {SWD(2023) 417 final} - {SWD(2023) 418 final} - {SWD(2023) 423 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Zdravé pôdy sú nevyhnutné pre poľnohospodárov a agronomický ekosystém ako celok. Zachovanie alebo zvýšenie úrodnosti pôdy v dlhodobom horizonte prispieva k stabilným alebo ešte vyšším výnosom plodín, krmív a biomasy, ktorá je potrebná pre nepotravinové sektory biohospodárstva prispievajúce k odklonu od fosílnych zdrojov energie v našom hospodárstve 3 , a poskytuje poľnohospodárom dlhodobé zabezpečenie produkcie a podnikateľské vyhliadky. Prístup k zdravej a úrodnej pôde a krajine je kľúčový v procese prechodu na udržateľné biohospodárstvo, a preto môže viesť k zvýšeniu a zachovaniu hodnoty krajiny. Opatreniami na zvýšenie úrodnosti pôdy možno takisto znížiť prevádzkové náklady poľnohospodárskych podnikov, ako sú náklady na vstupy či stroje. Poľnohospodári môžu dostať finančnú podporu na určité postupy, napríklad v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) alebo návrhu certifikačného rámca EÚ pre odstraňovanie uhlíka 4 .

Degradácia pôdy takisto škodí ľudskému zdraviu. Čiastočky hmoty prenášané vzduchom, ktoré sú výsledkom erózie vetrom, spôsobujú alebo zhoršujú respiračné a srdcovo-cievne ochorenia. Nepriepustné pôdy majú za následok dlhšie trvanie vysokých teplôt počas vĺn horúčav a ich schopnosť zachytávať znečisťujúce látky je znížená. Kontaminované pôdy takisto ovplyvňujú potravinovú bezpečnosť. Napríklad asi 21 % poľnohospodárskych pôd v EÚ obsahuje v ornici kadmium v koncentráciách, ktoré v prekračujú limit pre podzemnú vodu. Zdravé a udržateľne obhospodarované pôdy navyše prispievajú k rekreačnej hodnote životného prostredia a prírody, ktorá má súvis s fyzickým aj duševným zdravím ľudí. Toto je dôležité nielen na vidieku, no najmä v mestských oblastiach, kde môže prijatie postupov udržateľného obhospodarovania prispieť k vytvoreniu zdravých zelených priestranstiev a zmenšeniu teplotných ostrovov, zlepšeniu kvality ovzdušia a podmienok na bývanie. Zlepšenie zdravia pôdy je kľúčom k zvýšeniu odolnosti EÚ voči nepriaznivým udalostiam, ako aj k adaptácii na zmenu klímy. Odolnosť Európy voči zmene klímy závisí od úrovne organickej hmoty v pôde a úrodnosti pôdy, jej schopnosti zadržiavať a filtrovať vodu a odolnosti voči erózii. Postupy uhlíkového poľnohospodárstva pomáhajú ukladať CO2 v pôde a prispievajú k zmierneniu zmeny klímy. Vďaka schopnosti pôd zadržiavať vodu možno predchádzať rizikám katastrof a reagovať na ne. Ak pôdy dokážu absorbovať väčšie množstvo zrážok, znižuje sa intenzita povodní a zmierňujú sa negatívne účinky období sucha. Niektoré pôdne baktérie, ktoré sú súčasťou biodiverzity zdravých pôd, môžu takisto zlepšiť schopnosť plodín znášať sucho.

Spolu so zvyšovaním intenzity extrémnych výkyvov počasia a klimatických hrozieb narastá aj riziko prírodných požiarov v celej Európe. Podmienky, vplyvom ktorých sa zvyšuje riziko požiarov, sa majú ešte zhoršovať v dôsledku zmeny klímy, pričom ide najmä o teplo a vlhkosť ekosystémov vrátane pôd. Zdravé pôdy s fungujúcou schopnosťou zadržiavať vodu takisto predstavujú podporu pre zdravé lesné ekosystémy odolnejšie voči prírodným požiarom. Zároveň môžu prírodné požiare viesť k degradácii pôdy, čo má za následok zvýšené riziká erózie a zosuvu pôdy a povodní. Posilnením vedomostnej základne týkajúcej sa pôd možno prispieť k zlepšeniu posúdení rizík katastrof, v ktorých sa zohľadní všestranná úloha pôd v rámci zmierňovania katastrof. Opatreniami na posilnenie zdravia pôdy sa buduje odolnosť voči budúcemu tlaku, ktorý spôsobuje zmena klímy.

Na globálnej úrovni sa takisto uznáva význam zdravia pôdy. EÚ prijala záväzky v medzinárodnom kontexte troch dohovorov UNFCCC s cieľom riešiť pôdy zasiahnuté dezertifikáciou (Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii), prispieť k zmierneniu zmeny klímy (Rámcový dohovor OSN o zmene klímy) a vytvoriť dôležitý biotop pre biodiverzitu (Dohovor o biologickej diverzite). Obnova, zachovanie a zlepšenie zdravia pôdy je cieľom nového globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020.

Zdravie pôdy predstavuje aj priamy príspevok k dosiahnutiu niekoľkých cieľov udržateľného rozvoja OSN 16 , najmä cieľa č. 15.3. Jeho zámerom je bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane krajiny postihnutej dezertifikáciou, suchom či povodňami a snažiť sa dosiahnuť do roku 2030 svet, v ktorom už nedochádza k degradácii pôdy.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

–stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, v ktorej sa stanovujú ciele týkajúce sa ďalšej ochrany prírody v EÚ, a najmä návrh nariadenia o obnove prírody 19 (právny predpis o obnove prírody). Cieľom navrhovaného právneho predpisu o obnove prírody je, aby sa do roku 2030 opatrenia v oblasti obnovy vzťahovali na 20 % krajiny a morí v EÚ a aby sa tieto opatrenia do roku 2050 vzťahovali na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu. Medzi navrhovaným právnym predpisom o obnove prírody a týmto návrhom týkajúcim sa zdravia pôdy existuje množstvo synergií. Navrhovaný právny predpis o obnove prírody a tento návrh sa teda vzájomne posilňujú,

–akčný plán nulového znečistenia, v ktorom sa stanovuje vízia, že sa znečistenie ovzdušia, vody a pôdy do roku 2050 zníži na úrovne, ktoré sa už nebudú považovať za škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy. Návrh je v súlade s návrhmi zameranými na revíziu a posilnenie kľúčových existujúcich právnych predpisov EÚ v sektoroch ovzdušia a pôdy, ako aj právnych predpisov týkajúcich sa priemyselných činností,

–akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorým sa ohlasujú opatrenia na obmedzenie mikroplastov, ako aj hodnotenie smernice o čistiarenských kaloch, ktorou sa upravuje kvalita kalov používaných v poľnohospodárstve,

–Chemikálie – stratégia udržateľnosti, v ktorej sa uznáva, že chemické látky sú nevyhnutné pre blahobyt modernej spoločnosti, ale ktorej cieľom je lepšie chrániť občanov a životné prostredie pred ich možnými nebezpečnými vlastnosťami.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

–udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

–ochrana ľudského zdravia,

–rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

–podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

Návrh neobsahuje žiadne opatrenia ovplyvňujúce využívanie pôdy.

Keďže ide o oblasť spoločnej právomoci EÚ a členských štátov, činnosť EÚ musí byť v súlade so zásadou subsidiarity.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Opatrenia na úrovni EÚ sú odôvodnené vzhľadom na rozsah a cezhraničný charakter problému, vplyv degradácie pôdy v celej EÚ a riziká, ktorým je vystavené životné prostredie, hospodárstvo aj spoločnosť.

Degradácia pôdy sa často chybne považuje za čisto miestny problém a jej cezhraničné vplyvy sa podceňujú. Spúšťače a vplyvy tohto problému presahujú štátne hranice, a tak sa obmedzuje poskytovanie ekosystémových služieb vo viacerých krajinách, keďže pôdu odplavuje voda alebo odvieva vietor. Kontaminanty sa môžu prenášať vzduchom, povrchovou alebo podzemnou vodou. Môžu sa dostať cez hranice a ovplyvniť potraviny.

Zdravé pôdy sú nevyhnutné na riešenie svetových spoločenských výziev, hoci sa to len zriedka vidí či uznáva. Pôda zohráva dôležitú úlohu v kolobehu živín, uhlíka a vody a tieto procesy zjavne nie sú obmedzené fyzickými ani politickými hranicami.

Preto sú potrebné koordinované opatrenia zo strany všetkých členských štátov, aby sa splnila vízia, že všetky pôdy budú do roku 2050 zdravé, ako sa uvádza v stratégii v oblasti pôdy do roku 2030, a aby sa zabezpečila schopnosť pôdy dlhodobo poskytovať ekosystémové služby v celej EÚ.

Pokiaľ urýchlene nezastavíme súčasnú mieru degradácie pôdy a nezabezpečíme regeneráciu pôdy k dobrému zdraviu, zníži sa produktivita nášho potravinového systému a zvýši sa jeho zraniteľnosť voči zmene klímy, ako aj závislosť od vstupov náročných na zdroje. Ukázalo sa, že individuálne opatrenia členských štátov nie sú dostatočné na nápravu situácie, keďže degradácia pôdy pokračuje a dokonca sa zhoršuje.

Keďže na niektoré aspekty zdravia pôdy sa právne predpisy EÚ vzťahujú len okrajovo, sú potrebné dodatočné opatrenia EÚ, ktoré by dopĺňali súčasné požiadavky a vyplnili medzery v politikách.

Návrhom sa majú vytvoriť podmienky na opatrenia v oblasti obhospodarovania pôdy a rovnako sa majú riešiť náklady vzniknuté v dôsledku degradácie pôdy. Vzhľadom na rozsah opatrení a ich účinky možno ciele navrhovaných opatrení lepšie splniť na úrovni EÚ. Vyžadujú sa koordinované opatrenia na monitorovanie a udržateľné obhospodarovanie pôd v dostatočne veľkom rozsahu s cieľom získať synergie a zvýšiť účinnosť a efektívnosť. Koordinované opatrenia sú potrebné aj na splnenie záväzkov v oblasti zdravia pôdy, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni. Existuje riziko, že ak pôda nebude riadne chránená, EÚ a jej členské štáty nesplnia medzinárodné záväzky ani záväzky Európskej zelenej dohody týkajúce sa životného prostredia, udržateľného rozvoja a klímy. Napokon sú opatrenia na úrovni EÚ nevyhnutné na riešenie potenciálnych narušení vnútorného trhu a nekalej hospodárskej súťaže medzi podnikmi, pretože v niektorých členských štátoch sú environmentálne požiadavky menej prísne.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu sú opísané možnosti politiky na základe piatich kľúčových stavebných prvkov:

1. vymedzenie zdravia pôdy a vytvorenie pôdnych okrskov;

2. monitorovanie zdravia pôdy;

3. udržateľné obhospodarovanie pôdy;

4. identifikácia, registrácia, prieskum a posúdenie kontaminovaných lokalít;

5. obnova (regenerácia) zdravia pôdy a sanácia kontaminovaných lokalít.

Pre každý z piatich stavebných prvkov boli navrhnuté možnosti, pričom sa flexibilita a harmonizácia upravili do rôznej miery zodpovedajúcej zmysluplným potenciálnym riešeniam. Jedna možnosť bola navrhnutá tak, aby členským štátom poskytovala najvyšší stupeň flexibility, ďalšia zahŕňa najvyššiu mieru harmonizácie a tretia možnosť predstavuje strednú mieru harmonizácie a flexibility. Možnosť 1 obsahuje len monitorovanie bez toho, aby boli prijaté opatrenia na udržateľné obhospodarovanie pôdy, regeneráciu a sanáciu. Táto možnosť bola zamietnutá už na začiatku, pretože sa považovala za nedostatočnú na splnenie cieľov a očakávaní zainteresovaných strán.

Uprednostňovaná možnosť predstavuje kombináciu najúčinnejších a najefektívnejších možností, ktoré sú v maximálnom súlade s politikami a ktoré boli vybrané z jednotlivých stavebných prvkov. V prípade všetkých stavebných prvkov s výnimkou sanácie kontaminovaných lokalít bola zvolená možnosť 3, ktorou sa poskytuje stredná úroveň flexibility a harmonizácie (v prípade sanácie to bola veľmi flexibilná možnosť 2). Uprednostňovaná možnosť, ktorá vyplynula z posúdenia vplyvu, je založená na viacfázovom prístupe, vďaka ktorému majú členské štáty čas zaviesť mechanizmy na to, aby najprv posúdili stav pôd a potom po sprístupnení záverov rozhodli o potrebných opatreniach v oblasti regenerácie.

Uprednostňovaná možnosť bola navrhnutá tak, aby sa ňou riešili náklady vzniknuté v dôsledku degradácie pôdy, najmä vplyvom straty ekosystémových služieb, ktorá je výsledkom degradácie. Zabezpečilo by sa tak splnenie politických cieľov EÚ, ako sú zdravé pôdy a cieľ nulového znečistenia do roku 2050, a to nákladovo efektívnym spôsobom. Väčšina prínosov vyplýva z predchádzania nákladom tým, že sa bojuje proti degradácii pôdy. Najvyššie náklady súvisia s vykonávaním opatrení na udržateľné obhospodarovanie pôdy a regeneráciu. Odhaduje sa, že prínosy iniciatívy budú v sume asi 74 miliárd EUR ročne. Celkové náklady by predstavovali približne 28 – 38 miliárd EUR za rok. V prípade kontaminovaných lokalít je výška ročných nákladov veľmi neistá. Očakáva sa, že náklady na identifikáciu a prieskum kontaminovaných lokalít dosiahnu 1,9 miliardy EUR a náklady na sanáciu kontaminovaných lokalít budú vo výške 1 miliardy EUR ročne.

Síce nebolo možné kvantifikovať a peňažne vyčísliť všetky vplyvy, ale podľa konzervatívnych a obozretných odhadov predstavuje pomer medzi prínosmi a nákladmi uprednostňovanej možnosti hodnotu 1,7. Od členských štátov sa navyše vyžaduje, aby zabezpečili zapojenie verejnosti, najmä pôdohospodárov, poľnohospodárov a lesníkov.

Prechod na udržateľné obhospodarovanie pôdy si vyžaduje investície, ktorými sa zabezpečia dlhodobé prínosy zdravých pôd pre životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. Na úspešné vykonávanie uprednostňovanej možnosti je potrebné využiť rozličné zdroje financovania na európskej, vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Tento návrh sa preto uverejňuje spolu s pracovným dokumentom útvarov Komisie (SWD), v ktorom sa poskytuje prehľad možností financovania dostupných v rámci viacročného rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 na účely ochrany, udržateľného obhospodarovania a regenerácie pôd. Členské štáty takisto pokračujú vo vzájomnej výmene poznatkov, skúseností a expertízy na viacerých prepojených platformách EÚ týkajúcich sa zdravia pôdy.

Návrh zodpovedá uprednostňovanej možnosti v prípade všetkých stavebných prvkov okrem toho, ktorý sa týka obnovy pôdy. V návrhu sa stanovujú nižšie nároky na regeneráciu pôdy než nároky, ktoré sú uvedené v uprednostňovanej možnosti v rámci posúdenia vplyvu, aby sa obmedzilo zaťaženie členských štátov, vlastníkov pôdy a pôdohospodárov. Konkrétne sa v návrhu nevyžaduje, aby členské štáty vypracovali nové programy opatrení alebo plány v oblasti zdravia pôdy. Tento prístup však môže predstavovať zvýšené riziko nesplnenia cieľa, ktorým sú zdravé pôdy do roku 2050, preto sa navrhuje, aby Komisia vykonala analýzu potreby stanoviť špecifickejšie požiadavky na obnovu/regeneráciu nezdravých pôd do roku 2050 v súvislosti s včasným hodnotením smernice, ktoré sa plánuje po šiestich rokoch od nadobudnutia účinnosti. Takáto analýza sa bude zakladať na výmenách s členskými štátmi a zainteresovanými stranami a zohľadnia sa v nej aj závery posúdenia zdravia pôdy, pokrok v oblasti udržateľného obhospodarovania pôdy a rozšírenie vedomostí o kritériách pre deskriptory zdravia pôdy.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

2023/0232 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o monitorovaní a odolnosti pôdy (smernica o monitorovaní pôdy)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 29 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 30 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Pôda je životne dôležitý, obmedzený, neobnoviteľný a nenahraditeľný zdroj, ktorý je kľúčový pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť.

(2)Zdravé pôdy sú v dobrom chemickom, biologickom a fyzickom stave, takže dokážu poskytovať ekosystémové služby, ktoré sú životne dôležité pre ľudí a životné prostredie, ako sú napríklad bezpečné a výživné potraviny v dostatočnom množstve, biomasa, čistá voda, kolobeh živín, ukladanie uhlíka a biotop pre biodiverzita. V Únii má však 60 % až 70 % pôd zhoršenú kvalitu a situácia sa naďalej zhoršuje.

(3)Degradácia pôdy stojí Úniu niekoľko desiatok miliárd eur ročne. Zdravie pôdy má vplyv na poskytovanie ekosystémových služieb, ktoré majú významnú ekonomickú návratnosť. Udržateľné obhospodarovanie a regenerácia pôd majú preto z hospodárskeho hľadiska zmysel a ich vplyvom sa môže významne zvýšiť cena a hodnota krajiny v Únii.

(4)V Európskej zelenej dohode 31 sa stanovuje ambiciózny plán na transformáciu Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, ktorého cieľom je chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov. V rámci Európskej zelenej dohody Komisia prijala stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 32 , stratégiu Z farmy na stôl 33 , akčný plán nulového znečistenia 34 , stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 35 a stratégiu EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 36 .

(5)Únia má záväzky v súvislosti s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj a s jej cieľmi udržateľného rozvoja 37 . Zdravé pôdy predstavujú priamy príspevok k splneniu niekoľkých cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne k cieľu č. 2 (žiadny hlad), cieľu č. 3 (kvalita zdravia a života), cieľu č. 6 (čistá voda a hygiena), cieľu č. 11 (udržateľné mestá a komunity), cieľu č. 12 (zodpovedná spotreba a výroba), cieľu č. 13 (ochrana klímy) a cieľu č. 15 (život na pevnine). Zámerom cieľa č. 15.3 je bojovať proti dezertifikácii, obnovovať degradovanú krajinu a pôdu vrátane krajiny postihnutej dezertifikáciou, suchom či povodňami a snažiť sa dosiahnuť do roku 2030 svet, v ktorom už nedochádza k degradácii pôdy.

(6)Únia a jej členské štáty sa ako zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite schváleného rozhodnutím Rady 93/626/EHS 38 na 15. konferencii zmluvných strán dohodli na globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020 39 , ktorý zahŕňa niekoľko svetových cieľov do roku 2030, ktoré sú orientované na akciu a sú relevantné pre zdravie pôdy. Prínos prírody pre ľudí vrátane zdravia pôdy by sa mal obnoviť, zachovať a zlepšiť.

(7)Únia a jej členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), ktorý bol schválený rozhodnutím Rady 98/216/ES 40 , sa zaviazali k boju proti dezertifikácii a k zmierňovaniu účinkov sucha v zasiahnutých krajinách. Trinásť členských štátov 41 sa vyhlásilo za zmluvné strany zasiahnuté dezertifikáciou podľa UNCCD.

(8)V kontexte Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa krajina a pôda považuje za zdroj a zároveň za záchyt uhlíka. Únia a členské štáty sa ako zmluvné strany zaviazali, že budú podporovať udržateľné obhospodarovanie, ochranu a posilnenie záchytov a rezervoárov uhlíka.

(9)V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že je nevyhnutné zintenzívniť úsilie o ochranu úrodnosti pôdy, obmedziť eróziu pôdy a zvýšiť obsah organickej hmoty v pôde prijatím postupov udržateľného obhospodarovania pôdy. Takisto sa v nej píše, že treba dosiahnuť výrazný pokrok pri identifikácii lokalít s kontaminovanou pôdou, obnove degradovanej pôdy, definovaní podmienok pre dobrý ekologický stav pôd, stanovení cieľov obnovy a zlepšení monitorovania zdravia pôdy.

(10)V stratégii EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 sa stanovuje dlhodobá vízia, že do roku 2050 budú všetky pôdne ekosystémy EÚ v zdravom stave, a teda budú odolnejšie. Zdravé pôdy ako kľúčové riešenie prispievajú k plneniu cieľov EÚ, ktorými sú dosiahnutie klimatickej neutrality a odolnosti voči zmene klímy, rozvoj čistého a obehového (bio-)hospodárstva, zvrátenie straty biodiverzity, ochrana ľudského zdravia, zastavenie dezertifikácie a zvrátenie degradácie pôdy.

(11)Na umožnenie prechodu k zdravým pôdam je nevyhnutné financovanie. Vo viacročnom finančnom rámci sa prezentuje niekoľko možností financovania, ktoré sú dostupné na ochranu, udržateľné obhospodarovanie a regeneráciu pôd. „Dohoda o pôde pre Európu“ je jednou z piatich misií EÚ v rámci programu Horizont Európa a osobitne sa zameriava na podporu zdravia pôdy. Misia na ochranu pôdy je kľúčovým nástrojom pre vykonávanie tejto smernice. Jej zámerom je riadiť prechod k zdravým pôdam prostredníctvom financovania ambiciózneho programu výskumu a inovácií, vytvorenia siete 100 živých laboratórií a vlajkových projektov vo vidieckych a mestských oblastiach, pokroku vo vývoji harmonizovaného rámca monitorovania pôdy a zvýšenia povedomia o dôležitosti pôdy. Medzi ďalšie programy Únie, v ktorých sa predstavujú ciele prispievajúce k zdravým pôdam, patrí spoločná poľnohospodárska politika, fondy politiky súdržnosti, Program pre životné prostredie a ochranu klímy, pracovný program Horizont Európa, Nástroj technickej podpory, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a Program InvestEU.

(12)V stratégii v oblasti pôdy do roku 2030 sa oznámilo, že Komisia predloží legislatívny návrh o zdraví pôdy, aby bolo možné splniť ciele stratégie v oblasti pôdy a dosiahnuť do roku 2050 dobré zdravie pôdy v celej EÚ. Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy 42 zdôraznil význam ochrany pôdy a podpory zdravých pôd v Únii, pričom zohľadnil skutočnosť, že degradácia pokračuje aj napriek obmedzeným a nerovnakým opatreniam, ktoré prijali niektoré členské štáty. Európsky parlament vyzval Komisiu, aby navrhla spoločný právny rámec pre celú Úniu, pričom sa v plnej miere dodrží zásada subsidiarity, na účely ochrany a udržateľného využívania pôdy a na riešenie všetkých hlavných hrozieb pre pôdu.

(13)Rada vo svojich záveroch z 23. októbra 2020 43 podporila Komisiu v zintenzívnení úsilia o lepšiu ochranu pôd a pôdnej biodiverzity, keďže predstavujú neobnoviteľný zdroj kľúčového významu.

(14)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 44 sa stanovuje záväzný cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050 a následne záporné emisie, ako aj uprednostniť rýchle a predvídateľné zníženie emisií a zároveň zintenzívniť ich odstraňovanie prirodzenými záchytmi uhlíka. V dôsledku udržateľného obhospodarovania pôdy vzniká zvýšená sekvestrácia uhlíka a vo väčšine prípadov to má aj súvisiace prínosy pre ekosystémy a biodiverzitu. V oznámení Komisie s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka 45 bola zdôraznená potreba jasne a transparentne identifikovať činnosti, ktorými sa nesporne odstraňuje uhlík z atmosféry, ako je napríklad vývoj certifikačného rámca EÚ pre odstraňovanie uhlíka z prírodných ekosystémov vrátane pôd. Navyše sa v revidovanom nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve uvádza, že uhlík v pôde je kľúčový pre dosiahnutie cieľov na ceste ku klimaticky neutrálnej Európe, a členské štáty sa vyzývajú na vypracovanie systému monitorovania zásob uhlíka v pôde, okrem iného s využitím súboru údajov štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS).

(15)V oznámení Komisie o adaptácii na zmenu klímy 46 sa podčiarklo, že využívaním riešení blízkych prírode vo vnútrozemí vrátane obnovy špongiovitej funkcie pôdy sa posilnia dodávky čistej pitnej vody, vplyvy povodní sa znížia a zmiernia sa dôsledky sucha. Je dôležité maximalizovať schopnosť pôd zadržiavať a čistiť vodu a znižovať znečistenie.

(16)V akčnom pláne nulového znečistenia, ktorý prijala Komisia, sa stanovuje vízia na rok 2050, podľa ktorej sa znečistenie ovzdušia, vody a pôdy zníži na úroveň, ktorá sa už nepovažuje za škodlivú pre zdravie a prírodné ekosystémy a v rámci ktorej sa dodržiavajú limity, ktoré dokáže zvládnuť naša planéta, čím vznikne netoxické životné prostredie.

(17)V oznámení Komisie o zaistení potravinovej bezpečnosti a posilnení odolnosti potravinových systémov 47 sa zdôraznilo, že potravinová udržateľnosť má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť. Zdravé pôdy prispievajú k odolnosti potravinového systému Únie, keďže tvoria základ pre výživné a dostatočné množstvo potravín.

(18)Je nevyhnutné stanoviť opatrenia na monitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy, udržateľné obhospodarovanie pôdy a riešenie problému kontaminovaných lokalít, aby sa dosiahli do roku 2050 zdravé pôdy, zachovali sa v zdravom stave a splnili sa ciele Únie týkajúce sa klímy a biodiverzity, aby predchádzalo suchám a prírodným katastrofám a reagovalo sa na ne, aby sa chránilo ľudské zdravie a zabezpečila sa potravinová bezpečnosť a bezpečnosti potravín.

(19)V pôdach sa nachádza viac ako 25 % všetkej biodiverzity a takisto sú druhým najväčším úložiskom uhlíka na planéte. Zdravé pôdy vďaka svojej schopnosti zachytávať a ukladať uhlík prispievajú k splneniu cieľov Únie v oblasti zmeny klímy. Zdravé pôdy takisto poskytujú priaznivý biotop, v ktorom sa organizmom darí, a sú kľúčové pre zvýšenie biodiverzity a stability ekosystémov. Existuje úzke prepojenie medzi biodiverzitou pod zemou a nad zemou, pričom prebieha interakcia prostredníctvom vzájomných vzťahov.

(20)Povodne, prírodné požiare a extrémne výkyvy počasia predstavujú riziko prírodných katastrof, ktoré vyvolávajú najväčšie obavy v celej Európe. Naprieč Úniou narastajú obavy spojené so suchami a nedostatkom vody. V roku 2020 24 členských štátov považovalo suchá a nedostatok vody za najvýznamnejšie vznikajúce či klimatické riziká katastrof, pričom v roku 2015 to bolo len 11 členských štátov. Zdravé pôdy sú nástrojom na vybudovanie odolnosti voči suchám a prírodným katastrofám. Postupy, ktorými sa posilňuje zadržiavanie vody a dostupnosť živín v pôdach, štruktúra pôdy, pôdna biodiverzita a sekvestrácia uhlíka, vedú k zvýšeniu odolnosti ekosystémov, rastlín a plodín, aby dokázali odolávať suchu, prírodným katastrofám, vlnám horúčav a extrémnym výkyvom počasia, ktoré sa v budúcnosti vplyvom zmeny klímy budú vyskytovať častejšie, a následne sa obnoviť. A naopak platí, že bez správneho obhospodarovania pôdy spôsobujú suchá a prírodné katastrofy degradáciu pôdy a zhoršenie zdravia pôd. Zlepšenie zdravia pôdy prispieva k zníženiu hospodárskych strát a počtu úmrtí súvisiacich s extrémnymi udalosťami spojenými s klímou, pričom za roky 1980 až 2021 Únia zaznamenala hospodárske straty vo výške približne 560 miliárd EUR a viac ako 182 000 strát na životoch.

(21)Zdravie pôdy predstavuje priamy príspevok k ľudskému zdraviu a blahu. Zdravé pôdy zabezpečujú bezpečné a výživné potraviny a dokážu filtrovať kontaminanty, takže sa zachováva kvalita pitnej vody. Kontaminácia pôdy môže škodiť ľudskému zdraviu prostredníctvom konzumácie, vdýchnutia alebo kontaktu s kožou. Keď sú ľudia vystavení zdravej populácii mikróbov v pôde, je to prospešné pre rozvoj ich imunitného systému a odolnosti voči určitým chorobám a alergiám. Zdravé pôdy podporujú rast stromov, kvetov a tráv a vytvárajú zelenú infraštruktúru, ktorá má estetickú hodnotu a prispieva k dobrým životným podmienkam a kvalite života.

(22)Degradácia pôdy má vplyv na plodnosť, výnosy, odolnosť voči škodcom a výživovú kvalitu potravín. Keďže sa 95 % našich potravín priamo či nepriamo produkuje na pôdach a svetová populácia naďalej rastie, je mimoriadne dôležité zachovať zdravie tohto neobnoviteľného prírodného zdroja, aby sa zabezpečila dlhodobá potravinová bezpečnosť a produktivita a ziskovosť poľnohospodárstva Únie. Postupy udržateľného obhospodarovania pôdy vedú k zachovaniu alebo posilneniu zdravia pôdy a prispievajú k udržateľnosti a odolnosti potravinového systému.

(23)Dlhodobým cieľom smernice je dosiahnuť do roku 2050 zdravé pôdy. Vzhľadom na obmedzené vedomosti o stave pôd, účinnosti opatrení na regeneráciu ich zdravia a nákladoch na takéto opatrenia sa v smernici ako medzikrok prijíma viacfázový prístup. V prvej fáze je centrom záujmu vytvorenie rámca monitorovania pôdy a posúdenie situácie pôd v celej EÚ. Táto fáza zahŕňa aj požiadavky na stanovenie opatrení v oblasti udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie nezdravých pôd, keď sa určí ich stav, ale neukladá sa povinnosť dosiahnuť zdravé pôdy do roku 2050 a nestanovujú sa žiadne prechodné ciele. Týmto primeraným prístupom sa umožní dobrá príprava, podnietenie a spustenie udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie nezdravých pôd. V druhej fáze, ktorá sa začne hneď po sprístupnení výsledkov prvého posúdenia pôd a analýzy trendov, Komisia zhodnotí pokrok smerom k cieľu do roku 2050 a získané skúsenosti a navrhne preskúmanie smernice, ak je to nevyhnutné na urýchlenie pokroku pri plnení cieľa do roku 2050.

(24)Na účely riešenia tlakov na pôdy a identifikácie vhodných opatrení na zachovanie alebo regeneráciu zdravia pôdy je potrebné vziať do úvahy rôznorodosť pôdnych typov, špecifické miestne a klimatické podmienky, využívanie pôdy či krajinnú pokrývku. Preto je vhodné, aby členské štáty vytvorili pôdne okrsky. Pôdne okrsky by mali byť základnými riadiacimi jednotkami na obhospodarovanie pôd a prijatie opatrení s cieľom dosiahnuť súlad s požiadavkami stanovenými v smernici, najmä pokiaľ ide o monitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy. Mal by sa určiť počet, geografický rozsah a hranice pôdnych okrskov v prípade každého členského štátu, aby sa uľahčilo vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… 48 +. V každom členskom štáte by mal existovať minimálny počet pôdnych okrskov, pričom sa zohľadní veľkosť členského štátu. Minimálny počet pôdnych okrskov v každom členskom štáte by mal zodpovedať počtu územných jednotiek NUTS 1, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 49 .

(25)Aby sa zabezpečilo primerané riadenie pôd, malo by sa od členských štátov vyžadovať, aby vymenovali príslušný orgán pre každý pôdny okrsok. Členské štáty by mali mať možnosť vymenovať dodatočný príslušný orgán na vhodnej úrovni vrátane vnútroštátnej či regionálnej úrovne.

(26)Na účely spoločného vymedzenia zdravého stavu pôdy je potrebné definovať minimálny spoločný súbor merateľných kritérií. Ak sa tieto kritériá nedodržia, vedie to ku kritickej strate schopnosti pôdy fungovať ako životne dôležitý živý systém a poskytovať ekosystémové služby. Takéto kritériá by mali vychádzať zo súčasnej úrovne pôdoznaleckej vedy a mali by ju zohľadňovať.

(27)Aby bolo možné opísať degradáciu pôdy, je nevyhnutné zaviesť pôdne deskriptory, ktoré možno zmerať alebo odhadnúť. Aj keď sú pôdne typy, klimatické podmienky a využitia pôdy v značnej miere rôznorodé, súčasné vedecké poznatky umožňujú stanoviť v prípade niektorých pôdnych deskriptorov kritériá na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť upraviť kritériá pre niektoré z týchto pôdnych deskriptorov na základe špecifických vnútroštátnych alebo miestnych podmienok a určiť kritériá pre iné pôdne deskriptory, pre ktoré v danej fáze nemožno stanoviť spoločné kritériá na úrovni EÚ. V súvislosti s deskriptormi, v prípade ktorých teraz nemožno určiť jasné kritériá na odlíšenie zdravého a nezdravého stavu, sa vyžaduje len monitorovanie a posúdenie. Tým sa uľahčí vypracovanie takýchto kritérií v budúcnosti.

(28)S cieľom vytvoriť stimuly by členské štáty mali zaviesť mechanizmy na uznanie úsilia vlastníkov pôdy a pôdohospodárov o udržiavanie zdravého stavu pôdy, a to aj vo forme certifikácie zdravia pôdy, ktorou sa dopĺňa regulačný rámec Únie pre odstraňovanie uhlíka a podporuje sa zavádzanie kritérií udržateľnosti pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 50 . Komisia by mala uľahčovať certifikáciu zdravia pôdy, okrem iného aj výmenou informácií a podporou najlepších postupov, zvyšovaním povedomia a posudzovaním uskutočniteľnosti vypracovania uznávania systémov certifikácie na úrovni Únie. Synergie medzi rôznymi systémami certifikácie by sa mali v maximálnej miere využiť, aby sa znížila administratívna záťaž pre žiadateľov o príslušnú certifikáciu.

(29)Niektoré pôdy majú osobitné vlastnosti buď preto, že sú od prírody atypické a predstavujú vzácne biotopy pre biodiverzitu či jedinečné krajiny, alebo preto, že ich ľudia významne zmenili. Tieto vlastnosti by sa mali zohľadniť v súvislosti s definíciou zdravých pôd a požiadavkami na dosiahnutie zdravého stavu pôdy.

(30)Pôda je obmedzený zdroj a zároveň je vystavená neustále rastúcej konkurencii rôznych spôsobov využitia. Záber pôdy je proces, ktorý často spúšťajú potreby hospodárskeho rozvoja a ktorým sa prírodné alebo poloprírodné oblasti (vrátane poľnohospodárskej pôdy, lesnej pôdy, záhrad a parkov) transformujú na umelo vytvorenú krajinu, pričom sa pôda využíva ako platforma na výstavbu a infraštruktúru, ako priamy zdroj surovín alebo ako archív historického dedičstva. Takáto transformácia môže viesť k strate (často nezvratnej) schopnosti pôd poskytovať iné ekosystémové služby (poskytovanie potravy a biomasy, kolobeh vody a živín, základ pre biodiverzitu a ukladanie uhlíka). Konkrétne sa záber pôdy často týka najúrodnejších poľnohospodárskych pôd, čo vedie k ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. V dôsledku straty priepustnosti pôdy sú aj ľudské obydlia vystavené vyšším maximálnym stupňom povodní a intenzívnejším efektom teplotného ostrova. Preto je nevyhnutné monitorovať záber pôdy a stratu priepustnosti pôdy, ako aj ich vplyvy na schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové služby. Rovnako je vhodné stanoviť určité zásady na zmiernenie vplyvu záberu pôdy v rámci udržateľného obhospodarovania pôdy.

(31)Posúdenie zdravia pôdy založené na monitorovacej sieti by malo byť presné, ale zároveň by sa náklady na takéto monitorovanie mali udržať na primeranej úrovni. Preto je vhodné stanoviť kritériá pre miesta odberu vzorky, ktoré sú reprezentatívne pre stav pôdy v rámci rôznych pôdnych typov, klimatických podmienok a využití pôdy. Sieť miest odberu vzoriek by sa mala určiť pomocou geoštatistických metód a mala by byť dostatočne hustá na to, aby poskytla odhad plochy zdravých pôd na vnútroštátnej úrovni s nepresnosťou najviac 5 %. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že táto hodnota umožňuje štatisticky správny odhad a dostatočné uistenie, že cieľ bol splnený.

(32)Komisia by členským štátom mala poskytovať pomoc a podporu pri monitorovaní zdravia pôdy tým, že bude naďalej vykonávať a zlepšovať pravidelné odbery vzoriek pôdy in situ a súvisiace pôdne merania (program LUCAS pre pôdu) v rámci programu štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS). Na tento účel treba program LUCAS rozšíriť a vylepšiť, aby bol v úplnom súlade s osobitnými požiadavkami na kvalitu, ktoré treba splniť na účely smernice. S cieľom zmierniť záťaž by sa členským štátom malo umožniť zohľadnenie údajov o zdraví pôdy, ktoré pochádzajú z prieskumu rozšíreného programu LUCAS pre pôdu. Členské štáty, ktoré získajú takúto podporu, by mali prijať nevyhnutné právne opatrenia, aby zabezpečili, že Komisia dokáže vykonávať uvedené odbery vzoriek pôdy in situ, a to aj na poliach v súkromnom vlastníctve a v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi či právnymi predpismi Únie.

(33)Komisia vyvíja služby diaľkového snímania v kontexte programu Copernicus, čo je program, ktorý vychádza z potrieb používateľov, a tak zároveň podporuje členské štáty. S cieľom zvýšiť aktuálnosť a účinnosť monitorovania zdravia pôdy a v relevantných prípadoch by členské štáty mali používať údaje z diaľkového snímania vrátane výstupov zo služieb Copernicus na monitorovanie príslušných pôdnych deskriptorov a posudzovanie zdravia pôdy. Komisia by spolu s Európskou environmentálnou agentúrou mala podporovať skúmanie a vyvíjanie produktov diaľkového snímania pôdy, čo členským štátom pomôže s monitorovaním príslušných pôdnych deskriptorov. 

(34)Ďalšou prácou na súčasnom stredisku EÚ pre monitorovanie pôdy a jeho aktualizáciou by Komisia mala zriadiť digitálny portál s údajmi o zdraví pôdy, ktorý by mal byť kompatibilný s Európskou dátovou stratégiou 51 a dátovými priestormi EÚ a takisto by mal fungovať ako centrum poskytujúce prístup k údajom o pôde pochádzajúcim z rôznych zdrojov. Uvedený portál by mal v prvom rade zahŕňať všetky údaje, ktoré zozbierali členské štáty a Komisia, ako sa vyžaduje v tejto smernici. Takisto by malo byť možné dobrovoľne do portálu integrovať ďalšie relevantné údaje o pôde, ktoré zhromaždili členské štáty alebo iné strany (a hlavne údaje, ktoré sú výsledkom projektov v rámci programu Horizont Európa a misie „Dohoda o pôde pre Európu“), ak dané údaje spĺňajú isté požiadavky týkajúce sa formátu a špecifikácií. Takéto požiadavky by sa mali Komisia mala upresniť vo vykonávacích aktoch.

(35)Takisto je potrebné zlepšiť harmonizáciu systémov monitorovania pôdy používaných v členských štátoch a využiť synergie medzi Úniou a vnútroštátnymi systémami monitorovania s cieľom získať lepšie porovnateľné údaje z celej Únie.

(36)Aby sa údaje o zdraví pôdy, ktoré vyplývajú z monitorovania vykonávaného v rámci tejto smernice, využívali v maximálnej možnej miere, členské štáty by mali byť povinné uľahčiť prístup k takýmto údajom príslušným zainteresovaným stranám, ako sú poľnohospodári, lesníci, vlastníci pôdy a miestne orgány.

(37)Na zachovanie alebo posilnenie zdravie pôdy treba pôdy udržateľne obhospodarovať. Udržateľné obhospodarovanie pôdy umožní dlhodobé poskytovanie pôdnych služieb vrátane vyššej kvality ovzdušia a vody a potravinovej bezpečnosti. Preto je vhodné stanoviť zásady udržateľného obhospodarovania pôdy na usmernenie postupov obhospodarovania pôdy.

(38)Hospodárske nástroje vrátane nástrojov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorými sa poskytuje podpora pre poľnohospodárov, zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na udržateľné obhospodarovanie poľnohospodárskych pôd a v menšom meradle aj lesných pôd. Cieľom SPP je podporovať zdravie pôdy prostredníctvom vykonávania kondicionality, ekoschém a opatrení na rozvoj vidieka. Finančná podpora pre poľnohospodárov a lesníkov uplatňujúcich postupy udržateľného obhospodarovania pôdy môže pochádzať aj zo súkromného sektora. Napríklad v potravinárskom priemysle, drevárskom priemysle, priemyselnom odvetví využívajúcom biologické materiály a v energetickom priemysle možno v rámci dobrovoľných značiek udržateľnosti, ktoré zaviedli súkromné zainteresované strany, zohľadniť zásady udržateľného obhospodarovania pôdy stanovené v tejto smernici. Umožní sa tak, aby výrobcovia potravín, dreva a inej biomasy, ktorí vo výrobe dodržiavajú dané zásady, pretavili tieto zásady do hodnoty svojich výrobkov. Dodatočné financovanie siete fyzických lokalít na testovanie, preukazovanie a zlepšovanie riešení vrátane tých, ktoré súvisia s uhlíkovým poľnohospodárstvom, sprostredkujú živé laboratóriá a vlajkové projekty misie na ochranu pôdy. Bez toho, aby bola dotknutá zásada „znečisťovateľ platí“, by členské štáty mali poskytovať podporu a poradenstvo, aby pomohli vlastníkom aj užívateľom pôdy, ktorých sa týkajú opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou. Zohľadnia sa pritom najmä potreby a obmedzené kapacity malých a stredných podnikov.

(39)Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 52 musia členské štáty vo svojich strategických plánoch SPP opísať, ako má environmentálna a klimatická architektúra plánov prispieť k dosiahnutiu dlhodobých vnútroštátnych cieľových hodnôt, ktoré boli stanovené v legislatívnych aktoch uvedených v prílohe XIII k danému nariadeniu alebo ktoré z týchto aktov vychádzajú, a ako sú v súlade s týmito hodnotami.

(40)Aby sa zabezpečilo vykonávanie najlepších postupov udržateľného obhospodarovania pôdy, členské štáty by mali byť povinné pozorne monitorovať vplyv postupov obhospodarovania pôdy a podľa potreby prispôsobiť postupy a odporúčania, pričom zohľadnia nové poznatky z výskumu a inovácií. V tejto súvislosti sa očakávajú cenné príspevky z misie „Dohoda o pôde pre Európu“ v rámci programu Horizont Európa, ktoré by mali pochádzať hlavne z jej živých laboratórií a činností na podporu monitorovania pôdy, vzdelávania o pôde a zapojenia občanov.

(41)Regeneráciou sa degradované pôdy vrátia do zdravého stavu. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby pri určovaní opatrení na regeneráciu pôdy zvážili výsledok posúdenia zdravia pôdy a prispôsobili opatrenia na regeneráciu špecifickým prvkom situácie, typu, využitiu a stavu pôdy, ako aj miestnym, klimatickým a environmentálnym podmienkam.

(42)S cieľom zabezpečiť synergie medzi rôznymi opatreniami prijatými podľa ďalších právnych predpisov Únie, ktoré môžu mať vplyv na zdravie pôdy, a opatreniami, ktoré sa majú zaviesť na účely udržateľného obhospodarovania a regenerácie pôd v Únii, by členské štáty mali zaistiť súlad postupov udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie s národnými plánmi obnovy prírody prijatými v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… 53 +; so strategickými plánmi, ktoré majú členské štáty vypracovať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky v zmysle nariadenia (EÚ) 2021/2115; s kódexmi vhodných postupov v poľnohospodárstve a akčnými programami pre označené ohrozené pásma, ktoré sa prijali v súlade so smernicou Rady 91/676/EHS 54 ; ochrannými opatreniami a prioritným akčným rámcom, ktoré sa zaviedli pre lokality sústavy Natura 2000 podľa smernice Rady 92/43/EHS 55 ; opatreniami na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu vodných útvarov zahrnutých do plánov manažmentu povodia, ktoré boli vypracované v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES 56 ; opatreniami na manažment povodňových rizík zavedenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES 57 ; plánmi manažmentu sucha, ktoré sa presadzujú v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy 58 ; národnými akčnými programami zavedenými podľa článku 10 Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii; cieľmi stanovenými v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 59 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 60 ; integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi vytvorenými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 61 ; národnými programami riadenia znečisťovania ovzdušia pripravenými v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 62 ; posúdeniami rizík a plánovaním riadenia rizika katastrof v zmysle rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ 63 a s národnými akčnými plánmi zavedenými v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… 64 +. Postupy udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie by sa mali podľa možnosti začleniť do uvedených programov, plánov a opatrení v tej miere, v akej predstavujú príspevok k splneniu ich cieľov. V dôsledku toho by relevantné ukazovatele a údaje, ako sú ukazovatele výsledkov súvisiace s pôdou podľa nariadenia o SPP a štatistické údaje o poľnohospodárskych vstupoch a výstupoch oznámených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2379 65 , mali byť dostupné pre príslušné orgány zodpovedajúce za postupy udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie a posúdenie zdravia pôdy, aby sa tieto údaje a ukazovatele prepojili, čo umožní posúdiť účinnosť zvolených opatrení s maximálnou možnou presnosťou.

(43)Kontaminované lokality sú následkom desaťročí priemyselnej činnosti v EÚ. Môžu predstavovať riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie – či už teraz, alebo v budúcnosti. Preto treba najprv identifikovať a preskúmať potenciálne kontaminované lokality a potom posúdiť riziká a prijať opatrenia na riešenie neprijateľných rizík, ak sa kontaminácia potvrdí. Prieskum pôdy môže preukázať, že potenciálne kontaminovaná lokalita v skutočnosti kontaminovaná nie je. V takom prípade by už členský štát nemal danú lokalitu označovať za potenciálne kontaminovanú, pokiaľ neexistuje podozrenie na kontamináciu založené na nových dôkazoch.

(44)Na účely identifikácie potenciálne kontaminovaných lokalít by členské štáty mali zhromaždiť dôkazy, okrem iného na základe historického výskumu, mimoriadnych priemyselných udalostí a havárií v minulosti a environmentálnych povolení a oznámení vydaných verejnosťou alebo orgánmi.

(45)Aby sa zabezpečilo, že prieskumy pôdy v potenciálne kontaminovaných lokalitách prebiehajú včas a účinne, členské štáty by okrem povinnosti stanoviť lehotu, v ktorej treba vykonať uvedené prieskumy, mali mať aj povinnosť uviesť konkrétne udalosti, ktoré takisto vedú k takémuto prieskumu. Medzi takéto udalosti, ktoré vedú k prieskumu, môže patriť žiadosť o environmentálne či stavebné povolenie alebo jeho preskúmanie, prípadne žiadosť o povolenie, ktoré sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie či vnútroštátnych právnych predpisov, a jeho preskúmanie, činnosti týkajúce sa vykopávania pôdy, zmeny využívania pôdy alebo transakcie, ktorých predmetom je pôda či nehnuteľnosť. Prieskumy pôdy môžu prebiehať v rôznych fázach, ako je predbežná štúdia, návšteva lokality, predbežný alebo prieskumné vyšetrovanie, podrobnejší alebo opisný výskum a testovanie v teréne či v laboratóriu. Ak je to vhodné, možno za prieskum pôdy považovať aj východiskové správy a monitorovacie opatrenia vykonávané v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ 66 . 

(46)Flexibilita v obhospodarovaní potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít je potrebná pre zohľadnenie výdavkov, výhod a miestnych špecifík. Členské štáty by teda mali zvoliť prístup založený na riziku, a to prinajmenšom v prípade obhospodarovania potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít, pričom zohľadnia rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami. Takýto prístup im umožní prideľovať prostriedky s ohľadom na špecifické environmentálne, hospodárske a sociálne súvislosti. Rozhodnutia by sa mali prijímať na základe povahy a miery potenciálnych rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré vyplývajú z vystavenia kontaminantom pôdy (napr. vystavenie zraniteľných skupín, ako sú tehotné ženy, ľudia so zdravotným postihnutím, starší ľudia a deti). Analýza nákladov a prínosov súvisiacich s vykonaním sanácie by mala byť kladná. Optimálne riešenie v oblasti sanácie by malo byť udržateľné a vybrané na základe vyrovnaného rozhodovacieho procesu, v ktorom sa zvážia environmentálne, hospodárske a sociálne vplyvy. Pri obhospodarovaní potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít by sa mala dodržiavať zásada „znečisťovateľ platí“, ako aj zásada predbežnej opatrnosti a zásada proporcionality. V prípade kontaminovaných lokalít by členské štáty mali vymedziť osobitnú metodiku na určenie rizík špecifických pre danú lokalitu. Členské štáty by mali takisto definovať, čo predstavuje neprijateľné riziko vyplývajúce z kontaminovanej lokality, a to na základe vedeckých poznatkov, zásady predbežnej opatrnosti, miestnych špecifík a využívania pôdy v súčasnosti a v budúcnosti. S cieľom znížiť riziká kontaminovaných lokalít na úroveň, ktorá je prijateľná pre ľudské zdravie a životné prostredie, by členské štáty mali prijať primerané opatrenia na zníženie rizík vrátane sanácie. Opatrenia prijaté podľa iných právnych predpisov Únie by sa mohli považovať za opatrenia na zníženie rizík v súlade s touto smernicou, ak sa opatreniami účinne znižujú riziká, ktoré predstavujú kontaminované lokality.

(47)V rámci opatrení prijatých podľa tejto smernice by sa mali zohľadniť aj iné politické ciele EÚ, ako sú ciele sledované [nariadením (EÚ) xxxx/xxxx 67 +], ktoré sa zameriavajú na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín pre európsky priemysel.

(48)Transparentnosť je kľúčovým prvkom politiky v oblasti pôdy. Zabezpečuje sa ňou verejná zodpovednosť a povedomie, ako aj spravodlivé trhové podmienky a monitorovanie pokroku. Členské štáty by preto mali zriadiť a udržiavať vnútroštátny register kontaminovaných lokalít a potenciálne kontaminovaných lokalít zahŕňajúci informácie špecifické pre dané lokality, ktoré by mali byť verejne prístupné, a to v online databáze georeferenčných priestorových údajov. Register by mal obsahovať informácie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bola verejnosť informovaná o existencii a obhospodarovaní potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít. V prípade potenciálne kontaminovaných lokalít existuje len podozrenie na kontamináciu pôdy, ktoré sa ešte nepotvrdilo, a preto treba rozdiel medzi kontaminovanými lokalitami a potenciálne kontaminovanými lokalitami riadne oznámiť a vysvetliť verejnosti, aby sa predišlo neodôvodneným obavám.

(49)V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa vyžaduje, aby členské štáty poskytovali v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Okrem toho v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia 68 (Aarhuský dohovor) by dotknutí členovia verejnosti mali mať prístup k spravodlivosti s cieľom prispieť k ochrane práva na život v prostredí, ktoré je primerané osobnému zdraviu a dobrým životným podmienkam.

(50)Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 69 sa udeľuje mandát na zverejnenie údajov verejného sektora v bezplatnom a otvorenom formáte. Celkovým cieľom je pokračovať v posilňovaní dátového hospodárstva EÚ prostredníctvom zvýšenia množstva údajov verejného sektora, ktoré sú dostupné na opätovné použitie, pričom sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž a jednoduchý prístup k informáciám verejného sektora a zintenzívnia sa cezhraničné inovácie založené na údajoch. Platí hlavná zásada, že údaje verejnej správy by mali byť vo svojej podstate otvorené. Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 70 je zaručiť právo na prístup k informáciám o životnom prostredí v členských štátoch v súlade s Aarhuským dohovorom. Aarhuský dohovor spolu so smernicou 2003/4/ES zahŕňa širšie povinnosti týkajúce sa sprístupnenia informácií o životnom prostredí na požiadanie a aktívneho šírenia takýchto informácií. Aj smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES 71 má široký rozsah pôsobnosti a pokrýva výmenu priestorových informácií vrátane súborov s údajmi o rôznych environmentálnych témach. Je dôležité, aby ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám a opatrení o výmene údajov dopĺňali uvedené smernice a nevytvárali osobitný právny režim. Preto by smernice (EÚ) 2019/1024, 2003/4/ES a 2007/2/ES nemali byť dotknuté ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa informácií pre verejnosť a informácií o monitorovaní vykonávania.

(51)Aby sa zabezpečila potrebná úprava predpisov týkajúcich sa monitorovania zdravia pôdy, udržateľného obhospodarovania pôdy a obhospodarovania kontaminovaných lokalít, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o zmenu tejto smernice s cieľom prispôsobiť metodiky na monitorovanie zdravia pôdy, zoznam zásad udržateľného obhospodarovania pôdy, orientačný zoznam opatrení na zníženie rizík, fázy a požiadavky posúdenia rizík špecifických pre danú lokalitu a obsah registra kontaminovaných a potenciálne kontaminovaných lokalít technickému a vedeckému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 72 . Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(52)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby sa stanovil formát, štruktúra a podrobné opatrenia pre oznamovanie údajov a informácií Komisii v elektronickej forme. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 73 .

(53)Komisia by mala vykonať hodnotenie založené na dôkazoch a v relevantných prípadoch aj revíziu tejto smernice na základe výsledkov posúdenia zdravia pôdy, a to po šesť rokov po nadobudnutí účinnosti smernice. V hodnotení by sa mala posúdiť hlavne potreba stanoviť špecifickejšie požiadavky, aby sa zabezpečila regenerácia nezdravých pôd a splnenie cieľa, ktorým sú zdravé pôdy do roku 2050. V hodnotení by sa mala posúdiť aj potreba prispôsobiť definíciu zdravých pôd vedeckému a technickému pokroku, a to doplnením ustanovení o určitých deskriptoroch alebo kritériách na základe nových vedeckých dôkazov súvisiacich s ochranou pôd alebo v dôsledku problému, ktorý je špecifický pre daný členský štát a ktorý vznikol vplyvom nových environmentálnych či klimatických okolností. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota EÚ, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení.

(54)Koordinované opatrenia všetkých členských štátov sú nevyhnutné na splnenie vízie, podľa ktorej budú do roku 2050 všetky pôdy zdravé, a takisto na zabezpečenie poskytovania ekosystémových služieb zo strany pôd v celej Únii a v dlhodobom horizonte. Ukázalo sa, že individuálne opatrenia členských štátov nie sú dostatočné, keďže degradácia pôdy pokračuje a dokonca sa zhoršuje. Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(55)V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom 74 sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Cieľ a predmet úpravy

1.Cieľom smernice je zaviesť pevný a koherentný rámec monitorovania pôdy pre všetky pôdy naprieč EÚ a neustále zlepšovať zdravie pôdy v Únii s cieľom dosiahnuť do roku 2050 zdravé pôdy a udržať ich v zdravom stave, aby mohli poskytovať rozmanité ekosystémové služby v rozsahu, ktorý bude dostatočný na uspokojenie environmentálnych, spoločenských a hospodárskych potrieb, pomohli predchádzať vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity a zmierňovať ich, zvyšovať odolnosť voči prírodným katastrofám a odolnosť potravinovej bezpečnosti a kontaminácia pôdy sa tak znížila na úroveň, ktorá sa už nebude považovať za škodlivú pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

2.Touto smernicou sa stanovujú opatrenia týkajúce sa:

a)monitorovania a posúdenia zdravia pôdy;

b)udržateľného obhospodarovania pôdy;

c)kontaminovaných lokalít.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na všetky pôdy na území členských štátov.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„pôda“ je vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá sa nachádza medzi skalným podložím a zemským povrchom a ktorá sa skladá z minerálnych častíc, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov;

2.„ekosystém“ je dynamický komplex spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka;

3.„ekosystémové služby“ sú nepriame príspevky ekosystémov k hospodárskym, sociálnym, kultúrnym a iným prínosom, ktoré ľudia čerpajú z uvedených ekosystémov;

4.„zdravie pôdy“ je fyzikálny, chemický a biologický stav pôdy, ktorý určuje jej schopnosť fungovať ako životne dôležitý živý systém a poskytovať ekosystémové služby;

5.„udržateľné obhospodarovanie pôdy“ sú postupy obhospodarovania pôdy, ktorými sa zachovávajú alebo zlepšujú ekosystémové služby poskytované pôdou bez toho, aby sa narušili funkcie umožňujúce tieto služby alebo poškodzovali iné vlastnosti životného prostredia;

6.„postupy obhospodarovania pôdy“ sú postupy, ktoré majú vplyv na fyzikálne, chemické alebo biologické vlastnosti pôdy;

7.„obhospodarovaná pôda“ je pôda, na ktorej sa vykonávajú postupy obhospodarovania pôdy;

8.„pôdny okrsok“ je časť územia členského štátu, ktorá je vymedzená týmto členským štátom v súlade s touto smernicou;

9.„posúdenie zdravia pôdy“ je hodnotenie zdravia pôdy na základe merania alebo odhadu pôdnych deskriptorov;

10.„kontaminovaná lokalita“ je vymedzená plocha jedného alebo viacerých pozemkov s potvrdeným výskytom kontaminácie pôdy v dôsledku antropogénnych činností v bodovom zdroji;

11.„pôdny deskriptor“ je parameter, ktorý opisuje fyzikálne, chemické alebo biologické vlastnosti zdravia pôdy;

12.„krajina“ je povrch Zeme, ktorý nie je pokrytý vodou;

13.„krajinná pokrývka“ je fyzikálna a biologická pokrývka zemského povrchu;

14.„prírodná krajina“ je oblasť, v ktorej ľudská činnosť podstatne nezmenila primárne ekologické funkcie a druhové zloženie oblasti;

15.„poloprírodná krajina“ je oblasť, v ktorej sa zloženie, rovnováha alebo funkcia ekologických zoskupení podstatne zmenila ľudskou činnosťou, ale zachováva si potenciálne vysokú hodnotu z hľadiska biodiverzity a ekosystémových služieb, ktoré poskytuje;

16.„umelo vytvorená krajina“ je krajina využívaná ako platforma na výstavbu a infraštruktúru alebo ako priamy zdroj surovín alebo ako archív historického dedičstva na úkor schopnosti pôdy poskytovať iné ekosystémové služby;

17.„záber pôdy“ je premena prírodnej a poloprírodnej krajiny na umelo vytvorenú krajinu;

18.„transferová funkcia“ je matematické pravidlo, ktoré umožňuje prepočítať hodnotu merania pomocou inej metodiky, než je referenčná metodika, na hodnotu, ktorá by sa získala vykonaním pôdnych meraní pomocou referenčnej metodiky;

19.„dotknutá verejnosť“ je verejnosť dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá degradáciou pôdy alebo verejnosť, ktorá má záujem na rozhodovacích postupoch týkajúcich sa plnenia povinností podľa tejto smernice, vrátane vlastníkov pôdy a užívateľov pôdy, ako aj mimovládnych organizácií, ktoré podporujú ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia a spĺňajú všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva;

20.„kontaminácia pôdy“ je prítomnosť chemikálie alebo látky v pôde v koncentrácii, ktorá môže byť škodlivá pre ľudské zdravie alebo životné prostredie;

21.„kontaminant“ je látka, ktorá môže spôsobiť kontamináciu pôdy;

22.„regenerácia“ je úmyselná činnosť zameraná na zmenu degradovaného stavu pôdy na zdravý stav;

23.„riziko“ je možnosť škodlivých účinkov na ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku vystavenia kontaminácii pôdy;

24.„prieskum pôdy“ je proces hodnotenia prítomnosti a koncentrácie kontaminantov v pôde, ktorý sa zvyčajne vykonáva v rôznych fázach;

25.„geograficky explicitné“ sú informácie, na ktoré sa odkazuje a ktoré sú uložené spôsobom, ktorý umožňuje ich mapovanie a lokalizáciu s osobitnou presnosťou a správnosťou;

26.„sanácia pôdy“ je regenerácia, ktorá znižuje, izoluje alebo imobilizuje koncentrácie kontaminantov v pôde.

Článok 4

Pôdne okrsky

1.Členské štáty vytvoria na celom svojom území pôdne okrsky.

Počet pôdnych okrskov v každom členskom štáte by mal prinajmenšom zodpovedať počtu územných jednotiek NUTS 1, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 1059/2003.

2.Pri stanovovaní geografického rozsahu pôdnych okrskov môžu členské štáty zvážiť existujúce administratívne jednotky. Mali by sa usilovať o homogénnosť v rámci každého z pôdnych okrskov, pokiaľ ide o tieto parametre:

a)pôdny typ v súlade s definíciou vo svetovej referenčnej databáze pôdnych zdrojov 75 ;

b)klimatické podmienky;

c)environmentálne zóny, ako sa opisujú v správe Alterra Report 2281 76 ;

d)využívanie pôdy alebo krajinná pokrývka, ako sa používa v programe štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS).

Článok 5

Príslušné orgány

Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za plnenie povinností stanovených v tejto smernici na primeranej úrovni.

Členské štáty určia jeden príslušný orgán pre každý pôdny okrsok vytvorený v súlade s článkom 4.

Kapitola II

Monitorovanie a posudzovanie zdravia pôdy

Článok 6

Rámec monitorovania zdravia pôdy a záberu pôdy

1.Členské štáty vytvoria rámec monitorovania založený na pôdnych okrskoch zriadených podľa článku 4 ods. 1, aby sa zabezpečilo pravidelné a presné monitorovanie zdravia pôdy vykonávané v súlade s týmto článkom a prílohami I a II.

2.Členské štáty monitorujú zdravie pôdy a záber pôdy v každom pôdnom okrsku.

3.Rámec monitorovania sa zakladá na týchto prvkoch:

a)pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy, na ktoré sa odkazuje v článku 7;

b)miesta odberu vzorky pôdy, ktoré sa určia v súlade s článkom 8 ods. 2;

c)pôdne meranie, ktoré uskutočňuje Komisia podľa odseku 4 tohto článku, ak sa vykonáva;

d)prípadné údaje a produkty diaľkového snímania uvedené v odseku 5 tohto článku;

e)ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy uvedené v článku 7 ods. 1.

4.Komisia so súhlasom dotknutých členských štátov vykonáva pravidelné pôdne merania s použitím vzoriek odobraných in-situ a na základe príslušných deskriptorov a metodík uvedených v článkoch 7 a 8, aby podporila monitorovanie zdravia pôdy zo strany členských štátov. Ak členský štát poskytne súhlas v súlade s týmto odsekom, zabezpečí, aby Komisia mohla uskutočniť takýto odber vzorky in-situ.

5.Komisia spolu s Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) využije existujúce satelitné údaje a produkty poskytnuté v rámci komponentu Copernicus, ktorý je súčasťou Vesmírneho programu Únie založeného nariadením (EÚ) 2021/696, s cieľom preskúmať a vyvíjať produkty diaľkového snímania pôdy na podporu členských štátov pri monitorovaní príslušných pôdnych deskriptorov.

6.Komisia a EEA na základe existujúcich údajov a do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice vytvoria digitálny portál s údajmi o zdraví pôdy, ktorým sa v georeferenčnom priestorovom formáte poskytne prístup aspoň k tým dostupným údajom o zdraví pôdy, ktoré vychádzajú z:

a)pôdnych meraní uvedených v článku 8 ods. 2;

b)pôdnych meraní, na ktoré sa odkazuje v odseku 4 tohto článku;

c)príslušné údaje a produkty diaľkového snímania pôdy uvedené v odseku 5 tohto článku.

7.Digitálnym portálom s údajmi o zdraví pôdy uvedeným v odseku 6 možno poskytovať prístup aj k iným údajom súvisiacim so zdravím pôdy, než sú údaje uvedené v danom odseku, ak sa takéto údaje vymieňali alebo zhromažďovali v súlade s formátmi či metódami, ktoré stanovila Komisia v zmysle článku 8.

8.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví formáty alebo metódy výmeny či zhromažďovania údajov uvedených v odseku 7, prípadne na účely integrácie takýchto údajov na digitálnom portáli s údajmi o zdraví pôdy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21.

Článok 7

Pôdne deskriptory, kritériá pre zdravý stav pôdy a ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy

1.Členské štáty pri monitorovaní a posudzovaní zdravia pôdy uplatňujú pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy, ktoré sa uvádzajú v prílohe I.

Pri monitorovaní záberu pôdy členské štáty uplatňujú ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, na ktoré sa odkazuje v prílohe I.

2.Členské štáty môžu pôdne deskriptory a kritériá zdravia pôdy uvedené v časti A prílohy I upraviť v súlade so špecifikáciami, na ktoré sa odkazuje v druhom a treťom stĺpci v časti A prílohy I.

3.Členské štáty určia organické kontaminanty pre pôdny deskriptor súvisiaci s kontamináciou pôdy, ako sa opisuje v časti B prílohy I.

4.Členské štáty stanovia kritériá zdravia pôdy v súvislosti s pôdnymi deskriptormi uvedenými v časti B prílohy I, a to v zmysle ustanovení v treťom stĺpci v časti B prílohy I.

5.Členské štáty môžu na účely monitorovania určiť dodatočné pôdne deskriptory a ukazovatele záberu pôdy okrem iného vrátane nepovinných deskriptorov a ukazovateľov uvedených v časti C a D prílohy I (ďalej len „dodatočné pôdne deskriptory“ a „dodatočné ukazovatele záberu pôdy“).

6.Členské štáty o stanovení alebo prispôsobení pôdnych deskriptorov, ukazovateľov záberu pôdy a kritérií zdravia pôdy informujú Komisiu v súlade s odsekmi 2 až 5 tohto článku.

Článok 8

Merania a metodiky

1.Členské štáty určia miesta odberu vzorky s použitím metodiky stanovenej v časti A prílohy II.

2.Členské štáty uskutočňujú pôdne merania prostredníctvom odberu vzoriek pôdy na miestach odberu vzorky, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, a zhromažďujú, spracúvajú a analyzujú údaje s cieľom určiť:

a)hodnoty pôdnych deskriptorov stanovených v prílohe I;

b)hodnoty dodatočných pôdnych deskriptorov, ak je to relevantné;

c)hodnoty ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sa uvádzajú v časti D prílohy I.

3.Členské štáty uplatňujú:

a)metodiky na určenie alebo odhad hodnôt pôdnych deskriptorov stanovených v časti B prílohy II;

b)minimálne metodické kritériá na určenie hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sa uvádzajú v časti C prílohy II;

c)všetky požiadavky stanovené Komisiou v súlade s odsekom 6.

Členské štáty môžu uplatňovať iné metodiky než tie, ktoré sa uvádzajú v prvom pododseku písm. a) a b), ak sú dostupné overené transferové funkcie, ako sa vyžaduje v časti B štvrtom stĺpci prílohy II.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa prvé pôdne merania uskutočnili najneskôr… (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice).

5.Členské štáty zabezpečia, aby sa nové pôdne merania vykonávali minimálne raz za päť rokov.

Takisto zabezpečia aktualizáciu hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy aspoň raz za rok.

6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmení príloha II, s cieľom prispôsobiť referenčné metodiky uvedené v prílohe vedeckému a technickému pokroku, najmä ak hodnoty pôdnych deskriptorov možno určiť diaľkovým snímaním, na ktoré sa odkazuje v článku 6 ods. 5.

Článok 9

Posúdenie zdravia pôdy

1.Členské štáty posudzujú zdravie pôdy vo všetkých svojich pôdnych okrskoch na základe údajov zozbieraných v súvislosti s monitorovaním uvedeným v článkoch 6, 7 a 8, pre každý z pôdnych deskriptorov stanovených v častiach A B prílohy I.

Členské štáty navyše zohľadňujú údaje zhromaždené v súvislosti s prieskumami pôdy, na ktoré sa odkazuje v článku 14.

Zabezpečia, aby sa posúdenia zdravia pôdy vykonávali aspoň raz za päť rokov a aby sa prvé posúdenie zdravia pôdy uskutočnilo do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 5 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice).

2.V zmysle tejto smernice sa pôda považuje za zdravú, keď sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a)hodnoty všetkých pôdnych deskriptorov vymenovaných v časti A prílohy I spĺňajú kritériá, ktoré sa tam stanovujú, a prípadne sú upravené podľa článku 7;

b)hodnoty všetkých pôdnych deskriptorov uvedených v časti B prílohy I spĺňajú kritériá stanovené v súlade s článkom 7 (ďalej len „zdravá pôda“).

Odchylne od prvého pododseku sa v posúdení pôd v rámci pôdnej plochy uvedenej vo štvrtom stĺpci prílohy I neberú do úvahy hodnoty stanovené v treťom stĺpci pre danú pôdnu plochu.

Pôda je nezdravá, ak nie je splnené minimálne jedno z kritérií uvedených v pododseku 1 (ďalej len „nezdravá pôda“).

3.Členské štáty vykonávajú analýzu hodnôt v prípade pôdnych deskriptorov uvedených v časti C prílohy I a posúdia, či dochádza ku kritickej strate ekosystémových služieb, pričom zohľadnia príslušné údaje a dostupné vedecké poznatky.

Členské štáty uskutočňujú analýzu hodnôt ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sú uvedené v časti D prílohy I, a posudzujú ich vplyv na stratu ekosystémových služieb a na ciele a zámery, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/841.

4.Príslušný orgán na základe posúdenia zdravia pôdy, ktoré sa vykoná v súlade s týmto článkom, v každom pôdnom okrsku identifikuje oblasti s nezdravými pôdami a informuje o nich verejnosť podľa článku 19. V relevantných prípadoch tak urobí v koordinácii s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi.

5.Členské štáty zavedú mechanizmus dobrovoľnej certifikácie zdravia pôdy pre vlastníkov pôdy a pôdohospodárov, a to v zmysle podmienok v odseku 2 tohto článku.

Komisia môže prijať vykonávacie akty na účely harmonizácie formátu certifikácie zdravia pôdy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21.

6.Členské štáty nahlásia údaje o zdraví pôdy a posúdenie uvedené v článkoch 6 až 9 príslušným vlastníkom pôdy a pôdohospodárom, ak o to požiadajú, najmä na podporu rozvoja poradenstva, na ktoré sa odkazuje v článku 10 ods. 3.

Kapitola III

Udržateľné obhospodarovanie pôdy

Článok 10

Udržateľné obhospodarovanie pôdy

1.Od (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) členské štáty prijmú aspoň jedno z týchto opatrení, pričom zohľadnia typ, využívanie a stav pôdy:

a)vymedzenie postupov udržateľného obhospodarovania pôdy, ktorými sa dodržiavajú zásady udržateľného obhospodarovania pôdy stanovené v prílohe III a ktoré sa majú postupne zaviesť na všetkých obhospodarovaných pôdach, a to na základe výsledkov posúdení pôdy vykonaných v zmysle článku 9, ako aj vymedzenie postupov regenerácie, ktoré sa majú postupne zaviesť na nezdravých pôdach v členských štátoch;

b)vymedzenie postupov obhospodarovania pôdy a ďalších postupov s negatívnym vplyvom na zdravie pôdy, ktorým sa pôdohospodári majú vyhýbať.

Pri vymedzovaní postupov a opatrení, na ktoré sa odkazuje v tomto odseku, musia členské štáty zohľadniť programy, plány, ciele a opatrenia uvedené v prílohe IV, ako aj najnovšie vedecké poznatky vrátane výsledkov misie „Dohoda o pôde pre Európu“ v rámci programu Horizont Európa.

Členské štáty identifikujú synergie s programami, plánmi a opatreniami stanovenými v prílohe IV. Údaje z monitorovania zdravia pôdy, výsledky posúdení zdravia pôdy, analýza v zmysle článku 9 a opatrenia na udržateľné obhospodarovanie pôdy sú základným vstupom pre vývoj programov, plánov a opatrení uvedených v prílohe IV.

Členské štáty zabezpečia, aby bol proces vypracovania postupov spomínaných v prvom pododseku otvorený, inkluzívny a účinný a aby sa do neho zapojila dotknutá verejnosť, najmä vlastníci pôdy a pôdohospodári, a aby mali včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa na ich vypracovaní.

2.Členské štáty zabezpečia jednoduchý prístup k nestrannému a nezávislému poradenstvu o udržateľnom obhospodarovaní pôdy, činnostiach v oblasti odbornej prípravy a budovaní kapacít pre pôdohospodárov, vlastníkov pôdy a príslušné orgány.

Členské štáty takisto prijmú tieto opatrenia:

a)podporu povedomia o viacnásobných strednodobých a dlhodobých prínosoch udržateľného obhospodarovania pôdy a o potrebe udržateľného obhospodarovania pôdy;

b)podporu výskumu a uplatňovanie koncepcie holistického obhospodarovania pôdy;

c)sprístupnenie pravidelne aktualizovaného mapovania dostupných nástrojov financovania a činností na podporu vykonávania udržateľného obhospodarovania pôdy.

3.Členské štáty pravidelne posudzujú účinnosť opatrení prijatých v zmysle tejto smernice a v prípade potreby tieto opatrenia preskúmavajú a revidujú, pričom zohľadnia monitorovanie a posúdenie zdravia pôdy, na ktoré sa odkazuje v článkoch 6 až 9.

4.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmení príloha III, s cieľom prispôsobiť zásady udržateľného obhospodarovania pôdy vedeckému a technickému pokroku.

Článok 11

Zásady zmierňovania záberu pôdy

Členské štáty zabezpečia dodržiavanie týchto zásad v prípade záberu pôdy:

a)v čo najväčšej možnej miere podľa technických a hospodárskych možností zabrániť strate schopnosti pôdy poskytovať rozmanité ekosystémové služby vrátane produkcie potravín, alebo túto stratu čo najviac obmedziť, a to:

i)obmedzením plochy, ktorá je zasiahnutá záberom pôdy, v maximálnej možnej miere;

ii)výberom oblastí, v ktorých by sa minimalizovala strata ekosystémových služieb;

iii)uskutočňovaním záberu pôdy spôsobom, ktorým sa minimalizuje negatívny vplyv na pôdu;

b)čo najviac kompenzovať stratu schopnosti pôdy poskytovať rozmanité ekosystémové služby.

Kapitola IV

Kontaminované lokality

Článok 12

Prístup založený na riziku

1.Členské štáty riadia riziká, ktoré potenciálne kontaminované lokality a kontaminované lokality predstavujú pre ľudské zdravie a životné prostredie, a udržiavajú ich na prijateľnej úrovni, pričom zohľadňujú environmentálne, sociálne a hospodárske vplyvy kontaminácie pôdy a opatrení na zníženie rizík prijatých v súlade s článkom 15 ods. 4.

2.Členské štáty do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) zavedú prístup založený na riziku, pokiaľ ide o:

a)identifikáciu potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 13;

b)prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 14;

c)obhospodarovanie kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 15.

3.Požiadavky stanovené v odseku 2 nijako neovplyvňujú prísnejšie požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

4.Dotknutá verejnosť by mala dostať včasné a účinné príležitosti na:

a)účasť na vytvorení a konkrétnom uplatňovaní prístupu založeného na riziku, ako sa vymedzuje v tomto článku;

b)poskytnutie informácií relevantných pre identifikáciu potenciálne kontaminovaných lokalít podľa článku 13, prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 14 a obhospodarovanie kontaminovaných lokalít v zmysle článku 15;

c)podanie žiadosti o opravu informácií v registri kontaminovaných lokalít a potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s článkom 16.

Článok 13

Identifikácia potenciálne kontaminovaných lokalít

1.Členské štáty systematicky a aktívne identifikujú všetky lokality, v ktorých existuje podozrenie na kontamináciu pôdy na základe dôkazov získaných zo všetkých dostupných zdrojov (ďalej len „potenciálne kontaminované lokality“).

2.Pri identifikácií potenciálne kontaminovaných lokalít musia členské štáty zohľadniť tieto kritériá:

a)prevádzkovanie aktívnej alebo neaktívnej rizikovej činnosti, ktorá je potenciálne kontaminujúca;

b)prevádzkovanie činnosti uvedenej v prílohe I k smernici 2010/75/EÚ;

c)prevádzkovanie podniku, na ktorý sa odkazuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ 77 ;

d)prevádzkovanie činnosti uvedenej v prílohe III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES 78 ;

e)výskyt potenciálne kontaminujúcej havárie, pohromy, katastrofy, udalosti alebo úniku;

f)akékoľvek iné udalosti, ktorých vplyvom môže dôjsť ku kontaminácii pôdy;

g)všetky informácie vyplývajúce z monitorovania zdravia pôdy, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkami 6, 7 a 8.

Na účely prvého pododseku písm. a) členské štáty vypracujú zoznam potenciálne kontaminujúcich rizikových činností. Takéto činnosti možno následne klasifikovať podľa rizika kontaminácie pôdy na základe vedeckých dôkazov.

3.Členské štáty zabezpečia, aby všetky potenciálne kontaminované lokality boli identifikované do (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 7 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice) a aby boli do toho istého dátumu riadne zaznamenané do registra uvedeného v článku 16.

Článok 14

Prieskum potenciálne kontaminovaných lokalít

1.Členské štáty zabezpečia, aby všetky potenciálne kontaminované lokality identifikované podľa článku 13 podliehali prieskumu pôdy.

2.Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa lehoty, obsahu, formy a priorizácie prieskumov pôdy. Tieto pravidlá sa zavedú pri dodržaní prístupu založeného na riziku, ktorý sa opisuje v článku 12, a v súlade so zoznamom potenciálne kontaminujúcich rizikových činností, na ktoré sa odkazuje v článku 13 ods. 2 druhom pododseku.

Členské štáty môžu za prieskum pôdy považovať aj východiskové správy a opatrenia na monitorovanie vykonávané podľa smernice 2010/75/EÚ, ak je to vhodné.

3.Členské štáty takisto určia konkrétne udalosti vedúce k prieskumu, a to ešte pred uplynutím lehoty stanovenej v súlade s odsekom 2.

Článok 15

Posúdenie rizika a obhospodarovanie kontaminovaných lokalít

1.V prípade kontaminovaných lokalít členské štáty stanovia osobitnú metodiku na určenie rizík špecifických pre danú lokalitu. Takáto metodika sa zakladá na fázach a požiadavkách týkajúcich sa posúdenia rizika špecifického pre danú lokalitu, ako sa uvádza v prílohe VI.

2.Členské štáty definujú, čo predstavuje neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie vyplývajúce z kontaminovaných lokalít, pričom zohľadnia existujúce vedecké poznatky, zásadu predbežnej opatrnosti, miestne špecifiká a využívanie pôdy v súčasnosti a v budúcnosti.

3.V súvislosti s každou kontaminovanou lokalitou identifikovanou podľa článku 14 alebo iným spôsobom príslušný zodpovedný orgán vykoná posúdenie špecifické pre danú lokalitu s ohľadom na súčasné a plánované využitie pôdy, aby sa zistilo, či kontaminovaná lokalita predstavuje neprijateľné riziká pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

4.Na základe výsledkov posúdenia, na ktoré sa odkazuje v odseku 3, prijme príslušný zodpovedný orgán primerané opatrenia, ktorými sa riziká znížia na úroveň, ktorá je prijateľná pre ľudské zdravie a životné prostredie (ďalej len „opatrenia na zníženie rizík“).

5.Opatrenia na zníženie rizík môžu tvoriť opatrenia, na ktoré sa odkazuje v prílohe V. Príslušný orgán v procese rozhodovania o primeraných opatreniach na zníženie rizík zváži náklady, prínosy, účinnosť, trvácnosť a technickú uskutočniteľnosť dostupných opatrení na zníženie rizík.

6.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20, ktorými sa zmenia prílohy V a VI s cieľom prispôsobiť zoznam opatrení na zníženie rizík a požiadaviek na posúdenie rizika špecifických pre danú lokalitu vedeckému a technickému pokroku.

Článok 16

Register

1.Do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky po nadobudnutí účinnosti smernice) členské štáty vypracujú register kontaminovaných lokalít a potenciálne kontaminovaných lokalít v súlade s odsekom 2.

2.Register musí obsahovať informácie stanovené v prílohe VII.

3.Register spravuje príslušný zodpovedný orgán a pravidelne sa preskúmava a aktualizuje.

4.Členské štáty verejne sprístupnia register aj informácie uvedené v odsekoch 1 a 2. Príslušný orgán môže zamietnuť alebo obmedziť zverejnenie akýchkoľvek informácií, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES 79 .

Register sa sprístupní v online databáze georeferenčných priestorových údajov.

5.Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými určí formát registra. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21.

Kapitola V

Financovanie, informovanie verejnosti a podávanie správ zo strany členských štátov

Článok 17

Financovanie z prostriedkov Únie

Keďže zavedenie monitorovania pôdy, udržateľného obhospodarovania pôdy a regenerácie pôdy má neodmysliteľnú prioritu, vykonávanie tejto smernice treba podporovať prostredníctvom existujúcich finančných programov Únie v súlade s ich uplatniteľnými pravidlami a podmienkami.

Článok 18

Podávanie správ zo strany členských štátov

1.Členské štáty Komisii a agentúre EEA každých päť rokov elektronicky oznamujú tieto údaje a informácie:

a)údaje a výsledky monitorovania a posudzovania zdravia pôdy, ktoré sa vykonávajú v zmysle článkov 6 až 9;

b)analýzu trendov v oblasti zdravia pôdy v súvislosti s deskriptormi uvedenými v častiach A, B a C prílohy I, ako aj v prípade ukazovateľov záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy, ktoré sú vymenované v časti D prílohy I, a to v súlade s článkom 9;

c)zhrnutie pokroku v oblasti:

i)vykonávania zásad udržateľného obhospodarovania pôdy v súlade s článkom 10;

ii)registrácie, identifikácie, prieskumu a obhospodarovania kontaminovaných lokalít v súlade s článkami 12 až 16;

d)údaje a informácie zahrnuté v registri, na ktorý sa odkazuje článkom 16.

Prvé správy sa majú predložiť do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 5 rokov a 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti smernice).

2.Členské štáty zabezpečia, aby Komisia spolu s agentúrou EEA mali stále prístup k informáciám a údajom uvedeným v odseku 1.

3.Členské štáty poskytnú Komisii online prístup k:

a)aktuálnemu zoznamu ich pôdnych okrskov uvedených v článku 4 a k priestorovým údajom o okrskoch do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky a 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti smernice);

b)aktuálnemu zoznamu príslušných orgánov uvedených v článku 5 do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky a 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti smernice);

c)opatreniam a postupom udržateľného obhospodarovania pôdy uvedeným v článku 10 do … (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 4 roky a 3 mesiace po nadobudnutí účinnosti smernice).

4.Komisia je splnomocnená prijímať vykonávacie akty, ktorými sa stanoví formát a spôsoby predkladania informácií uvedených v odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21.

Článok 19

Informovanie verejnosti

1.Členské štáty zverejnia údaje získané z monitorovania, ktoré sa vykonáva v zmysle článku 8, a z posúdenia, ktoré sa uskutočňuje podľa článku 9 tejto smernice – v prípade geograficky explicitných údajov je zverejnenie v súlade s ustanoveniami článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2007/2/ES 80 a v prípade ostatných údajov je ich uverejnenie v súlade s článkom 5 smernice (EÚ) 2019/1024.

2.Komisia zabezpečí, aby boli údaje o zdraví pôdy sprístupnené prostredníctvom digitálneho portálu s údajmi o zdraví pôdy, na ktorý sa odkazuje v článku 6, dostupné verejnosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 81 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 82 .

3.Členské štáty zabezpečia, aby informácie uvedené v článku 18 tejto smernice boli dostupné a prístupné pre verejnosť v zmysle smernice 2003/4/ES, smernice 2007/2/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 83 .

4.Zverejnenie akýchkoľvek informácií vyžadovaných podľa tejto smernice možno zamietnuť alebo obmedziť, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 smernice 2003/4/ES.

Kapitola VI

Delegovanie právomoci a postup výboru

Článok 20

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 8, 10, 15 a 16 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 8, 10, 15 a 16 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu uskutoční konzultácie s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 8, 10, 15 a 16 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21

Výbor

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Kapitola VII

Záverečné ustanovenia

Článok 22

Prístup k spravodlivosti

Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s vnútroštátnym právom občania z radov verejnosti, ktorí majú dostatočný záujem alebo ktorí sa domnievajú, že boli porušené ich práva, mali prístup k prostriedkom preskúmania na súde alebo pred nezávislým a nestranným orgánom, ktorý je zriadený zákonom, a aby mohli vzniesť hmotnoprávnu alebo procesnú námietku týkajúcu sa posúdenia zdravia pôdy, opatrení prijatých v zmysle tejto smernice alebo akejkoľvek nečinnosti príslušných orgánov.

Členské štáty určia, čo predstavuje dostatočný záujem a porušenie práva, v súlade s cieľom poskytnúť verejnosti široký prístup k spravodlivosti. Na účely odseku 1 sa predpokladá, že každá mimovládna organizácia, ktorá podporuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky vnútroštátnych právnych predpisov, má práva, ktoré môžu byť porušené, a jej záujem sa považuje za dostatočný.

Prostriedky preskúmania uvedené v odseku 1 musia byť spravodlivé, nestranné, včasné a bezplatné alebo nesmú byť neprimerane drahé a musia poskytovať primerané a účinné prostriedky nápravy, v prípade potreby vrátane súdnych príkazov ukladajúcich povinnosť zdržať sa určitého konania.

Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili praktické informácie o prístupe k prostriedkom správneho a súdneho preskúmania uvedeným v tomto článku.

Článok 23

Sankcie

1.Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES, členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých v zmysle tejto smernice zo strany fyzickej či právnickej osoby. Členské štáty takisto zabezpečia vykonávanie uvedených pravidiel. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.Sankcie uvedené v odseku 1 zahŕňajú pokuty úmerné obratu právnickej osoby alebo príjmu fyzickej osoby, ktorá sa dopustila porušenia. Výška pokút sa vypočíta tak, aby osoba zodpovedná za porušenie pravidiel prišla o hospodárske výhody plynúce z uvedeného porušenia. V prípade porušenia, ktorého sa dopustila právnická osoba, sú takéto pokuty úmerné ročnému obratu právnickej osoby v dotknutom členskom štáte, pričom sa okrem iného zohľadňujú osobitosti malých a stredných podnikov (MSP).

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa v sankciách zavedených v súlade s týmto článkom riadne zohľadnili tieto prvky (ak sú uplatniteľné):

a)povaha, závažnosť a rozsah porušenia;

b)úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia;

c)obyvateľstvo alebo životné prostredie, ktoré bolo porušením zasiahnuté, so zohľadnením vplyvu daného porušenia na cieľ, ktorým je dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

4.Členské štáty o pravidlách a opatreniach uvedených v odseku 1 bezodkladne informujú Komisiu a oznámia jej každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

Článok 24

Hodnotenie a preskúmanie

1.Komisia do (Úrad pre publikácie: vložte dátum = 6 rokov po nadobudnutí účinnosti smernice) vykoná hodnotenie tejto smernice, aby posúdila pokrok pri dosahovaní jej cieľov a potrebu zmeniť ustanovenia s cieľom stanoviť konkrétnejšie požiadavky, aby sa zabezpečila regenerácia nezdravých pôd a zdravý stav všetkých pôd do roku 2050. V hodnotení sa okrem iného zohľadnia tieto prvky:

a)skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice;

b)údaje a informácie uvedené v článku 18;

c)relevantné vedecké a analytické údaje vrátane výsledkov výskumných projektov financovaných z prostriedkov Únie;

d)analýza nedostatkov pri plnení cieľa zdravých pôd do roku 2050;

e)analýza potenciálnej potreby prispôsobiť ustanovenia tejto smernice vedeckému a technickému pokroku, najmä s ohľadom na tieto prvky:

i)vymedzenie zdravých pôd;

ii)vytvorenie kritérií pre pôdne deskriptory vymenované v časti C prílohy I;

iii)doplnenie nových pôdnych deskriptorov na účely monitorovania.

2.Komisia predloží správu o hlavných zisteniach hodnotenia podľa odseku 1 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 25

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [Úrad pre publikácie: vložte dátum = 2 roky po nadobudnutí účinnosti smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze určia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 27

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky 

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 84  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu 

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.

 neobmedzené trvanie

–Vykonávanie s počiatočným obdobím nábehu, ktoré zodpovedá dvojročnej lehote na transpozíciu

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky:

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Uveďte frekvenciu a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh  výdavkov		Príspevky
	Číslo	DRP/NRP 85 .		krajín EZVO 86		kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 87			iných tretích krajín		iné pripísané príjmy
3	09 02 01 Príroda a biodiverzita		DRP		ÁNO		NIE	ÁNO		NIE
7	20 01 02 01 – Odmeny a príspevky		NRP		NIE		NIE	NIE		NIE
7	20 02 01 03 – Národní úradníci dočasne pridelení inštitúcii		NRP		NIE		NIE	NIE		NIE
7	20 02 06 01 – Výdavky na služobné cesty a reprezentáciu		NRP		NIE		NIE	NIE		NIE
7	20 02 06 02 – Zasadnutia, expertné skupiny		NRP		NIE		NIE	NIE		NIE
7	20 02 06 03 – Výbory		NRP		NIE		NIE	NIE		NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky: neuvádza sa

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného  rámca

1

Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

			2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
GR: JRC
□ Ľudské zdroje				0,342	0,513	0,513	0,513	1,881
□ Ostatné administratívne výdavky
GR JRC SPOLU	Rozpočtové prostriedky			0,342	0,513	0,513	0,513	1,881

Okruh viacročného finančného  rámca

3

Prírodné zdroje a životné prostredie

GR: ENV				2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
□ Operačné rozpočtové prostriedky
09 02 01 Príroda a biodiverzita	Záväzky	(1a)			0,500	0,500	0,500	0,500	2,000
	Platby	(2a)			0,500	0,500	0,500	0,500	2,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 88
Rozpočtový riadok		3.
Rozpočtové prostriedky  pre GR ENV SPOLU	Záväzky	= 1a + 3			0,500	0,500	0,500	0,500	2,000
	Platby	= 2a + 3			0,500	0,500	0,500	0,500	2,000

 
Uvedená suma bude potrebná na podporu rôznych úloh vykonávania legislatívnych ustanovení, ktoré bude uskutočňovať GR ENV a JRC.

Medzi činnosti zabezpečené obstarávaním patri všeobecná zmluva o podpore pri vykonávaní návrhu.

Navyše boli do tejto kategórie začlenené správne dojednania s JRC, najmä v súvislosti so zavedením integrovaného monitorovania.

	Všetky náklady okrem nákladov na ľudské zdroje a administratívnych nákladov		v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Úlohy	Zdroje	2023	2024	2025	2026	2027	Spolu
Všeobecná podpora pri vykonávaní smernice (vývoj technických usmernení, poskytovanie podpory pri transpozícií a vykonávaní členskými štátmi atď.)	Zákazka na poskytnutie služby/externí experti		0,150	0,150	0,150	0,150	0,600
Dodatočný finančný príspevok (v rámci GR ENV) na spustenie prieskumu LUCAS a modulu LUCAS pre pôdu (čaká sa na vymedzenie výšky príspevku ďalších GR) 89 .			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Aktualizácia strediska EÚ pre monitorovanie pôdy, prehľadu o zdraví pôdy, prieskumu LUCAS pre pôdu; integrácia prieskumu LUCAS pre pôdu a údajov z členských štátov; uľahčenie harmonizácie metodík Poskytovanie podpory pri transpozícii a vykonávaní smernice, najmä vo vzťahu k záberu pôdy a kontaminácii pôdy, integrácia prvkov monitorovania členských štátov a podpora harmonizácie	Správne dojednania medzi GR pre životné prostredie a JRC		0,350	0,350	0,350	0,350	1,400
Spolu			0,500	0,500	0,500	0,500	2,000

Pokiaľ ide o agentúru EEA, vplyv na agentúru a prípadná potreba posilnenia sa podľa potreby podrobne opíše v osobitnom legislatívnom finančnom výkaze, kde budú zoskupené všetky relevantné navrhované iniciatívy.

□ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	4.
	Platby	5.
□ Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		6.
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 ENV viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	0,000	0,500	0,500	0,500	0,500	2 000
	Platby	= 5 + 6	0 000	0,500	0,500	0,500	0,500	2,000

□ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	4.
	Platby	5.
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		6.
Rozpočtové prostriedky  OKRUHOV 1 až 6  viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky	= 4 + 6	0 000	0 842	1 013	1 013	1 013	3 881
	Platby	= 5 + 6	0 000	0 842	1 013	1 013	1 013	3 881

Okruh viacročného finančného  rámca

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel treba vyplniť s použitím rozpočtových údajov administratívnej povahy, ktoré sa najprv uvedú v prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu (príloha 5 k rozhodnutiu Komisie o interných pravidlách plnenia oddielu všeobecného rozpočtu Európskej únie týkajúceho sa Komisie), ktorá sa na účely medziútvarovej konzultácie nahrá do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
GR: ENV
□ Ľudské zdroje				0,528	0,699	0,699	0,870	2,796
□ Ostatné administratívne výdavky			0,031	0,062	0,110	0,110	0,110	0,423
GR ENV SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,031	0,590	0,809	0,809	0,980	3,219

			2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
GR: ESTAT
□ Ľudské zdroje				0,342	0,342	0,433	0,433	1,550
□ Ostatné administratívne výdavky			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR ESTAT SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,000	0,342	0,342	0,433	0,433	1,550

Náklady na ekvivalent plného pracovného času (AD/AST) sa vypočítavajú pri hodnote 171 000 EUR/rok a pri hodnote 91 000 EUR/rok v prípade VRP. Ďalšie administratívne výdavky sa týkajú zasadnutí výboru a expertnej skupiny, misií a ďalších nákladov spojených s týmito zamestnancami.

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 7  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,031

0,932

1,151

1,242

1,413

4,769

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

			2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Rozpočtové prostriedky  OKRUHOV 1 až 7  viacročného finančného rámca SPOLU	Záväzky		0,031	1,774	2,164	2,255	2,426	8,650
	Platby		0,031	1,774	2,164	2,255	2,426	8,650

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy 

Rok  N

Rok  N + 1

Rok  N + 2

Rok  N + 3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 90

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 91 …

‒ Výstup

‒ Výstup

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.

1.1.1.1.Odhadované potreby administratívnych rozpočtových prostriedkov v Komisii

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0,000	0,870	1,041	1,132	1,303	4,346
Ostatné administratívne výdavky	0,031	0,062	0,110	0,110	0,110	0,423
Medzisúčet OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	0,031	0,932	1,151	1,242	1,413	4,769

Náklady na ekvivalent plného pracovného času (AD/AST) sa vypočítavajú pri hodnote 171 000 EUR/rok. Ďalšie administratívne výdavky sa týkajú zasadnutí výboru a expertnej skupiny, misií a ďalších nákladov spojených s týmito zamestnancami.

Mimo OKRUHU 7 92   viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje (JRC)		0,342	0,513	0,513	0,513	1,881
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet  mimo OKRUHU 7  viacročného finančného rámca	neuvádza sa	0,342	0,513	0,513	0,513	1,881

SPOLU

0,031

1,274

1,664

1,755

1,926

6,650

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.1.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času

		2023	2024	2025	2026	2027
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) – GR ENV			2	3	3	4
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) – Eurostat			2	2	2	2
20 01 02 03 (delegácie)
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
01 01 01 11 (priamy výskum) – JRC			2	3	3	3
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) – GR ENV			2	2	2	2
20 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového finančného krytia) – Eurostat					1	1
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách)
XX 01 xx yy zz 9	‒ ústredie
	– delegácie
01 01 01 02 (ZZ, DAZ, VNE – nepriamy výskum)
01 01 01 12 (ZZ, DAZ, VNE – priamy výskum)
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
SPOLU			8	10	11	12

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreba ľudských zdrojov bude pokrytá úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonávať:

Úradníci a dočasní zamestnanci ENV	Príprava a vedenie vývoja technických usmernení a poskytovanie podpory členským štátom, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie iniciatívy, najmä v týchto oblastiach: kritériá zdravia pôdy, odber vzorky, údaje, metodika, posúdenie, monitorovanie a analýza; pôdne okrsky; záber pôdy; register kontaminovaných lokalít. Udržiavanie dialógu o zdraví pôdy s členskými štátmi, ich príslušnými orgánmi a agentúrou EEA, a to aj v rámci príslušných expertných skupín a výborov; podávanie správ Európskemu parlamentu a Rade. Príprava a vedenie: monitorovanie a overovanie transpozície a vykonávania práva členskými štátmi; prispôsobenie strediska EÚ pre monitorovanie pôdy a príslušného prehľadu na účely zdravia pôdy, integrácie údajov z členských štátov; prispôsobenie štatistického prieskumu EÚ LUCAS novým právnym požiadavkám. Príprava a vedenie prijímania nových vykonávacích aktov Komisie, aktualizácia príloh.
Externí zamestnanci	VNE poskytnú expertízu v súvislosti s vnútroštátnymi systémami, obmedzeniami a príležitosťami na sformulovanie účinných usmernení. Poskytnú účinnú a efektívnu podporu členským štátom pri transpozícii a vykonávaní.
Úradníci a dočasní zamestnanci JRC	Vedenie aktualizácie strediska EÚ pre monitorovanie pôdy a prehľadu o zdraví pôdy podľa požiadaviek smernice. Poskytovanie technickej podpory a pomoci členským štátom, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie smernice. Uľahčenie vypĺňania medzier vo vedomostiach spojených so smernicou, prepojenie s výskumnými programami, napríklad v prípade, že by bolo potrebné aktualizovať prílohy k smernici. Poskytovanie nevyhnutných a relevantných aktuálnych vedomostí na účely politických úloh ENV spojených so smernicou. Aktualizácia programu LUCAS pre pôdu, aby bol v súlade s požiadavkami smernice.
Úradníci a dočasní zamestnanci Eurostatu	Prispôsobenie a aktualizácia štatistického prieskumu EÚ LUCAS vzhľadom na nové kvalitatívne požiadavky smernice. Spustenie štatistického prieskumu EÚ LUCAS a riadenie príslušných zmlúv. Prispôsobenie nástroja na spravovanie údajov a súvisiacej IT infraštruktúry, aby sa splnili požiadavky smernice v oblasti kvality údajov.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Náklady predpokladané v rozpočtovom riadku 09 02 01 budú financované z programu LIFE a budú sa plánovať na základe ročných plánov riadenia GR ENV. Požadované ľudské zdroje sa podľa možnosti získajú dodatočným pridelením zdrojov v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov na ľudské zdroje.

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

–    si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok  N 93	Rok  N + 1	Rok  N + 2	Rok  N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)			Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov 

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 94
		Rok  N	Rok  N + 1	Rok  N + 2	Rok  N + 3	Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

(1)    Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre výskum a inováciu, Veerman, C., Pinto Correia, T., Bastioli, C., a kol., Caring for soil is caring for life. Ensure 75 % of soils are healthy by 2030 for food, people, nature and climate: report of the Mission board for Soil health and food (Starať sa o pôdu znamená starať sa o život. Zabezpečenie zdravia 75 % pôd do roku 2030 v záujme potravín, ľudí, prírody a klímy: správa pre radu misie pre zdravie pôdy a potraviny), Úrad pre publikácie, 2020, https://data.europa.eu/doi/10.2777/821504.

(2)    Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Drivers of food security (Hnacie sily potravinovej bezpečnosti), SWD(2023) 4 final.

(3)    Pozri stratégiu EÚ pre biohospodárstvo z roku 2018 a  správu EÚ o pokroku v oblasti biohospodárstva za rok 2022 .

(4)    COM(2022) 672.

(5)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(6)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(7)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(8)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(9)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy [COM(2021) 699 final].

(10)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 zo 6. apríla 2022 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2030 (Ú. v. EÚ L 114, 12.4.2022, s. 22).

(11)    Uznesenia z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy [2021/2548(RSP)] a z 9. júna 2021 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov [2020/2273(INI)].

(12)    Závery Rady – Biodiverzita – je nutné bezodkladne konať, 12210/20.

(13)    Stanoviská Výboru regiónov NAT-VII/010 predložené na plenárnom zasadnutí 3., 4. a 5. februára 2021 týkajúce sa agroekológie a stanovisko Výboru regiónov ENVE-VII/019 predložené na plenárnom zasadnutí 26. – 27. januára 2022 týkajúce sa akčného plánu EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy.

(14)    Stanovisko EHSV NAT/838 týkajúce sa novej stratégie EÚ v oblasti pôdy z 23. marca 2022.

(15)    Európsky dvor audítorov (2018), Boj proti dezertifikácii v EÚ: zvládnutie rastúcej hrozby si vyžaduje viac opatrení (zahrnuté ako cieľ nového globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020). 

(16)    https://sdgs.un.org/goals.

(17)    Informácie o Európskom stredisku pre monitorovanie sucha (pozri https://edo.jrc.ec.europa.eu/edov2/php/index.php?id=1000) sa zakladajú na hydrologickom modeli LISFLOOD, ktorý využíva údaje o pôde z prieskumu LUCAS.

(18)    Napr. Abdalla a kol. (2019): A critical review of the impacts of cover crops on nitrogen leaching, net greenhouse gas balance and crop productivity (Kritické preskúmanie vplyvov krycích plodín na presakovanie dusíka, čistú bilanciu skleníkových plynov a produktivitu plodín). DOI: 10.1111/gcb.14644; Kik a kol. (2021): The economic value of sustainable soil management in arable farming systems – A conceptual framework (Ekonomická hodnota udržateľného obhospodarovania pôdy v orných poľnohospodárskych systémoch – koncepčný rámec). DOI: https://doi.org/10.1016/j.eja.2021.126334.

(19)    COM(2022) 304.

(20)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021).

(21)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(22)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/839 z 19. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/841, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, zjednodušenie pravidiel týkajúcich sa podávania správ a dodržiavania záväzkov a stanovenie cieľov členských štátov na rok 2030, a nariadenie (EÚ) 2018/1999, pokiaľ ide o zlepšenie monitorovania, podávania správ, sledovania pokroku a preskúmania (Ú. v. EÚ L 107, 21.4.2023, s. 1).

(23)    COM(2022) 672 final.

(24)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu, hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(26)    https://agriculture.ec.europa.eu/cap-my-country/cap-strategic-plans_en.

(27)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1217/2009, pokiaľ ide o zmenu informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva na informačnú sieť poľnohospodárskej udržateľnosti [COM(2022) 296 final, 2022/0192 (COD)].

(28)    Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 [COM(2023) 160 final].

(29)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(30)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(31)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska zelená dohoda [COM(2019) 640 final].

(32)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, Prinavrátenie prírody do našich životov [COM(2020) 380 final].

(33)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu [COM(2020) 381 final].

(34)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ [COM(2021) 400 final].

(35)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(36)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030, Využívanie prínosov zdravej pôdy v prospech ľudí, potravín, prírody a klímy [COM(2021) 699 final].

(37)    https://sdgs.un.org/goals.

(38)    Rozhodnutie Rady z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (93/626/EHS) (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1).

(39)    Rozhodnutie prijaté konferenciou zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite 19. decembra 2022, 15/4. Globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020.

(40)    Rozhodnutie Rady z 9. marca 1998 o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov o boji proti rozširovaniu púští v krajinách vážne postihnutých suchom a/alebo rozširovaním púští, najmä v Afrike, v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 83, 19.3.1998, s. 1).

(41)    Bulharsko, Cyprus, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.

(42)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2021 o ochrane pôdy [2021/2548(RSP)].

(43)    Závery Rady – Biodiverzita – je nutné bezodkladne konať, 12210/20.

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(45)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Udržateľný kolobeh uhlíka [COM(2021) 800 final].

(46)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(47)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zaistenie potravinovej bezpečnosti a posilnenie odolnosti potravinových systémov [COM(2022) 133 final].

(48) +    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o certifikácii odstraňovania uhlíka nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 672 final a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov daného nariadenia a odkaz naň v Úradom vestníku.

(49)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82).

(51)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

(53)    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o obnove prírody nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 304 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov a odkaz na dané nariadenie v Úradnom vestníku; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/… o obnove prírody.

(54)    Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1).

(55)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(56)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1 – 73).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27).

(58)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(59)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1).

(60)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).

(61)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(62)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(63)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).

(64)    + Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a o zmene nariadenia (EÚ) 2021/2115 nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 305 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov daného nariadenia smernice a odkaz naň v Úradom vestníku.

(65)    Nariadenie (EÚ) 2022/2379 o štatistike poľnohospodárskych vstupov a výstupov.

(66)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(67)    + Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia, ktorým sa stanovuje rámec na zabezpečenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 nachádzajúceho sa v dokumente COM(2023) 160 a do poznámky pod čiarou vložte číslo, dátum, názov daného nariadenia a odkaz naň v Úradom vestníku.

(68)    Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia – Vyhlásenia (Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005).

(69)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(70)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(71)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(72)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).

(73)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(74)    Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(75)    https://www.fao.org/soils-portal/data-hub/soil-classification/world-reference-base/en/.

(76)    M. J. Metzger, A. D. Shkaruba, R. H. G. Jongman a R. G. H. Bunce, Descriptions of the European Environmental Zones and Strata (Opisy európskych environmentálnych zón a vrstiev), Alterra Report 2281, ISSN 1566-7197.

(77)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).

(78)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(79)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26).

(80)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1).

(81)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(82)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).

(83)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 56).

(84)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(85)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(86)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu. 

(87)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(88)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(89)    Do roku 2022 sa prieskum LUCAS vykonával prostredníctvom prideľovania rozpočtových prostriedkov z rôznych GR; na základe najnovších príspevkov z GR ENV, ktoré zodpovedajú 1 100 000 EUR ročne, sa neočakáva, že by bola potrebná ďalšia suma z GR ENV; Smernica si vyžaduje pravidelné monitorovanie, osobitné finančné krytie a rozpočtový riadok v ďalšom VFR, čo sa zrealizuje dohodou so všetkými zapojenými GR (napríklad memorandom o porozumení).

(90)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(91)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele...“. 

(92)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(93)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.

(94)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli5. 7. 2023

COM(2023) 416 final

PRÍLOHY

k návrhu

smernice Európskeho parlamentu a Rady
o monitorovaní a odolnosti pôdy (smernica o monitorovaní pôdy)

EMPTY

{SEC(2023) 416 final} - {SWD(2023) 416 final} - {SWD(2023) 417 final} - {SWD(2023) 418 final} - {SWD(2023) 423 final}

PRÍLOHA I

PÔDNE DESKRIPTORY, KRITÉRIÁ PRE ZDRAVÝ STAV PÔDY A UKAZOVATELE ZÁBERU PÔDY A STRATY PRIEPUSTNOSTI PÔDY

Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„zvrátenie záberu pôdy“ je konverzia umelo vytvorenej krajiny na prírodnú alebo poloprírodnú krajinu;

2.„čistý záber pôdy“ možno vypočítať ako záber pôdy pri vyňatí zvrátenia záberu pôdy.

Aspekt degradácie pôdy	Pôdny deskriptor	Kritériá pre zdravý stav pôdy	Pôdne plochy, ktoré majú výnimku zo splnenia súvisiaceho kritéria
Časť A: pôdne deskriptory s kritériami pre zdravý stav pôdy, ktoré sú stanovené na úrovni Únie
salinizácia	elektrická vodivosť (deciSiemens na meter)	<4 dS m−1 pri použití metódy extrakcie nasýtenej pôdnej pasty (ECe), alebo ekvivalentné kritérium pri použití inej metódy	prirodzene slané pôdne plochy pôdne plochy priamo ovplyvnené stúpaním morskej hladiny
erózia pôdy	miera erózie pôdy (tony na hektár ročne)	≤2 t ha-1 y-1	pustiny a iné neobhospodarované plochy prírodnej krajiny, pokiaľ nepredstavujú značné riziko katastrof
strata organického uhlíka v pôde	koncentrácia organického uhlíka v pôde (g na kg)	– v prípade organických pôd: dodržiavanie cieľových hodnôt stanovených pre takéto pôdy na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 a článkom 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) …/… 1+	bez výnimiek
		– v prípade minerálnych pôd: pomer organického uhlíka v pôde a ílovitej pôdy > 1/13 Členské štáty môžu uplatňovať korekčný faktor, pokiaľ je to odôvodnené špecifickými pôdnymi typmi alebo klimatickými podmienkami, pričom sa zohľadňuje skutočný obsah organického uhlíka v pôde na trvalých trávnych porastoch.	neobhospodarované pôdy na plochách prírodnej krajiny
zhutnenie podornice	objemová hmotnosť v podornici (horná časť B- alebo E-horizontu 2 ); členské štáty môžu tento deskriptor nahradiť ekvivalentným parametrom (g na cm3)	textúra pôdy 3 rozsah piesočnaté, hlinito-piesočnaté, piesočnato-hlinité a hlinité pôdy <1,80 piesočnato-ílovito-hlinité, hlinité, ílovito-hlinité, prachovité a prachovito-hlinité pôdy <1,75 prachovito-hlinité a prachovito-ílovito-hlinité pôdy <1,65 piesočnato-ílovité, prachovito-ílovité, ílovito-hlinité pôdy s 35 – 45 % podielom ílu <1,58 ílovitá pôda <1,47 V prípade, že členský štát nahradí pôdny deskriptor „objemová hmotnosť v podornici“ ekvivalentným parametrom, prijme kritérium pre zdravý stav pôdy súvisiace s vybraným pôdnym deskriptorom, ktoré je ekvivalentné kritériu stanovenému pre objemovú hustotu podložia.	neobhospodarované pôdy na plochách prírodnej krajiny
Časť B: pôdne deskriptory s kritériami pre zdravý stav pôdy, ktoré sú stanovené na úrovni členského štátu
nadmerný obsah živín v pôde	extrahovateľný fosfor (mg na kg)	<„maximálna hodnota“; maximálnu hodnotu stanoví členský štát v rozsahu 30 – 50 mg kg-1	bez výnimiek
kontaminácia pôdy	– koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn (µg na kg) – koncentrácia vybraných organických kontaminantov, ktoré stanovili členské štáty, pričom sa zohľadňujú existujúce koncentračné limity, napr. pre kvalitu vody a emisie do ovzdušia podľa právnych predpisov Únie	Dostatočné uistenie získané na základe vzorky pôdy z miesta odberu, identifikácie a prieskumu kontaminovaných lokalít či iných relevantných informácií, že kontaminácia pôdy nepredstavuje žiadne neprijateľné riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Biotopy s prirodzene vysokou koncentráciou ťažkých kovov, ktoré sú zahrnuté v prílohe I k smernici Rady 92/43/EHS 4 , budú naďalej chránené.	bez výnimiek
zníženie schopnosti pôdy zadržiavať vodu	vodozádržná kapacita príslušnej vzorky pôdy (% objemu vody/objemu nasýtenej pôdy)	Odhadovaná hodnota celkovej kapacity zadržiavania vody pôdneho okrsku podľa povodia alebo čiastkového povodia presahuje minimálnu hranicu. Minimálnu hranicu stanovia (v tonách) členské štáty na úrovni pôdneho okrsku a povodia či čiastkového povodia v takej hodnote, aby sa zmiernili vplyvy povodní po silných dažďoch alebo obdobiach nízkej vlhkosti pôdy v dôsledku súch.	bez výnimiek

Časť C: pôdne deskriptory bez kritérií
Aspekt degradácie pôdy	Pôdny deskriptor
nadmerný obsah živín v pôde	dusík v pôde (mg g-1)
acidifikácia	kyslosť pôdy (pH)
zhutnenie ornice	objemová hmotnosť v ornici (A-horizont 5 ) (g cm-3)
strata biodiverzity pôdy	bazálna respirácia pôdy (mm3 O2 g-1 hr-1) pri suchej pôde Členské štáty si môžu vybrať aj iné dobrovoľné pôdne deskriptory pre biodiverzitu, ako je: – metačiarové kódovanie DNA baktérií, húb, jednobunkovcov a zvierat, – abundancia a rozmanitosť hlístovcov, – mikrobiálna biomasa, – abundancia a rozmanitosť dážďoviek (v ornej pôde), – invázne nepôvodné druhy a rastlinné škodce.

Časť D: ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy
Aspekt degradácie pôdy	Ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy
záber pôdy a strata priepustnosti pôdy	celková plocha umelo vytvorenej krajiny (km² a % plochy členského štátu) záber pôdy, zvrátenie záberu pôdy, čistý záber pôdy (ročný priemer – v km² a % plochy členského štátu) strata priepustnosti pôdy (celková plocha v km² a % plochy členského štátu) Členské štáty môžu takisto merať iné súvisiace dobrovoľné ukazovatele, ako je: – fragmentácia územia, – miera recyklácie územia, – záber pôdy na účely obchodných činností, logistických centier, obnoviteľných zdrojov energie, povrchov (napríklad letísk), ciest, baní, – následky záberu pôdy, napríklad vyčíslenie straty ekosystémových služieb, zmena intenzity povodní.

PRÍLOHA II

METODIKY

Časť A: Metodika na určenie miest odberu vzorky

Činnosť

Minimálne metodické kritériá

určenie miest odberu vzorky pôdy (výberové zisťovanie)

Výberové zisťovanie má vychádzať z úplnej opory výberu, ktorá obsahuje najlepšie dostupné informácie o rozdelení pôdnych vlastností vrátane informácií vyplývajúcich z predchádzajúcich vnútroštátnych meraní a meraní v rámci programu LUCAS (okrem iných). Systém odberu vzorky je stratifikovaný náhodný výber vzorky optimalizovaný podľa deskriptorov zdravia pôdy. Veľkosť vnútroštátnej vzorky musí spĺňať požiadavku na maximálnu percentuálnu chybovosť (alebo variačný koeficient) v hodnote 5 % v prípade odhadu plochy so zdravou pôdou. Vzorka Komisie na účel zisťovania podľa článku 6 ods. 4 sa podieľať na veľkosti vnútroštátnych vzoriek maximálne 20 %. Pridelenie a veľkosť vzorky sa stanovia s použitím Bethelovho algoritmu (Bethel, 1989) 6 , pričom sa zohľadní požadovaná maximálna chybovosť odhadu.

Časť B: Metodika na určenie alebo odhadovanie hodnôt pôdnych deskriptorov

Keď je stanovená referenčná metodika, použije sa buď táto metodika, alebo iná metodika, za predpokladu, že je dostupná vo vedeckej literatúre alebo verejne dostupná, pričom vtedy musí byť k dispozícii transferová funkcia.

Pôdny deskriptor	Referenčná metodika	Minimálne metodické kritériá	Požaduje sa overená transferová funkcia (ak sa používa iná ako referenčná metodika 7 )?
textúra pôdy (obsah ílu, prachu a piesku potrebný na určenie iných deskriptorov a súvisiacich rozsahov)	uprednostňovaná metóda: ISO 11277:1998 určenie rozdelenia veľkosti častíc v minerálnej hmote pôdy – metóda preosievania a sedimentácie alternatívna metóda: ISO 13320:2009 – analýza veľkosti častíc – laserové difrakčné metódy		ÁNO
elektrická vodivosť	možnosť 1: Metóda extrakcie nasýtenej pôdnej pasty (ECe) (FAO SOP: GLOSOLAN-SOP-08 8 ) možnosť 2: ISO 11265:1994 určenie špecifickej elektrickej vodivosti		ÁNO
miera erózie pôdy		Pri odhadovaní miery erózie pôdy by sa mali zohľadniť všetky opatrenia prijaté na zníženie alebo vykompenzovanie rizika erózie vrátane zmierňujúcich opatrení po požiari. Do odhadu miery erózie pôdy treba zahrnúť všetky relevantné procesy erózie, ako je erózia spôsobená vodou, vetrom, zberom plodín a obrábaním pôdy. Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vodou treba vziať do úvahy tieto faktory: −vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť, tvorba pôdnej krusty, drsnosť povrchu pôdy), −klímu (napr. erozivita dažďa – intenzita a trvanie, zváženie relevantných prognóz zmeny klímy v príslušnej oblasti), −topografiu (napr. strmosť a dĺžku svahu), −vegetačný porast, typ plodín, využívanie pôdy a postupy obhospodarovania na kontrolu či zníženie erózie, −postupy obhospodarovania (napr. krycie plodiny, obmedzené obrábanie pôdy, mulčovanie atď.), −spálené plochy. Pri posudzovaní erózie pôdy spôsobenej vetrom treba vziať do úvahy tieto faktory: −vlastnosti pôdy (napr. erodovateľnosť), −klímu (napr. vlhkosť pôdy, rýchlosť vetra, odparovanie), −vegetáciu (napr. typ plodín), −postupy obhospodarovania na kontrolu alebo zníženie erózie (napr. vetrolamy).	neuplatňuje sa
organický uhlík v pôde	ISO 10694:1995 určenie obsahu organického uhlíka a celkového obsahu uhlíka po suchom spaľovaní		ÁNO
objemová hmotnosť v podornici (B-horizont 9 ) alebo ekvivalentný 10 parameter podľa výberu členských štátov	ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny Ak bol zvolený ekvivalentný parameter, metodikou je buď európska, alebo medzinárodná norma, ak je dostupná; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.		ÁNO
extrahovateľný fosfor	ISO 11263:1994 pre spektrometrické stanovenie obsahu fosforu rozpustného v roztoku hydrogénuhličitanu sodného (P-Olsen)		ÁNO
– koncentrácia ťažkých kovov v pôde: As, Sb, Cd, Co, Cr (spolu), Cr (VI), Cu, Hg, Pb, Ni, Tl, V, Zn  – koncentrácia vybraných organických kontaminantov vymedzených členskými štátmi, pričom sa zohľadňujú existujúce právne predpisy EÚ (napr. v oblasti kvality vody alebo pesticídov)	potenciálny environmentálne dostupný obsah ťažkých kovov v pôde na základe normy ISO 17586:2016 pri použití zriedenej kyseliny dusičnej.	uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne	ÁNO neuplatňuje sa
vodozádržná kapacita pôdy	Metodika na stanovenie hodnoty pre jedno miesto odberu vzorky: možnosť 1: LABORATÓRIUM: ISO 11274:2019 na určenie vlastností zadržiavania vody; možnosť 2: ODHAD: uplatňovanie metodiky opísanej vo vedeckom článku New generation of hydraulic pedotransfer functions for Europe (Nová generácia hydraulickej pedotransferových funkcií v Európe) 11 , ktorá sa zakladá na textúre pôdy (alebo na rozdelení veľkosti častíc) a organickom uhlíku v pôde.	Minimálne kritériá pre odhad celkovej vodozádržnej kapacity pôdy v pôdnom okrsku na úrovni povodia alebo čiastkového povodia: −v prípade plochy bez zabratej pôdy celková hodnota vodozádržnej kapacity pôdy, −v prípade plochy so zabratou pôdou treba zvážiť nastavenie vodozádržnej kapacity pôdy nepriepustných plôch na nulovú hodnotu, pričom sa stredné hodnoty úmerne pridelia polopriepustným a iným umelo vytvoreným plochám.	ÁNO (v prípade bodovej hodnoty)
dusík v pôde	ISO 11261:1995 na stanovenie celkového obsahu dusíka v pôde s použitím upravenej Kjeldahlovej metódy		ÁNO
kyslosť pôdy	ISO 10390:2005 na určenie pH H2O a extraktu CaCl2 (pH-H2O a pH-CaCl2)		ÁNO
objemová hmotnosť v „ornici“ (A-horizont 12 )	ISO 11272:2017 na určenie objemovej hmotnosti suchej hlušiny		ÁNO
bazálna respirácia pôdy Členské štáty si môžu vybrať aj nepovinné deskriptory biodiverzity pôdy, ako je: – metačiarové kódovanie DNA 13 baktérií, húb, jednobunkovcov a zvierat, – abundancia a rozmanitosť hlístovcov, – mikrobiálna biomasa, – abundancia a rozmanitosť dážďoviek (v ornej pôde).	dodržiavanie pokynov opísaných vo vedeckom článku Microbial biomass and activities in soil as affected by frozen and cold storage (Mikrobiálna biomasa a činnosť v pôde pod vplyvom uchovávania v mraze alebo v chlade) 14	Uplatňovanie európskych alebo medzinárodných noriem, ak sú dostupné; ak takáto norma nie je k dispozícii, zvolená metodika musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.	ÁNO v prípade iných deskriptorov biodiverzity pôdy: neuplatňuje sa

Časť C: minimálne metodické kritériá na stanovenie hodnôt pre ukazovatele záberu pôdy a straty priepustnosti pôdy

V prípade záberu pôdy, zvrátenia záberu pôdy a čistého záberu pôdy by používané metodiky mali byť v súlade s vymedzením pojmov v článku 3 a v prílohe I.

Strata priepustnosti pôdy sa vyjadrí ako percentuálny podiel nepriepustnej plochy na celkovej ploche.

Zvolené metodiky musia byť dostupné buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.

PRÍLOHA III

ZÁSADY UDRŽATEĽNÉHO OBHOSPODAROVANIA PÔDY

Uplatňujú sa tieto zásady:

a)predchádzať tomu, aby pôda zostala nepokrytá, a to vytvorením a údržbou vegetačnej pokrývky pôdy, najmä v období environmentálnej citlivosti;

b)minimalizovať fyzické narušenie pôdy;

c)predchádzať vstupu alebo vypusteniu látok do pôdy, ak takéto látky môžu byť škodlivé pre ľudské zdravie alebo životné prostredie či spôsobiť degradáciu zdravia pôdy;

d)zabezpečiť, aby bolo používanie strojov prispôsobené sile pôdy, a zaistiť obmedzenie počtu a frekvencie operácií na pôde, aby nepredstavovali hrozbu pre zdravie pôdy;

e)pri aplikácii hnojiva zabezpečiť úpravu v súlade s potrebami rastlín a stromov v danej lokalite a v príslušnom období a v súlade so stavom pôdy a uprednostňovať obehové riešenia, ktorými sa zvyšuje obsah organických látok;

f)v súvislosti so zavlažovaním maximalizovať efektívnosť zavlažovacích systémov a riadenia zavlažovania s cieľom zabezpečiť, aby pri používaní recyklovanej odpadovej vody kvalita vody spĺňala požiadavky stanovené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 15 a aby pri používaní vody z iných zdrojov nedochádzalo k degradácii zdravia pôdy;

g)zaistiť ochranu pôdy prostredníctvom vytvorenia a udržiavania vhodných krajinných prvkov na úrovni krajiny 16 ;

h)pri pestovaní plodín, rastlín a stromov používať druhy adaptované na lokalitu, ak tým možno predísť degradácii pôdy alebo prispieť k zlepšeniu zdravia pôdy, pričom sa takisto zohľadňuje adaptácia na zmenu klímy;

i)zabezpečiť optimalizovanú úroveň obsahu vody v organických pôdach, aby štruktúra a zloženie takýchto pôd nepodliehali negatívnemu vplyvu 17 ;

j)v súvislosti s pestovaním plodín zabezpečiť striedanie a rozmanitosť plodín, pričom sa vezmú do úvahy rôzne čeľade plodín, koreňové systémy, potreby týkajúce sa vody a živín a integrovaná ochrana proti škodcom;

k)upraviť pohyb hospodárskych zvierat a ich čas pastvy, pričom sa zohľadnia druhy zvierat a hustota stáda, aby sa neohrozilo zdravie pôdy a aby neklesla schopnosť pôdy poskytovať krmivo rastlinného pôvodu;

l)v prípade, že je známa neprimeraná strata jednej alebo viacerých funkcií, čím sa značne znižuje schopnosť pôdy poskytovať ekosystémové služby, treba uplatňovať zacielené opatrenia na regeneráciu uvedených pôdnych funkcií.

PRÍLOHA IV

PROGRAMY, PLÁNY, CIELE A OPATRENIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 10

1.Národné plány obnovy prírody vypracované v súlade s nariadením …/… 18 +.

2.Strategické plány, ktoré majú vypracovať členské štáty podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky v súlade s nariadením (EÚ) 2021/2115.

3.Kódex vhodných postupov v poľnohospodárstve a akčné programy pre navrhnuté ohrozené pásma prijaté v zmysle smernice 91/676/EHS.

4.Ochranné opatrenia a prioritný akčný rámec zriadený pre lokality sústavy Natura 2000 v súlade so smernicou 92/43/EHS.

5.Opatrenia na dosiahnutie dobrého ekologického a chemického stavu útvarov povrchovej vody a dobrého chemického a kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody, ktoré sú zahrnuté do plánov manažmentu povodia pripravených podľa smernice 2000/60/ES.

6.Opatrenia na manažment povodňových rizík obsiahnuté v plánoch manažmentu povodňového rizika vypracovaných v súlade so smernicou 2007/60/ES.

7.Plány riadenia stavov sucha, na ktoré sa odkazuje v stratégii Únie pre adaptáciu na zmenu klímy.

8.Národné akčné programy zavedené v súlade s Dohovorom OSN o boji proti dezertifikácii.

9.Cieľové hodnoty stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2018/841.

10.Cieľové hodnoty stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2018/842.

11.Národné programy riadenia znečisťovania ovzdušia vypracované podľa smernice (EÚ) 2016/2284 a monitorované údaje týkajúce sa vplyvov znečistenia ovzdušia na ekosystémy, ktoré boli oznámené v uvedenej smernici.

12.Integrovaný národný energetický a klimatický plán vytvorený v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

13.Posúdenia rizík a plánovanie riadenia rizika katastrof v zmysle rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

14.Národné akčné plány prijaté v súlade s článkom 8 nariadenia …/… 19 +.

PRÍLOHA V

ORIENTAČNÝ ZOZNAM OPATRENÍ NA ZNÍŽENIE RIZÍK

1.Techniky sanácie na sanáciu in-situ alebo ex-situ:

a)techniky fyzikálnej sanácie:

a)extrakcia pôdnych pár, prevzdušňovanie vháňaním vzduchu;

b)tepelné ošetrenie, vstrekovanie pary, tepelná desorpcia, vitrifikácia;

c)pranie a premývanie pôdy;

d)elektrokinetická extrakcia;

e)odstraňovanie kvapalnej vrstvy;

f)vykopanie a skládkovanie;

b)techniky biologickej sanácie:

a)stimulácia aeróbnej alebo anaeróbnej degradácie: biosanácia, biostimulácia, bioaugmentácia, bioventilácia (bioventing) a bioareácia (biosparging);

b)fytoextrakcia, fytovolatilizácia, fytodegradácia;

c)kompostovanie, pôdne kondicionéry, obrábanie pôdy (landfarming) a bioreaktorové systémy;

d)biofiltrácia, mokrade na biologickú sanáciu a biolôžko;

e)prirodzené zmierňovanie;

c)techniky chemickej sanácie:

a)chemická oxidácia;

b)chemická redukcia a redukčno-oxidačné reakcie (redox);

c)čerpanie a úprava podzemnej vody;

d)techniky sanácie na izoláciu, zamedzenie a monitorovanie;

a)tvorba pôdneho prísušku, reaktívne bariéry, zapuzdrovanie;

b)chemická stabilizácia, solidifikácia a imobilizácia;

c)geo-hydrologická izolácia a geo-hydrologické zamedzenie;

d)fytostabilizácia;

e)kontrola a nadväzná starostlivosť prostredníctvom monitorovacích vrtov.

2.Opatrenia na zníženie rizík iné než sanácia:

a)obmedzenie pestovania a spotreby plodín a zeleniny;

b)obmedzenie spotreby vajec;

c)obmedzenie prístupu spoločenských zvierat alebo chovu;

d)obmedzenie extrahovania alebo využívania podzemnej vody na pitie, osobnú hygienu či na priemyselné účely;

e)obmedzenie búrania, opätovného spriepustnenia alebo výstavby v lokalite;

f)obmedzenie prístupu na lokalitu alebo do jej susedstva (napr. oplotením);

g)obmedzenie využívania pôdy alebo zmien využívania pôdy;

h)obmedzenie kopania, vŕtania alebo hĺbenia;

i)obmedzenie s cieľom predchádzať kontaktu s pôdou, prachom alebo vzduchom v interiéri a uplatňovať bezpečnostné opatrenia na ochranu ľudského zdravia (ako sú respirátory, rukavice, čistenie na mokro atď.).

3.Najlepšie dostupné techniky, na ktoré sa odkazuje v smernici 2010/75/EÚ.

4.Opatrenia, ktoré po významnej havárii prijali príslušné orgány a priemyselné subjekty v súlade so smernicou 2012/18/EÚ.

PRÍLOHA VI

FÁZY A POŽIADAVKY POSÚDENIA RIZIKA ŠPECIFICKÉHO PRE DANÚ LOKALITU

1.    Na charakterizovanie kontaminácie je potrebné identifikovať kontaminanty, ktoré sú prítomné v lokalite, a určiť ich zdroj, chemickú formu a distribúciu v pôde a podzemnej vode. Prítomnosť a koncentrácia kontaminantov sa stanovuje odberom vzorky pôdy a prieskumom.

2.    V posúdení expozície sa zisťuje, akou cestou sa pôdne kontaminanty môžu dostať k receptorom. Medzi takéto cesty expozície môže patriť vdýchnutie, konzumácia, kontakt s kožou, rastlinný príjem, migrácia do podzemnej vody atď. Na účely odhadu príjmu kontaminantov sa tieto informácie skombinujú s frekvenciou a trvaním expozície a vlastnosťami receptora, ako sú vek, pohlavie a zdravotný stav. Prepojenia medzi zdrojom, cestou a receptorom možno zhrnúť grafickým, schématickým a zjednodušeným zobrazením: koncepčným modelom lokality.

3.    Posúdenie toxicity alebo nebezpečnosti zahŕňa hodnotenie potenciálnych zdravotných a environmentálnych vplyvov kontaminantov na základe dávky a trvania expozície. V rámci toxikológie alebo posúdenia nebezpečnosti sa zohľadňuje inherentná toxicita kontaminantov a citlivosť rôznych populácií, napríklad zvierat, mikroorganizmov, rastlín, detí, tehotných žien, starších osôb atď. Toxikologické informácie sa používajú na odhad referenčných dávok alebo koncentrácií, ktoré sa používajú na charakterizáciu rizika.

4.    Na charakterizáciu rizika sa vyžaduje integrácia informácií z predchádzajúcich krokov s cieľom odhadnúť rozsah a pravdepodobnosť nepriaznivých účinkov kontaminovanej lokality na ľudské zdravie a životné prostredie vrátane účinkov migrácie kontaminácie do iných zložiek životného prostredia. Charakterizáciou rizika sa prispieva k priorizácii potreby znížiť riziko a zaviesť opatrenia na sanáciu. Takisto môže pomôcť stanoviť ciele v oblasti sanácie a obhospodarovania lokality, napr. dosiahnuť maximálne prijateľné limity alebo skríningové hodnoty, ktoré sú založené na riziku a špecifické pre danú lokalitu.

PRÍLOHA VII


OBSAH REGISTRA POTENCIÁLNE KONTAMINOVANÝCH LOKALÍT A KONTAMINOVANÝCH LOKALÍT

Štruktúra a prezentácia údajov v registri má verejnosti umožniť sledovať pokrok v obhospodarovaní potenciálne kontaminovaných lokalít a kontaminovaných lokalít. V registri majú byť zahrnuté a prezentované tieto informácie na úrovni lokality v prípade známych potenciálne kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, v ktorých sa vyžadujú ďalšie opatrenia, a kontaminovaných lokalít, v ktorých sa opatrenia prijímajú alebo už sú prijaté:

a)súradnice, adresa alebo katastrálne parcely, na ktorých sa nachádza lokalita, v súlade so smernicami (EÚ) 2019/1024 a 2007/2/ES;

b)rok zápisu do registra;

c)kontaminujúce alebo potenciálne kontaminujúce rizikové činnosti, ktoré sa uskutočňovali alebo uskutočňujú v lokalite;

d)stav obhospodarovania lokality;

e)závery týkajúce sa prítomnosti alebo neprítomnosti, koncentrácie, typu a rizika kontaminácie (alebo zvyškovej kontaminácie po sanácii), ak sú už informácie o týchto prvkoch dostupné z prieskumov pôdy a posúdení rizika, na ktoré sa odkazuje v článkoch 14 a 15;

f)ďalšie požadované opatrenia a kroky v oblasti obhospodarovania, na ktoré sa odkazuje v článkoch 14 a 15, vrátane ich harmonogramu.

Register môže obsahovať aj tieto informácie na úrovni lokality v prípade známych potenciálne kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, kontaminovaných lokalít, v ktorých sa vyžadujú ďalšie opatrenia, a kontaminovaných lokalít, v ktorých sa opatrenia prijímajú alebo už sú prijaté, ak sú k dispozícii:

a)informácie o environmentálnych povoleniach vydaných pre danú lokalitu vrátane prvého a posledného roku vykonávania činnosti;

b)súčasné a plánované využívanie pôdy;

c)výsledky zo správ o prieskume a sanácii pôdy, napríklad koncentrácia a vymedzenie kontaminácie, koncepčný model lokality, metodika posúdenia rizika, použité alebo plánované techniky, účinnosť a odhadované náklady spojené s opatreniami na zníženie rizík.

(1) +    Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o obnove prírody nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 304.

(2)    Ako sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) ( https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf ).

(3)    Ako sa vymedzuje v publikácii M. A. Arshad, B. Lowery a B. Grossman. 1996. Physical tests for monitoring soil quality (Fyzikálne testy na monitorovanie kvality pôdy), s. 123 – 142. In: J. W. Doran a A. J. Jones (eds.). Methods for assessing soil quality (Metódy posudzovania kvality pôdy). Soil Sci. Soc. Am., špeciálne vyd. 49. SSSA, Madison, WI.

(4)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(5)    Ako sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) ( https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf ).

(6)    Bethel, J. 1989. „Sample Allocation in Multivariate Surveys“ (Prideľovanie vzoriek v zisťovaniach s viacerými premennými). Survey Methodology č. 15, 47 – 57.

(7)    Metodika, ktorá sa líši od referenčnej metodiky, musí byť dostupná buď vo vedeckej literatúre, alebo verejne.

(8)     https://www.fao.org/3/cb3355en/cb3355en.pdf .

(9)    Ako sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) ( https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf ).

(10)    Ekvivalent podľa správy agentúry EEA: Soil monitoring in Europe – Indicators and thresholds for soil health assessments — European Environment Agency (Monitorovanie pôdy v Európe – ukazovatele a prahové hodnoty pri posúdení zdravia pôdy – Európska environmentálna agentúra) (europa.eu) .

(11)    Ako sa vymedzuje v kapitole 5 dokumentu organizácie FAO Guidelines for soil description (Usmernenia k opisu pôdy) ( https://www.fao.org/3/a0541e/a0541e.pdf ).

(12)    Sekvenovanie čiarových kódov DNA s cieľom merať rozmanitosť taxonómie a funkcií archeónov, baktérií, húb a iných eukaryotických organizmov ako v programe LUCAS pre biodiverzitu pôdy na základe https://doi.org/10.1111/ejss.13299 .

(13)     https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0038071797001259 . 

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/741 z 25. mája 2020 o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody (Ú. v. EÚ L 177, 5.6.2020, s. 32).

(15)    Táto zásada sa neuplatňuje na lesné pôdy.

(16)    Táto zásada sa neuplatňuje na mestské pôdy.

(17)    + Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia o obnove prírody nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 304.

(18)    + Úrad pre publikácie: vložte do textu číslo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o udržateľnom používaní prípravkov na ochranu rastlín a o zmene nariadenia (EÚ) 2021/2115 nachádzajúceho sa v dokumente COM(2022) 305.