Eureka 52026PC0570 Definitions Sign in

V Bruseli24. 6. 2026

COM(2026) 570 final

2026/0164(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1727

{SEC(2026) 570 final} - {SWD(2026) 570 final} - {SWD(2026) 571 final} - {SWD(2026) 572 final} - {SWD(2026) 573 final}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh nového nariadenia o Eurojuste reaguje na meniace sa výzvy, ktoré predstavuje závažná a organizovaná cezhraničná trestná činnosť v Európskej únii. Eurojust bol zriadený na základe rozhodnutia Rady 2002/187/SVV 1 ako medzivládny orgán a neskôr sa na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727 2 transformoval na agentúru EÚ. Odvtedy Eurojust umožňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi vyšetrovacími orgánmi a orgánmi prokuratúry. Významne prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a k prekonaniu veľkých rozdielov medzi právnymi systémami a tradíciami v EÚ. Vďaka rýchlemu riešeniu právnych problémov a identifikácii príslušných orgánov v iných krajinách Eurojust uľahčuje vybavovanie žiadostí o spoluprácu a vzájomné uznávanie. V článku 85 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa výslovne stanovuje, že poslaním Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe. Je preto dôležité zabezpečiť, aby sa Eurojust využíval čo najlepším spôsobom, a odstrániť všetky prekážky, ktoré bránia jeho efektívnemu fungovaniu.

V hodnotení Eurojustu z roku 2025 3 , ktoré bolo uverejnené 2. júla 2025, sa zistili významné štrukturálne a operačné prekážky, ktoré obmedzujú jeho schopnosť plne využívať svoj potenciál. Podľa hodnotenia tieto prekážky zahŕňajú neefektívnosť vnútorného riadenia, nezrovnalosti pri uplatňovaní nariadenia v jednotlivých členských štátoch a obmedzenia v oblasti spolupráce s partnermi z EÚ a tretími krajinami.

Hlavným cieľom tohto návrhu je riešiť nedostatky zistené v rámci hodnotenia z roku 2025 a modernizovať právny rámec agentúry v súlade s Lisabonskou zmluvou a so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram EÚ 4 . Cieľom tejto revízie je zlepšiť vnútorné fungovanie, riadenie a operačnú výkonnosť Eurojustu a zároveň posilniť jeho spoluprácu s partnermi z EÚ a tretími krajinami vrátane kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátov. Návrh sa okrem toho zameriava na rozšírenie mandátu Eurojustu tak, aby zahŕňal nové oblasti trestnej činnosti, ako je počítačová kriminalita, rodovo motivované násilie a porušovanie reštriktívnych opatrení EÚ, a to aj v prípadoch, keď majú hybridný rozmer, a aby sa posilnili jeho analytické a proaktívne spôsobilosti.

Stratégia vnútornej bezpečnosti ProtectEU, ProtectEU: Program predchádzania terorizmu a boja proti nemu a plán EÚ na boj proti obchodovaniu s drogami a organizovanej trestnej činnosti zvýrazňujú kľúčovú úlohu Eurojustu v cezhraničnej justičnej spolupráci v trestných veciach, pričom sa v nich uznáva potreba ďalšieho posilnenia jeho operačnej úlohy v boji proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a meniacim sa cezhraničným hrozbám.

Táto iniciatíva je uvedená v pracovnom programe Komisie na rok 2026 5 , v ktorom sa stanovuje priorita revízie právneho rámca Eurojustu s cieľom dodržiavať hodnoty EÚ a chrániť demokraciu, a to v súčinnosti a komplementárnosti s revíziami nariadenia o Europole, smernice o európskom vyšetrovacom príkaze (EVP) a nariadenia Európskej únie o ochrane údajov.

Ďalším cieľom návrhu je zohľadniť odporúčania fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnoprávnych systémov EÚ 6 , ktoré zdôraznilo, že sa vyžaduje ucelenejšia štruktúra trestnej justície, ako aj to, aby Eurojust pôsobil ako centrálny uzol justičnej spolupráce v súvislosti so spravodlivosťou a s bezpečnosťou v EÚ v širšom zmysle.

V tomto návrhu sa berú do úvahy všetky tieto prvky a stanovuje sa jednotný a aktualizovaný právny rámec pre Eurojust. Zatiaľ čo sa ním zachovávajú prvky riadenia a prevádzky, ktoré sa osvedčili ako efektívne, modernizuje sa právny rámec Eurojustu a zefektívňuje sa jeho fungovanie a štruktúra v súlade s požiadavkami spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Súčasným balíkom iniciatív v oblasti trestnej justície sa sleduje ucelený a komplementárny cieľ: posilnenie schopnosti Únie predchádzať závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, odhaľovať ju, vyšetrovať a stíhať ju v čoraz zložitejšom bezpečnostnom prostredí. Prostredníctvom modernizácie právnych rámcov upravujúcich spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, justičnými orgánmi a ďalšími príslušnými orgánmi sa tento balík opatrení zameriava na posilnenie účinnosti, koherentnosti a interoperability architektúry vnútornej bezpečnosti Únie.

Jadrom týchto snáh sú navrhované revízie nariadení o Europole a Eurojuste. Europol a Eurojust plnia odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce funkcie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: kým Europol podporuje prevenciu, odhaľovanie a vyšetrovanie trestnej činnosti, Eurojust uľahčuje justičnú spoluprácu a zabezpečuje účinné nadväzné opatrenia v rámci trestného stíhania a súdneho konania. Cieľom balíka opatrení je preto posilniť spoluprácu a komplementárnosť medzi týmito dvoma agentúrami, ako aj s ďalšími príslušnými subjektmi Únie v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ako aj architektúry boja proti podvodom, a to s cieľom zabezpečiť plynulé prepojenie medzi opatreniami presadzovania práva a nadväznými opatreniami v rámci súdneho konania vo všetkých fázach reťazca trestnej justície.

V tejto súvislosti prispievajú k tomuto cieľu aj zmeny rámca európskeho vyšetrovacieho príkazu a pravidiel ochrany údajov platných v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, a to tým, že sa nimi uľahčuje účinná cezhraničná spolupráca, zlepšujú sa podmienky výmeny informácií a zabezpečuje sa ucelený právny rámec prispôsobený operačným skutočnostiam a technologickému vývoju. Celkovo sa vďaka opatreniam navrhovaným v tomto balíku posilní schopnosť Únie reagovať na meniace sa bezpečnostné hrozby pri plnom rešpektovaní základných práv, zásady právneho štátu a rozdelenia zodpovedností medzi jednotlivými zúčastnenými subjektmi.

Navyše je návrh na revíziu nariadenia o Eurojuste v plnom súlade s ostatnými platnými politickými ustanoveniami v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. Návrh je zosúladený s článkom 85 ZFEÚ, ktorým sa Eurojustu udeľuje mandát na podporu cezhraničnej justičnej spolupráce, a dopĺňa sa ním nedávny legislatívny vývoj, ako je rámec pre elektronické dôkazy [nariadenie (EÚ) 2023/1543] a balík návrhov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí [nariadenie (EÚ) 2023/1113 a nariadenie 2024/1620]. Návrhom sa takisto podporuje zavedenie interoperability informačných systémov EÚ [nariadenie (EÚ) 2019/818], čo si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi Eurojustom, Europolom a ďalšími agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV).

Predchádzajúce zmeny nariadenia o Eurojuste priniesli cielené tematické úpravy: nariadením (EÚ) 2022/838 bola v nadväznosti na rozsiahlu útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine zriadená databáza dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED); nariadením (EÚ) 2023/2131 sa posilnila výmena informácií v prípadoch terorizmu a nariadením (EÚ) 2025/2082 sa predĺžila lehota na zriadenie nového systému správy prípadov Eurojustu.

Návrhom sa zlepšuje spôsob, akým fungujú existujúce nástroje justičnej spolupráce. Napríklad sa v ňom posilňuje schopnosť Eurojustu uľahčovať uplatňovanie európskeho vyšetrovacieho príkazu (EVP), európskeho zatykača a vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a konfiškáciu, ako aj riešiť spory o právomoci v súvislosti s nimi. Tým, že sa v tomto návrhu riešia štrukturálne a operačné obmedzenia zistené v hodnotení z roku 2025, sa zabezpečuje, aby Eurojust mohol účinnejšie podporovať členské štáty v boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s viacerými širšími politikami Únie a posilňuje sa ním súdržnosť v celom rámci EÚ pre justíciu a presadzovanie práva. V oblasti digitalizácie sa navrhovanou revíziou nariadenia o Europole zlepšuje systém správy prípadov Eurojustu a načrtáva sa súbežný vývoj operačnej infraštruktúry Europolu, sa pričom zabezpečuje plynulá interoperabilita medzi týmito dvoma štruktúrami. Uvedený vývoj zahŕňa modernizáciu služieb krížovej kontroly, analytických prostredí a zabezpečenej infraštruktúry, čím sa zaistí efektívnejšia výmena informácií a koordinácia medzi Eurojustom, Europolom a vnútroštátnymi orgánmi. V návrhu sa navyše posilňuje schopnosť Eurojustu využívať digitálne nástroje vrátane databázy dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED) a automatizovaného systému pozitívnej/negatívnej lustrácie na účely rýchlejšej výmeny údajov s Europolom, Európskou prokuratúrou a úradom OLAF, ako aj úloha, ktorú Eurojust zohráva v systéme ECRIS-TCN, čím sa uľahčuje prístup k registrom trestov tretích krajín. Tieto opatrenia sú v súlade s prioritami EÚ v oblasti digitálnej justície, ktorými je zlepšenie efektívnosti a spolupráce pri cezhraničných vyšetrovaniach. Napokon bude Eurojust lepšie vybavený na spracovávanie elektronických dôkazov, cezhraničných žiadostí o údaje a digitálnej forenznej analýzy, čím sa zlepší jeho schopnosť podporovať členské štáty pri vyšetrovaní počítačovej kriminality, terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, čo zodpovedá prioritám stanoveným v rámci pre elektronické dôkazy 7 .

V dôsledku tohto návrhu sa posilňuje dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie, najmä v oblasti ochrany údajov. Touto revíziou sa zabezpečuje, aby sa rozšírený mandát a operatívna spôsobilosť Eurojustu uplatňovali pri plnom rešpektovaní individuálnych práv vrátane práva na súkromie a práva na spravodlivý proces. Dosahuje sa to zavedením prísnych právnych základov pre výmenu údajov zosúladených s nariadením EÚ o ochrane údajov 8 , ktorým sa riadi spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ vrátane Eurojustu. Dohľad zo strany európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zaručuje, že Eurojust počas činnosti spracúvania údajov dodržiava najvyššie normy transparentnosti a zodpovednosti. Zlepšené procesné záruky pri cezhraničnom zhromažďovaní dôkazov odrážajú zásady vzájomného uznávania a justičnej spolupráce zakotvené v smernici o európskom vyšetrovacom príkaze (EVP) 9 , ktorá bola rovnako revidovaná súbežne s týmto návrhom.

Návrh je v súlade so strategickými prioritami stanovenými v rámci preskúmania architektúry boja proti podvodom, najmä v bielej knihe o preskúmaní architektúry boja proti podvodom 10 , v ktorej sa zdôrazňuje potreba komplementárnych mandátov, plynulého toku informácií a operačných synergií medzi Eurojustom, úradom OLAF, Európskou prokuratúrou, Europolom a vnútroštátnymi orgánmi. Prostredníctvom posilnenia úlohy Eurojustu ako centra justičnej koordinácie sa v návrhu zabezpečuje, aby boli jeho činnosti plne začlenené do širšieho ekosystému boja proti podvodom v EÚ, čím sa podporí vyšetrovanie a stíhanie trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov Únie a iných foriem závažnej cezhraničnej trestnej činnosti.

Návrhom sa posilňuje spolupráca Eurojustu s tretími krajinami vrátane kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov, ako aj s medzinárodnými organizáciami v súlade s globálnou stratégiou EÚ a Akčným plánom EÚ na boj proti obchodovaniu s drogami, pričom sa v obidvoch dokumentoch zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce v boji proti nadnárodnej trestnej činnosti. Revíziou nariadenia o Eurojuste sa zabezpečuje, aby vonkajšie aktivity Eurojustu boli v súlade s vonkajšími politikami Únie vrátane tých, ktorými sa riadi prenos údajov do tretích krajín v zmysle nariadenia EÚ o ochrane údajov a smernice o presadzovaní práva 11 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 85 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že štruktúra, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu sa určia nariadeniami prijatými v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Takisto sa vyžaduje, aby sa v uvedených nariadeniach stanovili opatrenia na zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia činností Eurojustu, čo prispeje k demokratickému dohľadu nad jeho činnosťami na úrovni EÚ.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Funkcie Eurojustu (koordinácia, uľahčovanie spolupráce a operačná podpora) majú nadnárodný charakter a nemožno ich účinne vykonávať výlučne na úrovni členských štátov. Agentúra poskytuje nestranný pohľad na úrovni EÚ naprieč jednotlivými jurisdikciami, zároveň umožňuje mnohostrannú spoluprácu a zabezpečuje, aby žiadny členský štát nebol znevýhodnený. Rozsah a zložitosť cezhraničných vyšetrovaní robia koordináciu na úrovni EÚ pre vnútroštátne orgány prokuratúry a justičné orgány nevyhnutnou, čo si vyžaduje prijatie opatrení na úrovni EÚ a dodržiavanie zásady subsidiarity. Eurojust prináša operačnú, právnu a strategickú hodnotu, vďaka ktorej sa zlepšuje fungovanie vnútroštátnych systémov, ako aj súdržnosť priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ. Činnosť Eurojustu nenahrádza činnosť vnútroštátnych orgánov, ale skôr ju dopĺňa prostredníctvom podporných služieb. Ďalším posilnením Eurojustu možno dosiahnuť zreteľné úspory z rozsahu a zvýšenie efektívnosti, čo mu umožní združovať odborné znalosti národných odborníkov z praxe v jednej agentúre, rýchlejšie a efektívnejšie koordinovať boj proti nadnárodnej trestnej činnosti a predchádzať duplicitným a navzájom si odporujúcim vyšetrovaniam.

•Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality tento návrh neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojich cieľov. Návrh je cielený, keďže sa zameriava na štrukturálne a operačné zlepšenia bez toho, aby prekračoval hranice podpornej a koordinačnej úlohy Eurojustu.

Uprednostňovaným balíkom opatrení sa riešia zistené problémy čo najkomplexnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom. Z analýzy založenej na viacerých kritériách, ktorá sa uskutočnila v rámci sprievodného posúdenia vplyvu a v ktorej sa zohľadnila účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a proporcionalita všetkých možností politiky, vyplynulo, že všetky identifikované opatrenia majú čistý pozitívny vplyv, pričom najvyššie hodnotené v rámci analýzy boli uprednostňované opatrenia (pozri kapitolu 7 posúdenia vplyvu a prílohu 4 týkajúcu sa analytických metód). Odhadované náklady tohto návrhu sú primerané cieľom a celkovo sa očakáva, že Eurojust z neho bude mať veľké prínosy, a to najmä vďaka revidovanému modelu riadenia, ako sa uvádza v posúdení vplyvu (pozri kapitolu 8). Napríklad zavedenie správnej rady zodpovednej za strategický dohľad a výkonnej rady zodpovednej za administratívne rozhodnutia zefektívňuje riadenie bez toho, aby bola ohrozená operačná nezávislosť národných členov. Podobne je rozšírenie mandátu Eurojustu s cieľom účinnejšie bojovať proti novým formám trestnej činnosti, ako je počítačová kriminalita, porušovanie reštriktívnych opatrení Únie a rodovo motivované násilie, nevyhnutné na to, aby sa držal krok s meniacou sa povahou cezhraničnej trestnej činnosti. Toto rozšírenie je však starostlivo vyvážené, aby sa zabránilo prelínaniu s právomocami iných agentúr EÚ a členských štátov.

•Výber nástroja

Návrh má formu nariadenia, ktoré je stanovené v článku 85 ZFEÚ ako právny nástroj, ktorý sa má použiť na určenie štruktúry, fungovania, oblasti pôsobenia a úloh Eurojustu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V hodnotení Eurojustu z roku 2025 sa identifikovali dva kľúčové problémy, ktoré si vyžadujú legislatívny zásah. Prvý problém sa týka nedostatočnej efektívnosti vnútornej organizácie a procesov Eurojustu. Tento problém sa vyznačuje nedostatočným priorizovaním prípadov, pričom väčšinu zaťaženosti Eurojustu predstavujú bilaterálne prípady a prípady s nižšou zložitosťou, čo odčerpáva zdroje od multilaterálnych vyšetrovaní s vysokou pridanou hodnotou. V hodnotení sa zdôrazňovala aj neefektívnosť riadenia, keďže národní členovia venujú 40 až 50 % svojho času administratívnym úlohám, čo obmedzuje ich schopnosť sústrediť sa na operatívnu prácu. Okrem toho sa právomoci národných členov v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čo vedie k nerovnomernej podpore a fragmentácii operácií.

Druhý problém sa týka obmedzení interakcie Eurojustu s partnermi vrátane nedostatočnej spolupráce s Europolom a Európskou prokuratúrou, ako aj výziev v oblasti spolupráce s tretími krajinami. V hodnotení sa zistilo, že systém pozitívnej/negatívnej lustrácie na účely výmeny údajov s Europolom a Európskou prokuratúrou je ťažko ovládateľný a manuálny, čo spomaľuje operatívne nadväzné opatrenia. Okrem toho je proces rokovania o medzinárodných dohodách s tretími krajinami časovo náročný a styční sudcovia a prokurátori nie sú dostatočne využívaní. V hodnotení sa dospelo k záveru, že bez zásahu EÚ by tieto problémy pretrvávali v dôsledku právnych, štrukturálnych a kultúrnych prekážok, čo zdôrazňuje potrebu komplexnej revízie nariadenia o Eurojuste.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Na účely prípravy tohto nariadenia Komisia viackrát viedla konzultácie s odbornými zainteresovanými stranami. Súčasťou týchto konzultácií bola verejná konzultácia spustená vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ, výzva na predkladanie podkladov a online prieskum. Okrem toho externý dodávateľ uskutočnil rozhovory so širokým spektrom zainteresovaných strán vrátane zamestnancov Eurojustu, národných členov, vnútroštátnych orgánov, odborníkov z praxe, ako aj zástupcov tretích krajín a medzinárodných organizácií.

V rámci verejnej konzultácie, ktorá prebiehala dvanásť týždňov od 3. decembra 2025 do 24. februára 2026, bolo doručených 20 odpovedí, pričom väčšina respondentov zdôraznila dôležitosť úlohy, ktorú Eurojust zohráva v riešení závažnej a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti. Zainteresované strany takisto zdôraznili potrebu lepšie zohľadňovať perspektívu obetí a svedkov a vyjasniť prideľovanie prípadov Eurojustu a Európskej justičnej sieti (EJS). V rámci výzvy na predkladanie podkladov, ktorá je k dispozícii na webovom sídle Vyjadrite svoj názor, bolo doručených 42 odpovedí od zainteresovaných strán z 21 členských štátov EÚ. V spätnej väzbe sa zdôrazňovali komplementárne úlohy Eurojustu a EJS, potreba posilniť mandát Eurojustu o ďalšie operačné úlohy a význam zlepšovania riadenia a rozhodovacích procesov. Zainteresované strany okrem toho podčiarkli, že Eurojust by mal uprednostňovať spoluprácu s tretími krajinami a investovať do technologických nástrojov, aby mohol reagovať na meniaci sa charakter trestnej činnosti. Online prieskum, ktorý prebiehal do 4. marca 2026, bol zameraný na odborníkov z praxe, zástupcov správy Eurojustu a národných členov, ako aj na verejných činiteľov z krajín EÚ aj z krajín mimo EÚ. Výsledky prieskumu poukázali na širokú podporu reformy riadenia vrátane zavedenia správnej rady, ktorá by kolégium odbremenila od administratívnej záťaže a vyjasnila rozdelenie úloh. Zainteresované strany sa takisto zhodli na potrebe harmonizácie postavenia a právomocí národných členov a na posilnení spolupráce s príslušnými agentúrami a orgánmi EÚ, ako sú Europol a Európska prokuratúra. Respondenti vyslovili obavy v súvislosti s rozdielnou mierou zapojenia tretích krajín do spolupráce s Eurojustom, pričom niektorí navrhli zavedenie doložiek o podmienenosti s cieľom posilniť spoluprácu, najmä v prípade kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátov. Okrem otvorených verejných konzultácií sa uskutočnili rozhovory so 115 zainteresovanými stranami, medzi ktorými boli zástupcovia správy Eurojustu, národní členovia, styční prokurátori, agentúry EÚ, vnútroštátne orgány a medzinárodné organizácie. Tieto rozhovory poskytli hlbší pohľad na operačné výzvy, ktorým čelí Eurojust, vrátane zastaraných nástrojov, obmedzenej spolupráce s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a potreby jasnejšieho vymedzenia právomocí v oblastiach, ako sú elektronické dôkazy. Zainteresované strany z tretích krajín a medzinárodné organizácie síce uznali prácu Eurojustu za cennú, no zároveň poukázali na príležitosti na zlepšenie spolupráce prostredníctvom opatrení, ako je zriadenie stálych kontaktných miest a vymenovanie styčných sudcov.

Pri vypracúvaní tohto návrhu boli starostlivo zohľadnené príspevky zainteresovaných strán.

•Získavanie a využívanie expertízy

Pri príprave tohto návrhu sa využila kombinácia interných a externých odborných znalostí. Interné hodnotenia Eurojustu vrátane hodnotenia z roku 2025 a akčného plánu na roky 2026 – 2027 sú zdrojom kľúčových zistení o výzvach, ktorým agentúra čelí v oblasti prevádzky a riadenia. Externé odborné poznatky pochádzajú z podpornej štúdie, v ktorej sa analyzovali obmedzenia v prevádzke a riadení, s ktorými sa Eurojust stretáva, a navrhli sa možnosti politiky na ich riešenie. Komisia navyše čerpala z odporúčaní fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnoprávnych systémov EÚ, ktoré zdôraznilo potrebu ucelenejšej štruktúry trestnej justície s Eurojustom ako centrálnym uzlom. Tieto odborné poznatky boli využité ako podklad pre politické rozhodnutia obsiahnuté v návrhu, čím sa zabezpečilo, že sú založené na dôkazoch.

•Posúdenie vplyvu

Tento návrh sa opiera o posúdenie vplyvu, v ktorom sa vyhodnotili rôzne prístupy k riešeniu operačných a štrukturálnych výziev, ktorým čelí Eurojust. Vybrané opatrenia predstavujú najefektívnejšie riešenie, ktoré sa zameriava na rozšírenie mandátu Eurojustu o nové oblasti trestnej činnosti, štandardizáciu postavenia a právomocí národných členov a zvýšenie efektívnosti riadenia. Očakáva sa, že sa v dôsledku týchto zmien posilnení cezhraničná justičná spolupráca, zníži sa administratívna záťaž a zintenzívni sa spolupráca s Europolom, Európskou prokuratúrou a ďalšími partnermi. Odhadované náklady sú odôvodnené významnými operačnými prínosmi, medzi ktoré patrí rýchlejšie vybavovanie prípadov a zlepšené prideľovanie zdrojov.

V posúdení sa porovnávali rôzne možnosti politiky so základným scenárom, podľa ktorého by Eurojust naďalej pôsobil v rámci svojho súčasného mandátu bez štrukturálnej reformy. Ako uprednostňovaná možnosť sa javilo najkomplexnejšie riešenie: spájajú sa v ňom legislatívne zmeny, reformy riadenia a operačné zlepšenia s cieľom premeniť Eurojust na proaktívnejšie a účinnejšie centrum justičnej spolupráce v súvislosti so spravodlivosťou a s bezpečnosťou v EÚ v širšom zmysle.

Vybrané opatrenia sa zameriavajú na tri kľúčové oblasti zlepšenia. Po prvé, revíziou sa rozširuje mandát Eurojustu s cieľom posilniť jeho reakciu v nových oblastiach trestnej činnosti, ako je počítačová kriminalita, porušovanie reštriktívnych opatrení EÚ a rodovo motivované násilie, a zároveň sa zriaďujú polotrvalé operačné platformy na podporu posilnenej koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov. Toto rozšírenie umožňuje organizácii Eurojust lepšie reagovať na meniaci sa charakter cezhraničnej trestnej činnosti, najmä tej, ktorá zahŕňa digitálne prvky alebo geopolitický rozmer. Po druhé, reformou sa objasňuje vymedzenie niektorých pojmov a harmonizujú sa právomoci a postavenie národných členov vo všetkých členských štátoch s cieľom zabezpečiť rovnaké operačné spôsobilosti vrátane oprávnenia vydávať príkazy na zaistenie a príkazy na získanie elektronických dôkazov. Takouto štandardizáciou právomocí a spôsobilostí sa riešia súčasné nezrovnalosti v spôsobe, ako jednotlivé členské štáty vykonávajú mandát Eurojustu, a zabezpečuje sa jednotnejšia podpora pre vnútroštátne orgány. Po tretie, v rámci revízie sa riadiaca štruktúra zosúladí so spoločným prístupom platným pre všetky decentralizované agentúry EÚ tým, že sa zriadi správna rada, ktorá prevezme administratívne a riadiace povinnosti a umožní kolégiu národných členov sústrediť sa výlučne na operačné záležitosti. Očakáva sa, že toto oddelenie funkcií povedie k výraznému zníženiu administratívnej záťaže národných členov, ktorá sa v súčasnosti odhaduje na 40 % ich pracovnej záťaže.

Z posúdenia vplyvu vyplýva, že vďaka všetkým týmto opatreniam sa posilní schopnosť Eurojustu v oblasti koordinácie, odhaľovania a stíhania zložitej nadnárodnej trestnej činnosti. Touto reformou sa posilňuje operačná spolupráca s Europolom prostredníctvom automatizovaných systémov výmeny údajov a vymedzenia jasnejších rámcov spolupráce s Európskou prokuratúrou, a tak vzniká integrovanejší ekosystém trestnej justície v EÚ. Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy, v revízii sa objasňuje právny rámec pre styčných sudcov a inštitucionalizujú sa stále kontaktné miesta z prioritných tretích krajín, a tým sa zriaďujú stabilnejšie kanály pre medzinárodnú justičnú spoluprácu. Z posúdenia vyplýva, že tieto komplexné zmeny si síce vyžadujú zodpovedajúce navýšenie zdrojov pre Eurojust, prinesú však značné operačné prínosy, medzi ktoré patrí rýchlejšie vybavovanie prípadov, lepšie prideľovanie zdrojov a posilnená schopnosť bojovať proti novým hrozbám trestnej činnosti.

Posúdenie vplyvu získalo 4. mája 2026 kladné stanovisko od výboru pre kontrolu regulácie a bolo aktualizované tak, aby zohľadňovalo jeho pripomienky.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Návrh je v súlade so zásadami Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT), keďže sa ním zefektívňuje riadenie Eurojustu, objasňuje sa prideľovanie prípadov a automatizuje sa výmena údajov. Zriadením správnej rady sa zníži administratívna záťaž kolégia, čo umožňuje národným členom viac sa sústrediť na operačné úlohy. Návrh má za cieľ minimalizovať duplicitné úsilie a zabezpečiť, aby boli zdroje Eurojustu nasmerované na zložité vyšetrovania s vysokou pridanou hodnotou, prostredníctvom objasnenia hraníc právomocí Eurojustu, najmä vo vzťahu k Európskej justičnej sieti (EJS). Vďaka automatizácii systému pozitívnej/negatívnej lustrácie na účely výmeny údajov s Europolom a Európskou prokuratúrou sa obmedzujú manuálne zásahy, zvyšuje sa efektívnosť a schopnosť reagovať operatívne.

•Základné práva

Dosahy návrhu na ochranu základných práv boli dôkladne zvážené. Koncepciou návrhu sa zaručuje súlad s Chartou základných práv Európskej únie, najmä v oblastiach, kde sa rozšírený mandát Eurojustu prelína s procesnými zárukami v oblasti trestného konania a ochranou údajov. Revízia nariadenia o Eurojuste obsahuje prísne právne základy pre výmenu údajov, ktorými sa zaručuje, že spracúvanie osobných údajov je vždy nevyhnutné, primerané a podlieha dohľadu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Záruky týkajúce sa obmedzenia účelu zabraňujú opätovnému použitiu údajov na účely, na ktoré neboli určené, a transparentnosť je zakotvená v operačných postupoch, aby mali jednotlivci k dispozícii jasné možnosti, ako namietať proti spracúvaniu údajov alebo operačným rozhodnutiam, ktoré ovplyvňujú ich práva.

Okrem toho sa posilnili procesné záruky s cieľom zabezpečiť, aby úloha Eurojustu naďalej spočívala v podpore a koordinácii, a to bez zasahovania do nezávislosti vnútroštátnych justičných orgánov. Návrh obsahuje mechanizmy v oblasti transparentnosti a právnych prostriedkov nápravy, ktoré umožňujú jednotlivcom namietať proti rozhodnutiam, ktoré môžu mať vplyv na ich práva. Tým sa zabezpečuje, aby rozšírenie operačnej úlohy Eurojustu, najmä v oblastiach, ako sú elektronické dôkazy a vymáhanie majetku, neohrozilo základné práva osôb zapojených do cezhraničných trestných konaní.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Revízia nariadenia o Eurojuste si bude vyžadovať zvýšenie príspevku EÚ pre túto agentúru približne o 119 miliónov EUR v období 2028 – 2034 (z toho 83 miliónov EUR predstavuje sumu nad rámec finančného plánu a 36 miliónov EUR pochádza z dohôd o príspevkoch, ktoré budú začlenené do riadneho rozpočtu agentúry). Celkový príspevok EÚ pre Eurojust počas nasledujúceho VFR dosiahne výšku 625 miliónov EUR, ako je uvedené v legislatívnom finančnom a digitálnom výkaze. Týmto navýšením sa podporí rozšírený mandát agentúry vrátane proaktívneho vybavovania prípadov, posilnených analytických spôsobilostí a intenzívnejšej spolupráce s partnermi v EÚ aj s medzinárodnými partnermi.

Z rozpočtu sa bude financovať predovšetkým 87 dodatočných zamestnancov (40 dočasných zamestnancov, 20 zmluvných zamestnancov, 27 vyslaných národných expertov), ktorých nábor bude prebiehať postupne, ako aj modernizácia IT infraštruktúry vrátane rozšírenia databázy dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED) a nástrojov digitálnej spolupráce, ako je vylepšený systém pozitívnej/negatívnej lustrácie. Náklady sa budú distribuovať postupne, až kým sa v roku 2033 neustália. V návrhu sa zabezpečuje finančná udržateľnosť a zároveň súlad s prioritami EÚ v oblasti bezpečnosti, digitalizácie a justičnej spolupráce.

Okrem svojich bežných činností Eurojust v súčasnosti realizuje päť projektov financovaných na základe dohôd o príspevkoch s generálnymi riaditeľstvami Komisie. Keďže niektoré úlohy súvisiace s týmito projektmi sú teraz pevne zakotvené v mandáte Eurojustu, takéto dohody budú začlenené do riadneho rozpočtu agentúry. To bude mať za následok zodpovedajúce zvýšenie príspevku EÚ pre Eurojust, ktoré bude kompenzované rovnakým znížením finančného krytia programov, z ktorých sa v súčasnosti financujú uvedené dohody, pričom celkový finančný plán zostane nezmenený. Financovanie existujúcich projektov bude od začiatku uplatňovania nového nariadenia začlenené do riadneho rozpočtu Eurojustu, čím sa zabezpečí kontinuita bez dodatočných nákladov. Umožní to stabilizáciu počtu zamestnancov na hodnote 16 (11 dočasných zamestnancov, 5 zmluvných zamestnancov), čím sa zabezpečí kontinuita v oblastiach elektronických dôkazov a najzávažnejších medzinárodných trestných činov.

Reforma sa bude zaoberať faktormi, ktoré boli v hodnotení identifikované ako obmedzujúce efektívnosť fungovania Eurojustu. Konkrétne zjednodušená riadiaca štruktúra založená na jasnejšom oddelení operačných a administratívnych povinností umožní národným členom a národným zastúpeniam venovať väčšiu časť svojho času a odborných znalostí práci na prípadoch. Súčasne sa v dôsledku mechanizmov posilnenej spolupráce s podporou modernizovaných pracovných metód a systémov obmedzí duplicitné úsilie, zlepší sa koordinácia s partnermi a uľahčí sa vybavovanie žiadostí a výmena informácií.

Reformou sa zároveň výrazne rozširujú úlohy a zodpovednosť Eurojustu, čo agentúre umožňuje poskytovať zvýšenú podporu pri riešení závažnej cezhraničnej trestnej činnosti v jej meniacich sa formách. Hoci sa očakáva, že navrhované opatrenia prinesú výrazné zvýšenie efektívnosti a účinnejšie využívanie existujúcich zdrojov, tieto prínosy by samy osebe nestačili na zvládnutie dodatočnej pracovnej záťaže vyplývajúcej z nového mandátu. Uvedené požiadavky na zdroje boli preto odhadnuté so zreteľom na očakávané zvýšenie efektívnosti v dôsledku reformy.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Vykonávanie revidovaného nariadenia o Eurojuste bude podporené spoľahlivým rámcom pre monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ. Na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľov návrhu boli stanovené kľúčové ukazovatele výkonnosti (ďalej len „KPI“), medzi ktoré patrí zníženie administratívnej záťaže národných členov, zvýšenie počtu prípadov z vlastnej iniciatívy (ktoré Eurojust otvára proaktívne vtedy, keď zistí potrebu koordinácie alebo zapojenia justičných orgánov) a posilnenie nadväzných opatrení v súvislosti s pozitívnymi zhodami pri výmene údajov. Údaje poskytnuté pre tieto KPI sa budú získavať zo systému správy prípadov Eurojustu, z konsolidovanej výročnej správy o činnosti a zo správ európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov týkajúcich sa dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov.

Po štyroch rokoch sa uskutoční priebežné preskúmanie s cieľom posúdiť počiatočný vplyv nariadenia, na ktoré sa po piatich rokoch nadviaže úplným hodnotením. V hodnotení sa preskúma operačná účinnosť nových opatrení, kvalita spolupráce s partnermi z EÚ a tretími krajinami, ako aj dodržiavanie základných práv. Výsledky hodnotenia budú zverejnené a poskytnuté Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom s cieľom zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť. Eurojust zašle svoju konsolidovanú výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom, ktorí k nej môžu predložiť poznámky a závery. Týmito opatreniami v oblasti podávania správ sa zabezpečuje nepretržitý dohľad a zainteresovaným stranám sa umožňuje poskytovať spätnú väzbu k vykonávaniu nariadenia.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Navrhované nariadenie tvorí deväť kapitol, ktoré obsahujú 87 článkov.

Kapitola I – Všeobecné ustanovenia, ciele a úlohy

V tejto kapitole sa stanovuje základný rámec Eurojustu. Potvrdzuje sa v nej právne postavenie Eurojustu ako agentúry Únie so spôsobilosťou na práva a povinnosti, pričom sa uvádza, že má sídlo v Haagu. Stanovujú sa v nej všeobecné ciele Eurojustu spočívajúce v podpore a posilňovaní koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie v súvislosti so závažnou trestnou činnosťou. V kapitole sa uvádza úplný zoznam úloh, ktoré má Eurojust vykonávať na dosiahnutie daných cieľov, vrátane poskytovania pomoci vnútroštátnym a medzinárodným orgánom pri koordinácii vyšetrovaní, krížovej kontroly informácií s cieľom identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými prípadmi, zhromažďovania a uchovávania dôkazov o najzávažnejších medzinárodných trestných činoch, podpory vymáhania majetku a spolupráce s agentúrami a orgánmi Únie, ako sú Europol a Európska prokuratúra. Takisto sa v nej vymedzuje právomoc Eurojustu, ktorá sa vzťahuje na závažné trestné činy uvedené v prílohe I a súvisiace trestné činy, a stanovujú sa geografické a situačné podmienky, za ktorých môže Eurojust konať, a to aj vo vzťahu k Európskej prokuratúre a tretím krajinám.

Kapitola II – Organizácia Eurojustu

V tejto kapitole sa vymedzuje riadiaca štruktúra Eurojustu. Kapitola je rozdelená do štyroch oddielov, v ktorých sa rozlišuje medzi riadiacou štruktúrou a operačnou štruktúrou.

V oddiele I je stanovená dvojitá štruktúra Eurojustu: riadiaca štruktúra zahŕňa správnu radu, výkonnú radu a administratívneho riaditeľa, zatiaľ čo operačnú štruktúru tvoria národní členovia a kolégium.

Oddiel II obsahuje ustanovenia upravujúce správnu radu, ktorá prijíma kľúčové riadiace rozhodnutia a zabezpečuje strategické smerovanie činností Eurojustu. Tvorí ju jeden zástupca z každého členského štátu a jeden zástupca Komisie. Správna rada je zodpovedná za schválenie jednotného programového dokumentu, ročného rozpočtu, personálnych a bezpečnostných predpisov a ďalších neoperačných rozhodnutí. V kapitole II sa stanovujú pravidlá vyplývajúce zo spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktoré sa týkajú zloženia, voľby predsedu, frekvencie a priebehu zasadnutí, funkcií a spôsobu hlasovania vrátane osobitnej dvojtretinovej väčšiny potrebnej na prijatie kľúčových rozhodnutí, ako je vymenovanie administratívneho riaditeľa a schválenie rozpočtu. Takisto sa v nej stanovuje proces ročného a viacročného plánovania, pričom sa vyžaduje, aby správna rada schválila jednotný programový dokument každoročne do 30. novembra.

V oddiele III sa zriaďuje výkonná rada, ktorej predsedá predseda Eurojustu a ktorá správnej rade pomáha pri príprave jej rozhodnutí, skúmaní návrhov rozpočtov a pracovných programov, zabezpečovaní opatrení nadväzujúcich na zistenia auditu a prijímaní stanoveného súboru administratívnych rozhodnutí.

Oddiel IV obsahuje ustanovenia týkajúce sa administratívneho riaditeľa, ktorý agentúru riadi nezávisle a zodpovedá sa správnej rade. Administratívny riaditeľ je menovaný správnou radou na päťročné funkčné obdobie na základe zásluh a zodpovedá za bežnú správu, plnenie rozpočtu, opatrenia na boj proti podvodom a riadenie zamestnancov.

Oddiel V sa týka národných členov a ich národných zastúpení. Každý členský štát vysiela do sídla Eurojustu v Haagu jedného národného člena, ktorého podporuje aspoň jeden zástupca a jeden asistent. Národní členovia musia mať vysokú kvalifikáciu na činnosť prokurátora alebo sudcu a musia byť vybavení určitými súdnymi právomocami. Je potrebné poznamenať, že v článku 19 sa uvádza zoznam právomocí národných členov, pričom sa rozlišuje medzi právomocami, ktoré možno vykonávať bez predchádzajúceho povolenia, a tými, ktoré si vyžadujú súhlas príslušného vnútroštátneho orgánu. V rámci prvej kategórie môžu národní členovia priamo kontaktovať príslušné vnútroštátne orgány a orgány tretích krajín, ako aj príslušné orgány Únie, vymieňať si s nimi operačné informácie a dôkazy, otvárať a spravovať prípady v systéme správy prípadov, organizovať koordinačné stretnutia a koordinačné centrá, zapájať sa do spoločných vyšetrovacích tímov a uľahčovať ich činnosť, a to aj prostredníctvom podpisu dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch, zúčastňovať sa na spoločných operačných platformách a platformách justičnej koordinácie, žiadať príslušné vnútroštátne orgány o vykonanie vyšetrovania alebo trestného stíhania a pomáhať pri identifikácii a riešení sporov o právomoc. V rámci druhej kategórie môžu národní členovia so súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu alebo v naliehavých prípadoch aj bez neho vydávať žiadosti o justičnú spoluprácu alebo nástroje vzájomného uznávania, prípadne plniť takéto požiadavky, a to vrátane vydania príslušného príkazu v súlade s vnútroštátnym právom. V oddiele V sa takisto zavádza mechanizmus náhrad pre členský štát, ktorého národný člen zastáva funkciu predsedu Eurojustu, s cieľom pokryť náklady na posilnenie národného zastúpenia počas predsedníckeho mandátu.

V oddiele VI sa stanovujú predpisy pre kolégium, ktoré tvoria všetci národní členovia a ktoré je zodpovedné za operačné funkcie Eurojustu, pričom koná úplne nezávisle. Kolégium sa zaoberá prácou na prípadoch, pričom prijíma príslušné operačné rozhodnutia v súvislosti s prípadmi, ktoré mu postúpili členské štáty, alebo v prípade potreby otvára prípady z vlastnej iniciatívy. Volí predsedu a podpredsedu spomedzi národných členov dvojtretinovou väčšinou na štvorročné funkčné obdobie.

Kapitola III – Operačné záležitosti

Táto kapitola predstavuje hlavnú operačnú kapitolu nariadenia. Je rozdelená do štyroch oddielov, ktoré sú venované rôznym spôsobom a formám operačných činností Eurojustu.

Oddiel I je venovaný hlavnej operačnej funkcii Eurojustu, ktorou je uľahčovanie justičnej spolupráce a koordinácie. Stanovuje sa v ňom spôsob, akým Eurojust podporuje cezhraničné vyšetrovania a trestné stíhania vrátane organizovania koordinačných stretnutí a koordinačných centier, uľahčovania uplatňovania nástrojov justičnej spolupráce, pomoci pri riešení sporov o právomoci a krížovej kontroly informácií v príslušných databázach. V oddiele sa podrobne opisuje operačná, technická, analytická, právna a finančná podpora, ktorú Eurojust poskytuje spoločným vyšetrovacím tímom, vrátane pomoci pri vypracúvaní dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch a pri spravovaní finančného príspevku Eurojustu na činnosti týchto tímov. Takisto sa v ňom zavádzajú platformy justičnej koordinácie, ktoré môže Eurojust zriadiť na žiadosť aspoň dvoch členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy s cieľom podporovať mimoriadne zložité cezhraničné vyšetrovania, pričom týmto platformám a ich účastníkom poskytuje operačnú, technickú, analytickú, právnu a finančnú podporu.

V oddiele II sa upravujú operačné činnosti, ktoré Eurojust vykonáva z vlastnej iniciatívy, ak nebola podaná žiadosť zo strany vnútroštátnych orgánov ani Európskej prokuratúry. Sú v ňom stanovené podmienky a postupy, na základe ktorých môžu národní členovia požiadať príslušné vnútroštátne orgány, aby začali alebo rozšírili vyšetrovanie, zriadili spoločné vyšetrovacie tímy, uprednostnili žiadosti o justičnú spoluprácu alebo prijali iné odôvodnené opatrenia. V oddiele sa navyše rieši schopnosť Eurojustu uchovávať, analyzovať a uskladňovať dôkazy súvisiace s najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi a sprístupňovať ich členským štátom, tretím krajinám a medzinárodným trestným súdom a tribunálom s cieľom uľahčiť prípravu prípadov. Oddiel II ďalej obsahuje ustanovenia o uchovávaní operačných vedomostí získaných v prípadoch, ktorými sa zaoberá Eurojust, vypracúvaní usmernení a osvedčených postupov, ako aj o zriadení odborných centier Eurojustu pre trestné veci s cieľom poskytovať strategickú, analytickú a operačnú podporu v prioritných oblastiach trestnej činnosti.

Oddiel III sa zameriava na ďalšie formy operačnej podpory poskytovanej Eurojustom vrátane jeho úlohy ako kontaktného miesta pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie podľa nariadenia (EÚ) 2019/816 o systéme ECRIS-TCN, poskytovania podpory obetiam trestných činov v cezhraničných trestných konaniach a jeho zapojenia do cyklov EMPACT spolu s Europolom a v rámci ich príslušných mandátov, čím prispieva k príprave strategických analýz a k operačnému plneniu priorít Únie v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti.

V oddiele IV sa stanovuje rámec pre výmenu informácií medzi Eurojustom a vnútroštátnymi orgánmi. Vyžaduje sa, aby každý členský štát zriadil národný koordinačný systém Eurojustu so zámerom zabezpečiť účinnú koordináciu medzi národným zastúpením a vnútroštátnymi orgánmi, pričom sa majú zahrnúť aj kontaktné miesta príslušných európskych sietí a národný spravodajca pre záležitosti terorizmu. V oddiele sa pre príslušné vnútroštátne orgány stanovuje všeobecná povinnosť vymieňať si všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, čo zahŕňa konkrétne požiadavky na oznamovanie v prípadoch, ktoré sa týkajú najmenej troch členských štátov, a vo všetkých prípadoch terorizmu postúpených justičným orgánom.

Oddielom sa navyše reguluje tok operačných informácií medzi zamestnancami Eurojustu a členskými štátmi prostredníctvom národných členov, stanovuje sa zabezpečená digitálna komunikácia prostredníctvom decentralizovaného informačného systému založeného na systéme e-CODEX a systém správy prípadov sa uvádza ako hlavný nástroj na spracúvanie operačných osobných údajov, správu prípadov, krížovú kontrolu informácií a uchovávanie dôkazov. Napokon sa v oddiele uvádzajú pravidlá týkajúce sa prístupu k systému správy prípadov na vnútroštátnej úrovni, ako aj správy informácií zo strany národných členov a oprávnených zamestnancov.

Kapitola IV – Spracúvanie informácií

V tejto kapitole sa stanovuje rámec ochrany údajov, ktorým sa riadi spracúvanie osobných údajov zo strany Eurojustu. Uvádza sa, že na činnosti Eurojustu v oblasti spracúvania údajov sa vzťahuje tak toto nariadenie, ako aj nariadenie (EÚ) 2018/1725, pričom pravidlá ochrany operačných údajov uvedené v tomto nariadení majú prednosť (ako lex specialis) pred všeobecnými pravidlami nariadenia (EÚ) 2018/1725. Týmto prístupom sa zaručuje právna zrozumiteľnosť a zároveň sa zachováva všeobecný rámec ochrany údajov, ktorý sa vzťahuje na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie.

V kapitole IV sú vymedzené kategórie operačných osobných údajov, ktoré môže Eurojust spracúvať. Patria sem údaje o podozrivých, odsúdených osobách, obetiach a ďalších účastníkoch konania a za výnimočných a časovo obmedzených okolností aj ďalšie údaje, ktoré majú bezprostredný význam pre prebiehajúce koordinované vyšetrovania. V kapitole sa stanovujú prísne lehoty na uchovávanie operačných osobných údajov po ukončení konania a ukladajú sa požiadavky v súvislosti s automatizovanými mechanizmami preskúmania na zabezpečenie dodržiavania predpisov.

V tejto kapitole sa takisto uvádzajú práva dotknutých osôb v súvislosti s operačnými osobnými údajmi vrátane práva na prístup a obmedzení daného práva, práva na obmedzenie spracúvania, ako aj podmienok, za ktorých môže byť prístup zamietnutý, ak by to ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo bezpečnosť osoby. Podľa kapitoly 4 je prístup k operačným osobným údajom v rámci Eurojustu obmedzený na národných členov, oprávnených vyslaných národných expertov, určených používateľov systémov z jednotlivých krajín a oprávnených zamestnancov Eurojustu. Kapitola obsahuje ustanovenia na určenie zodpovednej osoby výkonnou radou a zavádzajú sa v nej pravidlá oznamovania v prípade porušenia ochrany osobných údajov. Na záver sa uvádza, že zodpovednosť za správnosť údajov a dodržiavanie právnych predpisov nesie buď Eurojust, alebo členské štáty, a to v závislosti od pôvodu a následného spracovania údajov.

Kapitola V – Vzťahy s partnermi

Touto kapitolou sa upravujú vonkajšie vzťahy Eurojustu. Skladá sa z troch oddielov, ktoré sa týkajú vzťahov s orgánmi a agentúrami Únie a medzinárodnej spolupráce.

V oddiele I sa uvádzajú spoločné ustanovenia platné pre každú spoluprácu Eurojustu s inými subjektmi. Stanovuje sa v ňom, že Eurojust môže prijať pracovné dojednania s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj s orgánmi tretích krajín a orgánmi medzinárodných organizácií, čo však závisí od predchádzajúcej konzultácie s Komisiou. Takéto dojednania nemusia predstavovať právny základ pre výmenu osobných údajov a nevyplývajú z nich žiadne právne záväzky platné pre Úniu ani pre členské štáty. V oddiele I sa okrem toho upravuje spoločný systém vyhľadávania na základe pozitívnej/negatívnej lustrácie, ktorý umožňuje určeným agentúram a orgánom Únie – predovšetkým Europolu, Európskej prokuratúre, úradu OLAF, úradu AMLA a Colnému orgánu EÚ – získať nepriamy prístup k systému správy prípadov Eurojustu prostredníctvom automatizovaného zoznamu, pričom Komisia je oprávnená prijímať vykonávacie akty, v ktorých uvedie technické a funkčné špecifikácie systému pozitívnej/negatívnej lustrácie.

Oddielom II sa riadia vzťahy Eurojustu s konkrétnymi orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. Vzniká privilegovaný vzťah s Európskou justičnou sieťou, čo zahŕňa personálne zabezpečenie sekretariátu siete zamestnancami Eurojustu a zabezpečovanie koordinácie prostredníctvom národného koordinačného systému. Vyžaduje sa, aby Eurojust podporoval celý rad ďalších sietí a orgánov, ktoré pôsobia v oblasti justičnej spolupráce, vrátane siete SVT, Európskej justičnej siete na boj proti počítačovej kriminalite a Európskej justičnej siete pre organizovanú trestnú činnosť. V oddiele sa upravuje spolupráca medzi Eurojustom a Europolom, pričom sa zabezpečujú pracovné dojednania, v ktorých sa stanovujú spôsoby spolupráce v praxi, vzájomný prístup k vybraným informáciám uloženým v príslušných databázach prostredníctvom systému pozitívnej/negatívnej lustrácie, ako aj možnosť zriaďovania spoločných operačných platforiem. Zavádza sa v ňom rámec spolupráce s Európskou prokuratúrou, ktorý je založený na vzájomnej spolupráci v rámci príslušných mandátov, vrátane povinnosti bez zbytočného odkladu nahlasovať akúkoľvek trestnú činnosť podliehajúcu právomoci Európskej prokuratúry a vyslania styčného dôstojníka Európskej prokuratúry do Eurojustu. V oddiele sa takisto uvádza spolupráca Eurojustu s úradom OLAF, Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“) a Colným orgánom EÚ.

V návrhu sa odkazuje na súčasný právny rámec upravujúci vzťah medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že Európska prokuratúra bola zriadená prostredníctvom posilnenej spolupráce. Tým nie je nijako dotknutý budúci vývoj, ktorý by mohol vyplynúť zo zmien v účasti členských štátov na Európskej prokuratúre, a to ani v súvislosti s plánovaným pristúpením Maďarska.

Oddielom III sa upravuje medzinárodná spolupráca medzi Eurojustom a orgánmi tretích krajín či medzinárodnými organizáciami. Stanovuje sa v ňom, že bude prijatá štvorročná stratégia spolupráce a že do tretích krajín budú vyslaní styční sudcovia Eurojustu s cieľom uľahčiť justičnú spoluprácu. Ukladajú sa v ňom podmienky pre vyslanie styčných prokurátorov z tretích krajín a medzinárodných organizácií do Eurojustu na základe medzinárodných dohôd vrátane ich prístupu k systému správy prípadov. V oddiele sa umožňuje pôsobenie kontaktných miest z tretích krajín v Eurojuste so zámerom urýchliť justičnú spoluprácu, ako aj určenie kontaktných miest v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, ak je to stanovené v pracovnom dojednaní medzi Eurojustom a úradmi tretej krajiny alebo orgánmi príslušnej medzinárodnej organizácie, pričom sa uvádza, že takéto kontaktné miesta nemajú mať priamy prístup k systému správy prípadov ani k operačným osobným údajom.

Kapitola VI – Zostavovanie a štruktúra rozpočtu

V tejto kapitole je opísaný ročný rozpočtový proces, v rámci ktorého je administratívny riaditeľ povinný vypracovať návrh odhadu príjmov a výdavkov. Návrh preskúma výkonná rada a schváli ho správna rada. Následne sa predloží Komisii, a to každoročne do 31. januára. Rozpočet nadobúda platnosť po konečnom schválení všeobecného rozpočtu Únie rozpočtovými orgánmi.

V kapitole sa uvádzajú ustanovenia týkajúce sa štruktúry, plnenia a kontroly rozpočtu Eurojustu. Špecifikuje sa v nej, že rozpočet musí byť vyrovnaný z hľadiska príjmov a výdavkov, pričom zdroje príjmov zahŕňajú príspevok Únie, dobrovoľné príspevky členských štátov, príspevky tretích krajín a poplatky za publikácie a služby. Administratívny riaditeľ koná ako povoľujúci úradník a zodpovedá za plnenie rozpočtu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V kapitole sa stanovujú podrobné lehoty a postupy týkajúce sa predkladania predbežných a konečných účtovných závierok, podávania správ Dvoru audítorov, Komisii, Európskemu parlamentu a Rade, ako aj udelenia absolutória Európskym parlamentom. Stanovuje sa, že správna rada prijme rozpočtové pravidlá, ktoré sa nesmú odchýliť od rámcového nariadenia o decentralizovaných agentúrach, pokiaľ na to Komisia predtým neudelila súhlas. Rámcom boja proti podvodom, v ktorom sa uplatňuje nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 12 , sa Dvoru audítorov udeľujú audítorské právomoci a úradu OLAF sa zverujú vyšetrovacie právomoci. Zároveň sa uznáva právomoc Európskej prokuratúry na vyšetrovanie podvodov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie.

Kapitola VII – Zamestnanci

Táto kapitola obsahuje všeobecné ustanovenia platné pre zamestnancov Eurojustu, v ktorých sa uvádza, že pracujú pod vedením administratívneho riaditeľa a podliehajú služobnému poriadku a Podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie. V kapitole sa pojem „oprávnení zamestnanci Eurojustu“ vymedzuje ako zamestnanci poverení vykonávaním konkrétnych operačných, administratívnych alebo technických úloh a stanovujú sa ich funkcie, medzi ktoré patrí podpora národných zastúpení, správa prípadov, operačná analýza a celý rad administratívnych činností. V kapitole VII sa takisto stanovuje, že Eurojust môže využívať vyslaných národných expertov a ďalších zamestnancov, ktorí nie sú priamo zamestnaní v tejto agentúre, a potvrdzuje sa, že na Eurojust a jeho zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie.

Kapitola VIII – Hodnotenie a podávanie správ

V tejto kapitole sa stanovuje rámec Eurojustu pre zodpovednosť a podávanie správ. Eurojustu sa ukladá povinnosť zaslať svoju konsolidovanú výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom každoročne do 1. mája a od predsedu sa vyžaduje, aby sa každoročne dostavil na zasadnutie medziparlamentného výboru s účasťou Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Vyžaduje sa, aby Eurojust prispieval k výročnej správe o ochrane finančných záujmov Únie podľa článku 325 ods. 5 ZFEÚ, a to s využitím ukazovateľov vykazovania určených Komisiou. V kapitole VIII sa navyše uvádza, že Komisia a členské štáty môžu požiadať Eurojust o stanovisko k navrhovaným legislatívnym aktom, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 76 ZFEÚ. Každých päť rokov sa požaduje nezávislé hodnotenie výkonnosti Eurojustu, tak ako sa každých desať rokov vyžaduje posúdenie toho, či je aj naďalej opodstatnené zachovanie tejto agentúry.

Kapitola IX – Všeobecné a záverečné ustanovenia

V tejto kapitole sa stanovuje všeobecný rámec fungovania Eurojustu a prechodné opatrenia súvisiace s nadobudnutím účinnosti nariadenia. V kapitole sa uvádza, že nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom sa vzťahuje na dokumenty, ktorými disponuje Eurojust, a Eurojustu sa ním ukladá povinnosť prijať bezpečnostné pravidlá na ochranu utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných informácií na základe rozhodnutí Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a 2015/444. Zároveň sa v nej potvrdzuje, že sa uplatňuje nariadenie Rady č. 1 o jazykovom režime. Zavádza sa proces hodnotenia, ktorý sa vykonáva každých päť rokov, stanovuje sa režim zodpovednosti upravujúci zmluvnú a mimozmluvnú zodpovednosť Eurojustu a zabezpečuje sa dohoda o sídle s Holandskom. Kapitolou IX sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2018/1727, pričom sa zabezpečuje plná kontinuita Eurojustu ako právneho subjektu, jeho zamestnancov a menovaných úradníkov, prebiehajúcich operačných činností a prípadov, systému správy prípadov a údajov spracúvaných v takomto systéme, ako aj existujúcich medzinárodných dohôd a pracovných dojednaní. V kapitole sa stanovuje, že odkazy na nariadenie (EÚ) 2018/1727 v existujúcich právnych nástrojoch sa majú vykladať ako odkazy na toto nariadenie a že nariadenie nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2026/0164 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1727

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 85,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) bola zriadená rozhodnutím Rady 2002/187/SVV 13 ako orgán Únie s právnou subjektivitou s cieľom podporovať a zlepšovať koordináciu a spoluprácu medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov v súvislosti so závažnou trestnou činnosťou a organizovanou trestnou činnosťou s cezhraničným rozmerom. Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bolo 14. novembra 2018 prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 14 , ktorým sa zrušuje a nahrádza rozhodnutie Rady 2002/187/SVV. Právny rámec Eurojustu bol odvtedy zmenený nariadením (EÚ) 2022/838 15 , nariadením (EÚ) 2023/2131 16 a nariadením (EÚ) 2025/2082 17 .

(2)V článku 85 ZFEÚ sa stanovuje, že poslaním Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) 18 . V článku 85 ZFEÚ sa ďalej vyžaduje, aby sa Európsky parlament a národné parlamenty zapojili do hodnotenia činností Eurojustu.

(3)Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby Eurojust naďalej spĺňal svoj účel s ohľadom na meniacu sa situáciu v oblasti trestnej činnosti a na architektúru vnútornej bezpečnosti Únie. Posilňuje sa tak operačný mandát Eurojustu, zvyšuje sa flexibilita jeho riadiacej štruktúry a jeho právny rámec sa prispôsobuje tak, aby sa ním zohľadňoval vývoj v povahe a rozsahu závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, technologický pokrok formujúci trestnú činnosť aj justičnú spoluprácu a takisto širší vývoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie.

(4)Vzhľadom na to, že zmeny potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov sú podstatné z hľadiska ich povahy a množstva, v záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty by sa nariadenie (EÚ) 2018/1727 malo zrušiť a úplne nahradiť týmto nariadením vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú ním viazané. Eurojust, ako sa uvádza v tomto nariadení, je právnym nástupcom Eurojustu zriadeného nariadením (EÚ) 2018/1727. Mala by sa zabezpečiť kontinuita dohôd, pracovných dojednaní a iných nástrojov, ktorými sa riadi spolupráca Eurojustu s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a orgánmi Únie, a to v súlade s ich podmienkami.

(5)Eurojust by mal podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti v prípadoch, keď sa závažná trestná činnosť týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe vrátane prípadov, keď má dôsledky na úrovni Únie. Pojem „dôsledky na úrovni Únie“ by sa mal vykladať s ohľadom na čoraz nadnárodnejší charakter závažnej trestnej činnosti a na operačné skutočnosti, s ktorými sa stretávajú vnútroštátne justičné orgány. Trestná činnosť plánovaná, organizovaná alebo riadená mimo Únie môže mať v rámci Únie závažné bezpečnostné a justičné dôsledky, najmä ak majú takéto trestné činy hybridný rozmer. Prejavuje sa to najmä v prípadoch týkajúcich sa terorizmu plánovaného alebo financovaného zo zahraničia, ku ktorému však dochádza v rámci Únie, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva migrantov po trasách začínajúcich mimo Únie, obchodovania s drogami zo strany organizácií so sídlom v tretích krajinách, ktoré zásobujú spotrebiteľské trhy v rámci Únie, a kybernetických útokov uskutočnených mimo Únie a zameraných na kritickú infraštruktúru alebo orgány verejnej moci členských štátov. Činnosti, ktoré sú trestné, ako je pranie špinavých peňazí alebo organizovaná trestná činnosť, môžu byť takisto spojené so zahraničnou manipuláciou s informáciami a zahraničným zasahovaním, ako aj s dezinformačnými kampaňami, čo predstavuje dodatočné riziko pre bezpečnosť v Únii. Ak má takáto trestná činnosť súvislosť s bezpečnosťou, občanmi alebo základnými záujmami Únie, Eurojust môže poskytovať pomoc pri príslušných vyšetrovaniach a trestných stíhaniach za predpokladu, že príslušné trestné činy patria do rozsahu pôsobnosti prílohy I k tomuto nariadeniu a že akákoľvek takáto pomoc sa poskytuje v súlade s platnými medzinárodnými dohodami a pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov.

(6)Vzhľadom na meniacu sa situáciu v oblasti závažnej a cezhraničnej trestnej činnosti je potrebné aktualizovať právomoci Eurojustu, aby sa zabezpečilo, že právny rámec bude naďalej plniť svoj účel a umožní reakciu na nové skutočnosti v oblasti trestnej činnosti. Únia čelí meniacim sa a čoraz sofistikovanejším hrozbám trestnej činnosti vrátane trestnej činnosti závislej od počítača a uľahčenej počítačom, ako aj využívania digitálnych infraštruktúr teroristami, čo ohrozuje demokratické inštitúcie, verejnú bezpečnosť, kritickú infraštruktúru a odolnosť spoločnosti. Aj iné formy závažnej trestnej činnosti, ako je napríklad rodovo motivované násilie, najmä ak ide o násilie prostredníctvom digitálnych technológií alebo zahŕňajúce cezhraničné prvky, majú významný a trvalý vplyv na obete, rovnosť a základné práva. Účinné vyšetrovanie a stíhanie takýchto trestných činov si vyžaduje koordinovaný prístup Únie, posilnenú cezhraničnú justičnú spoluprácu a posilnenie spoločných spôsobilostí v oblasti bezpečnosti a integrity informácií, a to pri plnom rešpektovaní základných práv a zásady právneho štátu. Zoznam foriem závažnej trestnej činnosti, ktoré patria do právomoci Eurojustu, by sa preto mal aktualizovať tak, aby sa zohľadnili uvedené meniace sa hrozby trestnej činnosti vrátane porušovania reštriktívnych opatrení Únie a rodovo motivovaného násilia, a mal by sa pravidelne preskúmavať s cieľom zabezpečiť, aby mandát Eurojustu bol naďalej relevantný a účinný.

(7)Úlohy Eurojustu by sa mali rozšíriť a spresniť, aby odrážali jeho úlohu strategického, analytického a proaktívneho centra cezhraničnej justičnej spolupráce, ktoré podporuje príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom operačnej a analytickej pomoci. Okrem toho by sa malo posilniť jeho zapojenie do tvorby politík Únie a príslušných strategických cyklov, čo by Eurojustu umožnilo využiť odborné znalosti získané pri práci na prípadoch na účel vymedzenia priorít Únie v boji proti závažnej trestnej činnosti. Osobitný dôraz by sa mal klásť na úlohu, ktorú Eurojust zohráva pri uľahčovaní a podporovaní vydávania a vykonávania nástrojov v oblasti justičnej spolupráce a vzájomného uznávania, pri riešení sporov o právomoc medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, pri podpore cezhraničného vymáhania majetku, pri zhromažďovaní, uchovávaní a uskladňovaní dôkazov týkajúcich sa najzávažnejších medzinárodných trestných činov a pri poskytovaní pomoci obetiam závažnej trestnej činnosti v cezhraničných trestných konaniach.

(8)Eurojust by mal navyše rozvíjať a udržiavať špecializované vedomosti a odborné znalosti v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, a to aj prostredníctvom zriaďovania odborných centier Eurojustu pre trestné veci. Odborné centrá Eurojustu pre trestné veci by mali úzko spolupracovať so všetkými podobnými špecializovanými štruktúrami zriadenými na úrovni Únie vrátane špecializovaných odborných centier Únie a Centra EÚ pre ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním, a to v rámci ich príslušných mandátov, pričom sa zabezpečí komplementarita, a s cieľom maximalizovať operačnú hodnotu ich spoločných odborných znalostí v prospech príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov.

(9)Je nevyhnutné, aby Eurojust zohrával významnejšiu úlohu pri podpore obetí závažnej trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch, a to v súlade so stratégiou Únie v danej oblasti a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov 19 . To má osobitný význam v prípadoch, ktoré sa týkajú veľkého počtu obetí alebo obetí hromadného podvodu, najmä online, ako aj v prípadoch s prepojením na rôzne členské štáty, v prípadoch, ktoré potenciálne patria do viacerých jurisdikcií, a v prípadoch zahŕňajúcich rodovo motivované násilie s cezhraničným rozmerom. Eurojust by mal aktívne pomáhať členským štátom pri presadzovaní práv obetí v cezhraničných trestných konaniach, okrem iného aj tým, že bude uľahčovať identifikáciu obetí, poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom poradenstvo v otázkach procesných práv obetí podľa vnútroštátneho práva a práva Únie a pomáhať pri zabezpečovaní prístupu k náhrade škody a reštitúcii vrátane majetku, na ktorý sa vzťahujú opatrenia na zaistenie a konfiškáciu.

(10)Právomoci Eurojustu v súvislosti s formami závažnej trestnej činnosti uvedenými v prílohe I by mali byť jasne vymedzené tak, aby sa vzťahovali nielen na priamo uvedené trestné činy, ale aj na trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na spáchanie uvedených foriem závažnej trestnej činnosti, uľahčiť ich spáchanie alebo ich spáchať, prípadne zabezpečiť beztrestnosť osôb, ktoré dané formy závažnej trestnej činnosti páchajú. Okrem výslovne uvedených foriem trestnej činnosti by mal mať Eurojust možnosť poskytovať pomoc aj v iných prípadoch v medziach svojho mandátu stanoveného v tomto nariadení, a to na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu, ak si to vyžadujú konkrétne operačné potreby.

(11)Keďže Európska prokuratúra bola zriadená prostredníctvom posilnenej spolupráce, nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 20 je záväzné v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľné len v tých členských štátoch, ktoré sa podieľajú na posilnenej spolupráci. V prípadoch, ktoré nepodliehajú právomoci Európskej prokuratúry, si Eurojust zachováva plnú právomoc v súvislosti s formami závažnej trestnej činnosti uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu. Vzhľadom na ich príslušné mandáty by Eurojust mal mať schopnosť konať v prípadoch týkajúcich sa trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry, ak sa uvedené prípady týkajú tak zúčastnených, ako aj nezúčastnených členských štátov, prípadne ak sa Európska prokuratúra rozhodne nekonať, a to na žiadosť nezúčastnených členských štátov alebo Európskej prokuratúry. Eurojust by si mal v každom prípade zachovať právomoc poskytovať podporu v prípadoch týkajúcich sa trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, vždy keď Európska prokuratúra nemá právomoc alebo túto právomoc neuplatňuje. Európska prokuratúra a Eurojust by mali v rámci svojich príslušných mandátov rozvíjať úzku operačnú spoluprácu, pričom ďalšie podmienky sú upravené v pracovnom dojednaní medzi uvedenými subjektmi.

(12)V súlade s článkom 85 ZFEÚ môžu úlohy Eurojustu zahŕňať začatie vyšetrovania trestných činov. Úloha Eurojustu by sa nemala obmedzovať na reakcie na žiadosti členských štátov o pomoc a operačnú podporu, ale mala by sa rozšíriť aj na proaktívne presadzovanie koordinovanej a strategickej justičnej reakcie na závažnú trestnú činnosť na úrovni Únie. Vzhľadom na svoje postavenie na rozhraní medzi vnútroštátnymi vyšetrovaniami a spoluprácou na úrovni Únie by mal byť Eurojust schopný využívať svoje analytické spôsobilosti a odborné znalosti na uľahčenie opatrení prijímaných z vlastnej iniciatívy, v spolupráci s členskými štátmi a na základe informácií poskytnutých uvedenými štátmi, Europolom, Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý bol zriadený rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom 21 , Európskou prokuratúrou a ďalšími orgánmi a agentúrami Únie. To by malo znamenať zapojenie členských štátov, ktoré spočiatku nemuseli byť do daného prípadu zahrnuté, ako aj požiadanie členských štátov, aby začali vyšetrovanie alebo prijali určité vyšetrovacie opatrenia, a to najmä v prípadoch, keď Eurojust na základe svojej analýzy zistí prepojenia medzi prípadmi alebo inými situáciami, ktoré si vyžadujú justičnú koordináciu. Na tento účel by národní členovia mali byť oprávnení otvárať prípady z vlastnej iniciatívy v systéme správy prípadov Eurojustu, čím by sa posilnila schopnosť Eurojustu proaktívne riadiť koordináciu, pričom by sa zachovala prvoradosť príslušných vnútroštátnych orgánov pri vedení vyšetrovaní a trestných stíhaní.

(13)Súlad v postavení, profile a právomociach národných členov naprieč členskými štátmi je nevyhnutný pre účinné a rovnaké uplatňovanie tohto nariadenia. Od členských štátov by sa preto malo vyžadovať, aby vymenovali národných členov, ktorí sú aktívnymi členmi prokuratúry alebo justície a ktorí disponujú kvalifikáciami požadovanými na vymenovanie do vysokých funkcií v prokuratúre alebo v justičných orgánoch a zároveň majú relevantné praktické skúsenosti s vnútroštátnymi právnymi systémami a s medzinárodnou justičnou spoluprácou v trestných veciach. Národným členom by mali byť v zmysle práva ich členského štátu zverené aspoň tie právomoci, ktoré sú potrebné na plné uplatňovanie ich právomocí a na účinné plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia, aby rozdiely vo vnútroštátnych dojednaniach nebránili operáciám Eurojustu, najmä v naliehavých prípadoch. Uvedené právomoci by mali zahŕňať aspoň: priamy kontakt a výmenu operačných informácií a dôkazov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a orgánmi tretích krajín, ako aj s príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie; otváranie, registráciu a správu prípadov v systéme správy prípadov; organizáciu koordinačných stretnutí a koordinačných centier; účasť na zriaďovaní a fungovaní spoločných vyšetrovacích tímov, a ak je to vhodné, iniciovanie alebo uľahčovanie ich zriadenia a fungovania, a to aj podpisom dohody o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu (dohoda o spoločnom vyšetrovacom tíme); účasť na spoločných operačných platformách, v odborných centrách Eurojustu pre trestné veci a na platformách justičnej koordinácie; právomoc vyžadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby vykonali vyšetrovanie či trestné stíhanie alebo aby prijali akékoľvek iné opatrenia odôvodnené na účely vyšetrovania alebo stíhania.

(14)S cieľom zabezpečiť včasné konanie v cezhraničných prípadoch by národní členovia mali byť so súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu a v súlade s vnútroštátnym právom oprávnení na vydávanie žiadostí o justičnú spoluprácu či vzájomné uznávanie alebo plnenie takýchto požiadaviek vrátane vyšetrovacích opatrení podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ 22 , príkazov na zaistenie a konfiškáciu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 23 , ako aj európskych príkazov na predloženie dôkazov alebo európskych príkazov na uchovanie dôkazov v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 24 . Ak sa to vyžaduje podľa vnútroštátneho práva a je to v súlade s postavením národných členov ako aktívnych členov prokuratúry alebo justičných orgánov, malo by sa uvedené oprávnenie vzťahovať aj na vydávanie príslušných vnútroštátnych opatrení potrebných na to, aby dané nástroje v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi nadobudli právny účinok. Okrem toho by mali mať možnosť požiadať svoje úrady pre vymáhanie majetku o poskytnutie informácií o prostriedkoch, výnosoch alebo majetku, ktoré sú alebo by sa mohli stať predmetom príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu, a o prijatie okamžitých opatrení až do vydania príkazu na zaistenie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 25 . V naliehavých prípadoch, keď nemožno včas identifikovať príslušný vnútroštátny orgán alebo sa s ním skontaktovať, by národní členovia mali mať právomoc prijať takéto opatrenia v rámci svojej spôsobilosti v súlade s vnútroštátnym právom a bez zbytočného odkladu o tom informovať príslušný vnútroštátny orgán. Opatrenia prijaté národnými členmi za takýchto okolností aj naďalej podliehajú preskúmaniu príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a súdmi v zmysle platného vnútroštátneho procesného práva. Členské štáty môžu národným členom udeliť ďalšie právomoci nad rámec tých, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, o čom informujú Komisiu a kolégium. S cieľom zabezpečiť, aby národní členovia, ich zástupcovia a prípadne aj ich asistenti mohli účinne vykonávať právomoci, ktoré im boli zverené na základe tohto nariadenia, a aby mohli konať ako plne oprávnené orgány justičnej spolupráce v rámci architektúry justičnej spolupráce Únie, by členské štáty mali tieto subjekty vymenovať za príslušný orgán na účely uplatniteľných aktov Únie o justičnej spolupráci v trestných veciach, najmä ak sa na ne odkazuje v tomto nariadení. Keď Eurojust koná z vlastnej iniciatívy, mal by mať možnosť konať prostredníctvom svojich národných členov, ktorí môžu s uvedením dôvodov požiadať príslušné orgány svojich členských štátov, aby v súvislosti s konkrétnymi aktmi začali vyšetrovanie či trestné stíhanie alebo aby prijali akékoľvek iné opatrenie opodstatnené na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania. Na ilustráciu by to mohlo zahŕňať žiadosti o vydanie príslušného nástroja justičnej spolupráce, o vykonanie finančného vyšetrovania, o prijatie predbežných opatrení v predsúdnom konaní, o vypočutie svedkov či znalcov alebo o prijatie opatrení zameraných na ochranu obetí a svedkov.

(15)Pre Eurojust je potrebné zabezpečiť riadiacu štruktúru, ktorá mu umožní plniť úlohy účinnejšie a efektívnejšie a ktorá bude zosúladená so zásadami platnými pre agentúry Únie, najmä so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach z roku 2012. Zároveň by sa takýmto prístupom mal náležite zohľadňovať špecifický charakter Eurojustu ako agentúry pre justičnú spoluprácu. V súlade s tým by mala byť zaručená nezávislosť národných členov a kolégia pri vykonávaní ich operačných funkcií. Eurojust by mali tvoriť tieto zložky: riadiaca štruktúra, ktorá zahŕňa správnu radu, výkonnú radu a administratívneho riaditeľa, a operačná štruktúra, ktorú tvoria národní členovia a kolégium, pričom príslušné funkcie uvedených orgánov sú jasne vymedzené v tomto nariadení.

(16)Aby mohol Eurojust plniť svoje poslanie a v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti naplno využívať svoj potenciál, mal by sa posilniť jeho operačný rozmer tým, že sa zníži administratívna záťaž národných členov, čo im umožní sústrediť sa na prácu na prípadoch. Kolégium by malo zodpovedať za operačné záležitosti, a to v súlade s jedinečným charakterom agentúry pri vybavovaní súdnych prípadov a v interakcii s vnútroštátnymi orgánmi na základe vzájomnej dôvery, zatiaľ čo administratívne a rozpočtové povinnosti by mala prevziať správna rada a výkonná rada. V tom istom duchu zjednodušenia a obmedzenia zapojenia kolégia do úloh, ktoré nepatria k jeho hlavným činnostiam, by sa príprava a koordinácia strategických správ, usmerňovacích dokumentov a ďalších analytických výstupov relevantných pre odborníkov z praxe mala čoraz viac zverovať zamestnancom Eurojustu, a to aj v kontexte odborných centier Eurojustu pre trestné veci.

(17)S cieľom zlepšiť kvalitu a efektívnosť rozhodovacích procesov by sa mala zriadiť správna rada ako nezávislý orgán dohľadu a mali by sa jej zveriť rozhodnutia na najvyššej úrovni týkajúce sa rozpočtu, strategických priorít a otázok riadenia vrátane jednotného programového dokumentu, ročného rozpočtu, pravidiel pre zamestnancov a bezpečnostných predpisov. Členské štáty budú v plnej miere zapojené do riadenia agentúry prostredníctvom svojho zastúpenia v správnej rade. Na zachovanie oddelenia administratívnych a operačných záležitostí by sa členským štátom malo zabrániť v menovaní národných členov za svojich zástupcov v správnej rade, aby bola operačná práca na prípadoch spolu s administratívnym dohľadom zverená osobám s vhodnými príslušnými odbornými znalosťami. Všetky strany zastúpené v správnej rade by sa mali usilovať obmedziť fluktuáciu svojich zástupcov s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce a mali by sa zamerať na dosiahnutie vyváženého zastúpenia mužov a žien.

(18)Mala by sa zriadiť výkonná rada, ktorej úlohou bude pripravovať, informovať a podporovať činnosť správnej rady a zabezpečovať prípravu jej zasadnutí. Okrem toho by výkonná rada mala v prípadoch, ktoré sa stanovujú v tomto nariadení, prijímať rozhodnutia z vlastnej právomoci v záležitostiach týkajúcich sa bežnej správy Eurojustu.

(19)Pri plnom rešpektovaní oddelenia administratívnych a operačných povinností by sa mali zohľadňovať názory kolégia v prípadoch, keď môžu mať administratívne rozhodnutia významný vplyv na operačnú činnosť Eurojustu, najmä pokiaľ ide o vymedzenie prioritných oblastí trestnej činnosti. Z toho dôvodu by sa správna rada a výkonná rada mali v záležitostiach uvedených v tomto nariadení v rámci svojich príslušných pôsobností vopred poradiť s kolégiom, než prijmú rozhodnutie. Aby sa zabezpečilo riadne zastúpenie názorov kolégia, mal by sa predseda Eurojustu ako zástupca kolégia zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady a výkonnej rady. Ak je pravdepodobné, že správy, stanoviská, politické dokumenty a usmernenia, ktoré môže prijať výkonná rada, budú mať priamy operačný význam, najmä keď sa môžu týkať prebiehajúcich vyšetrovaní, trestných stíhaní alebo iných neverejných strategických informácií, malo by sa vopred konzultovať s kolégiom.

(20)Administratívny riaditeľ by mal byť vedúcim Eurojustu a mal by sa zodpovedať správnej rade. Administratívny riaditeľ by mal byť zodpovedný za plnenie úloh zverených Eurojustu týmto nariadením vrátane zabezpečenia bežnej správy agentúry, vykonávania rozhodnutí prijatých správnou radou a výkonnou radou, ako aj prípravy a plnenia rozpočtu a jednotného programového dokumentu. Administratívny riaditeľ by sa mal vymenúvať na základe zásluh a zdokladovaných administratívnych a riadiacich zručností, ako aj príslušných schopností a skúseností. Administratívny riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu.

(21)Predsedu a podpredsedu Eurojustu by malo voliť kolégium spomedzi národných členov na funkčné obdobie štyroch rokov, ktoré možno jedenkrát predĺžiť. Ak je za predsedu zvolený národný člen, príslušný členský štát by mal mať možnosť na obdobie predsedníckeho mandátu vyslať úradníka s potrebnou kvalifikáciou a skúsenosťami, aby posilnil národné zastúpenie a zabezpečil jeho ďalšie účinné fungovanie, ako aj požiadať o náhradu z rozpočtu Eurojustu. Úradník môže mať postavenie zástupcu alebo asistenta národného člena, ktorý bol zvolený za predsedu, alebo môže plniť skôr administratívne či technické funkcie, pričom každý členský štát by mal mať možnosť stanoviť si v tejto súvislosti vlastné požiadavky. Vzhľadom na to, že mechanizmus náhrad má vplyv na rozpočet, vykonávacie právomoci na stanovenie tohto mechanizmu by sa mali zveriť Rade. Zatiaľ čo administratívny riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu, predseda kolégia zastupuje Eurojust na politických fórach, a to najmä pri prezentácii činností, operačných priorít a strategických úvah Eurojustu inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie, tretím krajinám a medzinárodným organizáciám.

(22)Aby sa zabezpečila schopnosť Eurojustu bezodkladne plniť svoje úlohy v naliehavých prípadoch, každé národné zastúpenie by malo byť kedykoľvek k dispozícii na prijímanie a spracúvanie naliehavých žiadostí. Na tento účel by sa mali prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby bol aspoň jeden člen každého národného zastúpenia kedykoľvek k dispozícii, aby sa naliehavé žiadosti týkajúce sa jeho členského štátu vybavovali bezodkladne.

(23)Každý členský štát by mal zriadiť národný koordinačný systém Eurojustu s cieľom podporovať činnosť svojho národného člena a zabezpečiť koordináciu medzi národným zastúpením a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi daného členského štátu. Uvedené systémy by mali zahŕňať kontaktné miesta sietí, s ktorými Eurojust udržiava vzťahy, ako je sieť národných expertov na spoločné vyšetrovacie tímy (ďalej len „sieť SVT“), Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, zriadená rozhodnutím Rady 2002/494/SVV 26 , európska sieť kontaktných osôb na boj proti korupcii zriadená rozhodnutím Rady 2008/852/SVV 27 , Európska justičná sieť na boj proti počítačovej kriminalite, Európska justičná sieť pre organizovanú trestnú činnosť spolu s kontaktnými miestami určenými podľa rozhodnutia Rady 2007/845/SVV 28 , ako aj národní spravodajcovia pre Eurojust, pre otázky terorizmu, pre otázky súvisiace s právomocou Európskej prokuratúry a pre Európsku justičnú sieť zriadenú rozhodnutím Rady 2008/976/SVV 29 . Členské štáty môžu rozhodnúť, že jednu alebo viaceré z uvedených úloh má vykonávať ten istý národný spravodajca.

(24)Na účely podpory a posilnenia koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie je nevyhnutné, aby Eurojust dostával od vnútroštátnych orgánov informácie, ktoré sú potrebné na výkon jeho úloh. Príslušné vnútroštátne orgány by mali bez zbytočného odkladu informovať svojich národných členov o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov a o ich výsledkoch. Takisto by mali národných členov bez zbytočného odkladu informovať o prípadoch patriacich do právomoci Eurojustu, ktoré sa priamo týkajú najmenej troch členských štátov a pri ktorých boli najmenej dvom členským štátom odoslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci. Za istých okolností by mali národných členov informovať aj o sporoch o právomoc, kontrolovaných dodávkach a opakovane sa vyskytujúcich ťažkostiach, s ktorými sa stretávajú pri vybavovaní žiadostí o justičnú spoluprácu. Pokiaľ ide o trestné činy terorizmu, príslušné vnútroštátne orgány by mali informovať svojich národných členov o všetkých príslušných vyšetrovaniach trestných činov, hneď ako sa postúpia justičným orgánom, a to bez ohľadu na to, či existuje známa súvislosť s iným členským štátom alebo treťou krajinou, za podmienok stanovených v tomto nariadení.

(25)Jednou z hlavných výziev v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti je včasná identifikácia prepojení a prienikov medzi prebiehajúcimi vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami zločineckých sietí, najmä nadnárodných organizovaných zločineckých skupín zapojených do obchodovania s drogami, ako aj medzi vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami týkajúcimi sa finančných alebo iných foriem závažných podvodov. V tejto súvislosti slúži krížová kontrola príslušných informácií aj na zvýšenie efektívnosti justičnej správy tým, že zabraňuje duplicite paralelných konaní pred rôznymi vnútroštátnymi súdmi, čím sa znižuje riziko porušenia zásady ne bis in idem. Eurojust by mal systematicky vykonávať krížové kontroly informácií obsiahnutých v príslušných databázach s cieľom identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými vyšetrovaniami a poskytovať účinnú koordináciu a podporu príslušným vnútroštátnym orgánom. Dostupnosť analyzovaných súborov údajov a informácií overených krížovou kontrolou je nevyhnutná pre účinnú prípravu prípadov. Prispieva k rozvoju strategických prístupov v oblasti trestného stíhania zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov.

(26)Zriaďovanie a podpora spoločných vyšetrovacích tímov je základným kameňom operačných činností Eurojustu. Eurojust by mal spoločným vyšetrovacím tímom poskytovať operačnú, technickú, analytickú, právnu a finančnú podporu, a to aj prostredníctvom poradenstva o príležitostiach a právnych požiadavkách na zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu, pomoci pri vypracúvaní a prerokovaní dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch, poradenstva v oblasti stratégií trestného stíhania a vykonávania operačných opatrení, ako aj v súvislosti s možnosťou zapojenia Europolu. Finančná podpora by sa mala poskytovať v súlade s platnými rozpočtovými pravidlami, pričom môže zahŕňať zjednodušené formy financovania, ako sú jednorazové platby, jednotkové náklady a paušálne financovanie. Eurojust by mal takisto podporovať sieť SVT prostredníctvom svojich zamestnancov, a to najmä organizovaním jej stretnutí a činností v oblasti odbornej prípravy, zhromažďovaním a analýzou hodnotení jednotlivých spoločných vyšetrovacích tímov a spravovaním finančnej podpory, ktorú Eurojust uvedeným tímom poskytuje. Ak je to vhodné z hľadiska efektívneho cezhraničného vyšetrovania, mal by Eurojust uľahčovať a podporovať aj účasť tretích krajín v spoločných vyšetrovacích tímoch, a to vrátane kandidátskych krajín EÚ a potenciálnych kandidátov.

(27)S cieľom podporiť mimoriadne zložité cezhraničné vyšetrovania alebo trestné stíhania alebo na účel posilnenia justičnej spolupráce pri riešení osobitných foriem závažnej trestnej činnosti by mal mať Eurojust možnosť zriaďovať platformy justičnej koordinácie na žiadosť dvoch alebo viacerých členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy so súhlasom dotknutých členských štátov. V rámci takýchto mechanizmov polotrvalej štruktúrovanej spolupráce by sa mali spájať zástupcovia príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane členov národných zastúpení. Mechanizmy by mali podporovať oprávnení zamestnanci Eurojustu. Pomocou mechanizmov by sa mala uľahčiť synchronizácia vyšetrovaní a trestných stíhaní vo viacerých jurisdikciách, malo by sa zabrániť potenciálnym sporom o právomoc, ďalej by sa mala umožniť včasná výmena informácií a dôkazov relevantných pre justičné orgány, malo by sa podporovať vypracovanie a vykonávanie spoločných stratégií trestného stíhania a príslušným vnútroštátnym orgánom by sa mala poskytovať špecializovaná pomoc. S informáciami spracúvanými v rámci platformy justičnej koordinácie by sa malo zaobchádzať v súlade s týmto nariadením a mali by sa uchovávať v systéme správy prípadov. Zriadením platforiem justičnej koordinácie sa nadväzuje na úspešné operačné skúsenosti Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA), ktoré pôsobí v rámci Eurojustu a ktoré preukázalo hodnotu štruktúrovaného a trvalého mechanizmu justičnej spolupráce medzi jurisdikciami pri riešení najzávažnejších trestných činov.

(28)Schopnosť Eurojustu zhromažďovať, uchovávať, analyzovať a ukladať informácie, ktoré možno použiť ako dôkazy v trestnom konaní, má v oblasti genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov, zločinu agresie a súvisiacich trestných činov mimoriadny význam. Databáza dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED), ktorú zriadil a prevádzkuje Eurojust, preukázala jedinečnú hodnotu centralizovaného a bezpečného mechanizmu na uchovávanie a krížovú kontrolu dôkazov o najzávažnejších medzinárodných trestných činoch pochádzajúcich z viacerých jurisdikcií, čím sa podporujú vnútroštátne orgány prokuratúry a uľahčuje sa práca medzinárodných trestných súdov a tribunálov. Na účely výkladu tohto nariadenia a bez toho, aby bol dotknutý ďalší vývoj medzinárodného práva, by sa pojem „najzávažnejšie medzinárodné trestné činy“ mal chápať tak, že zahŕňa zločin genocídy, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločin agresie, ako sú vymedzené v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu.

(29)Týmto nariadením sa posilňuje mandát Eurojustu v oblasti uchovávania, analýzy a uskladňovania dôkazov a poskytuje sa právny rámec pre ďalší rozvoj databázy CICED. V prípade potreby by sa daná právomoc mala rozšíriť aj na iné formy závažnej trestnej činnosti patriace do mandátu Eurojustu, najmä na organizovanú trestnú činnosť, aby sa zabezpečila podpora konkrétnych vyšetrovaní a trestných stíhaní, pre ktoré bol zriadený spoločný vyšetrovací tím alebo platforma justičnej koordinácie. Konkrétne v tejto súvislosti by mali Eurojust a Europol v rámci svojich príslušných mandátov úzko spolupracovať a predchádzať duplicitnému úsiliu, pokiaľ ide o spracúvanie a analýzu informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti.

(30)Zamedzenie a urovnanie sporov o právomoc medzi členskými štátmi je kľúčovou úlohou Eurojustu, ktorou sa dopĺňa rámec stanovený rámcovým rozhodnutím Rady 2009/948/SVV 30 . V danom rámcovom rozhodnutí sa pre príslušné orgány členských štátov stanovila povinnosť viesť priame konzultácie v prípadoch, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v rôznych členských štátoch prebiehajú paralelné konania, a zabezpečuje sa zapojenie Eurojustu, ak uvedené konzultácie nevedú k dosiahnutiu konsenzu. Na základe uvedeného rámca by mal Eurojust zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní pomoci príslušným vnútroštátnym orgánom v súvislosti s identifikáciou, prevenciou a urovnávaním sporov o právomoc, a to aj prostredníctvom identifikácie paralelných alebo prepojených konaní, poskytovania právneho poradenstva týkajúceho sa uplatňovania zásady ne bis in idem zakotvenej v článku 50 Charty základných práv Európskej únie, vydávania nezáväzných odôvodnených stanovísk alebo odporúčaní na riešenie takýchto sporov a uľahčovania odovzdávania konaní do jurisdikcie, ktorá je na trestné stíhanie najvhodnejšia. Takáto funkcia je nevyhnutná na zabránenie beztrestnosti, predchádzanie duplicitným konaniam a zabezpečenie efektívneho využívania zdrojov justičných orgánov vo všetkých členských štátoch.

(31)Vyhľadávanie, zaistenie, konfiškácia a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti predstavuje prioritnú oblasť operačnej podpory Eurojustu. Eurojust by mal členským štátom pomáhať v prípadoch cezhraničného vymáhania majetku, a to aj v súvislosti s konfiškáciou po odsúdení a konfiškáciou bez predchádzajúceho odsúdenia. Navyše by mal úzko spolupracovať s úradmi pre vymáhanie majetku určenými v súlade s rozhodnutím Rady 2007/845/SVV a s ďalšími príslušnými orgánmi, aby sa maximalizovala účinnosť finančných vyšetrovaní a konaní o vymáhaní majetku, a to aj prostredníctvom využívania nástrojov stanovených v smernici (EÚ) 2024/1260.

(32)Eurojust by mal komplementárne s Europolom a v rámci ich príslušných mandátov podporovať príslušné orgány členských štátov v súvislosti s digitálnymi vyšetrovaniami a prístupom k elektronickým dôkazom. Vzhľadom na neustále rastúci význam elektronických dôkazov v cezhraničných vyšetrovaniach trestných činov je potrebné, aby Eurojust slúžil ako špecializované operačné a znalostné centrum pre justičné orgány, ktoré sa orientujú v zložitom právnom prostredí upravujúcom cezhraničný prístup k údajom, aj pokiaľ ide o priame žiadosti adresované poskytovateľom služieb podľa nariadenia (EÚ) 2023/1543 31 . V uvedenej súvislosti by mali Eurojust a Europol nadviazať na svoju zavedenú spoluprácu v oblasti elektronických dôkazov a ďalej ju rozvíjať, a to aj prostredníctvom projektu SIRIUS, v rámci ktorého sa odborníkom z praxe v justičných orgánoch a v orgánoch presadzovania práva poskytujú vedomosti, nástroje a odborná príprava v oblasti cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

(33)Komunikácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom by mala prebiehať prostredníctvom zabezpečeného decentralizovaného informačného systému založeného na prístupových bodoch e-CODEX, ktorý umožňuje spoľahlivú a bezpečnú cezhraničnú výmenu informácií. Komisia by mala byť zodpovedná za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý sa členské štáty a Eurojust môžu rozhodnúť bezplatne používať ako svoj backendový systém. Eurojust by mal zaviesť systém správy prípadov na spracúvanie operačných osobných údajov, ktorý by umožňoval riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, bezpečnú výmenu informácií, krížovú kontrolu údajov s cieľom identifikovať prepojenia medzi prípadmi, ako aj uchovávanie a analýzu dôkazov. Prístup k systému správy prípadov by mal byť prísne obmedzený na oprávnené osoby v rámci limitov stanovených v tomto nariadení. Decentralizovaný informačný systém zavedený podľa tohto nariadenia predstavuje tú istú technickú infraštruktúru, na ktorú sa odkazuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 32 , nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3011 33 , pričom tá funguje na základe rovnakej siete prístupových bodov e-CODEX a referenčného implementačného softvéru. Toto nariadenie by nemalo ovplyvniť využívanie uvedeného spoločného decentralizovaného informačného systému na účely komunikácie, podpory a výmeny v súvislosti s nástrojmi justičnej spolupráce podľa uvedených nariadení, čím sa zabezpečí súdržnosť a interoperabilita v celej digitálnej architektúre justičnej spolupráce Únie a predíde sa duplicitnej technickej infraštruktúre v rôznych právnych nástrojoch.

(34)V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 34 sa stanovujú harmonizované pravidlá ochrany a voľného pohybu osobných údajov spracúvaných na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo výkonu trestných sankcií vrátane ochrany pred ohrozením verejnej bezpečnosti a predchádzania takémuto ohrozeniu. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany fyzických osôb v celej Únii prostredníctvom práv, ktoré sú vymožiteľné právnymi prostriedkami, a zabrániť rozdielom, ktoré sú prekážkou výmeny osobných údajov medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi v členských štátoch, by pravidlá ochrany a voľného pohybu operačných osobných údajov spracúvaných Eurojustom mali byť v súlade so smernicou (EÚ) 2016/680. Toto nariadenie a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 35 by sa mali uplatňovať na spracúvanie osobných údajov zo strany Eurojustu, pričom osobitné pravidlá ochrany údajov stanovené v tomto nariadení majú ako lex specialis prednosť pred všeobecnými pravidlami nariadenia (EÚ) 2018/1725. Dané osobitné pravidlá sú v súlade so zásadami, o ktoré sa opiera nariadenie (EÚ) 2018/1725, ako aj s ustanoveniami uvedeného nariadenia týkajúcimi sa nezávislého dohľadu, prostriedkov nápravy, zodpovednosti a sankcií.

(35)Každé spracúvanie osobných údajov Eurojustom v rámci jeho právomocí na plnenie jeho úloh by sa malo považovať za spracúvanie operačných osobných údajov. Spracúvanie operačných osobných údajov zo strany Eurojustu by sa malo prísne obmedziť na kategórie údajov uvedené v prílohe II a mali by sa naň vzťahovať striktné lehoty na uchovávanie údajov, ktoré sú viazané na ukončenie konania, oslobodenie spod obžaloby a právoplatné súdne rozhodnutia, pričom by sa mali zaviesť automatizované mechanizmy preskúmania na zabezpečenie dodržiavania lehôt. S cieľom podporiť rozšírené analytické a strategické funkcie Eurojustu sa v tomto nariadení stanovuje možnosť uchovávania operačných osobných údajov na dlhšie obdobie, ak je to nevyhnutne potrebné na analytické a strategické účely, a to za jasných podmienok, v súlade so spoľahlivými zárukami ochrany údajov a v rámci zrozumiteľného a právne istého rámca, ktorý je konzistentný s platnými únijnými pravidlami ochrany údajov. Keďže Eurojust spracúva aj administratívne osobné údaje, ktoré nesúvisia s vyšetrovaním trestných činov, spracúvanie takýchto údajov by malo podliehať všeobecným pravidlám nariadenia (EÚ) 2018/1725. Ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré sa týkajú ochrany údajov, nie sú dotknuté uplatniteľné pravidlá o prípustnosti osobných údajov ako dôkazu v predsúdnom trestnom konaní, ako aj v súdnom konaní. Údaje spracúvané Eurojustom by sa mali uchovávať v európskej cloudovej infraštruktúre, aby sa postupne zabezpečili suverénne digitálne infraštruktúry a cloudové kapacity.

(36)Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne stanoviť zodpovednosť za ochranu údajov. Členské štáty by mali byť zodpovedné za správnosť údajov, ktoré preniesli do Eurojustu a ktoré boli Eurojustom spracované nezmenené, za aktualizáciu takýchto údajov a za zákonnosť prenosov uvedených údajov do Eurojustu. Eurojust by mal niesť zodpovednosť za správnosť údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov alebo ktoré vyplývajú z jeho vlastnej činnosti v oblasti analýzy alebo zhromažďovania údajov. Eurojust by mal zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali spravodlivo a v súlade so zákonom, aby sa zhromažďovali a spracúvali na konkrétne účely, aby boli primerané, relevantné a nie nadbytočné vo vzťahu k uvedeným účelom, aby sa neuchovávali dlhšie, než je nevyhnutné, a aby sa spracúvali spôsobom, ktorým sa zaručuje primeraná bezpečnosť a dôvernosť.

(37)Príslušné záruky týkajúce sa uchovávania operačných osobných údajov na účely archivácie vo verejnom záujme alebo na štatistické účely by mali byť zahrnuté do rokovacieho poriadku Eurojustu. Ak členské štáty prenášajú alebo poskytujú Eurojustu operačné osobné údaje, príslušný orgán, národný člen alebo národný spravodajca pre Eurojust by mal mať právo požiadať o opravu alebo vymazanie uvedených údajov v zmysle uplatniteľných ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725.

(38)Dotknutá osoba by mala mať možnosť uplatniť si právo na prístup k operačným osobným údajom, ktoré sa jej týkajú a ktoré spracúva Eurojust, v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725. Takúto žiadosť možno podať v primeraných časových rozstupoch a bezplatne buď Eurojustu, alebo národnému dozornému orgánu v členskom štáte podľa výberu dotknutej osoby. Obmedzenie práva na prístup sa môže uplatňovať v prípadoch, keď by zverejnenie ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo bezpečnosť jednotlivca, a to v súlade s podmienkami stanovenými v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725. Prístup k operačným osobným údajom v rámci Eurojustu by mal byť prísne obmedzený na národných členov, ich zástupcov, oprávnených vyslaných národných expertov, určených používateľov národných systémov a oprávnených zamestnancov Eurojustu v medziach stanovených v tomto nariadení.

(39)Osoba určená za zodpovednú osobu Eurojustu by mala disponovať potrebnými odbornými vedomosťami v oblasti právnych predpisov a praxe ochrany údajov, ktoré by mali byť primerané operáciám spracúvania údajov vykonávaným Eurojustom a úrovni ochrany požadovanej pre spracúvané osobné údaje.

(40)S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi dozornými orgánmi by sa európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a vnútroštátne dozorné orgány mali pravidelne stretávať v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov v súlade s pravidlami o koordinovanom dohľade stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/1725 a bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov alebo jeho zodpovednosť za dohľad nad Eurojustom v oblasti ochrany údajov.

(41)Ako prvý príjemca na území Únie, ktorému sa poskytujú osobné údaje zo strany tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, prípadne osobné údaje získané v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách, by mal byť Eurojust zodpovedný za správnosť týchto údajov a mal by prijať všetky primerané opatrenia na overenie ich správnosti pri ich prijatí alebo pri ich sprístupňovaní iným orgánom. Vo výnimočných prípadoch by mal mať Eurojust možnosť predĺžiť lehoty uchovávania operačných osobných údajov, aby dosiahol svoje ciele, pričom platí zásada obmedzenia účelu, predĺženiu predchádza dôkladné zváženie všetkých relevantných záujmov vrátane záujmov dotknutých osôb a uplatňuje sa dohľad európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. V zmysle príslušného právneho rámca v oblasti ochrany údajov sa na Eurojust vzťahujú všeobecné pravidlá o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré platia pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie.

(42)Eurojust by mal s Európskou justičnou sieťou udržiavať nadštandardné vzťahy, ktoré sú založené na konzultáciách a komplementarite, a to najmä prostredníctvom členov jednotlivých národných zastúpení, ktorí sú určení ako kontaktné miesta pre Európsku justičnú sieť. Komplementarita medzi Európskou justičnou sieťou a Eurojustom by sa mala uplatňovať v súlade s ich príslušnými mandátmi, pričom Eurojust má právomoci v zložitých prípadoch týkajúcich sa závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré si vyžadujú aktívnu koordináciu a prípadne spoločnú stratégiu trestného stíhania naprieč viacerými jurisdikciami. Prostredníctvom systému prideľovania prípadov Eurojustu a Európskej justičnej sieti by sa malo zabezpečiť, aby Eurojust sústredil svoje zdroje na najzložitejšie cezhraničné vyšetrovania závažných trestných činov, ktoré sa vyznačujú najmä paralelnými vyšetrovaniami alebo stíhaniami v rôznych členských štátoch, spormi o právomoc, zapojením viac ako dvoch právnych rámcov alebo justičných orgánov, prepojením s organizovanou trestnou činnosťou alebo výnimočnou operačnou naliehavosťou či strategickým významom na úrovni Únie.

(43)V rámci rozhodnutí týkajúcich sa zriadenia vnútorných štruktúr Eurojustu by mala správna rada určiť inštitucionálne a administratívne vzťahy medzi Eurojustom a sieťami, ktoré spravuje, najmä sieťami zriadenými na základe rozhodnutí Rady 2002/494/SVV, 2007/845/SVV a 2008/852/SVV a na základe záverov Rady o zriadení Európskej justičnej siete pre organizovanú trestnú činnosť zo 14. júna 2024.

(44)Eurojust by mal nadviazať a udržiavať úzku spoluprácu s Europolom s cieľom zabezpečiť súdržné a koordinované vykonávanie ich príslušných mandátov a zabrániť duplicitnému úsiliu, ako aj s cieľom vytvoriť plynulé prepojenie medzi spravodajskými informáciami orgánov presadzovania práva a justičnou koordináciou, ktoré umožní rýchle pretavenie spravodajských informácií o trestnej činnosti do včasných a dobre koordinovaných justičných vyšetrovaní a trestných stíhaní. Kombinácia spôsobilostí Europolu v oblasti spravodajských informácií o trestnej činnosti a jeho analytických spôsobilostí s funkciami, ktoré Europol plní v justičnej koordinácii, umožňuje príslušným orgánom rýchlejšie odhaľovať vzorce cezhraničnej trestnej činnosti a účinne reagovať na vznikajúce hrozby trestnej činnosti. V pracovnom dojednaní, ktorá podlieha pravidelnému preskúmaniu a aktualizácii na žiadosť Komisie a po konzultácii s ňou, by sa mali stanoviť praktické podmienky takejto spolupráce a súhrnné zavedené postupy spolupráce vrátane praktických opatrení týkajúcich sa vzájomného nepriameho prístupu k informáciám, ktoré majú k dispozícii Eurojust a Europol, a to prostredníctvom optimalizovaného automatizovaného systému pozitívnej/negatívnej lustrácie. Uvedený systém by sa mal optimalizovať prostredníctvom technických opatrení zameraných na zlepšenie spôsobilostí krížovej kontroly. Takisto by sa mala zabezpečiť možnosť zriaďovania spoločných operačných platforiem so súhlasom príslušných vnútroštátnych orgánov, ako aj účasť zástupcov Europolu na zasadnutiach kolégia, na ktorých sa rokuje o záležitostiach spoločného záujmu, s cieľom posilniť operačné diskusie tým, že sa do rokovaní týkajúcich sa konkrétnych prípadov vnesú ďalšie odborné znalosti a informácie. Akýkoľvek prístup Europolu k údajom, ktoré má Eurojust k dispozícii, by sa mal prostredníctvom technických prostriedkov obmedziť na informácie, na ktoré sa vzťahujú príslušné mandáty týchto agentúr Únie. Eurojust a Europol by sa mali navzájom informovať o akejkoľvek činnosti zahŕňajúcej financovanie spoločných vyšetrovacích tímov.

(45)Eurojust nadviaže a udržiava blízky vzťah s Európskou prokuratúrou založený na vzájomnej spolupráci v rámci ich príslušných mandátov a právomocí. Eurojustu by sa mal zveriť výslovný mandát na poskytovanie posilnenej podpory v prípadoch, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry, na žiadosť Európskej prokuratúry, najmä ak si prípady vyžadujú vyšetrovacie opatrenia alebo iné formy spolupráce v členských štátoch, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, alebo ak prípady zahŕňajú tretie krajiny, prípadne si vyžadujú koordináciu medzi vyšetrovaniami vedenými Európskou prokuratúrou a vyšetrovaniami vedenými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sa nepodieľajú na Európskej prokuratúre. Intenzívnejšia koordinácia medzi týmito dvoma orgánmi by mala prispieť k predchádzaniu duplicitnému úsiliu, uľahčiť spoluprácu s nezúčastnenými členskými štátmi a tretími krajinami a podporiť komplexné vybavovanie prípadov v rámci vyšetrovaní s cezhraničným rozmerom. Mala by sa zabezpečiť účasť zástupcov Európskej prokuratúry na zasadnutiach kolégia, na ktorých sa rokuje o záležitostiach spoločného záujmu, s cieľom posilniť operačnú koordináciu a vzájomnú informovanosť. Automatizovaný systém pozitívnej/negatívnej lustrácie medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou by sa mal takisto optimalizovať prostredníctvom technických opatrení zameraných na zlepšenie výmeny informácií. Eurojust by mal bez zbytočného odkladu oznámiť Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou by Európska prokuratúra mohla uplatniť svoju právomoc, a mal by o tom informovať členské štáty, pokiaľ Európska prokuratúra nedospeje k záveru, že takéto oznámenie by mohlo ovplyvniť účinnosť alebo dôvernosť jej vyšetrovaní. Praktické podmienky spolupráce medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou by sa mali stanoviť v pracovnom dojednaní, ktoré by malo podliehať pravidelnému preskúmaniu.

(46)S cieľom prispieť k účinnej ochrane finančných záujmov Únie by mal Eurojust spolupracovať s ostatnými subjektmi zapojenými do boja proti podvodom, ktoré sa podieľajú na ochrane finančných záujmov Únie a medzi ktoré patrí Európska prokuratúra, Europol, OLAF, AMLA a Colný orgán EÚ, aby sa riešili otázky súvisiace s koordináciou činností v oblasti boja proti podvodom, ako je napríklad uľahčenie výmeny informácií, uskutočňovanie koordinovaných alebo spoločných opatrení, výmena informácií o najnovšom vývoji v trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy Únie, výmena najlepších postupov vrátane záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti a rozvoja informačných technológií, stanovenie kritérií pre spoločné podávanie správ alebo koordináciu činností odbornej prípravy či všeobecný vývoj týkajúci sa architektúry boja proti podvodom v Únii. Ako dôležitý aktér v oblasti ochrany finančných záujmov Únie by sa mal Eurojust aktívne zúčastňovať na takýchto spoločných činnostiach spolupráce.

(47)Aby sa zabezpečilo, že správa, ktorú má Komisia každoročne predkladať podľa článku 325 ods. 5 ZFEÚ, bude obsahovať komplexný prehľad opatrení prijatých na boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, mal by k príprave uvedenej správy prispieť aj Eurojust. Príspevok Eurojustu by sa mal týkať jeho dosiahnutých výsledkov a činností, ktoré na tento účel vykonal.

(48)Eurojust by mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v rozsahu, v akom je to potrebné na plnenie jeho úloh, pri plnom rešpektovaní ochrany súkromia a ostatných základných práv a slobôd. Eurojust by mal posilniť svoju spoluprácu s príslušnými orgánmi tretích krajín a orgánmi medzinárodných organizácií na základe stratégie spolupráce, ktorá sa vypracúva každé štyri roky v konzultácii s Komisiou. Pracovné dojednania medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi tretej krajiny môžu mať formu strategických pracovných dojednaní, ktoré sú nezávislé od medzinárodnej dohody uzavretej Úniou podľa článku 218 ZFEÚ, no často takejto dohode predchádzajú, alebo formu dojednaní, ktorými sa takáto medzinárodná dohoda vykonáva. V prípade potreby by sa do medzinárodných dohôd, ktoré uzatvára Únia s tretími krajinami, mali zahrnúť záväzky v oblasti spolupráce s finančnými dôsledkami, aby sa zabezpečili primerané zdroje na operačnú spoluprácu. S cieľom uľahčiť spoluprácu a budovať vzájomnú dôveru s medzinárodnými partnermi by sa mal objasniť právny rámec upravujúci vysielanie styčných sudcov do tretích krajín, a to aj pokiaľ ide o ich úlohy, povinnosti v oblasti ochrany údajov a podmienky, za ktorých si môžu vymieňať operačné osobné údaje s príslušnými orgánmi tretej krajiny. Ak Eurojust zistí operačnú potrebu spolupráce s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, mal by mať možnosť upriamiť pozornosť Komisie na potrebu rozhodnutia o primeranosti alebo odporúčania začať rokovania o medzinárodnej dohode podľa článku 218 ZFEÚ.

(49)Aj v prípade, že neexistuje medzinárodná dohoda, by mal Eurojust nadviazať a udržiavať operačné vzťahy s tretími krajinami, ktoré sa považujú za strategicky dôležité pre justičnú spoluprácu, najmä s kandidátskymi krajinami EÚ a potenciálnymi kandidátmi, kde majú projekty financované EÚ za cieľ zabezpečovať operačnú podporu a pomoc a poskytovať partnerom justičnú spoluprácu a pracovné metódy EÚ. Na tento účel by na základe pracovných dojednaní a po vymenovaní správnou radou mali v rámci Eurojustu pôsobiť stále kontaktné miesta z prioritných tretích krajín, čím by sa zabezpečili spoľahlivé a stabilné kanály pre justičnú výmenu a obmedzili by sa oneskorenia pri vybavovaní žiadostí o spoluprácu. Úlohou uvedených kontaktných miest je urýchľovať, koordinovať alebo uľahčovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu, podporovať komunikáciu a koordináciu medzi Eurojustom, členskými štátmi a príslušnými orgánmi dotknutej tretej krajiny a uľahčovať účasť daných orgánov na koordinačných stretnutiach a v spoločných vyšetrovacích tímoch podporovaných Eurojustom. Prístup uvedených kontaktných miest k systému správy prípadov Eurojustu by mal byť prísne obmedzený na tie údaje, ktoré sú relevantné pre výkon ich funkcií, a akákoľvek výmena operačných osobných údajov by sa mala uskutočňovať len na základe výnimiek pre konkrétne situácie, ako sa stanovuje v tomto nariadení. Mali by sa prijať konkrétne organizačné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby integráciu takýchto subjektov do Eurojustu sprevádzali primerané záruky v oblasti informačnej bezpečnosti a ochrany údajov.

(50)Mala by sa zabezpečiť účasť styčných prokurátorov vyslaných do Eurojustu z tretích krajín alebo z medzinárodných organizácií na zasadnutiach kolégia, na ktorých sa rokuje o záležitostiach spoločného záujmu, s cieľom posilniť operačné vzťahy a uľahčiť priamu výmenu medzi odborníkmi z praxe.

(51)S cieľom zaručiť úplnú autonómiu a nezávislosť Eurojustu by mal mať Eurojust k dispozícii samostatný rozpočet, ktorého príjmy by mali predstavovať v zásade príspevky zo všeobecného rozpočtu Únie, len s výnimkou platov a funkčných požitkov národných členov, zástupcov a asistentov, ktoré znášajú príslušné členské štáty. Pokiaľ ide o príspevky Únie a ďalšie dotácie zo všeobecného rozpočtu Únie, mal by sa uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtovných závierok by mal vykonávať Dvor audítorov a schváliť Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu. Na Eurojust by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 36 .

(52)S cieľom bojovať proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, alebo proti závažným javom súvisiacim s plnením profesijných povinností, ktoré predstavujú zanedbanie povinností úradníkov a ostatných zamestnancov Únie a ktoré môžu viesť k disciplinárnemu, prípadne podľa okolností trestnému konaniu, by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 37 v znení zmien malo bez obmedzenia uplatňovať na Eurojust a OLAF by mal mať možnosť viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste. Európska prokuratúra má v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 právomoc vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 38 .

(53)Kolégiu by sa malo poskytovať podrobné a komplexné odborné poradenstvo v oblasti základných práv, ktoré môže ovplyvniť činnosť agentúry. Na tento účel by medzi zamestnancami Eurojustu mal byť aspoň jeden odborník zodpovedný za podporu Eurojustu pri zabezpečovaní dodržiavania základných práv vo všetkých jeho činnostiach a úlohách, najmä v rámci operačných činností vrátane výmeny osobných údajov s tretími krajinami. Malo by byť možné určiť zamestnanca Eurojustu, ktorý absolvoval špecializovanú odbornú prípravu v oblasti základných práv a ich uplatňovania v praxi. Uvedený určený odborník by mal úzko spolupracovať so zodpovednou osobou, a to v rozsahu ich príslušných právomocí. Pokiaľ ide o otázky ochrany údajov, plnú zodpovednosť by mala niesť zodpovedná osoba.

(54)S cieľom zlepšiť transparentnosť Eurojustu a demokratický dohľad nad ním je potrebné zabezpečiť mechanizmus spoločného hodnotenia činností Eurojustu Európskym parlamentom a národnými parlamentmi podľa článku 85 ods. 1 ZFEÚ. Uvedené hodnotenie by sa malo uskutočniť v rámci zasadnutia medziparlamentného výboru s účasťou členov príslušných výborov Európskeho parlamentu a národných parlamentov a mala by sa v ňom v plnej miere rešpektovať nezávislosť Eurojustu, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v konkrétnych operačných prípadoch, ako aj v súvislosti s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií. Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia. Najneskôr po piatich rokoch od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov by Komisia mala vyhodnotiť výkonnosť Eurojustu z hľadiska jeho cieľov, mandátu, úloh, riadenia a sídla vrátane posúdenia toho, či je naďalej opodstatnené zachovanie agentúry, ktoré sa vykonáva každých desať rokov.

(55)Fungovanie Eurojustu by malo byť transparentné v súlade s článkom 15 ods. 3 ZFEÚ. Správna rada by mala prijať osobitné ustanovenia o tom, ako sa zabezpečí právo na prístup verejnosti k dokumentom. Povinnosť transparentnosti by sa mala vzťahovať na Eurojust tak, aby nebola ohrozená povinnosť zachovávať dôvernosť v rámci jeho operačnej práce. Pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom by sa mala rešpektovať uvedená povinnosť. Eurojust by mal v záujme zvýšenia svojej transparentnosti voči občanom Únie a v záujme posilnenia vlastnej zodpovednosti na svojom webovom sídle uverejniť zoznam členov správnej rady a výkonnej rady a podľa potreby aj zhrnutia výsledkov zasadnutí správnej rady, pričom sa dodržia uplatniteľné požiadavky ochrany údajov.

(56)Potrebné ustanovenia týkajúce sa priestorov pre Eurojust v Holandsku, kde má sídlo, ako aj osobitné pravidlá platné pre zamestnancov Eurojustu a ich rodinných príslušníkov by mali byť stanovené v dohode o sídle, ktorú uzavreli Eurojust a Holandské kráľovstvo. Keďže sa týmto nariadením zriaďuje správna rada, ktorá nebola ustanovená v nariadení (EÚ) 2018/1727, mala by sa dohoda o sídle zmeniť alebo nahradiť tak, aby sa zabezpečilo, že jej osobná pôsobnosť bude zahŕňať členov správnej rady a ich rodiny. To isté by sa malo v prípade potreby vzťahovať na osoby vyslané z tretích krajín pôsobiace ako stále kontaktné miesta a na ich rodiny. Hostiteľský členský štát by mal zabezpečiť čo najlepšie podmienky na zabezpečenie účinného fungovania Eurojustu vrátane viacjazyčných európsky orientovaných škôl a vhodných dopravných spojení, aby prilákal vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najrozsiahlejšej geografickej oblasti.

(57)Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne zriadenie subjektu zodpovedného za podporu a posilnenie koordinácie a spolupráce medzi justičnými orgánmi členských štátov vo vzťahu k závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale v dôsledku rozsahu a účinkov opatrení ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenej v článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(58)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.] ALEBO [V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko listom z/zo [dátum] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.]

(59)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(60)V súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý [dátum] vydal svoje stanovisko.

(61)Týmto nariadením sa v plnej miere rešpektujú základné práva a slobody a dodržiavajú sa zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a to predovšetkým právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie, ktoré sú chránené podľa článkov 8 a 7 charty, ako aj podľa článku 16 ZFEÚ, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v zmysle článku 47 charty, ako aj prezumpcia neviny podľa článku 48 charty a práva obetí,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:



KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, CIELE A ÚLOHY

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (ďalej len „Eurojust“).

2.Eurojust zriadený týmto nariadením nahrádza agentúru zriadenú rozhodnutím (EÚ) 2018/1727 a je jej nástupcom.

3.Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá týkajúce sa štruktúry, fungovania, oblasti pôsobenia a úloh Eurojustu.

4.Eurojust podporuje a posilňuje koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 5 v prípadoch, keď sa táto trestná činnosť týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe vrátane prípadov, keď má dôsledky na úrovni Únie.

Článok 2

Právne postavenie

1.Eurojust je agentúrou Únie a má právnu subjektivitu.

2.Eurojust má v každom členskom štáte najširšiu právnu spôsobilosť, aká sa priznáva právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva. Eurojust môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdnych konaní.

3.Eurojust zastupuje administratívny riaditeľ.

Článok 3

Sídlo

Eurojust má sídlo v Haagu v Holandsku.

Článok 4

Úlohy

Eurojust plní tieto úlohy:

a)pomáha príslušným vnútroštátnym orgánom a príslušným orgánom medzinárodných organizácií pri zabezpečovaní čo najlepšej koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní, a to aj prostredníctvom uľahčovania a podpory vydávania a vybavovania žiadostí o justičnú spoluprácu v trestných veciach a rozhodnutí v tejto oblasti, najmä tých, ktoré vychádzajú z nástrojov uplatňujúcich zásadu vzájomného uznávania;

b)prijíma, zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa si informácie vrátane operačných osobných údajov, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich úloh a v súčinnosti s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a príslušnými súkromnými subjektmi v súlade s týmto nariadením a platnými pravidlami ochrany údajov;

c)vykonáva krížovú kontrolu informácií uložených v príslušných databázach s cieľom zistiť prepojenia medzi cezhraničnými vyšetrovaniami a informovať o tom dotknuté členské štáty alebo v relevantných prípadoch Európsku prokuratúru;

d)zhromažďuje, uchováva, analyzuje a uskladňuje dôkazy o najzávažnejších medzinárodných trestných činoch a súvisiacich trestných činoch a uľahčuje výmenu takýchto dôkazov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a tretích krajín, ako aj s príslušnými orgánmi medzinárodných trestných súdov a tribunálov, prípadne zabezpečuje priamu dostupnosť dôkazov pre uvedené orgány;

e)podporuje príslušné vnútroštátne orgány pri činnostiach zameraných na vyhľadávanie, zaistenie, konfiškáciu a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch vrátane konfiškácie po odsúdení a konfiškácie bez predchádzajúceho odsúdenia v trestných konaniach;

f)podporuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov pri nadväzovaní a udržiavaní spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami so zámerom uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach;

g)úzko spolupracuje s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, konkrétne:

i)s Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), a to aj prostredníctvom vzájomného zapájania a koordinácie operačných činností;

ii)s Európskou prokuratúrou prostredníctvom podpory jej vyšetrovaní, ktoré si vyžadujú vyšetrovacie opatrenia alebo akúkoľvek inú spoluprácu v členských štátoch, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry 39 , alebo v tretích krajinách, ako aj prostredníctvom podpory prípadov, ktoré si vyžadujú koordináciu medzi vyšetrovaniami vedenými Európskou prokuratúrou a vyšetrovaniami vedenými príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na Európskej prokuratúre, vrátane podpory pri vytváraní spoločných vyšetrovacích tímov;

iii)s ostatnými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ktoré v rámci svojich príslušných mandátov zhromažďujú informácie relevantné pre plnenie úloh Eurojustu;

h)spolupracuje so sieťami a orgánmi pôsobiacimi v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, koordinuje ich činnosť a podporuje ich, a to aj tým, že im v prípade potreby poskytne priestory;

i)pomáha príslušným vnútroštátnym orgánom pri presadzovaní práv obetí v kontexte cezhraničných trestných konaní;

j)zhromažďuje a analyzuje špecializované vedomosti, a to najmä prostredníctvom preskúmania informácií uložených v systéme správy prípadov Eurojustu a príslušnej vnútroštátnej, medzinárodnej a únijnej judikatúry, ako aj prostredníctvom vývoja najlepších postupov a poskytovania poradenstva v rámci svojho mandátu, prípadne v kontexte odborných centier Eurojustu pre trestné veci;

k)na požiadanie poskytuje inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie analytické zistenia a technické poradenstvo na základe svojich odborných znalostí vychádzajúcich z práce na prípadoch;

l)v prípade potreby poskytuje technickú, operačnú, analytickú, právnu, finančnú a strategickú pomoc v záležitostiach patriacich do jeho mandátu;

m)štruktúrovane a pravidelne spolupracuje so subjektmi v oblasti boja proti podvodom zapojenými do ochrany finančných záujmov Únie, ako je Európska prokuratúra, Europol, OLAF, AMLA a Colný orgán EÚ, pričom uzatvára bilaterálne alebo multilaterálne pracovné dojednania, ktorými sa upravujú spôsoby takejto spolupráce.

Článok 5

Pôsobnosť Eurojustu

1.Eurojust má právomoci v súvislosti s týmito trestnými činmi, a to aj v prípadoch, keď sú takéto trestné činy spáchané v spojení s činnosťami s hybridným rozmerom alebo sú ich súčasťou:

a)formy závažnej trestnej činnosti uvedené v prílohe I;

b)trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry;

c)trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na spáchanie závažných trestných činov uvedených v prílohe I, umožniť spáchanie takýchto trestných činov, spáchať ich alebo zabezpečiť beztrestnosť osôb, ktoré takéto trestné činy páchajú.

2.Eurojust koná na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu, príslušného orgánu medzinárodnej organizácie, Európskej prokuratúry v rámci svojich právomocí alebo z vlastnej iniciatívy.

3.Pokiaľ ide o iné formy trestnej činnosti, než sú formy uvedené v prílohe I, Eurojust môže na žiadosť príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu poskytovať pomoc pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní.

4.V súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry, bude Eurojust uplatňovať svoje právomoci:

a)v prípadoch zahŕňajúcich členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, na žiadosť daných členských štátov alebo Európskej prokuratúry;

b)v prípadoch týkajúcich sa členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, pokiaľ sa Európska prokuratúra rozhodla nevyužiť svoju právomoc.

5.Eurojust má právomoc pomáhať Európskej prokuratúre aj v prípadoch, ktoré sa týkajú tretích krajín alebo ktoré si vyžadujú koordináciu medzi vyšetrovaniami vedenými Európskou prokuratúrou a vyšetrovaniami vedenými príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

6.Eurojust môže poskytovať pomoc pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú:

a)najmenej dvoch členských štátov;

b)jedného členského štátu, ak má daný prípad dôsledky na úrovni Únie;

c)aspoň jedného členského štátu a tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie za predpokladu, že sa uplatňuje niektorá z týchto podmienok:

i)bolo prijaté rozhodnutie o primeranosti v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680 alebo bola s danou treťou krajinou či medzinárodnou organizáciou uzavretá medzinárodná dohoda, dohoda o spolupráci alebo pracovné dojednanie;

ii)v danej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii bolo určené kontaktné miesto alebo

iii)poskytnutie takejto pomoci je v zásadnom záujme;

d)aspoň dvoch tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ak môže mať prípad dôsledky na úrovni Únie, za predpokladu, že bolo prijaté rozhodnutie o primeranosti v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680, že bola s každou z nich uzavretá medzinárodná dohoda, dohoda o spolupráci alebo pracovné dojednanie, a pod podmienkou predchádzajúceho schválenia kolégiom.



KAPITOLA II

ORGANIZÁCIA EUROJUSTU

ODDIEL I

Štruktúra

Článok 6

Štruktúra Eurojustu

1.Eurojust pozostáva z riadiacej štruktúry a operačnej štruktúry.

2.Riadiacu štruktúru tvorí:

a)správna rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 10;

b)výkonná rada, ktorá vykonáva funkcie stanovené v článku 13;

c)administratívny riaditeľ, ktorý vykonáva povinnosti stanovené v článku 15;

3.Operačnú štruktúru tvoria:

a)národní členovia, ktorý vykonávajú právomoci stanovené v článku 18;

b)kolégium, ktoré vykonáva právomoci stanovené v článku 20.

ODDIEL II

Správna rada

Článok 7

Zloženie správnej rady

1.Správna rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a z jedného zástupcu Komisie.

2.Súčasťou správnej rady sú aj:

a)predseda Eurojustu, bez hlasovacieho práva;

b)administratívny riaditeľ, bez hlasovacieho práva.

3.Každý člen správnej rady má náhradníka. Náhradník zastupuje príslušného člena v čase jeho neprítomnosti. Ani člen správnej rady, ani jeho náhradník zastupujúci členský štát nesmie byť národným členom ani žiadnym iným členom národného zastúpenia daného členského štátu vyslaným do Eurojustu.

4.Členovia správnej rady a ich náhradníci sa vymenujú na základe ich odborných znalostí v oblasti trestnej justície, pričom sa zohľadňuje ich príslušná úroveň seniority a skúseností, a to aj v riadiacich, administratívnych a rozpočtových záležitostiach.

5.Všetky strany zastúpené v správnej rade sa usilujú minimalizovať fluktuáciu svojich zástupcov s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti správnej rady. Všetky strany sa usilujú o dosiahnutie rodovej rovnováhy v správnej rade.

6.Funkčné obdobie členov a ich náhradníkov trvá štyri roky a môže sa raz obnoviť.

Článok 8

Predseda správnej rady

1.Správna rada si predsedu a podpredsedu volí spomedzi členov s hlasovacím právom, a to dvojtretinovou väčšinou hlasov týchto členov. Ak si predseda nemôže plniť svoje povinnosti, automaticky ho nahrádza podpredseda.

2.Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu trvá štyri roky a môže sa raz obnoviť. Ak sa ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, k danému dátumu sa automaticky končí aj ich funkčné obdobie.

Článok 9

Zasadnutia správnej rady

1.Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

2.Predseda a administratívny riaditeľ Eurojustu sa zúčastňujú na rokovaniach bez hlasovacieho práva.

3.Správna rada sa schádza aspoň na dvoch zasadnutiach ročne. Správna rada sa okrem toho schádza z iniciatívy svojho predsedu, na žiadosť Komisie alebo na žiadosť aspoň jednej tretiny svojich členov.

4.Správna rada môže vyzvať akúkoľvek inú osobu, ktorej stanovisko by mohlo byť relevantné, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

5.V prípade potreby sa správna rada môže schádzať na spoločných zasadnutiach so správnou radou Europolu.

6.Členom správnej rady a ich náhradníkom môžu v súlade s rokovacím poriadkom správnej rady pomáhať na zasadnutiach poradcovia alebo experti.

7.Ak je na programe zasadnutia záležitosť dôvernej povahy alebo záležitosť týkajúca sa konfliktu záujmov, správna rada túto záležitosť prerokuje a rozhodne o nej bez prítomnosti dotknutého člena. Podrobné pravidlá uplatňovania tohto ustanovenia možno stanoviť v rokovacom poriadku.

Článok 10

Funkcie správnej rady

1.Správna rada zabezpečuje strategické smerovanie činností Eurojustu, a najmä:

a)prijíma návrh jednotného programového dokumentu uvedeného v článku 12 pred jeho predložením Komisii na posúdenie;

b)s prihliadnutím na stanovisko Komisie prijíma dvojtretinovou väčšinou členov s hlasovacím právom jednotný programový dokument;

c)prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti a ročný a viacročný pracovný program;

d)prijíma svoj rokovací poriadok a rokovací poriadok výkonnej rady;

e)prijíma vo vzťahu k svojim členom, k národným členom a členom národných zastúpení pravidlá predchádzania konfliktom záujmov a ich riadenia;

f)prijíma bezpečnostné predpisy;

g)uplatňuje právomoci menovacieho orgánu, ktoré sú na základe služobného poriadku zverené menovaciemu orgánu a na základe Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie 40 orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, vo vzťahu k zamestnancom Eurojustu a v súlade s odsekom 2;

h)prijíma vykonávacie predpisy na vykonávanie služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku;

i)vymenúva administratívneho riaditeľa a v prípade potreby predlžuje jeho funkčné obdobie alebo ho odvoláva z funkcie v súlade s článkom 14;

j)vymenúva styčných dôstojníkov vyslaných do tretích krajín uvedených v článku 61;

k)vymenúva a odvoláva účtovníka a zodpovednú osobu, ktorí sú pri výkone svojich povinností funkčne nezávislí.

l)prijíma bezpečnostný plán, plán na zabezpečenie kontinuity činností a plán obnovy systému po zlyhaní;

m)prijíma rozhodnutie, ktorým sa stanovujú pravidlá vysielania národných expertov uvedených v článku 72 do Eurojustu;

n)prijíma dvojtretinovou väčšinou členov s hlasovacím právom ročný rozpočet Eurojustu a vykonáva ďalšie rozpočtové funkcie v súvislosti s rozpočtom Eurojustu podľa kapitoly VI;

o)prijíma rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Eurojust v súlade s článkom 69;

p)po konzultácii s kolégiom prijíma stratégiu spolupráce uvedenú v článku 60;

q)schvaľuje uzavretie pracovných dojednaní v súlade s článkom 54 ods. 3;

r)prijíma rozhodnutia týkajúce sa zriadenia vnútorných štruktúr Eurojustu a v prípade potreby aj ich zmeny, pričom prihliada na potreby činnosti Eurojustu a zásadu správneho rozpočtového riadenia;

s)prijíma akékoľvek iné neoperačné rozhodnutia, ktoré podľa tohto nariadenia nie sú výslovne pridelené výkonnej rade alebo administratívnemu riaditeľovi.

2.Správna rada v súlade s článkom 110 ods. 2 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na administratívneho riaditeľa a vymedzuje podmienky, za akých možno toto delegovanie právomocí pozastaviť. Administratívny riaditeľ je oprávnený uvedené právomoci delegovať ďalej.

3.Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na administratívneho riaditeľa a na subjekty, na ktoré ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo na zamestnanca, ktorý nie je administratívnym riaditeľom.

Článok 11

Pravidlá hlasovania správnej rady

1.Správna rada prijíma rozhodnutia väčšinou svojich členov s hlasovacím právom, pokiaľ sa v tomto nariadení nestanovuje inak.

2.V prípade, že Komisia vyjadrí vážne obavy v súvislosti s návrhom rozhodnutia predloženým správnej rade v záležitostiach týkajúcich sa delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 41 a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, správna rada odloží prijatie rozhodnutia. Správna rada do 15 dní uvedené rozhodnutie opätovne preskúma a prijme, prípadne v zmenenom znení, v druhom čítaní buď dvojtretinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom vrátane zástupcu Komisie, alebo štvorpätinovou väčšinou svojich členov s hlasovacím právom zahŕňajúcich len zástupcov členských štátov.

3.Každý člen s hlasovacím právom má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je jeho náhradník oprávnený vykonať uvedené hlasovacie právo.

4.Predseda správnej rady sa zúčastňuje na hlasovaní.

5.Predseda a administratívny riaditeľ Eurojustu sa na hlasovaní nezúčastňujú.

6.Ak predseda vyjadrí vážne obavy v súvislosti s rozhodnutím podľa článku 10 ods. 1 písm. a), c), p) a r), pričom koná na základe rozhodnutia kolégia prijatého konsenzom, správna rada jeho obavy dôkladne zváži a v prípade potreby opätovne preskúma návrh rozhodnutia pred jeho prijatím.

7.V rokovacom poriadku správnej rady sa stanovia podrobnejšie pravidlá hlasovania, najmä okolnosti, za ktorých môže člen konať v mene iného člena.

Článok 12

Ročné a viacročné plánovanie

1.Správna rada každoročne do 30. novembra prijme jednotný programový dokument obsahujúci ročné a viacročné plánovanie na základe návrhu pripraveného administratívnym riaditeľom, ktorý preskúmala výkonná rada, pričom sa berie do úvahy stanovisko Komisie. Správna rada postúpi programový dokument Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.Programovací dokument sa stáva definitívnym po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie a v prípade potreby sa podľa toho upraví.

3.Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Zároveň obsahuje opis opatrení, ktoré sa majú financovať, a údaje o finančných a ľudských zdrojoch pridelených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia na základe činností. Ročný pracovný program je koherentný s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom uvádzajú úlohy, ktoré sa v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom doplnili, zmenili alebo vypustili.

4.Keď sa Eurojustu zverí nová úloha, správna rada zmení prijatý ročný pracovný program. Každá podstatná zmena ročného pracovného programu sa prijíma rovnakým postupom ako prvý ročný pracovný program. Správna rada môže na administratívneho riaditeľa delegovať právomoc vykonávať menej podstatné zmeny v ročnom pracovnom programe.

5.Vo viacročnom pracovnom programe sa uvádza celkové strategické plánovanie vrátane cieľov, stratégie spolupráce s orgánmi tretích krajín a orgánmi medzinárodných organizácií uvedenými v článku 60, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Okrem toho sa v ňom uvádza plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a zamestnancov. Plánovanie zdrojov sa aktualizuje každoročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby, a najmä s cieľom zaoberať sa výsledkom hodnotenia uvedeného v článku 74.

ODDIEL III

Výkonná rada

Článok 13

Výkonná rada

1.Správnej rade pomáha výkonná rada.

2.Výkonnej rade predsedá predseda Eurojustu.

3.Výkonná rada:

a)pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijať správna rada, a monitoruje vykonávanie rozhodnutí, ktoré prijala;

b)preskúmava návrh ročného rozpočtu, návrh ročného pracovného programu a návrh konsolidovanej výročnej správy o činnosti vypracovaný administratívnym riaditeľom;

c)v súlade s uplatniteľným právom Únie zabezpečuje spolu so správnou radou náležité opatrenia v nadväznosti na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o vnútornom alebo vonkajšom audite a z hodnotení, ako aj na zistenia vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 42 či na výsledky vyšetrovaní, vrátane súdnych rozhodnutí, vykonávaných Európskou prokuratúrou;

d)bez toho, aby boli dotknuté povinnosti administratívneho riaditeľa, mu poskytuje pomoc a poradenstvo pri vykonávaní rozhodnutí správnej rady s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým riadením.

e)prijíma správy, politické dokumenty a usmernenia určené príslušným vnútroštátnym orgánom, ako aj stanoviská týkajúce sa činnosti Eurojustu, a to po predchádzajúcej konzultácii s kolégiom vo výnimočných prípadoch, ak má daná záležitosť zásadný operačný význam;

f)vykonáva akékoľvek ďalšie úlohy, ktoré na neho delegovala správna rada.

4.Výkonná rada prijíma administratívne rozhodnutia vrátane:

a)stratégie boja proti podvodom zodpovedajúcej rizikám podvodov a zohľadňujúcej náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú vykonať, a založenej na návrhu vypracovanom administratívnym riaditeľom;

b)opatrení nadväzujúcich na správy o audite vrátane správ európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov 43 ;

c)stratégií týkajúcich sa vzťahov s inštitúciami Únie, rozpočtového plánovania a rokovaní, a to aj v súvislosti s viacročným finančným rámcom;

d)potvrdenia styčných prokurátorov, ako aj kontaktných miest pôsobiacich v Eurojuste;

e)začatia rokovaní o uzavretí pracovných dojednaní.

5.V prípade naliehavej potreby môže výkonná rada prijať predbežné rozhodnutia v mene správnej rady, najmä v záležitostiach týkajúcich sa administratívneho a rozpočtového riadenia vrátane pozastavenia delegovania právomocí menovacieho orgánu. Takéto rozhodnutia sa predložia správnej rade na potvrdenie na jej najbližšom zasadnutí.

6.Výkonná rada je zložená z týchto členov z hlasovacím právom:

a)predseda Eurojustu,

b)podpredseda,

c)dvaja ďalší členovia vymenovaní správnou radou spomedzi jej členov s hlasovacím právom,

d)jeden zástupca Komisie.

7.Administratívny riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady bez hlasovacieho práva a svoju účasť môže v prípade potreby delegovať.

8.Výkonná rada môže ku konkrétnym bodom programu pozvať aj iných účastníkov ako pozorovateľov bez hlasovacieho práva.

9.Funkčné obdobie členov správnej rady pôsobiacich vo výkonnej rade rady trvá dva roky. Uvedené funkčné obdobie uplynie predčasne, ak príslušný člen prestane byť členom správnej rady.

10.Výkonná rada sa schádza najmenej raz mesačne. Takisto zasadá z iniciatívy predsedu alebo na žiadosť svojich členov.

11.Výkonná rada prijíma rozhodnutia väčšinou svojich členov.

ODDIEL IV

Administratívny riaditeľ

Článok 14

Vymenovanie, odvolanie a predĺženie funkčného obdobia

1.Administratívny riaditeľ sa prijíma ako dočasný zamestnanec Eurojustu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.Administratívneho riaditeľa vymenuje správna rada na základe zásluh a preukázaných zručností zo zoznamu kandidátov navrhnutých výkonnou radou, a to na základe otvoreného a transparentného výberového konania zameraného na zabezpečenie čo najširšej účasti kandidátov a primeranej rodovej rovnováhy.

3.Na účely podpisu zmluvy s administratívnym riaditeľom zastupuje Eurojust predseda správnej rady.

4.Funkčné obdobie administratívneho riaditeľa je päť rokov. Pred koncom tohto obdobia výkonná rada vykoná posúdenie, v ktorom sa zohľadní hodnotenie výkonu funkcie administratívneho riaditeľa a budúce úlohy a výzvy Eurojustu.

5.Správna rada môže na návrh výkonnej rady, ktorý prihliada na posúdenie uvedené v odseku 4, predĺžiť funkčné obdobie administratívneho riaditeľa iba raz, a to maximálne o päť rokov.

6.Administratívny riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké pracovné miesto.

7.Administratívny riaditeľ môže byť z funkcie odvolaný len na základe rozhodnutia správnej rady konajúcej na návrh výkonnej rady.

8.Správna rada prijíma rozhodnutia o vymenovaní administratívneho riaditeľa, predĺžení jeho funkčného obdobia alebo o jeho odvolaní z funkcie na základe dvojtretinovej väčšiny svojich členov s hlasovacím právom.

Článok 15

Úlohy a povinnosti administratívneho riaditeľa

1.Administratívny riaditeľ riadi Eurojust a zodpovedá sa správnej rade. Administratívnemu riaditeľovi pri plnení jeho povinností pomáhajú zamestnanci Eurojustu v súlade s článkom 71.

2.Administratívny riaditeľ koná pri plnení svojich úloh nezávisle a nežiada ani neprijíma pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného subjektu.

3.Administratívny riaditeľ je právnym zástupcom Eurojustu.

4.Administratívny riaditeľ zodpovedá za vykonávanie úloh zverených Eurojustu týmto nariadením. Administratívny riaditeľ zodpovedá najmä za:

a)zabezpečovanie každodennej správy Eurojustu;

b)vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou a výkonnou radou;

c)zabezpečenie súladu s rozpočtovými pravidlami Eurojustu;

d)prípravu návrhu jednotného programového dokumentu a jeho predloženie výkonnej rade na preskúmanie a správnej rade na prijatie po konzultácii s Komisiou;

e)vykonávanie jednotného programového dokumentu a podávanie správ o jeho vykonávaní správnej rade;

f)prípravu konsolidovanej výročnej správy o činnosti Eurojustu a jej predloženie správnej rade na posúdenie a prijatie;

g)podporu predsedu správnej rady pri príprave zasadnutí správnej rady a podporu predsedu Eurojustu pri príprave zasadnutí výkonnej rady a kolégia;

h)vypracovanie akčného plánu na riešenie zistení a odporúčaní vyplývajúcich z interných alebo externých správ o audite a hodnotení, ako aj v súvislosti so zisteniami vyšetrovaní vedených úradom OLAF, s výsledkami vyšetrovaní vedených Európskou prokuratúrou vrátane súdnych rozhodnutí v zmysle platného práva Únie, a podávanie správ o pokroku Komisii dvakrát ročne a pravidelne aj správnej rade a výkonnej rade;

i)ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam bez toho, aby boli dotknuté právomoci úradu OLAF a Európskej prokuratúry, a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania neoprávnene vyplatených súm;

j)prípravu stratégie opatrení na boj proti podvodom, stratégie na zvýšenie efektívnosti a dosiahnutie synergií, stratégie spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a stratégie pre systémy organizačného riadenia a vnútornej kontroly pre Eurojust a predloženie uvedených dokumentov správnej rade na schválenie;

k)prípravu návrhu rozpočtových pravidiel platných pre Eurojust, ktoré má prijať správna rada;

l)vypracovanie návrhu výkazu odhadov príjmov a výdavkov Eurojustu, ktorý má prijať správna rada, a plnenie jeho rozpočtu;

m)presadzovanie rozmanitosti a rodovej rovnováhy pri prijímaní zamestnancov Eurojustu.

ODDIEL V

Národní členovia

Článok 16

Postavenie národných členov

1.Eurojust má jedného národného člena vyslaného každým členským štátom v súlade s jeho právnym systémom. Uvedený národný člen má obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu.

2.Národní členovia:

a)sú aktívnymi členmi prokuratúry alebo justičných orgánov príslušného členského štátu;

b)majú kvalifikáciu požadovanú na vymenovanie do vysokých funkcií v prokuratúre alebo v justičných orgánoch vo svojich členských štátoch, ako aj relevantné praktické skúsenosti z vnútroštátnych právnych systémov, z relevantných medzinárodných orgánov alebo orgánov Únie a z medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach a

c)majú aspoň tie právomoci, ktoré sú uvedené v článku 18, s cieľom umožniť im plnenie ich úloh.

3.Funkčné obdobie národných členov trvá päť rokov a môže sa raz obnoviť. V prípadoch, keď zástupca národného člena nie je spôsobilý konať v mene národného člena alebo nie je schopný ho zastúpiť, národný člen zostáva po uplynutí jeho funkčného obdobia vo funkcii až do obnovenia funkčného obdobia alebo až do jeho nahradenia na základe súhlasu dotknutého členského štátu.

4.Každému národnému členovi poskytuje podporu národné zastúpenie uvedené v článku 17.

Článok 17

Národné zastúpenia

1.Každé národné zastúpenie pozostáva z národného člena, aspoň jedného zástupcu národného člena a jedného asistenta. Zástupca má obvyklé pracovisko v mieste sídla Eurojustu. Ak sa členský štát tak rozhodne, môže mať asistent obvyklé pracovisko v príslušnom členskom štáte.

2.Zástupca má v súlade s platnými vnútroštátnym právom rovnaké postavenie, právomoci a práva na prístup ako národný člen. Zástupca koná v mene národného člena alebo ho zastupuje. Funkčné obdobie zástupcov trvá päť rokov a môže sa raz obnoviť.

3.Asistent môže takisto konať v mene národného člena alebo ho zastupovať, ak má postavenie uvedené v článku 16 ods. 2.

4.Národnému členovi môžu pomáhať ďalší zástupcovia alebo asistenti. V prípade potreby a v závislosti od súhlasu kolégia môžu mať svoje obvyklé pracovisko v sídle Eurojustu. Členské štáty oznámia predsedovi Eurojustu a Komisii vymenovanie národných členov, zástupcov a asistentov.

5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 24, mzdy a funkčné požitky národných členov, zástupcov a asistentov uhrádza ich členský štát.

6.Každé národné zastúpenie bude podporovať aspoň jeden vyslaný národný expert. Vyslaní národní experti majú postavenie prokurátora, sudcu alebo zástupcu justičného orgánu s právomocami rovnocennými právomociam prokurátora alebo sudcu podľa ich vnútroštátneho práva.

7.Členské štáty môžu národnému zastúpeniu prideliť ďalších zamestnancov na krátkodobé operačné úlohy, a to vrátane stážistov z Európskej siete justičnej odbornej prípravy.

8.Vyslaní národní experti a iní dodatoční zamestnanci sa pri vykonávaní úloh súvisiacich s operačnými funkciami Eurojustu zodpovedajú príslušnému národnému členovi.

9.Národné zastúpenia budú dostávať podporu od oprávnených zamestnancov Eurojustu. Počet oprávnených zamestnancov Eurojustu pridelených k jednotlivým národným zastúpeniam a ich pracovné úlohy určí administratívny riaditeľ po konzultáciách s národnými členmi.

10.Aspoň jeden člen každého národného zastúpenia sa určí za kontaktnú osobu pre Európsku justičnú sieť 44 , aby pomáhal pri rozhodovaní o tom, či by sa žiadosť mala vybaviť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete.

11.Národný člen, jeho zástupca, asistent oprávnený nahradiť národného člena alebo vyslaný národný expert musia byť k dispozícii na prijímanie a spracúvanie naliehavých žiadostí kedykoľvek, a to 24 hodín denne, sedem dní v týždni, aby sa zabezpečilo, že Eurojust bude schopný bezodkladne plniť svoje úlohy v naliehavých prípadoch.

12.Ak členovia národných zastúpení konajú v rámci operačných funkcií Eurojustu, príslušné výdavky týkajúce sa uvedených činností sa považujú za operačné výdavky.

Článok 18

Právomoci národných členov

1.Národní členovia majú právomoc:

a)otvárať, registrovať a spravovať prípady v systéme správy prípadov Eurojustu;

b)priamo nadviazať kontakt, konzultovať a vymieňať si operačné informácie a dôkazy s ktorýmkoľvek príslušným vnútroštátnym orgánom svojho členského štátu, ako aj s akýmkoľvek príslušným orgánom, úradom alebo agentúrou Únie vrátane Európskej prokuratúry a Europolu;

c)priamo nadviazať kontakt, konzultovať a vymieňať si operačné informácie a dôkazy s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi tretích krajín a príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií v súlade s medzinárodnými záväzkami svojho členského štátu a podľa pravidiel ochrany údajov;

d)uľahčovať alebo inak podporovať vydávanie alebo vybavovanie akýchkoľvek žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vzájomné uznávanie;

e)na základe všetkých dostupných relevantných informácií vrátane prípadných podnetov od zodpovednej osoby schváliť prenos operačných osobných údajov potrebných na účely konkrétneho vyšetrovania, na ktorom sa zúčastňuje ich členský štát, v súlade s článkami 94b, 94c a 94d nariadenia (EÚ) 2018/1725; ak boli operačné osobné údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytnuté viacerými členskými štátmi v rámci daného vyšetrovania, oprávnenie udeľuje každý národný člen zo všetkých členských štátov, ktoré údaje poskytli;

f)organizovať koordinačné stretnutia alebo koordinačné centrá;

g)zúčastňovať sa na spoločných vyšetrovacích tímoch a v prípade potreby iniciovať alebo podporovať ich zriadenie a činnosť, a to aj podpisom dohôd o spoločných vyšetrovacích tímoch;

h)zúčastňovať sa na spoločných operačných platformách, v odborných centrách Eurojustu pre trestné veci a na platformách justičnej koordinácie;

i)v prípade potreby sa zúčastňovať na zasadnutiach operačných pracovných skupín a na operačných zasadnutiach Europolu;

j)požiadať príslušné vnútroštátne orgány svojich členských štátov o súhlas so zriadením koordinačných mechanizmov vrátane spoločných operačných platforiem spolu s Europolom, ako sa uvádza v článku 57 ods. 5;

k)požiadať príslušné vnútroštátne orgány svojho členského štátu, aby podnikli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov, prípadne aby vykonali konkrétny úkon v rámci trestného konania alebo akékoľvek iné opatrenie odôvodnené na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania;

l)pomáhať pri identifikácii, prevencii a riešení sporov o právomoc, a to aj vydávaním odôvodnených stanovísk, vyzývaním príslušných vnútroštátnych orgánov, aby uznali, že jeden z nich je v najvhodnejšom postavení na trestné stíhanie, a uľahčovaním odovzdania konania.

2.So súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu a v súlade s vnútroštátnym právom môžu národní členovia:

a)vydávať alebo plniť akékoľvek žiadosti o justičnú spoluprácu alebo vzájomné uznávanie vrátane:

i)nariadenia, vyžiadania alebo vykonania vyšetrovacích opatrení, ako sa stanovuje v smernici 2014/41/EÚ;

ii)vydávania, vyžiadania alebo vykonania príkazov na zaistenie majetku v zmysle ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/1805;

iii)vydania európskeho príkazu na predloženie dôkazov alebo európskeho príkazu na uchovanie dôkazov, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 45 ;

b)požiadať svoje vnútroštátne úrady pre vyhľadávanie majetku, aby poskytli informácie o prostriedkoch, výnosoch alebo majetku, ktoré sú alebo by sa mohli stať predmetom príkazu na zaistenie alebo konfiškáciu, a aby prijali okamžité opatrenia až do vydania príkazu na zaistenie, ako sa stanovuje smernicou (EÚ) 2024/1260 46 .

3.V naliehavých prípadoch, keď nemožno včas kontaktovať príslušný vnútroštátny orgán, majú národní členovia právomoc prijímať opatrenia uvedené v odseku 2 v súlade s ich vnútroštátnym právom. Bez zbytočného odkladu informujú príslušný vnútroštátny orgán o všetkých opatreniach prijatých v zmysle tohto odseku.

4.Ak sú podľa vnútroštátneho práva právomoci uvedené v odsekoch 2 a 3 zverené inému príslušnému vnútroštátnemu orgánu, národný člen môže daný orgán požiadať o vydanie alebo vykonanie príslušného opatrenia.

5.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, môžu členské štáty udeliť národným členom dodatočné právomoci na účely plnenia ich úloh podľa tohto nariadenia. Uvedené členské štáty o týchto právomociach upovedomia Komisiu a kolégium.

6.Národní členovia majú prístup k informáciám obsiahnutým v týchto registroch svojho členského štátu alebo ich môžu bez zbytočného odkladu získať v súlade so svojím vnútroštátnym právom:

a)registre trestov;

b)evidencie zaistených osôb;

c)evidencie vyšetrovaní;

d)registre DNA, odtlačkov prstov a evidencie vozidiel, ak sú relevantné pre vyšetrovanie trestných činov;

e)systém ECRIS-TCN v súlade s článkom 14 ods. 1 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 47 ;

f)centralizované registre bankových účtov a systémy vyhľadávania zriadené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 48 ;

g)iné registre orgánov verejnej moci, ak sú takéto informácie potrebné na plnenie ich úloh podľa tohto nariadenia.

ODDIEL VI

Kolégium

Článok 19

Zloženie kolégia

1.Kolégium tvoria všetci národní členovia.

2.Členom kolégia môžu pomáhať poradcovia alebo experti.

Článok 20

Právomoci a funkcie kolégia

1.Kolégium zodpovedá za operačné funkcie Eurojustu a koná úplne nezávisle.

2.Kolégium najmä:

a)uľahčuje identifikáciu prepojených konaní, a to aj tým, že požiada národných členov, aby overili, či v ich príslušných členských štátoch prebiehajú paralelné vyšetrovania alebo opatrenia v oblasti trestného stíhania týkajúce sa analogických skutočností alebo trestných činov;

b)identifikuje prierezové otázky a najlepšie postupy v operačných záležitostiach, v prípade potreby tak, že požiada národných členov, aby nadviazali kontakt s príslušnými národnými kontaktnými miestami justičných sietí alebo s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

c)žiada administratívneho riaditeľa, aby vypracoval analýzy vplyvu medzinárodnej, únijnej a vnútroštátnej judikatúry na operačné záležitosti;

d)poskytuje výkonnej rade operačné podklady na vymedzenie priorít v rámci spolupráce s tretími krajinami a na vypracovanie operačných dokumentov, v prípade ktorých Europol žiada o príspevok Eurojustu;

e)žiada výkonnú radu, aby zriadila odborné centrá Eurojustu pre trestné veci v súlade s článkom 31 a platformy justičnej koordinácie podľa článku 27;

f)na žiadosť výkonnej rady alebo správnej rady poskytuje poradenstvo v otázkach, ktoré priamo súvisia s operačnými záležitosťami;

g)prijíma vykonávacie predpisy potrebné na plnenie svojich úloh.

3.Kolégium prijíma operačné rozhodnutia, a to aj v týchto oblastiach:

a)otváranie, registrácia a správa prípadov z vlastnej iniciatívy v systéme správy prípadov Eurojustu na základe informácií poskytnutých jedným či viacerými členskými štátmi alebo na základe informácií prijatých od tretej krajiny, medzinárodnej organizácie alebo akéhokoľvek orgánu, úradu alebo agentúry Únie, najmä Europolu a Európskej prokuratúry, prípadne na základe informácií, ktoré rozpracovali zamestnanci Eurojustu;

b)postúpenie informácií, ktoré sú relevantné pre začatie, rozšírenie alebo realizáciu vyšetrovaní a trestných stíhaní príslušným vnútroštátnym orgánom dotknutých členských štátov, pokiaľ uvedené vyšetrovania a trestné stíhania potenciálne patria do ich pôsobnosti, a to v súvislosti s prípadmi z vlastnej iniciatívy otvorenými podľa písmena a);

c)organizácia koordinačného stretnutia, ak sa kolégium domnieva, že na zabezpečenie účinnej koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní je potrebná priama spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dotknutých členských štátov, a to v súvislosti s prípadmi z vlastnej iniciatívy otvorenými podľa písmena a);

d)posúdenie toho, či prípad zahŕňajúci jeden členský štát má dôsledky na úrovni Únie v zmysle článku 5 ods. 6 písm. b);

e)rozhodnutie o tom, či existuje zásadný záujem o poskytovanie pomoci v prípadoch, ktoré sa týkajú aspoň jedného členského štátu a tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, v súlade s článkom 5 ods. 5 písm. c) bodom iii);

f)schvaľovanie žiadostí o spoluprácu predložených tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 5 ods. 6 písm. d).

Článok 21

Zasadnutia kolégia

1.Zasadnutia kolégia zvoláva predseda.

2.Kolégium sa schádza najmenej raz mesačne. Takisto zasadá z iniciatívy predsedu alebo na žiadosť minimálne jednej tretiny svojich členov.

3.Administratívny riaditeľ a oprávnení zamestnanci Eurojustu sa v prípade potreby pozývajú na zasadnutia kolégia, ale bez hlasovacieho práva.

4.Kolégium pozýva zástupcov Európskej prokuratúry a Europolu, aby sa zúčastnili na jeho zasadnutiach bez hlasovacieho práva, keď sa rokuje o záležitostiach spoločného záujmu. Okrem toho môže pozvať zástupcov orgánov Únie, styčných prokurátorov vyslaných do Eurojustu, kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste a prípadne aj iné príslušné vnútroštátne alebo medzinárodné orgány, a to bez hlasovacieho práva.

5.Kolégium môže vyzvať akúkoľvek inú osobu, ktorej stanovisko by mohlo byť relevantné, aby sa zúčastnila na zasadnutí ako pozorovateľ.

Článok 22

Hlasovacie pravidlá kolégia

1.Kolégium sa usiluje o prijímanie svojich rozhodnutí konsenzom. Ak nemožno dosiahnuť konsenzus, kolégium prijíma rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov bez zbytočného odkladu.

2.Každý národný člen má jeden hlas. V prípade neprítomnosti člena s hlasovacím právom je na výkon hlasovacieho práva oprávnený jeho zástupca za podmienok stanovených v článku 17 ods. 2. V prípade neprítomnosti zástupcu je na výkon hlasovacieho práva oprávnený tiež asistent za podmienok stanovených v článku 17 ods. 3.

Článok 23

Predseda a podpredseda Eurojustu

1.Kolégium volí predsedu a jedného podpredsedu spomedzi národných členov dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov. V prípade, ak nie je možné dosiahnuť dvojtretinovú väčšinu ani po druhom kole volieb, podpredseda sa volí jednoduchou väčšinou členov kolégia, zatiaľ čo na voľbu predsedu je naďalej nevyhnutná dvojtretinová väčšina.

2.Predseda vykonáva svoje funkcie v mene kolégia. Predseda:

a)zastupuje Eurojust v oblasti vonkajších inštitucionálnych vzťahov;

b)zvoláva zasadnutia kolégia a výkonnej rady a predsedá im a informuje kolégium o všetkých otázkach, ktoré sú predmetom jeho záujmu;

c)riadi prácu kolégia;

d)zúčastňuje na zasadnutiach správnej rady bez hlasovacieho práva;

e)vykonáva iné funkcie stanovené v rokovacom poriadku.

3.Podpredseda vykonáva funkcie uvedené v odseku 2, ktoré mu zverí predseda, a nahrádza predsedu v prípade, ak mu niečo bráni v plnení príslušných povinností. Predsedovi a podpredsedovi pomáhajú pri plnení ich konkrétnych úloh zamestnanci Eurojustu.

4.Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu trvá štyri roky a môže sa raz obnoviť.

5.Ak je za predsedu alebo podpredsedu Eurojustu zvolený národný člen, jeho funkčné obdobie sa predĺži, aby mohol vykonávať funkciu predsedu alebo podpredsedu.

6.Ak predseda alebo podpredseda prestane spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich úloh, kolégium ho môže na návrh jednej tretiny svojich členov odvolať. Rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou všetkých členov kolégia nepočítajúc dotknutého predsedu alebo podpredsedu.

7.Ak je národný člen zvolený za predsedu Eurojustu, dotknutý členský štát môže vyslať inú primerane kvalifikovanú osobu, ktorá posilní národné zastúpenie počas funkčného obdobia zvoleného člena vo funkcii predsedu. Členský štát, ktorý sa rozhodne vyslať takúto osobu, má nárok na náhradu podľa článku 24.

Článok 24

Mechanizmus náhrad za zvolenie do funkcie predsedu

1.Členský štát, ktorého národný člen je zvolený za predsedu, má nárok na náhradu na účely článku 23 ods. 7 v súlade s mechanizmom stanoveným Radou prostredníctvom vykonávacích aktov.

2.Náhrada sa poskytne ktorémukoľvek členskému štátu, ak:

a)bol jeho národný člen zvolený za predsedu;

b)členský štát požiada kolégium o náhradu a odôvodní potrebu posilniť svoje národné zastúpenie na základe zvýšeného pracovného vyťaženia.

3.Poskytnutá náhrada sa rovná až 50 % národného platu vyslanej osoby. Náhrada životných nákladov a iné súvisiace náklady sa poskytnú na podobnom základe ako tie, ktoré sa poskytujú úradníkom Únie alebo iným štátnym zamestnancom vyslaným do zahraničia.

4.Výdavky mechanizmu náhrad sa uhrádzajú z rozpočtu Eurojustu.



KAPITOLA III

OPERAČNÉ ZÁLEŽITOSTI

ODDIEL I

Uľahčenie justičnej spolupráce a koordinácie

Článok 25

Podpora cezhraničných vyšetrovaní a trestných stíhaní

1.Eurojust podporuje a posilňuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov, tretími krajinami a príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií a zabezpečuje čo najlepšiu koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, najmä poskytovaním operačnej, analytickej a strategickej podpory.

2.Na účely odseku 1 môže Eurojust najmä:

a)organizovať a uľahčovať koordinačné stretnutia a činnosť koordinačných centier, ako aj poskytovať potrebnú logistickú podporu vrátane prekladu a tlmočenia;

b)umožňovať a podporovať vydávanie, postupovanie a vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu a nástrojov vzájomného uznávania, a to hlavne prostredníctvom:

i)poradenstva v oblasti vhodných nástrojov a uplatniteľných právnych požiadaviek;

ii)poskytovania podpory pri vypracúvaní a postupovaní žiadostí, ako aj pri opatreniach nadväzujúcich na žiadosti;

iii)uľahčovania kontaktov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, s príslušnými orgánmi tretích krajín, s príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií a v prípade potreby so súkromnými subjektmi;

iv)identifikácie alternatívnych riešení v prípade odmietnutia vybavenia žiadostí;

v)poskytovania pomoci v prípadoch konkurenčných alebo protichodných žiadostí o justičnú spoluprácu vrátane európskych zatykačov vydaných v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV 49 , napríklad vydávaním odôvodnených stanovísk;

c)pomáhať pri prevencii, identifikácii a riešení sporov o právomoc medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, okrem iného tým, že:

i)identifikuje paralelné alebo prepojené konania;

ii)poskytuje právne poradenstvo, a to aj v súvislosti s uplatňovaním zásady ne bis in idem;

iii)vydáva nezáväzné odôvodnené stanoviská alebo odporúčania týkajúce sa riešenia takýchto konfliktov;

iv)vyzýva príslušné orgány, aby uznali, že jeden z nich je najvhodnejšou jurisdikciou na vedenie trestného stíhania;

v)uľahčuje odovzdanie konaní;

d)umožňovať a podporovať výmenu informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií;

e)v súlade s týmto nariadením vykonať krížovú kontrolu informácií obsiahnutých v príslušných databázach s cieľom identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými vyšetrovaniami a podporovať takéto vyšetrovania;

f)uľahčovať a podporovať cezhraničné vyhľadávanie, zaistenie, konfiškáciu a vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v cezhraničných prípadoch, a to aj v súvislosti s konfiškáciou po odsúdení a konfiškáciou bez predchádzajúceho odsúdenia v trestných konaniach;

g)požiadať Europol o poskytnutie podpory, a to aj prostredníctvom operačnej analýzy v rámci konkrétnych prebiehajúcich vyšetrovaní trestných činov na základe vyšetrovacích údajov, ktoré poskytol Eurojust alebo členské štáty.

3.Príslušné vnútroštátne orgány na požiadanie informujú Eurojust o výsledku konania, v súvislosti s ktorým im bola poskytnutá pomoc v zmysle tohto článku, vrátane príslušných súdnych rozhodnutí, ak sú k dispozícii, a akýchkoľvek nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté.

4.Eurojust podporuje vykonávanie tohto článku prostredníctvom svojich poverených zamestnancov, ktorí konajú pod vedením národných členov v súlade s týmto nariadením.

Článok 26

Podpora spoločných vyšetrovacích tímov

1.Eurojust poskytuje spoločným vyšetrovacím tímom operačnú, technickú, analytickú, právnu a finančnú podporu, okrem iného prostredníctvom:

a)poskytovania poradenstva s ohľadom na príležitosti a právne požiadavky na zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu vrátane možnej účasti Europolu;

b)poskytovania pomoci pri vypracúvaní a prerokúvaní dohôd o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov;

c)poradenstva v oblasti stratégií trestného stíhania a vykonávania operačných opatrení.

2.Úlohy a postavenie národných členov a ostatných členov národných zastúpení v rámci spoločného vyšetrovacieho tímu sa určujú dohodou o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu.

3.Ak sa to stanovuje v dohode o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu, zamestnanci Eurojustu sa môžu zúčastňovať na činnostiach daného spoločného vyšetrovacieho tímu za podmienok stanovených v uvedenej dohode, a to aj pokiaľ ide o uplatniteľný režim zodpovednosti.

4.Zamestnanci Eurojustu môžu v medziach práva členských štátov, v ktorých pôsobí spoločný vyšetrovací tím, pomáhať pri jeho činnosti a pri výmene informácií medzi jeho členmi.

5.Informácie, ktoré získali oprávnení zamestnanci Eurojustu počas účasti v spoločnom vyšetrovacom tíme, spracúva Eurojust so súhlasom a na zodpovednosť členského štátu, ktorý uvedené informácie poskytol, pričom dodržiava podmienky stanovené v tomto nariadení.

6.Eurojust prostredníctvom svojich zamestnancov podporuje sieť národných expertov na spoločné vyšetrovacie tímy, a to najmä tým, že:

a)organizuje zasadnutia a činnosti v oblasti odbornej prípravy;

b)zhromažďuje a analyzuje hodnotenia jednotlivých spoločných vyšetrovacích tímov;

c)spravuje finančnú podporu, ktorú Eurojust poskytuje spoločným vyšetrovacím tímom;

d)plní úlohy pridelené sekretariátu siete SVT na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/969 50 .

7.Finančná podpora pre Eurojust sa poskytuje v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 a môže zahŕňať využitie zjednodušených foriem financovania vrátane jednorazových platieb, jednotkových nákladov a paušálneho financovania. Eurojust môže priamo uhrádzať alebo nahrádzať výdavky potrebné na zriadenie a fungovanie spoločných vyšetrovacích tímov vrátane nákladov súvisiacich s cestou, ubytovaním, tlmočením, prekladom, koordinačnými činnosťami, vybavením a operačnou podporou.

Článok 27

Platformy justičnej koordinácie

1.Eurojust môže na žiadosť aspoň dvoch členských štátov alebo z vlastnej iniciatívy so súhlasom dotknutých členských štátov zriadiť platformy justičnej koordinácie s cieľom podporiť mimoriadne zložité cezhraničné vyšetrovania alebo trestné stíhania, prípadne posilniť spoluprácu na riešení osobitných foriem závažnej trestnej činnosti.

2.Platformy justičnej koordinácie tvoria zástupcovia príslušných vnútroštátnych orgánov dotknutých členských štátov vrátane členov národných zastúpení, pričom ich podporujú poverení zamestnanci Eurojustu.

3.Na účasť môžu byť pozvaní zástupcovia agentúr, orgánov, úradov Únie a ďalší relevantní medzinárodní aktéri v oblasti justície, ako aj zástupcovia tretích krajín a medzinárodných organizácií, a to za predpokladu, že s tým súhlasia príslušné vnútroštátne orgány.

4.Eurojust poskytuje platformám justičnej koordinácie operačnú, technickú, analytickú, právnu a finančnú podporu. Takisto zabezpečuje potrebnú logistickú podporu vrátane priestorov a prostriedkov na zabezpečenú komunikáciu.

5.Platformy justičnej koordinácie majú najmä:

a)uľahčovať výmenu informácií a dôkazov relevantných pre justičné orgány, a to aj na podporu vypracovania a vykonávania spoločnej stratégie trestného stíhania;

b)poskytovať Eurojustu informácie na účely operačnej analýzy v súlade s týmto nariadením;

c)poskytovať špecializovanú pomoc príslušným vnútroštátnym orgánom, v relevantných prípadoch aj s podporou odborných centier Eurojustu pre trestné veci uvedených v článku 31.

6.S informáciami spracúvanými v rámci platformy justičnej koordinácie by sa malo zaobchádzať v súlade s týmto nariadením a mali by sa uchovávať a spracúvať v systéme správy prípadov, na ktorý sa odkazuje v článku 41.

ODDIEL II

Operačné činnosti z vlastnej iniciatívy

Článok 28

Vlastná iniciatíva

1.Ak príslušné vnútroštátne orgány ani Európska prokuratúra nepodajú žiadosť, môže Eurojust v súlade s týmto nariadením vykonávať operačné činnosti z vlastnej iniciatívy na základe informácií poskytnutých členskými štátmi, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie alebo súkromnými subjektmi, prípadne na základe informácií získaných z verejne dostupných zdrojov, a to v súvislosti s prebiehajúcimi alebo potenciálnymi vyšetrovaniami alebo trestnými stíhaniami týkajúcimi sa závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti Eurojustu v zmysle tohto nariadenia.

2.Ak Eurojust koná z vlastnej iniciatívy, národní členovia môžu s uvedením dôvodov požiadať príslušné orgány svojich členských štátov, aby:

a)viedli vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov;

b)súhlasili, že jeden z nich môže mať lepšiu pozíciu pre vedenie vyšetrovania alebo trestného stíhania konkrétnych činov;

c)rozšírili rozsah vyšetrovania tak, aby zahŕňal iné členské štáty alebo tretie krajiny, ktoré doň spočiatku neboli zapojené;

d)v prípade protichodných alebo konkurenčných žiadostí uprednostnili žiadosť o justičnú spoluprácu;

e)v prípade potreby povolili krížovú kontrolu príslušných databáz s cieľom zistiť prepojenia medzi jednotlivými prípadmi;

f)zabezpečovali koordináciu medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov;

g)požiadali Europol o operačnú alebo analytickú podporu v súlade s článkom 57;

h)zriadili spoločný vyšetrovací tím;

i)prijali osobitné vyšetrovacie opatrenia;

j)postúpili Eurojustu informácie potrebné na plnenie jeho úloh;

k)prijali akékoľvek iné opatrenie, ktoré je opodstatnené na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania.

3.Členovia na národnej úrovni môžu ďalej:

a)informovať príslušné vnútroštátne orgány o vyšetrovaniach alebo trestných stíhaniach, ktoré môžu mať dôsledky na úrovni Únie alebo môžu ovplyvniť iné členské štáty ako tie, ktorých sa bezprostredne týkajú;

b)postúpiť príslušným vnútroštátnym orgánom informácie relevantné pre začatie, rozšírenie alebo vedenie vyšetrovaní a trestných stíhaní, ktoré patria do pôsobnosti Eurojustu;

c)vydávať odôvodnené stanoviská v súvislosti s konkrétnymi prípadmi a postúpiť uvedené stanoviská príslušným členským štátom;

d)vydávať alebo vykonávať žiadosti o justičnú spoluprácu v naliehavých prípadoch podľa tohto nariadenia.

4.Ak vzniknú prekážky v súvislosti so žiadosťami o justičnú spoluprácu medzi dvoma či viacerými členskými štátmi alebo s rozhodnutiami v tejto veci vrátane tých, ktoré vychádzajú z nástrojov zabezpečujúcich uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, a ak tieto prekážky nemožno vyriešiť prostredníctvom konzultácií medzi príslušnými orgánmi, môžu národní členovia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť príslušných vnútroštátnych orgánov vydať odôvodnené stanovisko k danému prípadu.

5.Príslušné vnútroštátne orgány dotknutých členských štátov reagujú na žiadosti národných členov podľa odseku 2 a na odôvodnené stanoviská uvedené v odseku 3 alebo 4 bez zbytočného odkladu. Môžu takéto žiadosti zamietnuť alebo odmietnuť konať podľa takýchto stanovísk, ak by vyhovenie žiadosti alebo konanie v súlade so stanoviskom malo nepriaznivý vplyv na zásadné záujmy národnej bezpečnosti, ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo trestného stíhania, prípadne ohrozilo bezpečnosť osoby.

6.Na základe informácií uvedených v odseku 1 a na účely odseku 2 môžu oprávnení zamestnanci Eurojustu zhromažďovať, analyzovať a zasielať príslušné operačné informácie národným členom alebo kolégiu, aby prijali primerané nadväzujúce opatrenia. Na daný účel môžu oprávnení zamestnanci Eurojustu dočasne uchovávať a analyzovať osobné údaje v systéme správy prípadov výlučne s cieľom umožniť národnému členovi alebo kolégiu zistiť, či sú takéto údaje relevantné pre úlohy Eurojustu a či by sa mal v systéme správy prípadov otvoriť nový prípad. Uvedené údaje možno uchovávať najviac šesť mesiacov v bezpečnom a kontrolovanom prostredí, ktoré na tento účel poskytuje Eurojust, pričom sa uplatňujú primerané záruky, ktoré sú v podstate rovnocenné so zárukami stanovenými pre systém správy prípadov. Ak národný člen ani kolégium vo výnimočných prípadoch nedokáže dospieť k danému zisteniu v uvedenej lehote, lehota sa môže jednorazovo predĺžiť o ďalšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

7.Zamestnanci Eurojustu môžu na účely odsekov 3 a 4 vypracovať aj odôvodnené stanoviská a postúpiť ich národným členom alebo kolégiu na účely prijatia primeraných nadväzujúcich opatrení.

8.Príslušné vnútroštátne orgány dotknutých členských štátov majú naďalej povinnosť rozhodovať o akýchkoľvek opatreniach, ktoré sa majú prijať v dôsledku činností Eurojustu vykonávaných v zmysle tohto článku, v súlade s platným vnútroštátnym právom a právom Únie.

Článok 29

Uchovávanie, analýza a uskladňovanie dôkazov

1.S cieľom podporiť opatrenia členských štátov v boji proti najzávažnejším medzinárodným trestným činom a súvisiacim trestným činom bude Eurojust v súlade s týmto nariadením vyvíjať a udržiavať kapacity na zhromažďovanie, uchovávanie, analýzu a uskladňovanie dôkazov a informácií, ktoré môžu slúžiť ako dôkazy súvisiace s uvedenými trestnými činmi.

2.Na žiadosť kolégia alebo Komisie môže Eurojust v riadne odôvodnených prípadoch rozšíriť kapacity uvedené v odseku 1 na ďalšie formy závažnej trestnej činnosti, ktoré podľa tohto nariadenia patria do jeho pôsobnosti, za predpokladu, že je to nevyhnutné na podporu konkrétnych vyšetrovaní a trestných stíhaní, v súvislosti s ktorými bol zriadený spoločný vyšetrovací tím alebo platforma justičnej koordinácie.

3.Na účely odseku 1 môže Eurojust v súlade s týmto nariadením prijímať dôkazy od príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov a tretích krajín, ako aj od príslušných orgánov medzinárodných trestných súdov a tribunálov. Eurojust môže takisto zhromažďovať relevantné informácie, ktoré možno použiť ako dôkazy, od agentúr, orgánov a úradov Únie, medzinárodných organizácií, súkromných subjektov a z verejne dostupných zdrojov.

4.Eurojust uľahčuje bezpečnú a včasnú výmenu informácií a dôkazov uvedených v odseku 1 medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a tretích krajín, ako aj príslušnými orgánmi medzinárodných trestných súdov a tribunálov, prípadne im v súlade s týmto nariadením takéto informácie a dôkazy priamo sprístupňuje, ak je to primerané.

5.Na účely tohto článku bude Eurojust prostredníctvom oprávnených zamestnancov:

a)podporovať príslušné vnútroštátne a medzinárodné orgány pri odovzdávaní dôkazov Eurojustu a zhromažďovať informácie z verejne dostupných zdrojov;

b)podporovať príslušné vnútroštátne a medzinárodné orgány pri ich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach, a to aj identifikáciou nedostatkov v dôkazoch a paralelných vyšetrovaní, ako aj poskytovaním poradenstva v oblasti stratégií trestného stíhania, a

c)úzko spolupracovať s Europolom v rámci ich príslušných mandátov s cieľom identifikovať prepojenia medzi informáciami spracúvanými oboma agentúrami, okrem iného prostredníctvom prípravy spoločných analytických správ, ak je to vhodné.

Článok 30

Uchovávanie vedomostí

1.Oprávnení zamestnanci Eurojustu uchovávajú, analyzujú a v prípade potreby si vymieňajú operačné vedomosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane vedomostí získaných z práce Eurojustu na konkrétnych prípadoch, z Európskej justičnej siete a zo skúseností kontaktných miest iných príslušných sietí a orgánov pôsobiacich v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

2.Eurojust identifikuje prierezové otázky a najlepšie postupy v justičnej spolupráci v trestných veciach a vyvíja nástroje vrátane usmernení, politických dokumentov a analýz konkrétnych prípadov s cieľom pomáhať odborníkom z praxe pri ich cezhraničných vyšetrovaniach a trestných stíhaniach.

3.Eurojust môže zhromažďovať a analyzovať (okrem iného s využitím automatizovaných nástrojov) vnútroštátnu a únijnú judikatúru týkajúcu sa justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane otázok prípustnosti dôkazov.

Článok 31

Odborné centrá Eurojustu pre trestné veci

1.Eurojust môže zriadiť odborné centrá Eurojustu pre trestné veci ako špecializované vnútorné štruktúry s cieľom poskytovať strategickú, analytickú a operačnú podporu národným zastúpeniam, príslušným vnútroštátnym orgánom a ďalším relevantným zainteresovaným stranám v boji proti prioritným formám trestnej činnosti na úrovni Únie a pri riešení prierezových otázok v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

2.Koordináciu odborných centier Eurojustu pre trestné veci zabezpečujú zamestnanci Eurojustu, ktorí po konzultácii s členmi národných zastúpení pridruženými k príslušnému odbornému centru Eurojustu pre trestné veci rozhodujú o stanovení priorít pre činnosti a výstupy. Takíto členovia môžu takisto požiadať o podporu odborného centra Eurojustu pre trestné veci na účely analytických a operačných činností. K činnosti centier môžu prispievať aj justičné siete a iné orgány národných odborníkov z praxe.

3.Zástupcovia iných agentúr, orgánov a úradov Únie môžu byť spolu s ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami pozvaní, aby sa podieľali na činnosti odborného centra Eurojustu pre trestné veci, ak je to vhodné na plnenie ich príslušných úloh.

4.O zriadenie odborného centra Eurojustu pre trestné veci môže požiadať kolégium, administratívny riaditeľ alebo Komisia. Výkonná rada posúdi operačnú pridanú hodnotu a finančné dôsledky takejto žiadosti a predloží toto posúdenie správnej rade, ktorá rozhodne v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. r).

ODDIEL III

Ďalšie formy operačnej podpory

Článok 32

Kontaktné miesto pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie na účely nariadenia (EÚ) 2019/816

1.Eurojust pri plnení svojej úlohy kontaktného miesta pre tretie krajiny a medzinárodné organizácie na účely identifikácie členských štátov, ktoré disponujú informáciami z registra trestov o štátnom príslušníkovi tretej krajiny v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2019/816, zabezpečí efektívne a bezpečné vybavovanie žiadostí, ako aj nadväzujúce opatrenia, ako sa uvádza v danom článku, v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov. Na tento účel zavedie primerané organizačné a technické opatrenia na spracúvanie takýchto žiadostí, stanovenie priorít a prijatie nadväzujúcich opatrení v súvislosti s takýmito žiadosťami.

2.Po stanovení opatrení uvedených v odseku 1 sa postup opísaný v článku 17 nariadenia (EÚ) 2019/816 vykonáva elektronicky.

Článok 33

Pomoc obetiam trestných činov v cezhraničných trestných konaniach

Eurojust pomáha orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a trestné stíhanie pri presadzovaní práv obetí v cezhraničných vyšetrovaniach trestných činov. Konkrétne môže na žiadosť príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov zodpovedných za vyšetrovanie a trestné stíhanie:

a)pomáhať pri uľahčovaní identifikácie obetí v prípadoch zahŕňajúcich veľký počet obetí;

b)poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom poradenstvo o právach obetí na účasť v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva alebo práva Únie v cezhraničných prípadoch;

c)pomáhať príslušným vnútroštátnym orgánom pri zabezpečovaní prístupu obetí k náhrade škody a reštitúcii majetku vrátane majetku, na ktorý sa vzťahujú opatrenia na zaistenie alebo konfiškáciu;

d)poskytovať akúkoľvek dodatočnú pomoc v súvislosti s právami obetí v cezhraničných trestných konaniach v medziach svojich právomocí v súlade s týmto nariadením.

Článok 34

Zapojenie do Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT)

1.Eurojust podporuje Europol pri príprave analytických výstupov týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti vrátane strategickej analýzy, posúdenia hrozieb, správy o trendoch a informačných dokumentov o situácii, a to najmä s cieľom pomôcť Rade a Komisii pri stanovovaní strategických, politických a operačných priorít Únie v boji proti závažnej trestnej činnosti.

2.Eurojust poskytuje Europolu pomoc s operačným plnením priorít Únie v boji proti závažnej trestnej činnosti, a to najmä prostredníctvom podpory účasti justičných orgánov na platforme EMPACT.

3.V koordinácii s Europolom môže Eurojust poskytovať operačnú, analytickú, právnu, administratívnu a logistickú podporu činnostiam, ktoré vedú členské štáty v rámci platformy EMPACT. Takáto podpora môže zahŕňať uľahčenie výmeny informácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi.

4.Takáto podpora sa obmedzuje na činnosti, ktoré vedú justičné orgány alebo do ktorých sa justičné orgány zapájajú. Praktické podmienky koordinácie medzi Europolom a Eurojustom v tejto súvislosti sa stanovujú v pracovnom dojednaní uzavretom medzi týmito dvoma agentúrami, ako sa uvádza v článku 57.

ODDIEL IV

Výmena informácií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch

Článok 35

Národný koordinačný systém Eurojustu

1.Každý členský štát zriadi národný koordinačný systém Eurojustu s cieľom podporovať činnosť národného člena z daného členského štátu a zabezpečiť koordináciu medzi národným zastúpením a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedeného členského štátu.

2.Súčasťou národného koordinačného systému Eurojustu sú kontaktné miesta sietí, s ktorými Eurojust udržiava vzťahy podľa článku 56, národní spravodajcovia pre záležitosti terorizmu a akékoľvek ďalšie príslušné justičné orgány.

3.Každý členský štát môže vymenovať národného spravodajcu pre Eurojust, ktorý bude pôsobiť ako koordinátor členov národného koordinačného systému Eurojustu na vnútroštátnej úrovni.

4.Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán ako národného spravodajcu Eurojustu pre záležitosti terorizmu. Uvedeným národným spravodajcom pre záležitosti terorizmu je justičný alebo iný príslušný orgán. Ak si to vyžaduje vnútroštátny právny systém, členský štát môže ako národného spravodajcu Eurojustu pre záležitosti terorizmu určiť viac ako jeden príslušný vnútroštátny orgán. Národný spravodajca pre záležitosti terorizmu má prístup ku všetkým relevantným informáciám v súlade s článkom 37. Uvedený národný spravodajca je oprávnený zhromažďovať takéto informácie a postúpiť ich Eurojustu v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie, najmä trestným právom procesným a platnými pravidlami ochrany údajov.

5.Členovia národného koordinačného systému Eurojustu musia najmä:

e)zabezpečiť, aby sa informácie týkajúce sa príslušného členského štátu v súlade s článkom 37 odosielali do systému správy prípadov uvedeného v článku 41, a to efektívnym a spoľahlivým spôsobom;

a)pomáhať národnému členovi určiť príslušné orgány na vybavenie žiadostí o justičnú spoluprácu a vykonanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí vychádzajúcich z nástrojov, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania;

b)informovať národného člena o zasadnutiach, na ktorých sa prerokúvajú operačné záležitosti týkajúce sa Eurojustu, a pozvať národného člena na účasť na takýchto zasadnutiach;

c)udržiavať úzke vzťahy s národnou ústredňou Europolu;

d)zvyšovať informovanosť orgánov zodpovedných za vyšetrovanie a trestné stíhanie vo svojom členskom štáte, pokiaľ ide o podporu, ktorú môže Eurojust poskytnúť v cezhraničných prípadoch;

e)poskytovať Eurojustu vnútroštátnu judikatúru relevantnú pre justičnú spoluprácu v trestných veciach vrátane judikatúry o prípustnosti dôkazov;

f)upozorňovať Eurojust na prierezové otázky a najlepšie postupy v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, aby sa prispelo k uchovaniu vedomostí v rámci Eurojustu v súlade s článkom 30, a zúčastňovať sa na činnosti odborných centier Eurojustu pre trestné veci podľa článku 31.

6.Národný člen sa pravidelne stretáva s členmi národného koordinačného systému Eurojustu vo svojom členskom štáte. Národný člen predovšetkým organizuje pravidelné osobitné stretnutia s kontaktnými miestami každej siete uvedenej v odseku 2 s cieľom riešiť záležitosti, ktoré patria do pôsobnosti danej siete, a zabezpečiť účinnú koordináciu medzi národným zastúpením a relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

7.Na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 5 musia byť osoby uvedené v odseku 2 pripojené k decentralizovanému informačnému systému, na ktorý sa odkazuje v článku 40, pokiaľ konajú ako príslušné vnútroštátne orgány.

8.Pri vykonávaní tohto článku môžu pomáhať oprávnení zamestnanci Eurojustu.

Článok 36

Výmena informácií s členskými štátmi a medzi národnými členmi

1.Príslušné orgány členských štátov si s Eurojustom vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh podľa článkov 4 a 25 v súlade s platnými pravidlami ochrany údajov. Táto výmena zahŕňa aspoň informácie uvedené v odsekoch 4, 5 a 6 tohto článku.

2.Postúpenie informácií Eurojustu sa v konkrétnom prípade vykladá ako žiadosť o pomoc Eurojustu, len ak to príslušný orgán členského štátu výslovne uvedie.

3.Národní členovia si vymieňajú všetky informácie potrebné na plnenie úloh Eurojustu, a to navzájom a s ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, a to bez predchádzajúceho súhlasu. Príslušné vnútroštátne orgány urýchlene informujú svojich národných členov najmä o prípade, ktorý sa ich týka.

4.Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o zriadení spoločných vyšetrovacích tímov a výsledkoch práce takýchto tímov.

5.Príslušné vnútroštátne orgány bez zbytočného odkladu informujú svojich národných členov o každom prípade týkajúcom sa najmenej troch členských štátov, v ktorom boli najmenej do dvoch členských štátov zaslané žiadosti o justičnú spoluprácu alebo rozhodnutia o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania, ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto podmienok:

a)v dožadujúcom alebo vo vydávajúcom členskom štáte možno za daný trestný čin uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie s hornou hranicou najmenej päť alebo šesť rokov, o čom rozhodne dotknutý členský štát, a daný trestný čin je uvedený na tomto zozname:

i)obchodovanie s ľuďmi;

ii)sexuálne zneužívanie alebo sexuálne vykorisťovanie vrátane detskej pornografie a kontaktovania detí na sexuálne účely;

iii)obchodovanie s drogami;

iv)nedovolené obchodovanie so zbraňami, s ich súčasťami alebo komponentmi, alebo so strelivom alebo s výbušninami;

v)korupcia;

vi)trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;

vii)falšovanie a pozmeňovanie peňazí alebo platobných prostriedkov;

viii)pranie špinavých peňazí;

ix)počítačová kriminalita;

b)existuje dôvodné podozrenie zo zapojenia zločineckej skupiny; alebo

c)existuje podozrenie, že prípad môže mať závažný cezhraničný rozmer alebo dôsledky na úrovni Únie alebo môže mať vplyv na iné členské štáty, ako sú tie, ktoré sú priamo dotknuté.

6.Príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o:

a)prípadoch, v ktorých vznikne spor o právomoc, alebo keď je pravdepodobné, že takýto spor vznikne;

b)kontrolovaných dodávkach, ktoré sa týkajú najmenej troch krajín, z ktorých najmenej dve sú členskými štátmi;

c)opakovaných ťažkostiach alebo odmietnutiach, pokiaľ ide o vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu alebo vykonávanie rozhodnutí o justičnej spolupráci vrátane žiadostí a rozhodnutí súvisiacich s nástrojmi, na základe ktorých nadobúda účinok zásada vzájomného uznávania.

7.Príslušné vnútroštátne orgány nie sú v konkrétnom prípade povinné poskytnúť informácie, ak by to znamenalo poškodenie základných záujmov národnej bezpečnosti alebo ohrozenie bezpečnosti fyzických osôb

8.Týmto článkom nie sú dotknuté podmienky stanovené v dvojstranných alebo viacstranných dohodách, alebo dojednaniach medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane akýchkoľvek podmienok určených tretími krajinami týkajúcich sa využitia informácií po ich poskytnutí.

9.Týmto článkom nie sú dotknuté iné povinnosti týkajúce sa postupovania informácií Eurojustu.

10.Príslušné vnútroštátne orgány nie sú povinné poskytnúť informácie uvedené v tomto článku, ak sa už takéto informácie Eurojustu postúpili v súlade s inými ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 37

Výmena informácií o prípadoch terorizmu

1.Pokiaľ ide o trestné činy terorizmu, príslušné vnútroštátne orgány informujú národných členov svojho členského štátu o všetkých prebiehajúcich alebo ukončených vyšetrovaniach trestných činov dozorovaných justičnými orgánmi, len čo sa vec v súlade s vnútroštátnym právom, a najmä vnútroštátnym trestným právom procesným, postúpi justičným orgánom, o všetkých prebiehajúcich alebo ukončených trestných stíhaniach a súdnych konaniach a o všetkých súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa trestných činov terorizmu. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetky vyšetrovania trestných činov terorizmu bez ohľadu na to, či je známe prepojenie na iný členský štát alebo tretiu krajinu, pokiaľ sa vyšetrovanie trestných činov vzhľadom na svoje osobitné okolnosti zjavne netýka len jedného členského štátu.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje:

a)ak by zdieľanie informácií ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie alebo bezpečnosť osoby, alebo

b)ak by bolo zdieľanie informácií v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami dotknutého členského štátu.

3.Na účely tohto článku sú trestnými činmi terorizmu trestné činy uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 51 .

4.Informácie postupované v súlade s odsekom 1 zahŕňajú operačné osobné údaje a iné ako osobné údaje uvedené v prílohe III. Takéto informácie môžu zahŕňať osobné údaje v súlade s prílohou III bodom 4, iba ak takýmito osobnými údajmi v súlade s vnútroštátnym právom disponujú príslušné vnútroštátne orgány alebo ak sa im takéto osobné údaje môžu oznámiť a ak je prenos týchto údajov potrebný na spoľahlivú identifikáciu dotknutej osoby podľa článku 44 ods. 5.

5.Ak nastane situácia uvedená v odseku 2, príslušné vnútroštátne orgány informujú svojich národných členov o všetkých zmenách informácií postúpených podľa odseku 1 bez zbytočného odkladu a, ak je to možné, najneskôr do 10 pracovných dní od takýchto zmien.

6.Príslušný vnútroštátny orgán nie je povinný takéto informácie poskytnúť, ak sa už Eurojustu postúpili.

7.Príslušný vnútroštátny orgán môže v ktorejkoľvek fáze požiadať Eurojust o podporu pri nadväzných úkonoch, pokiaľ ide o prepojenia identifikované na základe informácií poskytnutých podľa tohto článku.

Článok 38

Informácie, ktoré poskytuje Eurojust príslušným vnútroštátnym orgánom

1.Eurojust poskytuje bez zbytočného odkladu príslušným vnútroštátnym orgánom informácie o výsledkoch spracúvania informácií vrátane existencie súvislostí s prípadmi, ktoré sa už nachádzajú v systéme správy prípadov. Uvedené informácie môžu obsahovať osobné údaje.

2.Ak príslušný vnútroštátny orgán požiada, aby mu Eurojust poskytol informácie v rámci určitej lehoty, Eurojust tieto informácie poskytne v rámci lehoty.

Článok 39

Výmena operačných informácií medzi oprávnenými zamestnancami Eurojustu a členskými štátmi

1.Pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak, výmena operačných informácií medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi členských štátov prebieha prostredníctvom národných členov v súlade s pravidlami o správe informácií v systéme správy prípadov uvedenými v článku 42.

2.Ak sa výmena operačných informácií medzi Eurojustom a príslušnými orgánmi členských štátov uskutočňuje prostredníctvom národných členov v súlade s odsekom 1, môže národný člen v jednotlivých prípadoch poveriť jedného alebo viacerých oprávnených zamestnancov Eurojustu, aby si vymieňali operačné informácie priamo s príslušnými orgánmi svojho členského štátu, a to pod dohľadom národného člena a na jeho zodpovednosť, ak je to potrebné na plnenie úloh Eurojustu podľa tohto nariadenia.

3.Ak oprávnení zamestnanci Eurojustu konajú v súlade s odsekom 2, takéto výmeny sa uskutočňujú prostredníctvom decentralizovaného informačného systému, na ktorý sa odkazuje v článku 40, pokiaľ sa neuplatňuje článok 40 ods. 2. Príslušný národný člen naďalej nesie zodpovednosť za obsah vymenených informácií a za ich ďalšie spracovanie v systéme správy prípadov v súlade s článkom 42 ods. 1.

Článok 40

Zabezpečená digitálna komunikácia a výmena údajov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom

1.Komunikácia medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a Eurojustom v zmysle tohto nariadenia sa uskutočňuje prostredníctvom siete informačných systémov a interoperabilných prístupových bodov e-CODEX, ktoré sa prevádzkujú v rámci individuálnej zodpovednosti a správy jednotlivých členských štátov a Eurojustu a umožňujú bezpečnú a spoľahlivú cezhraničnú výmenu informácií (ďalej len „decentralizovaný informačný systém“). Systém správy prípadov uvedený v článku 41 musí byť prepojený s decentralizovaným informačným systémom.

2.Ak výmena informácií v súlade s odsekom 1 nie je možná napríklad z dôvodu nedostupnosti decentralizovaného informačného systému, povahy zasielaného materiálu, technických obmedzení, ako je veľkosť údajov, právnych obmedzení týkajúcich sa prípustnosti požadovaných údajov ako dôkazu alebo forenzných požiadaviek uplatniteľných na požadované údaje, prípadne výnimočných okolností, zasielanie sa vykoná najvhodnejšími alternatívnymi prostriedkami, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť výmenu informácií, ktorá je rýchla, bezpečná a spoľahlivá a umožní príjemcovi zistiť ich pravosť.

3.Príslušné vnútroštátne orgány postupujú Eurojustu informácie, ktoré sú uvedené v článkoch 36 a 37 tohto nariadenia, poloautomatizovaným a štruktúrovaným spôsobom z národných registrov v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2025/2447 52 .

4.Komisia je zodpovedná za vytvorenie, údržbu a vývoj referenčného implementačného softvéru, ktorý by si členské štáty a Eurojust mali mať možnosť vybrať na používanie ako svoj backendový systém. Uvedený referenčný implementačný softvér je riešený modulárne, čo znamená, že softvér sa balí a dodáva oddelene od komponentov systému e-CODEX potrebných na jeho pripojenie k decentralizovanému informačnému systému. Uvedené riešenie musí členským štátom umožniť opätovné použitie alebo zlepšenie ich existujúcich vnútroštátnych justičných komunikačných infraštruktúr na účely cezhraničného využitia a umožniť Eurojustu, aby na decentralizovaný informačný systém napojil svoj systém správy prípadov.

5.Komisia poskytuje, udržiava a podporuje referenčný implementačný softvér bezplatne. Vytvorenie, údržba a vývoj referenčného implementačného softvéru sa financuje zo všeobecného rozpočtu Únie.

6.Členské štáty a Eurojust znášajú príslušné náklady na zriadenie a prevádzku autorizovaných prístupových bodov e-CODEX vymedzených v článku 3 bode 3 nariadenia (EÚ) 2022/850 a na zriadenie a úpravu svojich príslušných informačných systémov, aby boli s prístupovým bodom interoperabilné.

7.Ak Eurojust zriaďuje alebo obstaráva služby cloud computingu na účely tohto nariadenia, zabezpečí, aby takéto služby boli v súlade s platným právom Únie, a to vrátane požiadaviek týkajúcich sa rámca EÚ pre suverenitu cloudových služieb, bezpečnosti údajov, ochrany údajov, kybernetickej bezpečnosti a digitálnej suverenity, čím sa zaistí bezpečný hosting a spracúvanie údajov vymieňaných na základe tohto nariadenia, pričom sa dbá na prísnu kontrolu prístupu a kompartmentalizáciu údajov.

Článok 41

Systém správy prípadov

1.Eurojust zriadi systém správy prípadov na spracúvanie operačných osobných údajov uvedených v prílohe II, údajov uvedených v prílohe III a iných ako osobných údajov.

2.Systém správy prípadov má za účel:

a)podporovať riadenie a koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní, v súvislosti s ktorými Eurojust poskytuje pomoc;

b)podporovať Eurojust pri vykonávaní jeho funkcií z vlastnej iniciatívy podľa článku 28;

c)zaistiť zabezpečený prístup k informáciám o prebiehajúcich vyšetrovaniach a trestných stíhaniach a ich bezpečnú výmenu;

d)uľahčiť bezpečnú výmenu informácií a dôkazov s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, príslušnými orgánmi tretích krajín, príslušnými orgánmi medzinárodných organizácií a súkromnými subjektmi, a to aj prostredníctvom komunikačných kanálov uvedených v odseku 3 a s ohľadom na obmedzenia zaobchádzania s informáciami stanovené v článku 42 ods. 3;

e)umožniť analýzu a systematické krížové kontroly informácií a dôkazov s cieľom identifikovať prepojenia medzi cezhraničnými vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami a podporiť tak prípravu prípadov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

f)uchovávať, analyzovať a uskladňovať dôkazy v súlade s článkom 29;

g)umožniť extrakciu údajov na operačné, analytické a štatistické účely;

h)uľahčiť monitorovanie na zabezpečenie toho, aby bolo spracúvanie operačných osobných údajov v rámci systému zákonné a v súlade s týmto nariadením a platnými pravidlami ochrany údajov.

3.Systém správy prípadov musí byť prepojený s decentralizovaným informačným systémom uvedeným v článku 40. Takisto môže byť napojený na zabezpečené telekomunikačné spojenie uvedené v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV a na iné zabezpečené komunikačné kanály v súlade s uplatniteľným právom Únie.

4.Ak bol Eurojustu udelený prístup k údajom v iných informačných systémoch Únie zriadených inými právnymi aktmi Únie alebo k údajom z takýchto systémov, môže využiť systém správy vecí na prístup k údajom v takýchto informačných systémoch alebo na pripojenie sa k takýmto informačným systémom na účely získania a spracovania informácií vrátane osobných údajov, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh a v súlade s právnymi aktmi Únie, ktorými sa takéto informačné systémy zriadili.

5.Odsekmi 3 a 4 sa nerozširujú práva udelené Eurojustu na prístup k iným informačným systémom Únie podľa právnych aktov Únie, ktorými sa uvedené systémy zriadili.

6.Pokiaľ ide o spracúvanie operačných osobných údajov, Eurojust nevykonáva žiadne automatizované spracúvanie mimo integrovaného prostredia na spracúvanie údajov v rámci systému správy prípadov, a to s výnimkou prípadov výslovne stanovených v tomto nariadení. Národní členovia môžu osobné údaje dočasne uchovávať a analyzovať, aby sa zistilo, či sú takéto údaje relevantné pre úlohy Eurojustu a či možno v systéme správy prípadov otvoriť prípad. Uvedené údaje možno uchovávať najviac šesť mesiacov v bezpečnom a kontrolovanom prostredí, ktoré na tento účel poskytuje Eurojust, pričom sa uplatňujú primerané záruky, ktoré sú v podstate rovnocenné so zárukami stanovenými pre systém správy prípadov. Ak národný člen vo výnimočných prípadoch nedokáže dospieť k danému zisteniu v uvedenej lehote, lehota sa môže jednorazovo predĺžiť o ďalšie obdobie, ktoré nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

7.Ak je Eurojust oprávnený spracúvať operačné alebo neoperačné osobné údaje, no vo vzťahu k takýmto údajom nevystupuje ako prevádzkovateľ, zabezpečí ich bezpečné spracúvanie. Odchylne od odseku 6 môže Eurojust v prípade potreby zriadiť samostatný systém na spracúvanie takýchto údajov. Takéto údaje sa nesmú používať na žiadnu inú úlohu ani na žiadny iný účel Eurojustu, čo zahŕňa aj krížovú kontrolu.

8.Národní členovia môžu pri plnení svojich úloh spracúvať osobné údaje o jednotlivých prípadoch, na ktorých pracujú, v súlade s týmto nariadením alebo inými uplatniteľnými nástrojmi. Zodpovednej osobe umožnia prístup k osobným údajom spracúvaným v systéme správy prípadov.

Článok 42

Správa informácií v systéme správy prípadov

1.Národný člen alebo akýkoľvek iný člen národného zastúpenia konajúci na základe jeho poverenia uchováva informácie, ktoré zhromaždil národný člen alebo ktoré mu boli postúpené v súlade s týmto nariadením či inými uplatniteľnými nástrojmi, v systéme správy prípadov. Národný člen je zodpovedný za správu údajov, ktoré spracúva.

2.Národný člen v jednotlivých prípadoch rozhodne, či prístup k informáciám ponechá obmedzený, alebo či udelí prístup k informáciám alebo k časti informácií jednému či viacerým z týchto subjektov:

a)ostatní národní členovia;

b)styční prokurátori vyslaní do Eurojustu podľa článku 63;

c)styčný dôstojník Európskej prokuratúry vyslaný do Eurojustu podľa článku 58;

d)kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste podľa článku 63;

e)oprávnení zamestnanci Eurojustu podľa odseku 5 tohto článku alebo

f)akákoľvek iná osoba pracujúca v mene Eurojustu, ktorá získala potrebné oprávnenie od administratívneho riaditeľa v zmysle článku 71 ods. 5.

3.Ak sa zistí prepojenie uvedené v článku 41 ods. 2 písm. e), národný člen po konzultácii s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré poskytli relevantné informácie, všeobecne alebo konkrétne uvedie akékoľvek obmedzenia týkajúce sa ďalšieho zaobchádzania s takýmito informáciami, prístupu k nim a ich prenosu. Takéto obmedzenia sú záväzné pre všetky osoby, ktorým bol udelený prístup k informáciám podľa odseku 2 tohto článku, a musia byť zaznamenané v systéme správy prípadov.

4.Oprávnení zamestnanci Eurojustu môžu v súlade s týmto nariadením ukladať informácie do systému správy prípadov pod dohľadom národného člena alebo kolégia.

5.Oprávneným zamestnancom Eurojustu sa udelí prístup do systému správy prípadov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na plnenie konkrétnych úloh, ktoré im boli pridelené podľa tohto nariadenia, najmä na tieto účely:

a)uchovávanie a správa operačných vedomostí podľa článku 31;

b)plnenie úloh súvisiacich s prípadmi z vlastnej iniciatívy podľa článku 28;

c)spracovanie žiadostí v rámci automatizovaného systému pozitívnej/negatívnej lustrácie podľa článku 55, pričom sa uplatňujú obmedzenia zaobchádzania s údajmi uvedené v odseku 3 tohto článku.

6.Podrobné podmienky praktického vykonávania odseku 5 stanoví kolégium.



KAPITOLA IV

SPRACÚVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 43

Spracúvanie osobných údajov Eurojustom

1.Odkazy na „uplatniteľné pravidlá na ochranu údajov“ v tomto nariadení sa považujú za odkazy na ustanovenia o ochrane údajov stanovené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725.

2.Eurojust stanoví lehoty na uchovávanie administratívnych osobných údajov v ustanoveniach svojho rokovacieho poriadku, ktoré sa týkajú ustanovení o ochrane údajov.

Článok 44

Spracúvanie operačných osobných údajov

1.Ak je to nevyhnutné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže v rámci svojej právomoci a na účely vykonávania svojich operačných funkcií automaticky alebo vo forme štruktúrovaných manuálnych súborov v súlade s týmto nariadením spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 1 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sú na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov osobami, v súvislosti s ktorými existujú vážne dôvody sa domnievať, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, pre ktorý je príslušný Eurojust, alebo osobami, ktoré boli odsúdené za takýto trestný čin.

2.Eurojust môže spracúvať len operačné osobné údaje uvedené v bode 2 prílohy II týkajúce sa osôb, ktoré sa na základe vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov považujú za obete alebo iných účastníkov trestného činu, ako sú osoby, ktoré môžu byť predvolané na svedeckú výpoveď v rámci vyšetrovaní trestných činov alebo trestného stíhania jedného alebo viacerých druhov trestných činov uvedených v článku 6, osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch alebo sú kontaktnými osobami alebo osobami, ktoré súvisia s osobou uvedenou v odseku 1 tohto článku. Spracúvanie takýchto operačných osobných údajov sa môže vykonávať len vtedy, ak je to potrebné na splnenie úloh Eurojustu v rámci jeho právomoci a na účely vykonávania jeho operačných funkcií.

3.Eurojust môže vo výnimočných prípadoch počas obmedzeného obdobia, ktoré nesmie prekročiť čas potrebný na ukončenie veci, v súvislosti s ktorou sa údaje spracúvajú, spracúvať aj iné operačné osobné údaje, ako sú osobné údaje uvedené v prílohe II týkajúce sa okolností trestného činu, ak sú takéto údaje priamo relevantné a sú súčasťou prebiehajúcich vyšetrovaní, ktoré Eurojust koordinuje alebo pomáha koordinovať, a ak je ich spracúvanie potrebné na účely uvedené v odseku 1. Zodpovedná osoba uvedená v článku 50 musí byť informovaná ihneď, keď sa takého operačné osobné údaje spracúvajú a musí byť informovaná o osobitých okolnostiach, ktoré oprávňujú nutnosť spracúvania uvedených operačných osobných údajov. Ak sa tieto iné údaje týkajú svedkov alebo obetí v zmysle odseku 2, rozhodnutie spracovať ich musia spoločne prijať dotknutí národní členovia.

4.Ak sa osobitné kategórie operačných osobných údajov vzťahujú na svedkov alebo obete v zmysle odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o ich spracúvaní prijímajú dotknutí národní členovia.

5.Ak sa operačné osobné údaje prenášajú v súlade s článkom 37, Eurojust môže spracúvať operatívne osobné údaje uvedené v prílohe III týkajúce sa týchto osôb:

a)osoby, v prípade ktorých v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu existujú vážne dôvody domnievať sa, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin, ktorý patrí do právomoci Eurojustu;

b)osoby, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené.

6.Pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán v jednotlivých prípadoch nerozhodne inak, Eurojust môže ďalej spracúvať operačné osobné údaje uvedené v odseku 5 písm. a) aj po ukončení konania v súlade s vnútroštátnym právom daného členského štátu, a to aj v prípade oslobodenia spod obžaloby alebo právoplatného rozhodnutia o nestíhaní. Ak konanie neviedlo k odsúdeniu, spracúvanie operačných osobných údajov prebieha len na účely identifikovania prepojení medzi prebiehajúcimi, budúcimi alebo ukončenými vyšetrovaniami a trestnými stíhaniami, ako sa uvádza v článku 41 ods. 2 písm. c).

Článok 45

Lehoty na uchovávanie operačných osobných údajov

1.Eurojust uchováva operačné osobné údaje, ktoré spracúva, dovtedy, kým je to potrebné na plnenie jeho úloh. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, operačné osobné údaje uvedené v článku 44 sa predovšetkým nemôžu uchovávať dlhšie ako do toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane prvý:

a)dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie a trestné stíhanie týka;

b)dátum, keď je Eurojust informovaný, že osoba bola zbavená viny a súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom v takom prípade dotknutý členský štát bezodkladne informuje Eurojust;

c)tri roky od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;

d)dátum, keď Eurojust a dotknuté členské štáty spoločne dospejú k rozhodnutiu alebo sa vzájomne dohodnú, že už nie je potrebné, aby Eurojust koordinoval vyšetrovanie a trestné stíhanie, pokiaľ neexistuje povinnosť poskytovať Eurojustu tieto informácie v súlade s článkom 36 ods. 5 alebo 6;

e)tri roky od dátumu, keď boli operačné osobné údaje prenesené v súlade s článkom 36 ods. 5 alebo 6, pokiaľ sa uvedené údaje netýkajú prípadu, v súvislosti s ktorým v čase uplynutia danej lehoty stále prebieha trestné konanie vrátane akéhokoľvek odvolacieho konania; v takom prípade sa údaje môžu uchovávať až do vynesenia právoplatného rozsudku.

2.Eurojust neuchováva operačné osobné údaje prenesené v súlade s článkom 38 dlhšie ako do prvého z týchto dátumov:

a)dátum, keď sa trestné stíhanie ukončí na základe uplynutia premlčacej lehoty vo všetkých členských štátoch, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka;

b)päť rokov od dátumu, keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie posledného z členských štátov, ktorých sa vyšetrovanie alebo trestné stíhanie týka, alebo dva roky v prípade oslobodenia spod obžaloby alebo právoplatného rozhodnutia o nestíhaní;

c)dátum, keď je Eurojust informovaný o rozhodnutí príslušného vnútroštátneho orgánu podľa článku 46 ods. 5.

3.Dodržiavanie lehôt uchovávania uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nepretržite sleduje prostredníctvom náležitého automatizovaného spracúvania, ktoré vykonáva Eurojust, predovšetkým od momentu, keď Eurojust prestane poskytovať podporu. Vykoná sa aj posúdenie potreby uchovávania údajov, a to každé tri roky po ich vložení. Ak sa operačné osobné údaje uvedené v článku 44 ods. 4 uchovávajú dlhšie ako päť rokov, musí sa o tom informovať európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

4.Skôr než uplynie niektorá z lehôt uchovávania údajov uvedených v odsekoch 1 a 2, Eurojust preskúma potrebu ďalšieho uchovávania operačných osobných údajov, ak a kým je potrebné na vykonávanie jeho úloh. Výnimočne môže rozhodnúť, že tieto údaje bude uchovávať až do ďalšieho preskúmania. Dôvody na ďalšie uchovávanie musia byť opodstatnené a zaznamenané. Ak sa v čase preskúmania nerozhodne o ďalšom uchovávaní operačných osobných údajov, tieto údaje sa automaticky vymažú.

5.Ak sa operačné osobné údaje v súlade s odsekom 3 uchovávajú aj po lehotách na uchovávanie uvedených v odseku 1, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykoná každé tri roky aj posúdenie potreby ich ďalšieho uchovávania.

6.Po uplynutí lehoty na uchovávanie poslednej položky automatizovaných údajov zo súboru sa všetky dokumenty v súbore zničia, s výnimkou akýchkoľvek originálnych dokumentov, ktoré Eurojustu zaslali príslušné vnútroštátne orgány a ktoré je potrebné vrátiť ich poskytovateľovi.

7.V prípadoch, v ktorých Eurojust koordinuje vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, sa dotknutí národní členovia navzájom informujú, len čo sú im doručené informácie, o odmietnutí veci alebo o všetkých súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú predmetného prípadu a ktoré sa stali právoplatnými.

8.Odsek 6 sa neuplatňuje, ak:

a)by to poškodilo záujmy dotknutej osoby, ktorá potrebuje ochranu; v takýchto prípadoch sa operačné osobné údaje využívajú iba s výslovným a písomným súhlasom dotknutej osoby;

b)dotknutá osoba spochybní správnosť operačných osobných údajov; v takýchto prípadoch sa neuplatňuje odsek 5 a to počas obdobia, keď sa členským štátom alebo podľa okolností Eurojustu umožní overiť správnosť takýchto údajov;

c)operačné osobné údaje sa majú uchovať na účely dokazovania alebo na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov;

d)dotknutá osoba namieta proti vymazaniu operačných osobných údajov a namiesto vymazania žiada o obmedzenie využívania týchto údajov; alebo

e)operačné osobné údaje sú ďalej potrebné na účely archivácie vo verejnom záujme alebo na štatistické účely. Eurojust a členské štáty vymedzia mechanizmy na zaistenie toho, aby bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725 boli riešené vo všetkých informačných systémoch.

Článok 46

Bezpečnosť operačných osobných údajov

Eurojust a členské štáty vymedzia mechanizmy na zaistenie toho, aby bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725 boli riešené vo všetkých informačných systémoch.

Článok 47

Právo dotknutej osoby na prístup k údajom

1.Každá dotknutá osoba, ktorá si želá uplatniť právo na prístup uvedené v článku 80 nariadenia (EÚ) 2018/1725 k operačným osobným údajom, ktoré sa týkajú dotknutej osoby a ktoré boli spracované Eurojustom, môže podať žiadosť Eurojustu alebo národnému dozornému orgánu v členskom štáte podľa výberu dotknutej osoby. Uvedený orgán žiadosť postúpi Eurojustu bez zbytočného odkladu, najneskôr však do jedného mesiaca odo dňa jej prijatia.

2.Eurojust na žiadosť odpovie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa jej prijatia.

3.Eurojust konzultuje rozhodnutie, ktoré má prijať v rámci odpovede na žiadosť s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. Rozhodnutie o prístupe k údajom Eurojust prijme iba v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorých sa poskytnutie takýchto údajov priamo týka. Ak členský štát namieta proti navrhovanému rozhodnutiu Eurojustu, informuje Eurojust o dôvodoch svojich námietok. Eurojust všetkým takýmto námietkam vyhovie. Dotknutí národní členovia následne oznámia príslušným orgánom o obsah rozhodnutia Eurojustu.

4.Dotknutí národní členovia sa musia žiadosťou zaoberať a príjmu rozhodnutie v mene Eurojustu. Ak sa národní členovia, ktorých sa žiadosť týka, nedohodnú, postúpia vec kolégiu, ktoré o žiadosti rozhodne dvojtretinovou väčšinou hlasov.

Článok 48

Obmedzenia práva na prístup

V prípadoch uvedených v článku 81 nariadenia (EÚ) 2018/1725 informuje Eurojust dotknutú osobu po porade s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov v súlade s článkom 47 ods. 3 tohto nariadenia.

Článok 49

Právo na obmedzenie spracúvania

Bez toho, aby boli dotknuté výnimky stanovené v článku 45 ods. 8 tohto nariadenia, ak sa spracúvanie operačných osobných údajov obmedzilo podľa článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, takéto operačné osobné údaje sa spracúvajú iba na účely ochrany práv dotknutej osoby či inej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je účastníkom konania, ktorého je Eurojust účastníkom, alebo na účely ustanovené v článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

Článok 50

Zodpovedná osoba

1.Správna rada určí zodpovednú osobu. Zodpovedná osoba je zamestnancom Eurojustu osobitne vymenovaným na tento účel.

2.Zodpovedná osoba je vymenovaná na obdobie štyroch rokov, pričom môže byť vymenovaná opakovane.

3.Výkonná rada prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa zodpovednej osoby. Uvedené vykonávacie predpisy upravujú najmä postup pri výbere zodpovednej osoby a jej odvolávaní, jej úlohy, povinnosti a právomoci, ako aj záruky jej nezávislosti.

4.Ak zodpovedná osoba pri výkone svojich funkcií usúdi, že sa ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa spracúvania administratívnych osobných údajov alebo týkajúce sa spracúvania operačných osobných údajov nedodržiavajú, informuje o tom výkonnú radu a požiada ju, aby nedodržiavanie v určenej lehote napravila. Ak výkonná rada nedodržiavanie nenapraví v určenej lehote, zodpovedná osoba postúpi vec európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

Článok 51

Oznámenie porušenia ochrany osobných údajov príslušným orgánom

1.Eurojust v prípade porušenia ochrany osobných údajov bez zbytočného odkladu a bez toho, aby boli dotknuté články 34 alebo 92 nariadenia (EÚ) 2018/1725, informuje o tomto porušení príslušné orgány dotknutých členských štátov.

2.V oznámení uvedenom v odseku 1 sa prinajmenšom opíše:

a)povaha porušenia ochrany osobných údajov vrátane – podľa možností a vhodnosti – kategórií a počtu príslušných dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých údajových záznamov;

b)pravdepodobné následky porušenia ochrany osobných údajov;

c)opatrenia navrhované alebo prijaté Eurojustom na riešenie problému porušenia ochrany osobných údajov.

3.Ak je to vhodné, v oznámení uvedenom v odseku 1 sa odporučia opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov.

Článok 52

Spolupráca medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a vnútroštátnymi dozornými orgánmi

1.Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov úzko spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, pokiaľ ide o osobitné otázky, ktoré si vyžadujú zapojenie na vnútroštátnej úrovni, a to najmä ak európsky dozorný úradník pre ochranu údajov alebo vnútroštátny orgán dohľadu zistí veľké nezrovnalosti medzi postupmi členských štátov alebo potenciálne nezákonné prenosy s použitím komunikačných kanálov Eurojustu, alebo v súvislosti s otázkami predloženými jedným alebo viacerými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ktoré sa týkajú vykonávania a výkladu tohto nariadenia.

2.V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dohľad v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

3.Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v plnej miere informuje vnútroštátne orgány dohľadu o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich priamo týkajú alebo sú pre ne inak dôležité. Na žiadosť jedného alebo viacerých vnútroštátnych orgánov dohľadu ich európsky dozorný úradník pre ochranu údajov informuje o konkrétnych záležitostiach.

4.V prípadoch súvisiacich s údajmi, ktoré pochádzajú z jedného alebo viacerých členských štátov, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov konzultuje s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov neprijme rozhodnutie o ďalších krokoch, kým ho dané vnútroštátne orgány dohľadu v lehote, ktorú určil európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Uvedená lehota nesmie byť kratšia než jeden mesiac alebo dlhšia než tri mesiace, neinformujú o svojom stanovisku. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v čo najväčšej miere zohľadňuje stanovisko dotknutých vnútroštátnych orgánov dohľadu. V prípade, že európsky dozorný úradník pre ochranu údajov nemá v úmysle konať v súlade s ich stanoviskom, informuje ich o tom, poskytne im odôvodnenie a záležitosť postúpi Európskemu výboru pre ochranu údajov. V prípadoch, ktoré európsky dozorný úradník pre ochranu údajov považuje za mimoriadne naliehavé, môže rozhodnúť o okamžitých krokoch. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov v takýchto prípadoch okamžite informuje príslušné vnútroštátne orgány dohľadu a preukáže naliehavú povahu situácie a odôvodní kroky, ktoré uskutočnil.

5.Vnútroštátne orgány dohľadu informujú európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o akejkoľvek svojej činnosti, ktorá sa týka prenosu, vyhľadávania alebo akéhokoľvek iného oznámenia operačných osobných údajov podľa tohto nariadenia členskými štátmi.

Článok 53

Zodpovednosť vo veciach ochrany údajov

1.Eurojust spracúva operačné osobné údaje tak, aby sa dalo zistiť, ktorý orgán ich poskytol alebo odkiaľ sa tieto údaje získali.

2.Zodpovednosť za správnosť operačných osobných údajov nesie:

a)Eurojust za operačné osobné údaje, ktoré poskytli členský štát alebo inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie v prípade, že poskytnuté údaje boli v priebehu spracúvania Eurojustom zmenené;

b)členský štát alebo inštitúcia, úrad, orgán alebo agentúra Únie, ktoré poskytli Eurojustu údaje, v prípade, že poskytnuté údaje neboli pri spracúvaní Eurojustom zmenené;

c)Eurojust za operačné osobné údaje poskytnuté tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, za operačné osobné údaje získané Eurojustom z verejne dostupných zdrojov a za operačné osobné údaje získané od súkromných subjektov.

3.Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi a za dodržiavanie tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s operačnými osobnými údajmi nesie Eurojust. Zodpovednosť za zákonnosť prenosu operačných osobných údajov nesie:

a)v prípade, keď členský štát poskytol príslušné operačné osobné údaje Eurojustu, uvedený členský štát;

b)Eurojust v prípade, keď poskytol príslušné operačné osobné údaje členským štátom, inštitúciám, orgánom, úradom, alebo agentúram Únie, tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám.

4.S výhradou ostatných ustanovení tohto nariadenia, Eurojust zodpovedá za všetky údaje, ktoré spracúva.



KAPITOLA V

VZŤAHY S PARTNERMI

ODDIEL I

Spoločné ustanovenia

Článok 54

Spoločné ustanovenia

1.Pokiaľ je to potrebné na splnenie cieľov stanovených v tomto nariadení, Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie v súlade s ich cieľmi, ako aj s príslušnými orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami v súlade so stratégiou spolupráce uvedenou v článku 65.

2.Ak je to dôležité pre plnenie jeho úloh, Eurojust si môže vymieňať akékoľvek informácie – okrem operačných osobných údajov – priamo so subjektmi uvedenými v odseku 1 tohto článku, a to v závislosti od obmedzení podľa článku 36 ods. 8 a článku 80.

3.Na účely stanovené v odsekoch 1 a 2 môže Eurojust po predchádzajúcej konzultácii s Komisiou uzatvárať pracovné dojednania so subjektmi uvedenými v odseku 1. Takéto pracovné dojednania nie sú základom pre povolenie výmeny osobných údajov a nevyplývajú z nich pre Úniu ani jej členské štáty žiadne právne záväzky.

4.Eurojust môže dostávať osobné údaje od subjektov uvedených v odseku 1 a spracúvať ich, pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, a to v závislosti od platných predpisov o ochrane údajov.

5.Ak údaje, ktoré sa majú preniesť, poskytol členský štát, Eurojust získa súhlas dotknutého príslušného orgánu v danom členskom štáte, pokiaľ členský štát vopred neudelil povolenie na takýto následný prenos, a to buď za všeobecných podmienok, alebo pri dodržiavaní osobitných obmedzení. Takýto súhlas možno kedykoľvek odvolať.

6.Ak členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie získali osobné údaje od Eurojustu, následné prenosy takýchto údajov tretím krajinám sú povolené, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)Eurojust získal vopred súhlas príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré údaje poskytli;

b)Eurojust udelil výslovný súhlas po zvážení okolností predmetného prípadu;

c)následný prenos je iba na konkrétny účel, ktorý nie je v rozpore s pôvodným účelom poskytnutia údajov.

Článok 55

Spoločné ustanovenia o nepriamej výmene informácií na základe systému pozitívnej/negatívnej lustrácie

1.Eurojust prijme všetky náležité opatrenia, aby za podmienok reciprocity zabezpečil nepriamy prístup iných orgánov, úradov a agentúr Únie, ak je takýto prístup stanovený v práve Únie, k informáciám, ktorými disponuje Eurojust, a to prostredníctvom automatizovaného systému pozitívnej/negatívnej lustrácie pracujúceho na princípe vyhľadávania v zoznamoch, ktoré sa aktualizujú.

2.Nepriamy prístup k informáciám podľa prvého odseku nemá vplyv na žiadne obmedzenia, ktoré uviedli členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie poskytujúce informácie.

3.V prípade pozitívnej lustrácie začne Eurojust postup, ktorým sa informácie, ktoré vygenerovali pozitívnu lustráciu, prenesú vyhľadávajúcemu orgánu, úradu alebo agentúre Únie uvedeným v odseku 1 v súlade s obmedzeniami, ktoré poskytovateľ informácií stanovil podľa tohto nariadenia. V prípade pozitívnej lustrácie informácií, ktoré podliehajú obmedzeniam, automatizovaný systém pozitívnej/negatívnej lustrácie uvedený v odseku 1 neupovedomí o tejto pozitívnej lustrácii vyhľadávajúci orgán, úrad alebo agentúru Únie. V takom prípade Eurojust urýchlene kontaktuje poskytovateľa informácií s cieľom zistiť, či informácie, ktoré vygenerovali pozitívnu lustráciu, môžu byť poskytnuté vyhľadávajúcemu orgánu, úradu alebo agentúre Únie. Ak poskytovateľ informácií uvedené obmedzenia zruší, Eurojust prenesie informácie, ktoré vygenerovali pozitívnu lustráciu, vyhľadávajúcemu orgánu, úradu alebo agentúre Únie. Ak poskytovateľ informácií ponechá uvedené obmedzenia v platnosti, Eurojust koná v súlade s uvedenými obmedzeniami a informácie, ktoré vygenerovali pozitívnu lustráciu, neprenesie vyhľadávajúcemu orgánu, úradu alebo agentúre Únie.

4.Vyhľadávanie informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 sa vykonáva iba na účel zistenia, či sa informácie, ktoré má k dispozícii iný orgán, úrad alebo agentúra Únie, zhodujú s informáciami spracúvanými Eurojustom.

5.Bez toho, aby bola dotknutá automatizovaná povaha systému pozitívnej/negatívnej lustrácie, Eurojust umožní vyhľadávanie v súlade s odsekmi 1 a 2 len osobám, ktoré iné orgány, úrady alebo agentúry Únie určili za oprávnené vykonávať takéto vyhľadávanie.

6.Za podmienok reciprocity uvedených v prvom odseku má Eurojust v medziach svojej pôsobnosti nepriamy prístup, na základe automatizovaného systému pozitívnej/negatívnej lustrácie k informáciám poskytnutým orgánmi, úradmi a agentúrami Únie s výhradou podmienok stanovených v práve Únie.

Týmto prístupom nie sú dotknuté žiadne obmedzenia uvedené členským štátom, inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, ktoré poskytli uvedené informácie.

7.Eurojust a iné orgány, úrady a agentúry Únie sa navzájom informujú, ak pozitívna lustrácia v súlade s odsekmi 1 a 3 poukazuje na možnú nesprávnosť údajov alebo ich rozpor s inými údajmi.

8.Ak je to potrebné na zavedenie systému pozitívnej/negatívnej lustrácie uvedeného v odsekoch 1 až 7, technické postupy vrátane súborov údajov, ktorí by sa mali zahrnúť do zoznamov, ako aj požiadaviek na výkonnosť a dostupnosť sa stanovia prostredníctvom vykonávacích aktov prijatých v súlade s článkom 84 ods. 2.

ODDIEL II

Vzťahy s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

Článok 56

Vzťahy s Európskou justičnou sieťou a ďalšími sieťami Únie, ktoré sú zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach

1.Eurojust a Európska justičná sieť udržiavajú v trestných veciach nadštandardné vzťahy založené na konzultáciách a komplementarite, a to najmä prostredníctvom členov jednotlivých národných zastúpení, ktorí sú v súlade s článkom 17 určení za kontaktné miesta pre Európsku justičnú sieť. Komplementarita medzi Eurojustom a Európskou justičnou sieťou sa uplatňuje v súlade s ich príslušnými mandátmi. Eurojust vykonáva svoje právomoci v prípadoch závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ak si účinné vedenie vyšetrovania alebo trestného stíhania vyžaduje koordináciu príslušných vnútroštátnych orgánov, zahŕňa tretie krajiny či medzinárodné organizácie alebo si vyžaduje vypracovanie spoločnej stratégie trestného stíhania naprieč dvomi alebo viacerými jurisdikciami. Na tento účel sa uplatňujú tieto dojednania:

a)sekretariát Európskej justičnej siete je súčasťou zamestnancov Eurojustu; môže využívať administratívne zdroje Eurojustu, ktoré sú potrebné na plnenie úloh Európskej justičnej siete vrátane pokrytia nákladov na plenárne zasadnutia Európskej justičnej siete;

b)kontaktné miesta Európskej justičnej siete sa v jednotlivých prípadoch môžu prizvať na relevantné zasadnutia Eurojustu;

c)Eurojust a Európska justičná sieť môžu využiť národný koordinačný systém Eurojustu zriadený podľa článku 35 pri určovaní toho, či by sa žiadosť mala riešiť s pomocou Eurojustu alebo Európskej justičnej siete.

2.Eurojust podporuje tieto siete a orgány pôsobiace v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach:

a)Európska justičná sieť, ktorá bola zriadená rozhodnutím 2008/976/SVV;

b)Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, zriadená rozhodnutím 2002/494/SVV;

c)sieť kontaktných osôb na boj proti korupcii, ktorá bola zriadená rozhodnutím 2008/852/SVV;

d)sieť SVT;

e)Európska justičná sieť na boj proti počítačovej kriminalite;

f)Európska justičná sieť pre organizovanú trestnú činnosť;

g)iné špecializované siete alebo orgány justičných odborníkov z praxe pôsobiacich v oblastiach, ktoré patria do mandátu Eurojustu.

3.Siete a orgány uvedené v odseku 2 môžu využívať administratívne zdroje Eurojustu, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh.

4.Prepojenie medzi sieťami a orgánmi uvedenými v odsekoch 1 a 2 a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sa na vnútroštátnej úrovni zabezpečuje prostredníctvom národného koordinačného systému Eurojustu zriadeného podľa článku 35.

5.Siete a orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 prispievajú k zachovaniu vedomostí v rámci Eurojustu a môžu sa podieľať na činnosti odborných centier Eurojustu pre trestné veci v súlade s článkom 30, resp. 31.

Článok 57

Vzťahy s Europolom

1.Eurojust nadväzuje a udržiava úzku spoluprácu s Europolom s cieľom zabezpečiť súdržné a koordinované vykonávanie ich príslušných mandátov a zabrániť duplicitnému úsiliu.

2.V konzultácii s Komisiou Eurojust a Europol dospejú k pracovnému dojednaniu 53 vrátane prípadných zmien takéhoto dojednania, v ktorom sa stanovujú praktické podmienky ich spolupráce. Uvedené dojednanie podlieha pravidelnému preskúmaniu v prípade potreby a v každom prípade na žiadosť Komisie.

3.Ak Eurojust alebo členský štát v kontexte činností Eurojustu, a to aj v ktoromkoľvek štádiu spoločného vyšetrovacieho tímu, zistí potrebu koordinácie, spolupráce alebo podpory, na ktorú sa vzťahuje mandát Europolu, Eurojust o tom upovedomí Europol a začne postup zameraný na zdieľanie príslušných informácií v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý informácie poskytol. V takom prípade Eurojust konzultuje s Europolom.

4.Ak Eurojust dostane oznámenie v zmysle článku 74 ods. 1 nariadenia (EÚ) [nariadenie o Europole], v ktorom sa uvádza, že môžu byť potrebné nadväzné opatrenia v rámci súdneho konania, bez zbytočného odkladu preskúma prijaté informácie a prijme všetky primerané opatrenia v medziach svojho mandátu vrátane informovania príslušných orgánov dotknutých členských štátov, a ak je to vhodné, koná aj z vlastnej iniciatívy v súlade s článkom 28. Eurojust sa v prípade potreby poradí s Europolom a bude ho pravidelne informovať o využití uvedených informácií v súlade s rozhodnutím členského štátu, ktorý informácie poskytol.

5.Ak je to nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľov a ak príslušné vnútroštátne orgány dotknutých členských štátov udelili súhlas, Eurojust a Europol môžu zriadiť koordinačné mechanizmy vrátane spoločných operačných platforiem na podporu strategickej a operačnej koordinácie v cezhraničných trestných vyšetrovaniach, ktoré si vyžadujú koordináciu medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi. Na účely takýchto koordinačných mechanizmov môžu členské štáty určiť, ktoré informácie sa majú priamo sprístupniť členským štátom, Eurojustu a Europolu na účely spoločnej operačnej analýzy v rámci konkrétnych vyšetrovaní alebo v konkrétnej oblasti trestnej činnosti, a to bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia uvedené členskými štátmi, a podľa pravidiel a záruk spracúvania osobných údajov stanovených v tomto nariadení.

6.V súvislosti s cezhraničnými trestnými vyšetrovaniami, ktoré podporuje Eurojust, môže Eurojust so súhlasom príslušných vnútroštátnych orgánov požiadať Europol o poskytnutie podpory, a to najmä prostredníctvom:

a)poskytnutia relevantných informácií, analýz, odborných znalostí a operačnej podpory;

b)vykonania operačnej analýzy na základe vyšetrovacích údajov poskytnutých Eurojustom, členskými štátmi alebo inými príslušnými orgánmi;

c)krížovej kontroly informácií podľa jeho databáz a výmeny informácií, ako sa stanovuje v článku 55.

7.Týmto článkom nie sú dotknuté žiadne obmedzenia prístupu alebo použitia, či už zo všeobecného alebo konkrétneho hľadiska, ktoré boli zavedené členským štátom, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli. Europol túto skutočnosť rešpektuje.

8.Eurojust spolupracuje s Europolom v rámci ich príslušných mandátov pri podpore príslušných orgánov členských štátov v rámci digitálnych vyšetrovaní a prístupu k údajom, a predovšetkým pôsobí ako vedomostné centrum na účely poskytovania poradenstva, pomoci a budovania kapacít v oblasti cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom.

Článok 58

Vzťahy s Európskou prokuratúrou

1.Eurojust nadviaže a udržiava úzky vzťah s Európskou prokuratúrou založený na vzájomnej spolupráci v rámci ich mandátov a právomocí. Predseda Eurojustu a hlavný európsky prokurátor sa pravidelne stretávajú s cieľom prediskutovať otázky spoločného záujmu. Stretávajú sa na žiadosť predsedu Eurojustu alebo hlavného európskeho prokurátora.

2.Eurojust a Európska prokuratúra úzko spolupracujú a v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh a v rámci svojich príslušných mandátov si včas a efektívne vymieňajú informácie v súlade s článkom 55.

3.Eurojust poskytuje pomoc Európskej prokuratúre, najmä v prípadoch, ktoré si vyžadujú vyšetrovacie opatrenia alebo iné formy spolupráce v členských štátoch, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, alebo v tretích krajinách, prípadne si vyžadujú koordináciu medzi vyšetrovaniami vedenými Európskou prokuratúrou a vyšetrovaniami vedenými príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa nepodieľajú na Európskej prokuratúre. Na tento účel Eurojust na žiadosť Európskej prokuratúry alebo príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov podporuje Európsku prokuratúru pri plnení jej úloh, a to aj tým, že:

a)uľahčuje zriadenie a prevádzku spoločných vyšetrovacích tímov;

b)organizuje koordinačné stretnutia a centrá;

c)uľahčuje justičnú spoluprácu s členskými štátmi, ktoré sa nezúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry, alebo s tretími krajinami.

4.Eurojust sa žiadosťami o podporu zaslanými Európskou prokuratúrou zaoberá bez zbytočného odkladu a v prípade potreby s takýmito žiadosťami zaobchádza tak, akoby ich predložil vnútroštátny orgán zodpovedný za justičnú spoluprácu v trestných veciach.

5.Podpora poskytovaná podľa odseku 3 nemá vplyv na nezávislosť Európskej prokuratúry pri vedení vyšetrovaní a trestných stíhaní.

6.Pokiaľ ide o operačné záležitosti patriace do právomoci Európskej prokuratúry, Eurojust informuje Európsku prokuratúru a v náležitých prípadoch zapojí Európsku prokuratúru do svojich činností týkajúcich sa cezhraničných prípadov, a to aj prostredníctvom:

a)výmeny relevantných informácií týkajúcich sa prípadov vrátane osobných údajov, a to v súlade s týmto nariadením; alebo

b)požadovania podpory zo strany Európskej prokuratúry.

7.Eurojust v súlade s článkom 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/1939 bez zbytočného odkladu oznámi Európskej prokuratúre akúkoľvek trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou by Európska prokuratúra mohla uplatniť svoje právomoci v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939.

8.Ak Eurojust dostane od Európskej prokuratúry informácie o formách trestnej činnosti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti Európskej prokuratúry, ale do mandátu Eurojustu, Eurojust preskúma prijaté informácie a v rámci svojho mandátu prijme primerané opatrenia.

9.Na účely spolupráce podľa tohto článku Európska prokuratúra vyšle styčného dôstojníka do Eurojustu. Styčnému dôstojníkovi sa udelí prístup do systému správy prípadov na účely bezpečnej výmeny údajov relevantných pre výkon jeho funkcií, vo vhodných prípadoch vrátane otvárania, registrácie a správy prípadov, ktoré patria do rozsahu spolupráce medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou podľa tohto článku. Eurojust naďalej zodpovedá za spracúvanie osobných údajov styčným dôstojníkom v systéme správy prípadov.

10.Zástupcovia Európskej prokuratúry vrátane jej styčného dôstojníka sa pozývajú na účasť na zasadnutiach kolégia Eurojustu, na ktorých sa prerokúvajú záležitosti spoločného záujmu.

11.Praktické podmienky vykonávania tohto článku sa stanovujú v pracovnom dojednaní medzi Eurojustom a Európskou prokuratúrou, pričom dojednanie podlieha pravidelnému preskúmaniu.

Článok 59

Vzťahy s inými orgánmi, úradmi a agentúrami Únie

1.Eurojust nadväzuje a udržiava spoluprácu s orgánmi, úradmi a agentúrami Únie uvedenými v tomto článku, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie svojich cieľov a plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia, v rámci ich príslušných mandátov a v plnom súlade s platnými pravidlami ochrany údajov.

2.Eurojust nadväzuje a udržiava spoluprácu s úradom OLAF s cieľom uľahčiť príspevok úradu OLAF ku koordinačnej činnosti Eurojustu v oblasti ochrany finančných záujmov Únie v súlade s jeho mandátom podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Na tento účel:

a)na účely prijímania a prenosu informácií medzi Eurojustom a úradom OLAF a bez toho, aby bol dotknutý článok 8 tohto nariadenia, členské štáty zabezpečia, aby sa národní členovia Eurojustu považovali za príslušné orgány členských štátov výhradne na účely nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

b)výmena informácií medzi úradom OLAF a národnými členmi nijako neovplyvní povinnosť poskytovať takéto informácie iným príslušným orgánom podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 ani žiadne iné platné práva Únie alebo vnútroštátne práva.

3.Eurojust nadväzuje a udržiava spoluprácu s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorá sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 54 , s cieľom uľahčiť príspevok agentúry Frontex k činnosti Eurojustu, a to aj prostredníctvom postúpenia relevantných informácií spracovaných v súlade s jej mandátom, najmä pokiaľ ide o trestnú činnosť patriacu do pôsobnosti Eurojustu podľa článku 6 tohto nariadenia. Praktické podmienky spolupráce medzi Eurojustom a agentúrou Frontex sa stanovujú v pracovnom dojednaní uzavretom v súlade s článkom 58 ods. 3 tohto nariadenia.

4.Eurojust nadväzuje a udržiava spoluprácu s úradom AMLA a uzavrie s ním pracovné dojednanie, v ktorom sa podľa článku 54 ods. 3 tohto nariadenia stanovujú podrobnosti ich spolupráce. Na tento účel:

a)členské štáty zabezpečia, aby boli národní členovia Eurojustu považovaní za príslušné vnútroštátne orgány na účely článku 27 ods. 8 nariadenia (EÚ) 2024/1620, s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi úradom AMLA a Eurojustom v prípadoch, ktoré patria do pôsobnosti Eurojustu;

b)výmena informácií medzi úradom AMLA a národnými členmi neovplyvňuje žiadnu povinnosť poskytovať takéto informácie iným príslušným orgánom podľa nariadenia (EÚ) 2024/1620 ani žiadne iné platné práva Únie alebo vnútroštátne práva.

5.Po zriadení Colného orgánu EÚ s ním Eurojust nadväzuje a udržiava spoluprácu a takisto uzavrie pracovné dojednanie, v ktorom sa stanovia podmienky ich spolupráce v súlade s článkom 54 ods. 3 tohto nariadenia, so zámerom uľahčiť justičnú spoluprácu v trestných veciach týkajúcich sa porušenia colných predpisov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné a hospodárske záujmy Únie.

ODDIEL III

Medzinárodná spolupráca

Článok 60

Vzťahy s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami

1.Eurojust môže nadviazať a udržiavať spoluprácu s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, a to aj uzatváraním pracovných dojednaní uvedených v článku 54 ods. 3.

2.Eurojust každé štyri roky po predchádzajúcej konzultácii s Komisiou prijme stratégiu spolupráce zameranú na posilnenie justičnej spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a to aj s ohľadom na uzatváranie pracovných dojednaní uvedených v odseku 1 a na vysielanie kontaktných miest do Eurojustu podľa článku 63. Takáto stratégia sa vykonáva v spolupráci s Komisiou.

Článok 61

Styční dôstojníci vyslaní do tretích krajín

1.Na účely uľahčenia justičnej spolupráce členských štátov s tretími krajinami môže Eurojust vyslať do tretej krajiny styčných dôstojníkov pod podmienkou, že s príslušnými orgánmi danej tretej krajiny existuje pracovné dojednanie uvedené v článku 54 ods. 3.

2.Styčný dôstojník je zamestnancom Eurojustu a disponuje primeranými odbornými znalosťami v oblasti justičnej spolupráce.

3.Medzi úlohy styčných dôstojníkov patrí každá činnosť, ktorá podporuje a urýchľuje justičnú spoluprácu v trestných veciach, najmä nadviazaním priamych kontaktov s príslušnými orgánmi tretej krajiny. Národní členovia môžu styčných dôstojníkov splnomocniť, aby si pod ich dohľadom a na ich zodpovednosť vymieňali operačné osobné údaje týkajúce sa ich členského štátu priamo s príslušnými orgánmi tretej krajiny.

4.Príslušné orgány členských štátov a styční dôstojníci uvedení v odseku 1 môžu navzájom nadväzovať priame kontakty. V takých prípadoch styčný dôstojník o týchto kontaktoch informuje príslušného národného člena.

5.Styční dôstojníci pravidelne podávajú správy kolégiu. Styční dôstojníci informujú národných členov a príslušné vnútroštátne orgány o všetkých prípadoch týkajúcich sa ich členského štátu.

6.Styční dôstojníci majú prístup do systému správy prípadov, pričom sa v ňom zaznamenáva ich operačná výmena s tretími krajinami.

Článok 62

Styční prokurátori vyslaní do Eurojustu

1.Styčný prokurátor z tretej krajiny alebo z medzinárodnej organizácie môže byť vyslaný do Eurojustu, ak existuje:

a)dohoda o spolupráci uzavretá pred 12. decembrom 2019 medzi Eurojustom a danou treťou krajinou;

b)medzinárodná dohoda uzavretá medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ alebo

c)rozhodnutie o primeranosti prijaté Komisiou v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680.

2.Práva a povinnosti styčného prokurátora sa stanovia v dohode o spolupráci alebo v medzinárodnej dohode, na ktorú sa odkazuje v odseku 1, pričom ich môže dopĺňať pracovné dojednanie uvedené v článku 54 ods. 3.

3.Styčným prokurátorom vyslaným do Eurojustu sa udelí prístup do systému správy prípadov na účely bezpečnej výmeny údajov relevantných pre výkon ich funkcií, vo vhodných prípadoch vrátane otvárania, registrácie a správy prípadov. Eurojust naďalej zodpovedá za spracúvanie osobných údajov styčnými prokurátormi v systéme správy prípadov.

4.Prenos operačných osobných údajov styčným prokurátorom prostredníctvom systému správy prípadov sa uskutočňuje výlučne v súlade s týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2018/1725.

5.Pokiaľ ide o správu údajov zo strany styčných prokurátorov a prístup k informáciám, mutatis mutandis sa uplatňuje článok 42 ods. 1 a 2.

6.Kolégium stanoví podrobné podmienky upravujúce prístup styčných prokurátorov do systému správy prípadov.

Článok 63

Kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste

1.Eurojust môže na základe pracovného dojednania uzavretého v súlade s článkom 54 ods. 3 spolupracovať s kontaktnými miestami, ktoré určili príslušné orgány tretej krajiny a ktoré na tento účel pôsobia v Eurojuste.

2.Kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste môžu:

a)urýchľovať, koordinovať alebo uľahčovať vybavovanie žiadostí o justičnú spoluprácu v trestných veciach;

b)podporovať komunikáciu a koordináciu medzi Eurojustom, členskými štátmi a príslušnými orgánmi tretej krajiny;

c)poskytovať informácie o vnútroštátnom práve a postupoch tretej krajiny, ktoré sa týkajú justičnej spolupráce;

d)uľahčovať účasť príslušných orgánov tretej krajiny na koordinačných stretnutiach, v koordinačných centrách a na platformách justičnej koordinácie, ktoré organizuje Eurojust, ako aj v spoločných vyšetrovacích tímoch podporovaných Eurojustom, a

e)predkladať Eurojustu žiadosti o pomoc v súvislosti so záležitosťami uvedenými v písmenách a) až d).

3.Kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste určí príslušný orgán tretej krajiny spomedzi úradníkov prokuratúry, ústredných orgánov alebo rovnocenných útvarov ministerstva spravodlivosti, ktorí majú právomoci v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

4.Praktické podmienky spolupráce s kontaktnými miestami pôsobiacimi v Eurojuste sa stanovujú v pracovnom dojednaní uvedenom v odseku 1.

5.Kontaktným miestam pôsobiacim v Eurojuste sa udelí prístup do systému správy prípadov na účely bezpečnej výmeny údajov. Takýto prístup sa obmedzuje na údaje, ktoré sú relevantné pre výkon ich funkcií uvedených v odseku 2, a to vrátane otvárania, registrácie a správy prípadov, ak je to vhodné. Akákoľvek výmena operačných osobných údajov sa uskutoční výlučne v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725 a v súlade s článkom 54 ods. 3.

6.Eurojust naďalej zodpovedá za spracúvanie osobných údajov kontaktnými miestami pôsobiacimi v Eurojuste v systéme správy prípadov.

7.Článok 42 ods. 1 a 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste.

8.Kolégium stanoví podrobné podmienky upravujúce prístup kontaktných miest pôsobiacich v Eurojuste do systému správy prípadov a k ďalším službám Eurojustu.

Článok 64

Kontaktné miesta v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách

1.Eurojust môže spolupracovať s kontaktnými miestami, ktoré určili príslušné orgány tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie a ktoré majú sídlo v danej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii.

2.Eurojust sa prostredníctvom svojich kontaktných miest v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách usiluje podporovať a uľahčovať spoluprácu s príslušnými orgánmi danej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, najmä v prípadoch závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom. Keď uvedené kontaktné miesta konajú podľa tohto odseku, môžu vykonávať funkcie uvedené v článku 63 ods. 2, ako sa stanovuje v pracovnom dojednaní uzavretým podľa článku 54 ods. 3.

3.Na účely tohto článku sa Eurojust usiluje zabezpečiť, aby boli jeho kontaktné miesta v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách určené spomedzi úradníkov prokuratúry, ústredných orgánov alebo rovnocenných útvarov ministerstva spravodlivosti, ktorí majú právomoci v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.

4.Kontaktné miesta v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách nemajú prístup k systému správy prípadov ani k operačným osobným údajom, ktorými disponuje Eurojust.

5.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, akúkoľvek výmenu operačných osobných údajov s príslušnou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou vykonáva Eurojust v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1725. Takéto operačné osobné údaje smú do systému správy prípadov vkladať iba oprávnení zamestnanci Eurojustu.



KAPITOLA VI

ZOSTAVOVANIE A ŠTRUKTÚRA ROZPOČTU

Článok 65

Zostavovanie rozpočtu

1.Administratívny riaditeľ vypracuje každý rok návrh výkazu odhadov príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok vrátane plánu pracovných miest a predloží ho výkonnej rade. Európska justičná sieť a v relevantných prípadoch iné siete Únie zapojené do justičnej spolupráce v trestných veciach a uvedené v článku 56 sú informované o častiach, ktoré sa týkajú ich činností, včas pred postúpením odhadu Komisii.

2.Výkonná rada na základe uvedeného návrhu preskúma predbežný návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu na nasledujúci rozpočtový rok, ktorý postúpi správnej rade.

3.Návrh odhadu príjmov a výdavkov Eurojustu sa po schválení správnou radou postúpi Komisii, a to do 31. januára každého roka.

4.Komisia postúpi výkaz odhadov rozpočtovému orgánu spoločne s návrhom všeobecného rozpočtu Únie.

5.Komisia na základe výkazu odhadov zahrnie do návrhu všeobecného rozpočtu Únie odhady, ktoré považuje za potrebné pre plán pracovných miest, a návrh predloží rozpočtovému orgánu v súlade s článkami 313 a 314 ZFEÚ.

6.Rozpočtový orgán schvaľuje rozpočtové prostriedky na príspevok pre Eurojust.

7.Plán pracovných miest Eurojustu prijíma rozpočtový orgán.

8.Rozpočet Eurojustu prijíma správna rada. Po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu Únie nadobúda tento rozpočet platnosť. V prípade potreby ho správna rada zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Článok 66

Štruktúra rozpočtu

1.Na každý rozpočtový rok sa vypracujú odhady všetkých príjmov a výdavkov Eurojustu a uvedú sa v jeho rozpočte. Rozpočtový rok zodpovedá kalendárnemu roku.

2.Príjmy a výdavky rozpočtu Eurojustu musia byť v rovnováhe.

3.Bez toho, aby boli dotknuté ďalšie zdroje, príjmy Eurojustu zahŕňajú:

a)príspevok od Únie uvedený vo všeobecnom rozpočte Únie;

b)všetky dobrovoľné finančné príspevky od členských štátov;

c)všetky príspevky tretích krajín zúčastňujúcich sa na činnosti Eurojustu;

d)financovanie z prostriedkov Únie vo forme dohôd o príspevkoch alebo ad hoc grantov v súlade s rozpočtovými pravidlami Eurojustu uvedenými v článku 69 a ustanoveniami príslušných nástrojov Únie na podporu jej politík, pričom sa zohľadňuje výnimočný charakter takýchto dohôd;

e)poplatky za publikácie a za všetky služby poskytnuté Eurojustom.

4.Výdavky Eurojustu zahŕňajú odmeny zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na infraštruktúru a operačné výdavky.

Článok 67

Plnenie rozpočtu

1.Administratívny riaditeľ koná ako povoľujúci úradník a plní rozpočet Eurojustu v súlade so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ako aj pri dodržiavaní zásady správneho finančného riadenia.

2.Administratívny riaditeľ každoročne predloží rozpočtovému orgánu všetky informácie týkajúce sa výsledkov postupov hodnotenia.

Článok 68

Predkladanie účtovnej závierky a absolutórium

1.Účtovník Eurojustu zasiela predbežnú účtovnú závierku za rozpočtový rok (ďalej len „rok N“) účtovníkovi Komisie a Dvoru audítorov do 1. marca nasledujúceho rozpočtového roka (ďalej len „rok N+1“).

2.Eurojust zasiela správu o rozpočtovom a finančnom riadení za rok N Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov do 31. marca roka N+1.

3.Účtovník Komisie zasiela Dvoru audítorov predbežnú účtovnú závierku za rok N Eurojustu, konsolidovanú s účtovnou závierkou Komisie, do 31. marca roka N+1.

4.V súlade s článkom 246 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 predloží Dvor audítorov svoje pripomienky k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu najneskôr do 1. júna roka N+1.

5.Administratívny riaditeľ po doručení pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke Eurojustu podľa článku 246 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 vypracuje konečnú účtovnú závierku Eurojustu na svoju vlastnú zodpovednosť a predloží ju výkonnej rade na vyjadrenie stanoviska.

6.Výkonná rada vydá stanovisko ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu za rok N a uvedenú závierku spolu so svojím stanoviskom postúpi správnej rade na schválenie.

7.Správna rada vydá ku konečnej účtovnej závierke Eurojustu za rok N svoje stanovisko.

8.Administratívny riaditeľ Eurojustu zašle do 1. júla roku N + 1 konečnú účtovnú závierku za rok N spolu so stanoviskom výkonnej rady a stanoviskom správnej rady Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a Dvoru audítorov.

9.Odkaz na stránky webového sídla s konečnou účtovnou závierkou Eurojustu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie do 15. novembra roku N + 1.

10.Administratívny riaditeľ zašle Dvoru audítorov do 30. septembra roku N+1 odpoveď na jeho pripomienky. Administratívny riaditeľ zašle túto odpoveď aj výkonnej rade, správnej rade a Komisii.

11.Administratívny riaditeľ predkladá Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na riadne uplatňovanie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok v súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.

12.Európsky parlament na odporúčanie Rady uznášajúcej sa kvalifikovanou väčšinou udelí do 15. mája roka N+2 administratívnemu riaditeľovi absolutórium za plnenie rozpočtu za rok N.

13.Absolutórium za plnenie rozpočtu Eurojustu udeľuje na základe odporúčania Rady Európsky parlament podľa postupu porovnateľného s postupom uvedeným v článku 319 ZFEÚ a článkoch 260, 261 a 262 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 a na základe správy o audite, ktorú vypracoval Dvor audítorov.

14.Ak Európsky parlament udelenie absolutória zamietne do 15. mája roku N+2, administratívny riaditeľ bude vyzvaný, aby vysvetlil svoje stanovisko správnej rade, ktorá prijme konečné rozhodnutie v danej veci. Správna rada môže vo vhodných prípadoch prijať akékoľvek potrebné opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa mandátu administratívneho riaditeľa, a to v súlade s týmto nariadením.

Článok 69

Rozpočtové pravidlá

1.Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Eurojust prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/715 55 , pokiaľ sa takáto odchýlka výslovne nevyžaduje na účely prevádzky Eurojustu a Komisia vopred neudelila svoj súhlas.

2.Eurojust zostavuje a plní svoj rozpočet v súlade so svojimi rozpočtovými pravidlami a s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509.

3.Pokiaľ ide o finančnú podporu poskytovanú na činnosť spoločných vyšetrovacích tímov, Europol a Eurojust spoločne stanovia pravidlá a podmienky spracovania žiadostí o takúto podporu.

4.Eurojust môže udeľovať granty súvisiace s plnením jeho úloh podľa článku 4 ods. 1. Granty poskytnuté na úlohy súvisiace s článkom 4 ods. 1 písm. d) možno udeliť členským štátom bez výzvy na predkladanie návrhov.

Článok 70

Predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam a boj proti nim

1.Na boj proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu sa bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013.

2.Dvor audítorov je oprávnený vykonávať audit na základe dokumentov a priamo na mieste u všetkých príjemcov grantov, zmluvných dodávateľov a subdodávateľov, ktorí od Eurojustu dostali finančné prostriedky Únie.

3.OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či došlo k podvodu, ku korupcii alebo k akejkoľvek inej nezákonnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, alebo či existujú závažné skutočnosti týkajúce sa plnenia profesijných povinností, ktoré predstavujú zanedbanie povinností úradníkov a ostatných zamestnancov Únie a ktoré môžu viesť k disciplinárnemu alebo prípadne trestnému konaniu, v súlade s ustanoveniami a postupmi uvedenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení (Euratom, ES) č. 2185/96.

4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, pracovné dojednania uzavreté s orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grantoch Eurojustu musia obsahovať ustanovenia, ktoré výslovne udeľujú Dvoru audítorov a OLAF-u právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

5.Zamestnanci Eurojustu, administratívny riaditeľ a členovia kolégia a výkonnej rady sú povinní bezodkladne oznámiť OLAF-u a Európskej prokuratúre, bez toho, aby tým bola dotknutá ich prípadná zodpovednosť, akékoľvek podozrenie z neregulárnej alebo nezákonnej činnosti v rámci svojich príslušných mandátov, o ktorých sa dozvedeli počas plnenia svojich povinností.



KAPITOLA VII

ZAMESTNANCI

Článok 71

Všeobecné ustanovenia

1.Eurojust zamestnáva zamestnancov, ktorých potrebuje na plnenie svojich úloh a na fungovanie svojich služieb.

2.Zamestnanci podliehajú vedeniu administratívneho riaditeľa a konajú v súlade s jeho pokynmi, pričom to nemá vplyv na právomoci zverené iným orgánom Eurojustu podľa tohto nariadenia.

3.Administratívny riaditeľ je zodpovedný za riadenie zamestnancov v súlade so Služobným poriadkom úradníkov Európskej únie a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktoré sa spolu s pravidlami prijatými na základe dohody medzi inštitúciami Únie na ich uplatňovanie vzťahujú na zamestnancov Eurojustu. Pokiaľ tak rozhodne správna rada v súlade s článkom 10 ods. 2, administratívny riaditeľ vykonáva aj právomoci menovacieho orgánu vo vzťahu k zamestnancom Eurojustu vrátane náboru, dohľadu, hodnotenia a výkonu disciplinárnej právomoci.

4.Zamestnanci podporujú Eurojust pri vykonávaní jeho operačných a administratívnych funkcií, najmä pokiaľ ide o:

a)podporu národných zastúpení a príslušných vnútroštátnych orgánov pri cezhraničných vyšetrovaniach a trestných stíhaniach;

b)správu prípadov a operačnú analýzu;

c)riadenie ľudských zdrojov;

d)rozpočtovú a finančnú správu;

e)informačné technológie a správu údajov;

f)strategickú, právnu a politickú podporu;

g)bezpečnosť a správu zariadení;

h)komunikáciu a riadenie vedomostí;

i)vonkajšie vzťahy a inštitucionálne záležitosti.

5.Na účely tohto nariadenia pojem „oprávnení zamestnanci Eurojustu“ označuje zamestnancov, ktorých administratívny riaditeľ určil na vykonávanie špecifických operačných, administratívnych alebo technických úloh vrátane úloh spojených s prístupom k operačným osobným údajom a k systému správy prípadov.

6.Pri vykonávaní operačných funkcií konajú oprávnení zamestnanci Eurojustu pod vedením administratívneho riaditeľa a vo vhodných prípadoch pod dohľadom národných členov alebo kolégia v súlade s týmto nariadením a platnými vnútornými predpismi.

7.Zamestnanci poskytujú odborné znalosti v záležitostiach základných práv a v prípade potreby alebo na vyžiadanie poskytujú poradenstvo o akejkoľvek činnosti Eurojustu z hľadiska základných práv, pričom nesmú brániť v takejto činnosti ani ju zdržiavať. V tejto súvislosti môžu vydávať nezáväzné stanoviská k príslušným dokumentom alebo opatreniam. Prispievajú k zabezpečeniu dodržiavania základných práv v rámci Eurojustu pri vykonávaní jeho úloh a činností.

Článok 72

Vyslaní národní experti a ďalší zamestnanci

Eurojust môže využívať vyslaných národných expertov a iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami Eurojustu. Ustanovenia článku 71 sa neuplatňujú na osoby uvedené v tomto článku.


KAPITOLA VIII

HODNOTENIE A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 73

Účasť inštitúcií Únie a národných parlamentov

1.Eurojust zasiela svoju konsolidovanú výročnú správu Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom, ktorí k nej môžu predložiť pripomienky a závery. Výročná správa sa zasiela každý rok do 1. mája. Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa stanovia ukazovatele vykazovania s cieľom zabezpečiť jednotný prístup k zhromažďovaniu a prezentácii informácií Eurojustom v súvislosti s trestnými činmi poškodzujúcimi finančné záujmy Únie;

2.Novovymenovaný predseda Eurojustu po zvolení predstúpi pred príslušný výbor alebo príslušné výbory Európskeho parlamentu a odpovie na otázky jeho poslancov. Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.

3.Predseda Eurojustu sa raz ročne dostaví v rámci zasadnutia medziparlamentného výboru na spoločné hodnotenie činností Eurojustu zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov s cieľom prediskutovať súčasné činnosti Eurojustu a predložiť svoju konsolidovanú výročnú správu alebo iné kľúčové dokumenty Eurojustu. Diskusie sa priamo ani nepriamo nesmú týkať konkrétnych opatrení vo vzťahu ku konkrétnym operačným prípadom.

4.Okrem ďalších povinností informovať a konzultovať, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, Eurojust zasiela Európskemu parlamentu a národným parlamentom v ich príslušných úradných jazykoch pre ich informáciu:

a)výsledky štúdií a strategických projektov, ktoré Eurojust pripravil alebo objednal;

b)programovacie dokumenty uvedené v článku 12;

c)pracovné dojednania uzavreté s tretími stranami.

Článok 74

Hodnotenie

1.Komisia najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia a následne každých päť rokov zadá v súlade s usmerneniami Komisie vypracovanie hodnotenia výkonnosti Eurojustu vo vzťahu k jeho cieľom, úlohám, riadeniu a sídlu. Pri hodnotení sa konzultuje so správnou radou.

2.Hodnotenie sa zameria najmä na prípadnú potrebu upraviť mandát Eurojustu, ako aj na finančné dôsledky každej takejto úpravy.

3.Pri každom druhom hodnotení sa vykoná posúdenie výsledkov, ktoré Eurojust dosiahol vzhľadom na svoje ciele, mandát, riadenie a úlohy, vrátane posúdenia opodstatnenosti ďalšieho pôsobenia Eurojustu vzhľadom na tieto ciele, mandát, riadenie a úlohy.

4.Komisia predloží správu o výsledkoch hodnotenia Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Zistenia vyplývajúce z hodnotenia sa zverejňujú.



KAPITOLA IX

VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 75

Výsady a imunity

Na Eurojust a jeho zamestnancov sa uplatňuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie 56 .

Článok 76

Jazykový režim

1.Na Eurojust sa uplatňujú ustanovenia nariadenia Rady č. 1 57  

2.Správna rada rozhoduje o internom jazykovom režime Eurojustu dvojtretinovou väčšinou svojich členov.

3.Prekladateľské a všetky ostatné jazykové služby požadované Eurojustom okrem tlmočenia zabezpečuje Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie zriadené nariadením Rady (ES) č. 2965/94 58 .

Článok 77

Dôvernosť

1.Národní členovia a ich zástupcovia a asistenti, zamestnanci Eurojustu, národní spravodajcovia, vyslaní národní experti, styční dôstojníci, zodpovedná osoba a členovia a zamestnanci európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sú viazaní povinnosťou zachovania dôvernosti všetkých informácií, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich úloh.

2.Povinnosť zachovania dôvernosti sa týka všetkých osôb a všetkých orgánov, ktoré spolupracujú s Eurojustom.

3.Povinnosť zachovania dôvernosti sa uplatňuje aj po odchode z funkcie alebo rozviazaní pracovného pomeru a po ukončení činností osôb uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.Povinnosť zachovania dôvernosti sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré Eurojust dostal alebo sa podieľal na ich výmene, pokiaľ tieto informácie už nie sú zákonne zverejnené alebo sprístupnené verejnosti.

Článok 78

Podmienky dôvernosti vnútroštátnych konaní

1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 3, ak sa informácie získali alebo vymenili prostredníctvom Eurojustu, orgán členského štátu, ktorý informácie poskytol, môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť podmienky použitia takýchto informácií prijímajúcim orgánom vo vnútroštátnom konaní.

2.Orgán členského štátu, ktorý prijíma informácie uvedené v odseku 1, je viazaný uvedenými podmienkami.

Článok 79

Transparentnosť a komunikácia

1.Na dokumenty, ktorými disponuje Europol, sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 59 . Správna rada prijme do šiestich mesiacov odo dňa svojho prvého zasadnutia podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

2.Rozhodnutia, ktoré Eurojust prijíma podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001, môžu byť predmetom sťažnosti adresovanej európskemu ombudsmanovi za podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo predmetom súdneho konania na Súdnom dvore za podmienok stanovených v článku 263 ZFEÚ.

3.Eurojust na svojom webovom sídle uverejní zoznam členov výkonnej rady a zhrnutia výsledkov zasadnutí výkonnej rady. Uvedené zhrnutia sa dočasne alebo trvalo prestanú uverejňovať alebo sa ich uverejňovanie obmedzí, ak by uverejnením bolo ohrozené plnenie úloh Eurojustu, pričom sa zohľadnia jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť informácií a operačný charakter Eurojustu.

4.Správna rada do šiestich mesiacov od dátumu svojho prvého zasadnutia stanoví opatrenia na uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 Eurojustom vrátane opatrení týkajúcich sa vymenovania zodpovednej osoby. Uvedené opatrenia sa stanovia po konzultácii s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

5.Eurojust môže v oblasti svojej pôsobnosti vykonávať komunikačné činnosti z vlastnej iniciatívy. Pridelenie zdrojov na komunikačné činnosti nemá negatívny vplyv na účinné plnenie úloh Eurojustu. Komunikačné činnosti sa vykonávajú v súlade s príslušnými plánmi komunikácie a šírenia informácií prijatými správnou radou.

Článok 80

Bezpečnostné predpisy na ochranu utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1.Eurojust prijme bezpečnostné predpisy založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, ktoré okrem iného obsahujú ustanovenia týkajúce sa výmeny takýchto informácií s tretími krajinami, ich spracúvania a uchovávania, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 60 a (EÚ, Euratom) 2015/444 61 . Akékoľvek administratívne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností Európskej únie s príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo akékoľvek mimoriadne poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie daným orgánom ad hoc, pokiaľ takéto dojednanie neexistuje, musí vopred schváliť Komisia.

2.Správna rada prijme bezpečnostné predpisy Eurojustu po ich schválení Komisiou. Pri posudzovaní navrhovaných bezpečnostných predpisov Komisia zabezpečí ich zlučiteľnosť s rozhodnutiami (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444.

Článok 81

Administratívne vyšetrovania

Administratívne činnosti Eurojustu podliehajú vyšetrovaniu zo strany európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 ZFEÚ.

Článok 82

Právna zodpovednosť

1.Zmluvná zodpovednosť Eurojustu sa riadi právom rozhodným pre danú zmluvu. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať na základe akejkoľvek rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ktorú uzavrel Eurojust.

2.V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Eurojust nahradí v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov a nezávisle od akejkoľvek zodpovednosti vyplývajúcej z článku 44 každú škodu spôsobenú jeho útvarmi alebo zamestnancami pri plnení ich povinností.

3.Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať v sporoch týkajúcich sa náhrady škody uvedenej v odseku 2. Vnútroštátne súdy členských štátov, do ktorých právomoci patria spory súvisiace so zodpovednosťou Eurojustu podľa tohto článku, sa určia podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

4.Odsek 2 sa vzťahuje aj na škody spôsobené národným členom, zástupcom alebo asistentom pri plnení ich povinností. Keď však národný člen, zástupca alebo asistent spôsobí škodu, pričom koná na základe právomocí, ktoré mu boli udelené podľa článku 18 tohto nariadenia, jeho členský štát nahradí Eurojustu sumy, ktoré Eurojust zaplatil na účely náhrady takejto škody.

5.Každý členský štát je v súlade so svojím vnútroštátnym právom zodpovedný za každú škodu spôsobenú osobe, ktorá je výsledkom jeho neoprávneného alebo nesprávneho spracúvania údajov oznámených Eurojustu.

6.Osobná zodpovednosť zamestnancov Eurojustu voči Eurojustu sa riadi ustanoveniami Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktoré sa na nich vzťahujú.

7.Finančná zodpovednosť Únie a členských štátov za dlhy Eurojustu je obmedzená na výšku príspevkov, ktoré už poskytli na administratívne náklady.

Článok 83

Dohoda o sídle a prevádzkové podmienky

Potrebné opatrenia týkajúce sa priestorov, ktoré sa majú poskytnúť Eurojustu v Holandsku, a zariadení, ktoré má Holandsko sprístupniť, spolu s konkrétnymi pravidlami platnými v Holandsku pre členov správnej rady, členov výkonnej rady, národných členov, zástupcov a asistentov, administratívneho riaditeľa, zamestnancov Eurojustu, styčných prokurátorov vyslaných do Eurojustu, kontaktné miesta pôsobiace v Eurojuste a ich rodinných príslušníkov, ako aj pre akékoľvek iné osoby, ktorých prítomnosť v Eurojuste alebo spojenie s ním je nevyhnutné na plnenie jeho úloh, sa stanovujú v dohode o sídle medzi Eurojustom a Holandskom.

Článok 84

Postup výboru

1.Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 62 .

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 85

Zrušenie

1.Nariadenie (EÚ) 2018/1727 sa zrušuje s účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

2.Odkazy na nariadenie (EÚ) 2018/1727 sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 86

Prechodné ustanovenia

1.Eurojust zriadený týmto nariadením je právnym nástupcom Eurojustu zriadeného rozhodnutím (EÚ) 2018/1727.

2.Národní členovia vyslaní členskými štátmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 prevezmú úlohu národných členov podľa tohto nariadenia a naďalej vykonávajú svoje funkcie až do konca svojho príslušného funkčného obdobia stanoveného podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727. Ich funkčné obdobie možno na základe tohto nariadenia jedenkrát predĺžiť za predpokladu, že celkové trvanie ich mandátu vrátane akéhokoľvek obdobia, počas ktorého vykonávali funkciu na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, neprekročí desať rokov. Ak postavenie alebo právomoci národných členov nie sú v súlade s týmto nariadením, príslušné členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie takéhoto súladu bez zbytočného odkladu po [dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Predseda a podpredseda Eurojustu, ktorí sú zvolení na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, prevezmú úlohu predsedu a podpredsedu podľa tohto nariadenia a naďalej vykonávajú svoje funkcie až do konca svojich príslušných funkčných období stanovených v nariadení (EÚ) 2018/1727. Podľa tohto nariadenia ich možno opätovne zvoliť raz, a to za predpokladu, že celkové trvanie ich mandátu vrátane akéhokoľvek obdobia, počas ktorého vykonávali funkciu na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, neprekročí osem rokov.

4.Administratívny riaditeľ, ktorý bol naposledy vymenovaný podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727, prevezme úlohu administratívneho riaditeľa podľa tohto nariadenia a naďalej vykonáva svoje funkcie až do konca svojho funkčného obdobia, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1727. Funkčné obdobie uvedeného administratívneho riaditeľa možno na základe tohto nariadenia jedenkrát predĺžiť za predpokladu, že celkové trvanie jeho funkčného obdobia vrátane akéhokoľvek obdobia, počas ktorého vykonával funkciu na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, neprekročí desať rokov.

5.Kolégium a výkonná rada zriadené na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727 naďalej vykonávajú svoje funkcie podľa tohto nariadenia, kým správna rada zriadená týmto nariadením neuskutoční svoje prvé zasadnutie. Správna rada usporiada svoje prvé zasadnutie bez zbytočného odkladu po [dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Administratívny riaditeľ prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie zriadenia správnej rady v súlade s týmto nariadením. Kým začne fungovať správna rada, kolégium bude prechodne vykonávať tie riadiace a strategické funkcie, ktoré sú podľa tohto nariadenia pridelené správnej rade a ktoré sú bezpodmienečne nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity činností Eurojustu, konkrétne schválenie rozpočtu a jednotného programového dokumentu.

6.Zamestnanci zamestnaní na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727 pokračujú v službe podľa tohto nariadenia. Zachovávajú sa všetky práva a povinnosti zamestnancov vrátane tých, ktoré vyplývajú z pracovných zmlúv uzavretých podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727.

7.Zodpovedná osoba, ktorá bola naposledy vymenovaná podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727, prevezme úlohu zodpovednej osoby podľa tohto nariadenia a naďalej vykonáva svoje funkcie až do konca svojho funkčného obdobia stanoveného podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727. Funkčné obdobie uvedenej zodpovednej osoby možno na základe tohto nariadenia jedenkrát predĺžiť za predpokladu, že celkové trvanie jej funkčného obdobia vrátane akéhokoľvek obdobia, počas ktorého daná osoba vykonávala funkciu na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, neprekročí osem rokov.

8.Týmto nariadením nie je dotknutá platnosť dohôd o spolupráci a pracovných dojednaní uzavretých Eurojustom podľa rozhodnutia 2002/187/SVV alebo nariadenia (EÚ) 2018/1727. Takéto dohody o spolupráci a pracovné dojednania zostávajú v platnosti a uplatňujú sa dovtedy, kým neuplynie ich platnosť alebo kým sa nezmenia alebo nenahradia.

9.Rozhodnutia prijaté kolégiom, výkonnou radou a administratívnym riaditeľom, ako aj vykonávacie opatrenia a vnútorné predpisy prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 zostávajú v platnosti aj podľa tohto nariadenia, pokiaľ správna rada pri uplatňovaní tohto nariadenia nerozhodne inak.

10.Rozpočtové záväzky, finančné operácie a zmluvné záväzky prijaté na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727 zostávajú v platnosti a naďalej sa plnia v súlade s týmto nariadením. Finančná podpora poskytovaná spoločným vyšetrovacím tímom podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 sa naďalej spravuje v súlade s týmto nariadením. Postup udelenia absolutória, pokiaľ ide o rozpočty schválené na základe nariadenia (EÚ) 2018/1727, sa vykonáva v súlade s pravidlami stanovenými v uvedenom nariadení.

11.Prvý jednotný programový dokument prijatý podľa tohto nariadenia sa vzťahuje na obdobie začínajúce [dátum]. Kým tento dokument nadobudne konečnú platnosť, naďalej sa uplatňuje jednotný programový dokument prijatý podľa nariadenia (EÚ) 2018/1727 na príslušné obdobie.

12.Prenosy osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, ktoré sa uskutočnili pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia, zostávajú v platnosti za predpokladu, že sú v súlade s právom Únie platným pred uvedeným dátumom. Ak prebiehajúce prenosy vychádzali z ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/1727, ktoré sa líšia od ustanovení nariadenia 2018/1725, takéto prenosy sa musia uviesť do súladu s nariadením 2018/1725 do [X mesiacov] od dátumu začatia uplatňovania.

13.Dohoda o sídle uzavretá medzi Eurojustom a Holandským kráľovstvom na základe rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002 63 zostáva v platnosti. V prípade potreby Eurojust a Holandské kráľovstvo prispôsobia uvedenú dohodu tak, aby bola v súlade s týmto nariadením, a to do [X mesiacov] od dátumu začatia uplatňovania.

Článok 87

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od […].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda/predsedníčka    predseda/predsedníčka

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ – AGENTÚRY

Obsah

1._Toc239755019RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a podávania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

3.2.8.Odhadované ľudské zdroje a využitie potrebných prostriedkov v decentralizovanej agentúre

3.2.9. Prehľad dohôd o príspevkoch zahrnutých v rozpočte

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) o prepracovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV.

1.2.Príslušné oblasti politiky

Justičná spolupráca v trestných veciach, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti.

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

Zámerom revízie nariadenia o Eurojuste je lepšie plnenie cieľov, ktoré sa v súvislosti s agentúrou stanovujú v zmluvách.

Predovšetkým má za cieľ posilniť úlohu, ktorú Eurojust zohráva pri podpore a posilňovaní koordinácie a spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a trestné stíhanie v cezhraničných prípadoch, čím sa posilní jeho úloha centra justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci architektúry spravodlivosti a bezpečnosti Únie.

Táto revízia je súčasťou širšieho legislatívneho balíka, ktorým sa má zabezpečiť vysoká úroveň bezpečnosti v celej EÚ prostredníctvom opatrení na prevenciu a boj proti trestnej činnosti, ako aj na podporu koordinácie a spolupráce medzi príslušnými orgánmi v oblasti trestnej justície.

1.3.2.Špecifické ciele

Všeobecný cieľ je vyjadrený v dvoch vzájomne prepojených špecifických cieľoch zameraných na štrukturálne a funkčné obmedzenia, ktoré v súčasnosti zabraňujú schopnosti Eurojustu naplno využiť svoj potenciál v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti.

Špecifický cieľ č. 1: Zabezpečiť, aby boli podporné a koordinačné činnosti Eurojustu efektívnejšie, včasnejšie a viac strategicky zamerané v priebehu celého životného cyklu závažnej cezhraničnej trestnej činnosti.

Maximalizuje sa zameranie Eurojustu na operácie (práca na trestných prípadoch). Bude to výsledkom revízie jeho riadiacej štruktúry, ktorej cieľom je zefektívniť rozhodovacie procesy a odbremeniť národných členov (sudcov a prokurátorov vedúcich operácie) od administratívnej záťaže. Úlohy a právomoci agentúry budú aktualizované a jej proaktívny prístup posilnený, aby Eurojust mohol lepšie riešiť nové skutočnosti v oblasti cezhraničnej trestnej činnosti a držať krok s potrebami spolupráce.

Špecifický cieľ č. 2: Dosiahnuť viac inštitucionalizovanú spoluprácu a včasnejšiu výmenu informácií medzi Eurojustom a partnermi z EÚ, ako aj medzinárodnými partnermi.

Úroveň inštitucionalizácie spolupráce s partnermi sa zvýši prostredníctvom posilnenia povinností vzájomného oznamovania, ako aj zdokonalenia systémov výmeny informácií. Zámerom je maximalizovať možnosti odhaľovania trestnej činnosti a včasného zapojenia príslušných justičných orgánov.

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že revízia nariadenia o Eurojuste prinesie významné a merateľné prínosy pre členské štáty, obete a občanov EÚ prostredníctvom posilnenia operačnej úlohy Eurojustu v boji proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, a to najmä proti organizovanej trestnej činnosti, terorizmu, počítačovej kriminalite a hospodárskej trestnej činnosti.

Očakáva sa, že týmto návrhom sa zníži čas potrebný na vybavovanie žiadostí o podporu zo strany členských štátov a maximalizuje sa pridaná hodnota koordinačných činností Eurojustu. Bude to vyplývať z posilneného systému tzv. filtrovania žiadostí o podporu, aby sa tieto žiadosti vybavovali prostredníctvom príslušných kanálov a aby sa Eurojust mohol sústrediť na zložité multilaterálne prípady. Okrem toho budú nové úlohy agentúry a právomoci národných členov viesť k lepšej podpore pre vnútroštátne orgány, včasnému zapojeniu justičných orgánov do cezhraničných vyšetrovaní a v konečnom dôsledku k vyššej úspešnosti v trestnom stíhaní.

Zvýšenie efektívnosti bude vyplývať z reorganizácie systému riadenia a väčšej súdržnosti s činnosťou Europolu a Európskej prokuratúry. Zámerom nového rámca je uvoľniť zdroje pre operačné činnosti prostredníctvom presunu zodpovednosti za administratívne a riadiace rozhodnutia a zefektívnenie rozhodovacích procesov. Očakáva sa, že v dôsledku posilnenej spolupráce a vzájomnej angažovanosti s partnermi sa obmedzí prekrývanie činností, umožní sa využiť synergie a zabráni sa duplicitnému úsiliu.

Touto revíziou sa takisto posilní vonkajšia spolupráca, a to formalizovaním štruktúrovaných kanálov pre spoluprácu s orgánmi tretích krajín, čím sa zabezpečí rýchlejšie a plynulejšie prijímanie nadväzujúcich opatrení k súdnym žiadostiam.

V súhrne sa vďaka týmto opatreniam Eurojust zmení z reaktívneho koordinátora na proaktívne justičné centrum, čím sa posilní schopnosť EÚ odhaľovať, vyšetrovať a stíhať cezhraničnú trestnú činnosť.

Táto reforma je v súlade so strategickými prioritami EÚ, prináša hmatateľné prínosy pre príjemcov (justičné orgány, orgány presadzovania práva, obete) a zaisťuje dlhodobú súdržnosť so širšou architektúrou EÚ v oblasti spravodlivosti a bezpečnosti.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Plnenie cieľov reformy sa bude sledovať predovšetkým prostredníctvom týchto ukazovateľov:

1.    Podiel času, ktorý národní členovia venujú administratívnym úlohám.

Cieľom reformy je znížiť administratívnu záťaž národných členov. Vychádzajúc zo súčasného základného scenára, keď tento podiel predstavuje približne 40 % ich celkovej pracovnej záťaže, sa očakáva, že v priebehu dvoch rokov od začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia dôjde k jeho zníženiu na približne 20 – 25 %, pričom sa zohľadní prechodné adaptačné obdobie, a že v priebehu piatich rokov dosiahne stabilnú úroveň 10 – 15 %. Pokrok v súvislosti s týmto ukazovateľom sa bude sledovať prostredníctvom účasti Komisie vo výkonnej rade a v správnej rade a bude sa posudzovať v rámci nasledujúceho hodnotenia nariadenia a agentúry.

2.    Počet prípadov z vlastnej iniciatívy 64 .

Pokrok smerom k proaktívnejšiemu fungovaniu Eurojustu sa prejaví vyšším počtom prípadov z vlastnej iniciatívy, ktoré agentúra otvorí a vybaví. Po počiatočnej adaptačnej fáze sa očakáva postupný nárast, pričom priemerný ročný počet prípadov otvorených z vlastnej iniciatívy by sa mal v priebehu piatich rokov zvýšiť o 10 – 15 %. Aby sa predišlo skresleniam vyplývajúcim z bežných medziročných výkyvov v práci Eurojustu na prípadoch, základný scenár sa vypočíta na základe priemerného ročného počtu prípadov otvorených z vlastnej iniciatívy počas piatich rokov, ktoré predchádzali začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia. Pokrok sa bude posudzovať v porovnaní s uvedeným základným scenárom na základe príslušného ročného priemeru za päť rokov od začiatku uplatňovania, a to s využitím údajov oznámených v konsolidovanej výročnej správe o činnosti Eurojustu.

3.    Podiel „jednoduchých“ prípadov, ktoré vybavuje Eurojust.

Reforma by mala viesť k postupnému, ale významnému zníženiu podielu bilaterálnych a jednoduchších prípadov, ktoré vybavuje Eurojust. Hoci sa predpokladá zachovanie zostatkovej miery 20 – 25 % predstavujúcej prípady, ktoré spočiatku vyzerajú zložito alebo boli postúpené z Európskej justičnej siete, očakáva sa, že postupné znižovanie dosiahne približne hodnotu 60 % do dvoch rokov, 40 % do piatich rokov a následne 20 – 25 % do desiatich rokov. Základný scenár sa stanoví na základe podielu jednoduchých prípadov na celkovom počte prípadov začatých v roku, ktorý predchádza začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia. Pokrok sa bude sledovať na základe štatistík a KPI, ktoré Eurojust pravidelne uvádza vo svojich konsolidovaných výročných správach o činnosti.

4.    Počet nadväzujúcich opatrení v súvislosti so „zhodami“ v systéme 65 .

Očakáva sa zlepšenie výmeny informácií s partnermi z EÚ, najmä s Europolom, a to predovšetkým prostredníctvom zvýšenia počtu nadväzujúcich opatrení v súvislosti so „zhodami“ zistenými v informačných systémoch, čo odzrkadľuje posilnenie včasnosti a relevantnosti. Základný scenár sa stanoví na základe počtu nadväzujúcich opatrení v súvislosti so zhodami zaznamenanými v roku, ktorý predchádza začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia. V priebehu piatich rokov možno očakávať nárast až o 50 %. Pokrok sa bude sledovať na základe údajov oznámených v konsolidovaných výročných správach o činnosti Eurojustu, ktoré podliehajú krížovej kontrole v porovnaní so zodpovedajúcimi údajmi uvedenými v konsolidovaných výročných správach o činnosti Europolu.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

¨ novej akcie

¨ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 66

x predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Očakáva sa, že táto iniciatíva si vyžiada postupné vykonávanie v priebehu obdobia VFR na roky 2028 – 2034.

Vzhľadom na predpokladaný časový harmonogram rokovaní v Rade a následných rokovaní s Európskym parlamentom v rámci bežného legislatívneho postupu sa v súčasnosti odhaduje, že k dosiahnutiu politickej dohody a nadobudnutiu účinnosti revidovaného nariadenia dôjde koncom roka 2027. Očakáva sa, že uplatňovanie nariadenia a zavádzanie súvisiacich vykonávacích opatrení sa začne postupne od roku 2028.

Očakáva sa, že nariadenie sa začne uplatňovať v celom rozsahu, pričom bude doplnené o prechodné ustanovenia, ktorými sa upravuje prechod od súčasného modelu riadenia a prevádzky k revidovanému rámcu.

Nové právomoci zverené Eurojustu by sa začali uplatňovať s nadobudnutím účinnosti nariadenia. Zároveň sa očakáva postupná adaptácia pracovných postupov a postupný vývoj, pokiaľ ide o charakter a objem žiadostí o podporu zo strany členských štátov.

Očakáva sa, že investície do IT infraštruktúry Eurojustu sa spustia v priebehu prvého roka uplatňovania revidovaného nariadenia. Výdavky by prebiehali v súlade s bežným vývojovým cyklom IT projektov vrátane fáz návrhu, vývoja, testovania, zavádzania a údržby, pričom sa budú postupne uhrádzať v súlade s míľnikmi vykonávania projektu.

Keďže by Eurojust začal vykonávať svoje nové právomoci už od začiatku uplatňovania revidovaného nariadenia, očakáva sa, že nábor väčšiny dodatočných zamestnancov sa takisto začne od roku 2028. Nábor by prebiehal vo fázach podľa administratívnych a personálnych kapacít Eurojustu na vykonávanie náborových postupov a onboardingu, pričom Eurojust odhaduje, že ročne nebude možné prijať viac ako približne 20 ďalších zamestnancov.

Počiatočná fáza náboru v roku 2028 by sa zameriavala na riešenie krátkodobých operačných a technických potrieb. Medzi tieto opatrenia by patril najmä nábor zmluvných zamestnancov, ktorí by podporovali adaptáciu systému pozitívnej/negatívnej lustrácie a rozvoj IT infraštruktúr vrátane zdokonalenia pracovných postupov na podporu spoločných vyšetrovacích tímov a spoločných operačných platforiem. Pri nábore by sa kládol dôraz aj na oblasti, ktoré Eurojust určil za operačné priority, pričom sa pozornosť bude vo všeobecnosti zameriavať na zamestnancov, ktorí priamo podporujú kľúčové operačné činnosti, a to najmä na vyslaných národných expertov, ktorí posilňujú národné zastúpenia s ohľadom na rastúci počet prípadov, na ktorých sa pracuje.

V priebehu nasledujúcich rokov obdobia VFR, kým Eurojust rozšíri svoje činnosti do nových oblastí, na ktoré sa vzťahuje revidované nariadenie, by sa postupne prijímali ďalší dočasní zamestnanci, ktorí by prevzali novo pridelené úlohy vrátane posilnenej podpory pre odborníkov z praxe v oblastiach, ako sú elektronické dôkazy a vymáhanie majetku.

Kľúčovým míľnikom, ktorý sa predpokladá v rokoch 2030 až 2031, je rozšírenie kapacít Eurojustu na uchovávanie dôkazov. Konkrétne by sa súčasná databáza dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov (CICED), ktorá sa má integrovať do systému správy prípadov, vylepšila a rozšírila s cieľom uchovávať a uskladňovať dôkazy týkajúce sa iných foriem závažnej cezhraničnej trestnej činnosti. Súbežne s tým by prebiehala hlavná fáza náboru dočasných zamestnancov na pozície analytikov a asistentov.

Očakáva sa, že plán posilnenia a náboru bude v podstate dokončený v rokoch 2032 až 2033. Očakáva sa, že počet zamestnancov sa v roku 2034 a v období po skončení platnosti VFR stabilizuje. Naopak sa očakáva, že výdavky nesúvisiace so zamestnancami budú po počiatočnej investičnej fáze postupne klesať, pričom zostávajúce náklady budú po dokončení hlavných projektov vývoja a rozširovania súvisieť hlavne s údržbou a operačnou podporou.

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na úrovni Európskej únie (ex ante): Funkcie Eurojustu (koordinácia, uľahčovanie spolupráce a operačná podpora) majú nadnárodný charakter a nemožno ich účinne vykonávať výlučne na úrovni členských štátov. Agentúra poskytuje nestrannú perspektívu na úrovni EÚ naprieč jednotlivými jurisdikciami, zároveň uľahčuje multilaterálnu spoluprácu a zabezpečuje, aby žiadny členský štát nebol znevýhodnený. V dôsledku rozsahu a zložitosti cezhraničných vyšetrovaní je koordinácia na úrovni EÚ pre vnútroštátne orgány prokuratúry a justičné orgány nevyhnutná, čo si vyžaduje opatrenia na úrovni EÚ, a tak sa dodržiava zásada subsidiarity. Eurojust ponúka operačnú, právnu a strategickú hodnotu, ktorá prispieva k lepšiemu fungovaniu vnútroštátnych systémov a k súdržnosti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ. Činnosť Eurojustu nenahrádza činnosť vnútroštátnych orgánov, dopĺňa ju však prostredníctvom podporných, koordinačných a stimulačných služieb.

Očakávaný prínos vytvorený Európskou úniou (ex-post): Ďalším zdokonaľovaním Eurojustu sa dosiahnu jasné úspory z rozsahu a zvýšenie efektívnosti, čo mu umožní zjednotiť odborné znalosti národných odborníkov z praxe v rámci jednej agentúry, rýchlejšie a efektívnejšie koordinovať boj proti nadnárodnej trestnej činnosti a predchádzať duplicitným a navzájom si odporujúcim vyšetrovaniam.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

GR JUST disponuje relevantnými skúsenosťami v oblasti politiky a legislatívy, ktoré vyplývajú z prípravy a vykonávania nariadenia (EÚ) 2018/1727, ktorým bol zriadený Eurojust ako decentralizovaná agentúra a ktoré nahradilo predchádzajúci rámec stanovený v rozhodnutí Rady 2002/187/SVV.

Ďalšie poznatky sa získali na základe nepretržitého monitorovania fungovania Eurojustu, a to aj prostredníctvom zapojenia GR JUST ako nadradeného generálneho riaditeľstva do riadiacich štruktúr agentúry. Tieto skúsenosti v roku 2025 dospeli k hodnoteniu nariadenia o Eurojuste a fungovania agentúry.

Kľúčovým získaným poznatkom je, že inštitucionálna koncepcia riadiacej štruktúry agentúry musí byť dostatočne zjednodušená, funkčná a jasne rozdelená, pričom musia byť stanovené povinnosti a s nimi súvisiaca zodpovednosť. Rozhodovacie procesy by mali byť čo najefektívnejšie, pričom administratívna záťaž by sa mala obmedziť na nevyhnutné minimum.

Zo skúseností takisto vyplynulo, že môže byť ťažké zmeniť zavedené pracovné postupy a inštitucionálnu kultúru len prostredníctvom mäkkých opatrení. Cielené presadzovanie záujmov alebo obmedzené úpravy nemusia stačiť v prípadoch, keď samotný riadiaci rámec nevytvára jasné stimuly na zmenu.

Najmä v prípadoch, keď inštitucionálne dojednania stále obsahujú šedé zóny v súvislosti s prideľovaním povinností alebo nezabezpečujú dostatočnú zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zodpovednosť za určité rozhodnutia, môže to viesť k zložitým a zdĺhavým rozhodovacím procesom. Situáciu môže ešte viac zhoršiť nadmerná závislosť od dosahovania konsenzu, a to aj v záležitostiach administratívneho či riadiaceho charakteru.

Tieto poznatky slúžili ako podklad pri príprave tejto iniciatívy, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť jasný a efektívny riadiaci rámec spôsobilý na podporu operačného mandátu Eurojustu.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Hoci si tento návrh vyžaduje dodatočné zdroje nad rámec tých, ktoré sú zahrnuté v návrhu Komisie týkajúcom sa VFR na roky 2028 – 2034, potreba posilniť kapacity Eurojustu je plne odôvodnená širším kontextom budúcich bezpečnostných potrieb EÚ. Na to, aby Eurojust dokázal držať krok s meniacimi sa a čoraz zložitejšími formami trestnej činnosti, účinne spolupracovať so svojimi partnermi, zachovať kontinuitu medzi činnosťou orgánov presadzovania práva a nadväzujúcimi opatreniami justičných orgánov a v konečnom dôsledku dosiahnuť ciele reformy, sú potrebné dodatočné zdroje. Tieto úvahy sa budú musieť náležite zohľadniť v rokovaniach o budúcom VFR, aby sa zabezpečilo, že v budúcom finančnom rámci budú na Eurojust vyčlenené primerané prostriedky.

Výška rozpočtových prostriedkov, ktoré sa agentúre pridelia v nasledujúcom VFR, je orientačná a závisí od dohody o VFR. Tieto prostriedky by sa mali začleniť do dotácie agentúry vzhľadom na trvalý charakter úloh pridelených na základe tohto návrhu a v prípade potreby budú kompenzované ekvivalentným znížením príslušného finančného krytia programu v rámci toho istého okruhu VFR. Ak sa vyžaduje kompenzačné zníženie, v rámci ročného rozpočtového postupu môže byť potrebné prehodnotiť aj prostriedky pridelené agentúre.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Cieľom revízie právneho rámca upravujúceho Eurojust je posilniť operačný príspevok agentúry k prevencii a boju proti závažnej cezhraničnej trestnej činnosti a zároveň zabezpečiť, aby sa zdroje využívali čo najefektívnejším a najprimeranejším spôsobom. Pri posudzovaní dostupných možností financovania sa venovala osobitná pozornosť schopnosti agentúry zvládnuť nové úlohy prostredníctvom vnútornej reorganizácie, prehodnotenia priorít a zvýšenia efektívnosti v súlade so zásadami správneho finančného riadenia.

Eurojust už vynaložil značné úsilie na prehodnotenie vnútorného prideľovania zdrojov s cieľom maximalizovať operačnú výkonnosť. To so sebou prinieslo následné prerozdelenie personálnych a rozpočtových zdrojov z administratívnych a podporných funkcií do operačných činností, ktoré priamo súvisia s justičnou spoluprácou, koordináciou vyšetrovaní a trestných stíhaní, ako aj s podporou členských štátov v zložitých cezhraničných prípadoch. Eurojust už dosiahol hranice vnútorného prerozdelenia zamestnancov.

Agentúra sa usilovala o takéto prerozdelenie personálu a zároveň sa v rámci svojich možností snažila zachovať kontinuitu a kvalitu základných služieb agentúry vrátane riadenia, bezpečnosti, ochrany údajov, informačných technológií, ľudských zdrojov a finančného riadenia, hoci v poslednom menovanom prípade Dvor audítorov pravidelne konštatoval oneskorenia platieb, ktoré boli spôsobené najmä nedostatkom zdrojov a zavádzaním systému SUMMA, keďže Eurojust patril medzi tri pilotné agentúry. Zvýšenie efektívnosti sa dosiahlo zefektívnením vnútorných pracovných postupov, väčšou digitalizáciou administratívnych procesov, posilnenou spoluprácou v rámci agentúry a optimalizáciou podporných štruktúr. Tieto snahy Eurojustu umožnili posilniť operačné zameranie napriek tomu, že nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu počtu pracovných miest v pláne pracovných miest ani k navýšeniu pridelených finančných prostriedkov.

V rámci tejto revízie bude agentúra povinná naďalej aktívne hľadať príležitosti na ďalšie zvyšovanie efektívnosti a vnútorné prerozdeľovanie zdrojov, kdekoľvek to bude možné. Súčasťou toho je aj pokračujúce úsilie o optimalizáciu rovnováhy medzi administratívnymi a operačnými výdavkami, zjednodušenie postupov a využitie synergií vyplývajúcich z digitálnej transformácie a medziorganizačnej spolupráce. Takéto opatrenia sa budú naďalej vykonávať spôsobom, ktorým sa zabezpečí schopnosť agentúry plniť si svoje povinnosti v oblasti práva, riadenia, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a zodpovednosti.

Zároveň z tohto posúdenia vyplýva, že rozsah ďalšieho prerozdelenia zdrojov je zo svojej podstaty obmedzený. V dôsledku rozsiahleho prerozdelenia zdrojov, ktoré už agentúra vykonala, sa administratívne kapacity znížili na úroveň, ktorá zodpovedá minimálnym požiadavkám na dodržiavanie predpisov a poskytovanie podpory. Ďalšie presuny zdrojov z administratívnych do operačných funkcií by v prípade, že by sa uskutočnili bez zodpovedajúceho posilnenia, mohli ohroziť udržateľnosť, odolnosť a súlad s právnymi predpismi podporných štruktúr agentúry, a to najmä v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú čoraz prísnejšie regulačné a bezpečnostné povinnosti.

V tomto kontexte platí, že zvyšovanie efektívnosti a interné prehodnotenie priorít budú síce naďalej tvoriť neoddeliteľnú súčasť prístupu agentúry k riadeniu, takéto opatrenia samy osebe nedokážu v plnej miere pokryť dodatočnú pracovnú záťaž a zvýšené operačné očakávania vyplývajúce z revidovaného mandátu. Navrhovaný prístup k financovaniu preto odráža vyvážené posúdenie, v ktorom sa spája pokračujúce úsilie o zvyšovanie vnútornej efektívnosti s potrebou zabezpečiť, aby agentúra disponovala dostatočnými prevádzkovými a technickými kapacitami na účinné plnenie cieľov revidovaného nariadenia, čo umožní agentúre Eurojust držať krok so širším kontextom v oblasti justície a bezpečnosti v EÚ.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

¨ obmedzené trvanie

–¨    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–¨    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

x neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2028 do roku 2033

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu

¨ Priame riadenie na úrovni Komisie

–¨ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–¨    prostredníctvom výkonných agentúr

¨ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

x Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–¨ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–¨ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–¨ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–x subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–¨ verejnoprávne subjekty,

–¨ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

–¨ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

–¨ subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

–¨  subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a podávania správ

Vykonávanie revidovaného mandátu agentúry Eurojust sa bude monitorovať a následne sa o ňom budú podávať správy v súlade so súčasným rámcom uplatniteľným na decentralizované agentúry, pričom sa zohľadní špecifický operačný charakter činností agentúry v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach. Opatrenia v oblasti monitorovania budú zamerané na zabezpečenie transparentnosti, zodpovednosti, správneho finančného riadenia a efektívneho merania výkonnosti v súvislosti s cieľmi stanovenými v revidovanom nariadení.

V súlade s riadiacim rámcom agentúry bude Eurojust pravidelne podávať správy o vykonávaní svojich činností prostredníctvom svojich ročných a viacročných programových dokumentov, najmä prostredníctvom jednotného programového dokumentu, v ktorom sa spája strategické plánovanie, ročné plánovanie práce a plánovanie zdrojov. V jednotnom programovom dokumente sa stanovia operačné ciele, očakávané výstupy, ukazovatele výkonnosti a pridelenie zdrojov v súvislosti s vykonávaním revidovaného mandátu. Pokrok dosiahnutý na základe týchto cieľov sa bude každoročne posudzovať a vykazovať prostredníctvom konsolidovanej výročnej správy o činnosti, čo umožní výkonnej rade, kolégiu Eurojustu, Komisii (GR JUST), Európskemu parlamentu a Rade monitorovať vykonávanie, efektívnosť a operačnú účinnosť.

Monitorovanie sa bude opierať aj o zavedené mechanizmy vnútornej kontroly a riadenia výkonnosti, čo zahŕňa aj pravidelného podávanie správ administratívneho riaditeľa výkonnej rade, pokiaľ ide o externé audity a hodnotenia činností agentúry vrátane vykonávania jej interných procesov riadenia rizík. V prípade potreby sa kľúčové ukazovatele výkonnosti a kvalitatívne hodnotenia ďalej spresnia, aby sa zachytil vplyv rozšírenej operačnej podpory, ktorú administratíva poskytuje národným zastúpeniam a následne, ak je to vhodné a merateľné, aj vnútroštátnym justičným orgánom, a to aj v súvislosti s koordináciou cezhraničných vyšetrovaní a trestných stíhaní, nástrojmi justičnej spolupráce, opatreniami v oblasti digitalizácie a podporou v zložitých trestných veciach.

Externý dohľad sa bude naďalej zabezpečovať v súlade s platným finančným a inštitucionálnym rámcom. Konkrétne na účtovnú závierku a príslušné transakcie Eurojustu sa bude naďalej vzťahovať každoročný externý audit zo strany Európskeho dvora audítorov v súlade s nariadením o rozpočtových prostriedkoch platným pre decentralizované agentúry. Agentúra bude aj naďalej podliehať každoročnému postupu udelenia absolutória, ktorý vykonáva Európsky parlament na základe odporúčania Rady. Okrem toho môže Komisia v súlade so zásadou lepšej právnej regulácie a s ustanoveniami o hodnotení obsiahnutými v právnom rámci uskutočniť hodnotenie vykonávania a účinnosti tohto nariadenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Tento legislatívny finančný výkaz zahŕňa zvýšenie príspevku pre agentúru na nasledujúce obdobie 2028 – 2034. Týka sa zabezpečenia primeraných zdrojov na nové činnosti v rámci revidovaného mandátu, ktoré sa majú vykonávať v súlade s očakávaniami zákonodarcu a zainteresovaných strán. Finančné a personálne zdroje potrebné na vykonávanie týchto úloh budú zahrnuté do príspevku EÚ pre agentúru a do celkových pridelených personálnych zdrojov pre agentúru počas ročného rozpočtového postupu. Komisia v súvislosti s dohľadom nad decentralizovanými subjektmi bude na tieto výdavky uplatňovať svoje príslušné stratégie kontroly. Európsky parlament okrem toho každý rozpočtový rok na základe odporúčania Rady udeľuje každej agentúre EÚ absolutórium za plnenie jej rozpočtu; tento postup sa vzťahuje aj na agentúru.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Vykonávanie revidovaného mandátu Eurojustu sa bude naďalej opierať o spoľahlivý rámec vnútornej kontroly, ktorý bol navrhnutý na zabezpečenie zákonnosti a správnosti operácií, správneho finančného riadenia a účinného zmierňovania rizík. Na základe skúseností získaných v predchádzajúcich programových cykloch agentúra identifikovala a už zdokonalila celý rad operačných a administratívnych procesov, pri ktorých zložitosť, fragmentácia postupov alebo narastajúce regulačné požiadavky mohli viesť k zvýšenému riziku chýb alebo neefektívnosti. V priebehu rokov sa preto venovala osobitná pozornosť zjednodušeniu pracovných postupov, vyjasneniu zodpovedností a posilneniu kontrolných mechanizmov v oblastiach týkajúcich sa operačných výdavkov, verejného obstarávania, grantov, správy informácií a nástrojov digitálnej spolupráce.

Zavedené opatrenia mali za cieľ riešiť základné príčiny rizík, ktoré boli identifikované už predtým, a potenciálnych zdrojov chýb. Agentúra sa zameriavala najmä na zjednodušenie a štandardizáciu finančných a administratívnych postupov vrátane širšieho využívania harmonizovaných šablón, zrozumiteľnejších operačných usmernení, zefektívnených overovacích procesov a zvýšenej digitalizácie pracovných postupov (vrátane elektronického podpisu). Týmito opatreniami sa znížilo riziko nejednotného uplatňovania pravidiel a zlepšila sa vysledovateľnosť a kontrolovateľnosť transakcií. Eurojust zároveň naďalej posilňuje informovanosť zamestnancov a ich schopnosť dodržiavať predpisy prostredníctvom cielenej odbornej prípravy, aktualizovaných interných usmernení a posilnenej koordinácie medzi operačnými, právnymi, finančnými a vnútornými kontrolnými funkciami.

V prípade činností, ktoré sú vzhľadom na svoju operačnú citlivosť, zložitosť alebo finančný dosah hodnotené ako činnosti s inherentne vyšším rizikom, bude agentúra naďalej uplatňovať posilnené kontroly ex ante a ex post, ktoré sú primerané zistenému stupňu rizika. Zahŕňa to rozšírené postupy overovania, výber vzoriek na základe rizika, posilnené preskúmanie orgánmi dohľadu a cielené monitorovanie citlivých transakcií a činností operačnej podpory. Odporúčania Útvaru pre vnútorný audit (IAS), analýzy získaných poznatkov, a zistenia externých dozorných orgánov vrátane Európskeho dvora audítorov budú aj naďalej prispievať k neustálemu zlepšovaniu kontrolného prostredia agentúry. Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby sa posilnená operačná úloha, ktorá sa predpokladá na základe revidovaného nariadenia, realizovala finančne zodpovedným, vyhovujúcim a odolným spôsobom.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Vzhľadom na to, že vykonávanie nariadenia prebieha predovšetkým v rámci priameho riadenia a prostredníctvom vlastných operačných a administratívnych štruktúr agentúry, očakáva sa, že náklady na kontroly zostanú z veľkej časti sústredené na úrovni agentúry. Výdavky súvisiace s kontrolou sa týkajú predovšetkým finančnej verifikácie, verejného obstarávania a správy zmlúv, informačnej bezpečnosti, dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov, ako aj (finančných) postupov overovania ex ante a ex post, ktoré sú integrované do finančných a operačných pracovných postupov. Odhad nákladov na kontrolu vychádza z existujúcich štruktúr administratívneho a finančného riadenia, ako aj zo skúseností získaných v predchádzajúcich implementačných cykloch a v rámci každoročných postupov udelenia absolutória.

Celkové náklady na kontroly sa považujú za primerané vo vzťahu k objemu spravovaných finančných prostriedkov a ku konkrétnemu rizikovému profilu spojenému s činnosťami agentúry. Niektoré kontrolné funkcie nevyhnutne spôsobujú porovnateľne vyššie administratívne náklady vzhľadom na citlivé operačné prostredie, v ktorom Eurojust pôsobí, vrátane zaobchádzania s údajmi týkajúcimi sa operačnej spolupráce, bezpečnej výmeny informácií, podpory justičnej koordinácie a plnenia neustále sa meniacich povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov. Okrem toho môže relatívne špecializovaný charakter činností agentúry a obmedzený rozsah niektorých položiek operačných výdavkov obmedziť možnosti dosiahnutia úspor z rozsahu v porovnaní s rozsiahlejšími výdavkovými programami EÚ. Zároveň si obmedzené zdroje a nedostatok významných dodatočných administratívnych kapacít vyžadujú, aby agentúra pri vykonávaní kontrol uplatňovala zacielený prístup založený na riziku, pričom sa uprednostňujú oblasti s vyšším inherentným rizikom a zároveň sa podľa možnosti zjednodušujú a zefektívňujú postupy s nižším rizikom.

V súlade s platnými zásadami vnútornej kontroly Únie sa agentúra snaží udržať očakávanú úroveň rizika chyby pod prahom významnosti vo výške 2 %, a to tak v čase platby, ako aj pri uzatváraní projektu. Tento cieľ je podporený posilnenými postupmi overovania ex ante, kontrolami ex post založenými na riziku, mechanizmami nepretržitého monitorovania a pravidelným preskúmaním orgánmi dohľadu. Očakáva sa, že opatrenia na zjednodušenie zavedené podľa revidovaného rámca vrátane štandardizovaných postupov, väčšej digitalizácie, zrozumiteľnejších operačných usmernení a riadenia povedú k ďalšiemu zníženiu pravdepodobnosti chýb súvisiacich so zložitosťou postupov alebo nejednotným uplatňovaním pravidiel. Schopnosť agentúry udržať vysokú úroveň istoty v oblasti kontroly a zároveň reagovať na rastúce operačné požiadavky však naďalej závisí od zachovania primeranej rovnováhy medzi posilňovaním operačných činností a minimálnymi administratívnymi a kontrolnými kapacitami. Neustále monitorovanie účinnosti a primeranosti kontrolného rámca bude preto naďalej nevyhnutné počas celého obdobia vykonávania.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Eurojust bude naďalej uplatňovať existujúci rámec na úrovni EÚ a agentúry zameraný na prevenciu, odhaľovanie a nápravu podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a iných nezrovnalostí. Revíziou nariadenia sa nemenia povinnosti agentúry v tejto oblasti. Eurojust bude preto naďalej udržiavať komplexný systém vnútornej kontroly a boja proti podvodom vychádzajúci zo zásad stanovených v nariadení EÚ o rozpočtových pravidlách, z rámca vnútornej kontroly platného pre decentralizované agentúry a zo stratégie Komisie pre boj proti podvodom.

Medzi preventívne opatrenia patrí jasné oddelenie povinností, systematické overovanie finančných a obstarávacích postupov ex ante, kontroly založené na riziku, riadenie konfliktov záujmov, zabezpečené a vysledovateľné finančné pracovné toky, opatrenia na zvyšovanie informovanosti zamestnancov a povinné opatrenia v oblasti etiky a dodržiavania predpisov, ktoré sa vzťahujú na všetkých zamestnancov a vyslaný personál.

Agentúra bude naďalej primerane spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Európskou prokuratúrou v rámci ich príslušných právomocí a s Európskym dvorom audítorov.

Súčasné mechanizmy podávania správ, auditu a vyšetrovania zostanú v plnej miere platné, a to vrátane interných kanálov na podávanie správ a opatrení na ochranu oznamovateľov v súlade s príslušným rámcom EÚ. Okrem toho bude Eurojust v rámci svojich procesov riadenia rizík v organizácii naďalej pravidelne posudzovať riziká súvisiace s podvodmi a v prípade potreby prispôsobovať opatrenia na ich zmiernenie, najmä v oblastiach týkajúcich sa verejného obstarávania, grantov pre spoločné vyšetrovacie tímy, informačných technológií, zmlúv s externými subjektmi a výdavkov na operačnú podporu.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo 

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

2

[E.07100700]

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

–¨    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–x    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

2

GR: /

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2028 – 2034 SPOLU

2028

2029

2030

2031

2032

2033

2034

Operačné rozpočtové prostriedky

Rozpočtový riadok

Záväzky

(1a)

0 

0

0

0

0

0

0

0

Platby

(2a)

0

0

0

0

0

0

0

0

Rozpočtový riadok

Záväzky

(1b)

0

0

0

0

0

0

0

0

Platby

(2b)

0

0

0

0

0

0

0

0

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 67

Rozpočtový riadok

 

(3)

 

 

 

 

 

 

 

0

Rozpočtové prostriedky SPOLU

Záväzky

=1a+1b+3

0

0

0

0

0

0

0

0

pre GR/

Platby

=2a+2b+3

0

0

0

0

0

0

0

0

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

[Agentúra]: Eurojust

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

VFR 2028 – 2034 SPOLU

Rozpočtový riadok: E.07100700/Príspevok z rozpočtu EÚ agentúre

Predchádzajúce dohody o príspevkoch začlenené do riadneho rozpočtu 68

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

35,763

Rozpočtový riadok: E.07100700/Príspevok z rozpočtu EÚ agentúre

Požiadavka na dodatočné zdroje pre nový mandát 69

2,988

6,454

9,086

12,077

16,689

17,382

18,476

83,152

Celkové zvýšenie príspevku EÚ pre agentúru v súvislosti s novým mandátom

8,097

11,563

14,195

17,186

21,798

22,491

23,585

118,915

Rozpočtový riadok: E.07100700/Príspevok z rozpočtu EÚ agentúre

ZÁKLADNÝ SCENÁR: návrh Komisie týkajúci sa VFR na roky 2028 – 2034 70

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

506,520

Rozpočtový riadok: E.07100700/Príspevok z rozpočtu EÚ agentúre

SPOLU

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

* Výška rozpočtových prostriedkov, ktoré sa agentúre pridelia v nasledujúcom VFR, je orientačná a závisí od dohody o VFR. Tieto prostriedky by sa mali začleniť do dotácie agentúry vzhľadom na trvalý charakter úloh pridelených na základe tohto návrhu a v prípade potreby budú kompenzované ekvivalentným znížením príslušného finančného krytia programu v rámci toho istého okruhu VFR. Ak sa vyžaduje kompenzačné zníženie, v rámci ročného rozpočtového postupu môže byť potrebné prehodnotiť aj prostriedky pridelené agentúre.

 

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2028 – 2034 SPOLU

2028

2029

2030

2031

2032

2033

2034

Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (vrátane príspevku decentralizovanej agentúre)

Záväzky

(4)

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

Platby

(5)

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU

(6)

0

0

0

0

0

0

0

0

CELKOVÉ rozpočtové prostriedky OKRUHU <2>

Záväzky

=4+6

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

viacročného finančného rámca

Platby

=5+6

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435



Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2028 – 2034 SPOLU

 

2028

2029

2030

2031

2032

2033

2034

• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)

Záväzky

(4)

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

Platby

(5)

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)

(6)

0

0

0

0

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 až 3 SPOLU

Záväzky

=4+6

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)

Platby

=5+6

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435



Okruh viacročného finančného rámca

4

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: /

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2028 – 2034 SPOLU

2028

2029

2030

2031

2032

2033

2034

Ÿ Ľudské zdroje 

0

0

0

0

0

0

0

0

Ÿ Ostatné administratívne výdavky 

0

0

0

0

0

0

0

0

GR SPOLU/

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 4 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0

0

0

0

0

0

0

0

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

Rok

VFR 2028 – 2034 SPOLU

2028

2029

2030

2031

2032

2033

2034

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4

Záväzky

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

viacročného finančného rámca 

Platby

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

3.2.8.Odhadované ľudské zdroje a využitie potrebných prostriedkov v decentralizovanej agentúre

* Výška rozpočtových prostriedkov, ktoré sa agentúre pridelia v nasledujúcom VFR, je orientačná a závisí od dohody o VFR. Tieto prostriedky by sa mali začleniť do dotácie agentúry vzhľadom na trvalý charakter úloh pridelených na základe tohto návrhu a v prípade potreby budú kompenzované ekvivalentným znížením príslušného finančného krytia programu v rámci toho istého okruhu VFR. Ak sa vyžaduje kompenzačné zníženie, v rámci ročného rozpočtového postupu môže byť potrebné prehodnotiť aj prostriedky pridelené agentúre.

Požiadavky na pracovníkov (ekvivalent plného pracovného času)

Číslo v zátvorkách (+n) znamená nárast oproti predchádzajúcemu roku, t. j. počet zamestnancov prijatých v bežnom roku.

V priebehu nasledujúceho VFR sa predpokladá celkový nárast o +87 ekvivalentov plného pracovného času, ku ktorým sa pridá stabilizácia alebo prijatie 16 ekvivalentov plného pracovného času zamestnaných v Eurojuste na realizáciu projektov na základe dohôd o príspevkoch.

Agentúra: Eurojust

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AD)

4 (+4)

8 (+4)

13 (+5)

19 (+6)

28 (+9)

36 (+8)

36 (+0)

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AST)

0 (+0)

2 (+2)

3 (+1)

4 (+1)

4 (+0)

4 (+0)

4 (+0)

Dočasní zamestnanci (AD+AST) medzisúčet

4 (+4)

10 (+6)

16 (+6)

23 (+7)

32 (+9)

40 (+8)

40 (+0)

Zmluvní zamestnanci

0 (+0)

4 (+4)

8 (+4)

12 (+4)

16 (+4)

20 (+4)

20 (+0)

Vyslaní národní experti

0 (+0)

6 (+6)

15 (+9)

21 (+6)

25 (+4)

27 (+2)

27 (+0)

Zmluvní zamestnanci a vyslaní národní experti medzisúčet

0 (+0)

10 (+10)

23 (+13)

33 (+10)

41 (+8)

47 (+6)

47 (+0)

Pracovníci SPOLU (nad rámec finančného plánu)

4 (+4)

20 (+16)

39 (+19)

56 (+17)

73 (+17)

87 (+14)

87 (+0)

Zamestnanci prijatí/so stabilizovaným pracovným pomerom vďaka prostriedkom pochádzajúcim z (predchádzajúcich) dohôd o príspevkoch – dočasní zamestnanci (AD)

11 (+11)

11 (+0)

11 (+0)

11 (+0)

11 (+0)

11 (+0)

11 (+0)

Zamestnanci prijatí/so stabilizovaným pracovným pomerom vďaka prostriedkom pochádzajúcim z (predchádzajúcich) dohôd o príspevkoch – zmluvní zamestnanci

5 (+5)

5 (+0)

5 (+0)

5 (+0)

5 (+0)

5 (+0)

5 (+0)

Pracovníci prijatí/so stabilizovaným pracovným pomerom vďaka prostriedkom pochádzajúcim z (predchádzajúcich) dohôd o príspevkoch SPOLU

16 (+16)

16 (+0)

16 (+0)

16 (+0)

16 (+0)

16 (+0)

16 (+0)

Pracovníci v rámci návrhu SPOLU

20 (+20)

36 (+16)

55 (+19)

72 (+17)

89 (+17)

103 (+14)

103 (+0)

ZÁKLADNÝ SCENÁR: návrh Komisie týkajúci sa VFR na roky 2028 – 2034 71

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AD)

141

141

141

141

141

141

141

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AST)

110

110

110

110

110

110

110

Dočasní zamestnanci (AD+AST) medzisúčet

251

251

251

251

251

251

251

Zmluvní zamestnanci

18

18

18

18

18

18

18

Vyslaní národní experti

24

24

24

24

24

24

24

Zmluvní zamestnanci a vyslaní národní experti medzisúčet

42

42

42

42

42

42

42

Pracovníci SPOLU (základný scenár)

293

293

293

293

293

293

293

Pracovníci SPOLU

(revidovaný Eurojust)

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AD)

156

160

165

171

180

188

188

Dočasní zamestnanci

(funkčná skupina AST)

110

112

113

114

114

114

114

Dočasní zamestnanci (AD+AST) medzisúčet

266

272

278

285

294

302

302

Zmluvní zamestnanci

23

27

31

35

39

43

43

Vyslaní národní experti

24

30

39

45

49

51

51

Zmluvní zamestnanci a vyslaní národní experti medzisúčet

47

57

70

80

88

94

94

Pracovníci SPOLU

313

329

348

365

382

396

396



Prostriedky kryté príspevkom z rozpočtu EÚ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Agentúra: Eurojust

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

SPOLU 2028 – 2034

Hlava 1: Výdavky na zamestnancov

nad rámec predpokladaného finančného plánu

0,388

1,892

4,286

6,777

9,289

11,682

12,776

47,090

Hlava 2: Výdavky na infraštruktúru a operačné výdavky

nad rámec predpokladaného finančného plánu

1,900

3,300

3,100

3,300

5,200

3,500

3,500

23,800

Hlava 3: Operačné výdavky

nad rámec predpokladaného finančného plánu

0,700

1,262

1,700

2,000

2,200

2,200

2,200

12,262

Prostriedky kryté rozpočtom EÚ SPOLU nad rámec predpokladaného finančného plánu

2,988

6,454

9,086

12,077

16,689

17,382

18,476

83,152

(Predchádzajúce) dohody o príspevkoch začlenené do riadneho rozpočtu

(Všetky hlavy)

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

35,763

Návrh Komisie týkajúci sa VFR na roky 2028 – 2034

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

72,360

506,520

Prostriedky kryté rozpočtom EÚ SPOLU

80,457

83,923

86,555

89,546

94,158

94,851

95,945

625,435

Prehľad/zhrnutie ľudských zdrojov a rozpočtových prostriedkov (v mil. EUR) potrebných v rámci návrhu/iniciatívy v decentralizovanej agentúre

Agentúra: Eurojust

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

SPOLU 2028 – 2034

Dočasní zamestnanci (AD+AST)

15 (+15)

21 (+6)

27 (+6)

34 (+7)

43 (+9)

51 (+8)

51 (+0)

51

Zmluvní zamestnanci

5 (+5)

9 (+4)

13 (+4)

17 (+4)

21 (+4)

25 (+4)

25 (+0)

25

Vyslaní národní experti

0 (+0)

6 (+6)

15 (+9)

21 (+6)

25 (+4)

27 (+2)

27 (+0)

27

Pracovníci spolu (požadovaní v návrhu vrátane zamestnancov prijatých/so stabilizovaným pracovným pomerom na základe predchádzajúcich dohôd o príspevkoch)

20 (+20)

36 (+16)

55 (+19)

72 (+17)

89 (+17)

103 (+14)

103 (+0)

103

Prostriedky kryté rozpočtom EÚ

8,097

11,563

14,195

17,186

21,798

22,491

23,585

118,915

Prostriedky kryté poplatkami

(ak sa uplatňujú)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Prostriedky zo spolufinancovania

(ak sa uplatňuje)

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

0,000

Rozpočtové prostriedky SPOLU (požadované v návrhu)

8,097

11,563

14,195

17,186

21,798

22,491

23,585

118,915

3.2.9. Prehľad dohôd o príspevkoch zahrnutých v rozpočte

Eurojust získava finančné prostriedky na základe týchto dohôd o príspevkoch:

Projekt

Trvanie

Rozpočet za celé obdobie (v mil.)

Ekvivalent plného pracovného času/rok

Protistrana

Cieľ projektu

Projekt EuroMed Justice

4 roky

6 000 000 EUR

(približne 1,5 milióna ročne)

6,5

Európska komisia – GR MENA

Cieľom projektu je posilniť justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi a južnými partnerskými krajinami (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína a Tunisko).

Projekt SIRIUS

3 roky

1 475 622 EUR

(približne 0,492 milióna ročne)

4

Útvar Európskej komisie pre nástroje zahraničnej politiky

Cieľom projektu je zlepšiť cezhraničný prístup k elektronickým dôkazom prostredníctvom poskytovania vedomostí a nástrojov orgánom verejnej moci, ako aj uľahčenia ich spolupráce s poskytovateľmi služieb z celého sveta.

Projekt WB CRIM JUST

4 roky

6 000 000 EUR

(približne 1,5 milióna ročne)

5

Európska komisia – GR ENEST

Cieľom projektu je podporovať operačnú spoluprácu medzi krajinami západného Balkánu, ako aj medzi týmito krajinami a členskými štátmi EÚ, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov. Na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2025) 4066 final z 24. júna 2025 Komisia financovala trojročnú fázu II projektu, ktorá sa začala 1. januára 2027, s rozpočtom vo výške 6 miliónov EUR pre západný Balkán a 3 milióny EUR pre Východné partnerstvo.

ICPA

13 mesiacov

5 000 000 EUR

(približne 4,617 milióna ročne)

12

Európska komisia – GR ENEST

Zámerom centra je posilniť úsilie v oblasti medzinárodnej justičnej spolupráce s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za zločin agresie voči Ukrajine.

IMPNA

4 roky

3 000 000 EUR

(približne 0,750 milióna ročne)

3

Európska
komisia –
GR INTPA

Cieľom projektu je prispieť k úsiliu o dosiahnutie spravodlivosti a vyvodenie zodpovednosti v súvislosti s najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi organizáciami občianskej spoločnosti a vnútroštátnymi orgánmi, ktoré vyšetrujú a stíhajú najzávažnejšie medzinárodné trestné činy v krajinách EÚ aj mimo EÚ.

Úlohy realizované v rámci dohôd o príspevkoch týkajúcich sa týchto projektov sa stali pevnou súčasťou mandátu agentúry. Od roku, v ktorom sa začne uplatňovať revidované nariadenie, budú finančné prostriedky, ktoré sa v súčasnosti získavajú prostredníctvom týchto dohôd o príspevkoch, začlenené do rozpočtu Eurojustu. Príslušné zvýšenie príspevku EÚ pre Eurojust na tieto činnosti je kompenzované rovnakým znížením finančného krytia príslušných programov. V dôsledku toho zostáva celkové finančné plánovanie nezmenené.

Zdroje a zamestnanci v tomto zhrnutí sú začlenení v tabuľkách uvedených vyššie v texte, ktoré znázorňujú príspevok EÚ pre decentralizovanú agentúru.

Projekt/ročný rozpočet

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

SPOLU 2028 – 2034

Projekt SIRIUS

0,492

0,492

0,492

0,492

0,492

0,492

0,492

3,444

ICPA

4,617

4,617

4,617

4,617

4,617

4,617

4,617

32,319

Príspevky SPOLU

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

5,109

35,763

Projekt/zamestnanci

Rok 2028

Rok 2029

Rok 2030

Rok 2031

Rok 2032

Rok 2033

Rok 2034

SPOLU 2028 – 2034

Projekt SIRIUS

4

4

4

4

4

4

4

4

ICPA

12

12

12

12

12

12

12

12

Pracovníci (dočasní + zmluvní) SPOLU

16

16

16

16

16

16

16

16

Projekt EuroMed Justice, projekt WB CRIM JUST a projekt IMPNA, ktoré boli založené ad hoc a ktoré si vyžadujú plnenie úloh nad rámec mandátu Eurojustu, budú naďalej fungovať na základe dohôd o príspevkoch.

(1)    Ú. v. ES L 063, 6.3.2002, s. 1.
(2)    Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138.
(3)    SWD(2025) 182 final.
(4)    Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach.
(5)    Pracovný program Komisie na rok 2026 a prílohy, 21. október 2025.
(6)    Správa fóra na vysokej úrovni o budúcnosti trestnoprávnych systémov EÚ, február – december 2025.
(7)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118 – 180, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1543/oj ).
(8)    V revidovanej podobe, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1725.
(9)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1 – 36, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2014/41/oj ).
(10)    COM(2025) 546 final zo 16. júla 2025.
(11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89 – 131, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2016/680/oj ).
(12)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1 – 22, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2013/883/oj ).
(13)    Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1), zmenené rozhodnutím Rady 2003/659/SVV (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44) a rozhodnutím Rady 2009/426/SVV (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14).
(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).
(15)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/838 z 30. mája 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o uchovanie, analýzu a ukladanie dôkazov v Eurojuste v súvislosti s genocídou, trestnými činmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a súvisiacimi trestnými činmi (Ú. v. EÚ L 148, 31.5.2022, s. 1).
(16)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2131 zo 4. októbra 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 a rozhodnutie Rady 2005/671/SVV, pokiaľ ide o digitálnu výmenu informácií v prípadoch terorizmu (Ú. v. EÚ L, 2023/2131, 11.10.2023).
(17)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/2082 z 8. októbra 2025, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o predĺženie lehoty na zriadenie systému správy vecí Eurojustu (Ú. v. EÚ L, 2025/2082, 15.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/2082/oj ).
(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
(19)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57).
(20)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(21)    Rozhodnutie Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) [oznámené pod číslom dokumentu SEC(1999) 802] (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 20, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/1999/352/oj ).
(22)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1.5.2014, s. 1).
(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1805 zo 14. novembra 2018 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 1).
(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 1).
(25)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii (Ú. v. EÚ L, 2024/1260, 2.5.2024).
(26)    Rozhodnutie Rady 2002/494/SVV z 13. júna 2002, ktorým sa vytvára Európska sieť kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny (Ú. v. ES L 167, 26.6.2002, s. 1).
(27)    Rozhodnutie Rady 2008/852/SVV z 24. októbra 2008 o sieti kontaktných osôb na boj proti korupcii (Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 38).
(28)    Rozhodnutie Rady 2007/845/SVV zo 6. decembra 2007 o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identifikácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 103).
(29)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dec/2008/976/oj ).
(30)    Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15.12.2009, s. 42).
(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 1).
(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2844 z 13. decembra 2023 o digitalizácii justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach a o zmene niektorých aktov v oblasti justičnej spolupráce (Ú. v. EÚ L, 2023/2844, 27.12.2023).
(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3011 z 27. novembra 2024 o odovzdávaní trestného konania (Ú. v. EÚ L, 2024/3011, 18.12.2024).
(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89).
(35)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(36)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L, 2024/2509, 26.9.2024).
(37)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1), zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2016/2030 (Ú. v. EÚ 317, 23.11.2016, s. 1) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2223 (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 49).
(38)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2017/1371/oj ).
(39)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(40)    Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a prijímajú osobitné opatrenia dočasne uplatniteľné na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).
(41)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).
(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(44)    Rozhodnutie Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130).
(45)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1543 z 12. júla 2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazoch na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie (Ú. v. EÚ L 191, 28.7.2023, s. 118).
(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii (Ú. v. EÚ L, 2024/1260, 2.5.2024).
(47)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/816 zo 17. apríla 2019, ktorým sa zriaďuje centralizovaný systém na identifikáciu členských štátov, ktoré majú informácie o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti (ECRIS-TCN), s cieľom doplniť Európsky informačný systém registrov trestov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 135, 22.5.2019, s. 1).
(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 12).
(49)    Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1) zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 27.3.2009, s. 24).
(50)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/969 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje platforma spolupráce na podporu fungovania spoločných vyšetrovacích tímov a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1726 (Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023, s. 1).
(51)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6).
(52)    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/2447 zo 4. decembra 2025, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727, pokiaľ ide o technické špecifikácie, opatrenia a iné požiadavky na zriadenie a využívanie decentralizovaného informačného systému na účely bezpečného spracúvania a poskytovania informácií (Ú. v. EÚ L, 2025/2447, 5.12.2025).
(53)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
(54)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (Ú. v. EÚ L 295, 14.11.2019, s. 1).
(55)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).
(56)    Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 266).
(57)    Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385).
(58)    Nariadenie Rady (ES) č. 2965/94 z 28. novembra 1994 o zriadení Prekladateľského strediska pre inštitúcie Európskej únie (Ú. v. ES L 314, 7.12.1994, s. 1).
(59)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).
(60)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41).
(61)    Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).
(62)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(63)    Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1), zmenené rozhodnutím Rady 2003/659/SVV (Ú. v. EÚ L 245, 29.9.2003, s. 44) a rozhodnutím Rady 2009/426/SVV (Ú. v. EÚ L 138, 4.6.2009, s. 14).
(64)    Prípady z vlastnej iniciatívy sú prípady, ktoré Eurojust otvára proaktívne na základe získaných informácií, vykonanej analytickej práce a zistených súvislostí medzi vyšetrovaniami s cieľom upozorniť príslušné vnútroštátne orgány na situácie, ktoré by mohli byť predmetom súdneho záujmu, a nie len reagovať na žiadosti členských štátov o podporu alebo koordináciu.
(65)    Zhoda v systéme pozitívnej/negatívnej lustrácie je pozitívny výsledok, ktorý naznačuje, že informácie, ktorými disponuje Eurojust, zodpovedajú informáciám v držbe iného príslušného orgánu alebo partnera EÚ, pričom sa príslušné údaje automaticky nezverejňujú, a môže preto signalizovať možnú súvislosť medzi vyšetrovaniami, ktoré si vyžadujú nadväzné opatrenia justičných orgánov alebo koordináciu. Nadväzujúce opatrenie v súvislosti so zhodou znamená následné postúpenie príslušných informácií, ktoré sú potrebné na posúdenie danej súvislosti a prijatie opatrení v súvislosti s ňou, pokiaľ je to vhodné a v súlade s platným právnym rámcom.
(66)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(67)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(68)    Zahrnutie dohôd o príspevkoch do príspevku z rozpočtu EÚ pre Eurojust je kompenzované rovnocenným znížením finančného krytia príslušných programov, z ktorých boli tieto dohody predtým financované; toto zvýšenie preto nemá vplyv na celkové finančné plánovanie.
(69)    Suma uvedená v tomto riadku sa požaduje nad rámec predpokladaného finančného plánu.
(70)    Návrh VFR na roky 2028 – 2034 je uvedený v cenách z roku 2025.
(71)    Počet zamestnancov pred začiatkom uplatňovania revidovaného nariadenia na základe schválených pracovných miest na rok 2026. V navrhovanom finančnom pláne sa predpokladá, že počet zamestnancov Eurojustu zostane nezmenený.

V Bruseli24. 6. 2026

COM(2026) 570 final

PRÍLOHY

k návrhu

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o zrušení nariadenia (EÚ) 2018/1727





{SEC(2026) 570 final} - {SWD(2026) 570 final} - {SWD(2026) 571 final} - {SWD(2026) 572 final} - {SWD(2026) 573 final}


PRÍLOHA I

Zoznam foriem závažnej trestnej činnosti, ktoré patria do právomoci Eurojustu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. a):

1.terorizmus;

2.organizovaná trestná činnosť;

3.obchodovanie s drogami;

4.legalizácia príjmov z trestnej činnosti;

5.trestná činnosť súvisiaca s jadrovými a rádioaktívnymi látkami;

6.prevádzačstvo;

7.obchodovanie s ľuďmi;

8.trestné činy súvisiace s motorovými vozidlami;

9.vražda a ťažká ujma na zdraví;

10.nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami;

11.únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka;

12.rasizmus a xenofóbia;

13.lúpež a krádež s priťažujúcimi okolnosťami,

14.nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel;

15.podvodné konanie a podvod;

16.trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;

17.obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipulácia s finančným trhom;

18.vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie;

19.falšovanie a pozmeňovanie výrobkov vrátane konaní porušujúcich práva duševného vlastníctva alebo ich distribúcia;

20.falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami;

21.falšovanie a pozmeňovanie peňazí a platobných prostriedkov;

22.počítačová kriminalita vrátane kybernetických útokov;

23.korupcia;

24.nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami;

25.nedovolené obchodovanie s ohrozenými živočíšnymi druhmi;

26.nedovolené obchodovanie s ohrozenými rastlinnými druhmi a odrodami;

27.trestné činy proti životnému prostrediu vrátane znečisťovania mora z lodí;

28.nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu;

29.sexuálne zneužívanie a sexuálne vykorisťovanie vrátane materiálu obsahujúceho zneužívanie detí a kontaktovania detí na sexuálne účely;

30.rodovo podmienené násilie;

31.genocída, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločin agresie;

32.porušenie reštriktívnych opatrení Únie.

PRÍLOHA II

KATEGÓRIE OSOBNÝCH ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 46

1.KATEGÓRIE OSOBNÝCH ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 44 ODS. 1:

a)priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy;

b)dátum a miesto narodenia;

c)štátna príslušnosť;

d)pohlavie;

e)miesto bydliska a povolanie dotknutej osoby a miesto, kde sa dotknutá osoba zdržiava;

f)číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla;

g)informácie o právnických osobách, ak zahŕňajú informácie o fyzických osobách, ktorých totožnosť bola alebo môže byť zistená a ktorí podliehajú súdnemu vyšetrovaniu alebo trestnému stíhaniu;

h)podrobnosti týkajúce sa bankových účtov alebo účtov v iných finančných inštitúciách;

i)opis a povaha údajných trestných činov, dátum, kedy boli spáchané, trestnoprávna kategória trestných činov a stav vyšetrovania;

j)skutočnosti poukazujúce na medzinárodný rozmer prípadu;

k)podrobnosti o údajnom členstve v zločineckej organizácii;

l)telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa;

m)údaje o evidencii vozidiel;

n)profily DNA zistené z nekódujúcej časti DNA, fotografie a odtlačky prstov.

2.KATEGÓRIE OSOBNÝCH ÚDAJOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 44 ODS. 2:

a)priezvisko, rodné priezvisko, mená a všetky prezývky alebo pseudonymy;

b)dátum a miesto narodenia;

c)štátna príslušnosť;

d)pohlavie;

e)miesto bydliska a povolanie dotknutej osoby a miesto, kde sa dotknutá osoba zdržiava;

f)opis a povaha trestných činov, ktoré sa týkajú dotknutej osoby, dátum, kedy boli trestné činy spáchané, trestnoprávna kategória trestných činov a stav vyšetrovania;

g)číslo sociálneho poistenia alebo iné úradné čísla používané v členských štátoch na účely identifikácie fyzických osôb, vodičské oprávnenia, údaje z dokladov totožnosti a cestovných pasov, colné a daňové identifikačné čísla;

h)podrobnosti týkajúce sa bankových účtov a účtov v iných finančných inštitúciách;

i)telefónne čísla, e-mailové adresy, prevádzkové údaje a lokalizačné údaje, ako aj akékoľvek súvisiace údaje potrebné na zistenie totožnosti účastníka alebo používateľa;

j)údaje o evidencii vozidiel.



PRÍLOHA III

Osobné údaje uvedené v článku 37 ods. 4, článku 41 ods. 1 a článku 44 ods. 5:

1.Informácie na identifikáciu podozrivej, obvinenej, odsúdenej osoby alebo osoby oslobodenej spod obžaloby:

a)v prípade fyzickej osoby:

i)priezvisko;

ii)meno (mená);

iii)všetky prezývky;

iv)dátum narodenia;

v)miesto narodenia (obec a štát);

vi)štátna príslušnosť alebo štátne príslušnosti;

vii)identifikačný doklad (druh a číslo dokladu);

viii)pohlavie;

ix)miesto bydliska;

b)v prípade právnickej osoby:

i)obchodné meno;

ii)právna forma;

iii)sídlo;

c)v prípade fyzických aj právnických osôb:

i)telefónne čísla;

ii)e-mailové adresy;

iii)podrobnosti týkajúce sa bankových účtov alebo účtov v iných finančných inštitúciách;

2.informácie o trestnom čine terorizmu:

i)informácie o právnických osobách zapojených do prípravy alebo spáchania trestného činu terorizmu;

ii)právna kvalifikácia trestného činu podľa vnútroštátneho práva;

iii)príslušná forma závažného trestného činu zo zoznamu uvedeného v prílohe I;

iv)prípadná príslušnosť k teroristickej skupine;

v)druh terorizmu, napríklad džihádista, separatista, ľavicový alebo pravicový extrémista;

vi)stručné zhrnutie prípadu;

3.informácie o vnútroštátnom konaní:

i)stav takéhoto konania;

ii)zodpovedná prokuratúra;

iii)číslo veci;

iv)dátum začatia formálneho súdneho konania;

v)prepojenia s inými relevantnými prípadmi;

4.ďalšie informácie na identifikovanie podozrivej osoby:

i)údaje o odtlačkoch prstov, ktoré sa odobrali v súlade s vnútroštátnym právom počas trestného konania;

ii)fotografie.

Eureka pridáva odkazy a definície…