PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

BALÍK O BEZPEČNOSTI VÝROBKOV A DOHĽADE NAD TRHOM

Návrh na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti spotrebných výrobkov a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o dohľade nad trhom s výrobkami

1.           Zhrnutie opisu problému, subsidiarita a ciele

1.1.        Politický kontext

Voľný pohyb bezpečného tovaru vyhovujúceho požiadavkám právnych predpisov je jedným zo základných stavebných kameňov Európskej únie. Táto zásada je dôležitým pilierom jednotného trhu a umožňuje spotrebiteľom a podnikom nakupovať a predávať tovar v inom členskom štáte.

Toto zhrnutie vplyvu sa týka vyrobeného nepotravinového tovaru, ktorý podlieha buď pravidlám harmonizácie v rámci EÚ pre špecifické kategórie výrobkov, alebo smernici 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov („smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov“), ktoré platia pre spotrebné výrobky. Uvedeným súborom pravidiel EÚ sa zaviedli požiadavky na bezpečnosť veľkého počtu výrobkov, zatiaľ čo zvyšné kategórie výrobkov sa riadia ustanoveniami zmluvy o voľnom pohybe a zásadou vzájomného uznávania.

Účinný dohľad nad trhom by mal umožniť, aby bolo možné nebezpečné alebo inak škodlivé výrobky identifikovať a buď ponechať na trhu, alebo ich z neho stiahnuť, a mal by zároveň poskytnúť priestor na penalizáciu hospodárskych subjektov, ktorých správanie je bezohľadné či dokonca trestné. Mal by slúžiť aj ako silný odstrašujúci nástroj. Na jednotnom trhu s voľným pohybom tovaru je potrebné riadne koordinovať dohľad nad trhom a vedieť v jeho rámci pohotovo reagovať na veľkom priestore.

Avšak inštancia dohľadu nad trhom nedrží krok s vývojom regulačného rámca v Únii. V poslednom desaťročí boli urobené určité kroky k náprave vykonaním smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorú bolo treba transponovať do 15. januára 2004, a nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh, dňa 1. januára 2010. Tieto právne nástroje spolu s pravidlami dohľadu nad trhom zahrnutými do odvetvovo špecifických harmonizačných právnych predpisov Únie dnes poskytujú právny základ EÚ v oblasti trhového dohľadu nad všetkými spotrebnými výrobkami (harmonizovanými i neharmonizovanými) a všetkými harmonizovanými výrobkami (pre spotrebiteľov i profesionálnych klientov). Pravidlá dohľadu nad trhom sú však rozkúskované a nachádzajú sa v rôznych častiach právnych predpisov Únie (nariadenie č. 765/2008, smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a odvetvovo špecifické harmonizačné právne predpisy Únie), čo vytvára zmätok tak na strane hospodárskych subjektov, ako aj u vnútroštátnych orgánov,

Celková štruktúra pravidiel Únie týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov a ich súladu s právnymi predpismi

Výrobky || Spotrebné || Pre profesionálnych používateľov

Harmonizované || odvetvovo špecifické smernice a nariadenia a smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov || odvetvovo špecifické smernice a nariadenia

Neharmonizované || smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov || vnútroštátne pravidlá bezpečnosti výrobkov podľa „nariadenia o vzájomnom uznávaní“, články 34 až 36 ZFEÚ

Táto iniciatíva je jedným z dôležitých opatrení Európskeho programu pre spotrebiteľov[1] a Aktu o jednotnom trhu II[2], pričom oba boli prijaté Komisiou v roku 2012.

1.2.        Vymedzenie problému – Nebezpečné výrobky a výrobky nevyhovujúce podmienkam právnych predpisov na jednotnom trhu

Vnútorný trh s výrobkami je nesmierne veľký. V roku 2010 dosiahol vnútorný trh EÚ s harmonizovanými a neharmonizovanými spotrebnými výrobkami takmer jeden bilión. Hodnota harmonizovaných odvetví (vrátane spotrebného tovaru a tovaru pre profesionálnych používateľov) v EÚ-27 sa odhaduje na minimálne 2 100 mld. EUR.

Vnútorný trh EÚ by mal byť miestom, kde sa bezpečné výrobky môžu voľne pohybovať. Účinné uplatňovanie zásady voľného pohybu v oblasti bezpečnosti výrobkov si vyžaduje, aby bolo posudzovanie bezpečnosti výrobku – a potom aj rozhodovanie o tom, či ho ponechať na trhu, alebo nie – vykonávané rovnako vo všetkých členských štátoch. Voľný obeh bezpečných výrobkov by mal byť presadzovaný a nebezpečné výrobky by sa mali dať účinne vysledovať a odstrániť z jednotného trhu EÚ.

1.2.1.     Problém č. 1: Ťažkosti s plnením požiadaviek obsiahnutých v právnych predpisoch EÚ o bezpečnosti výrobkov

Plnenie požiadaviek v právnych predpisoch EÚ o bezpečnosti výrobkov je pre hospodárske subjekty často ťažké, pretože vo všeobecnosti požiadavky pre tzv. neharmonizované výrobky nie sú konzistentné s požiadavkami pre harmonizované výrobky. Okrem toho požiadavky na bezpečnosť výrobkov v neharmonizovanej oblasti sú často dvojznačné a chýbajú v nich podrobné referenčné kritériá na ohodnotenie bezpečnosti, zatiaľ čo v harmonizovanej oblasti sa stáva, že rôzne a vzájomne sa prekrývajúce aspekty bezpečnosti výrobkov podkopávajú právnu istotu.

Nebezpečné výrobky ako aj tie, ktoré nevyhovujú požiadavkám právnych predpisov, nielenže ohrozujú spotrebiteľov a ostatných používateľov, ale majú aj dôležité hospodárske dôsledky: spôsobujú nekalú hospodársku súťaž. Hospodárske subjekty, ktoré sa neprispôsobujú pravidlám, môžu výrazne ušetriť na výdavkoch súvisiacich s plnením požiadaviek. Potom môžu ponúkať výrobky za nižšie ceny ako ich konkurenti, ktorí rešpektujú právo. V odvetviach, kde lacné výrobky z dovozu spôsobujú tvrdé konkurenčné prostredie je európsky priemysel znevýhodnený. Takáto situácia „trestá“ výrobcu dodržiavajúceho právo, keďže dodržiavanie znamená znevýhodnenie v hospodárskej súťaži.

So silnejúcou globalizáciou obchodu sa problém nebezpečných a nevyhovujúcich výrobkov týka v čoraz väčšej miere tovaru dovážaného z tretích krajín (ale nie výlučne tohto tovaru).

1.2.2.     Problém č. 2: Fragmentácia dohľadu nad trhom s výrobkami na jednotnom trhu

Napriek rozsiahlej harmonizácii bezpečnostných noriem a ďalších požiadaviek na výrobky (napr. environmentálnych) v rámci Únie ako aj skutočnosti, že mnohé výrobky sa pravidelne uvádzajú na trh vo viac ako jednom členskom štáte, jednotný trh upravuje 27 samostatných systémov presadzovania práva.

Na trhu je značný počet nevyhovujúcich výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky právnych predpisov, a hlavným dôvodom tejto skutočnosti je to, že dohľad nad trhom v Európskej únii nie je dostatočne účinný. Základné príčiny neúčinného a neefektívneho trhového dohľadu na jednotnom trhu EÚ sú tieto: slabá koordinácia orgánov dohľadu nad trhom v rozličných členských štátoch, chabé fungovanie postupov EÚ na výmenu informácií o rizikách, ktoré predstavujú niektoré výrobky, a nekonzistentné presadzovanie opatrení v záujme bezpečnosti výrobkov v rámci EÚ.

Ak je potrebné konať za hranicami štátu, príslušné orgány sa musia spoľahnúť na svojich kolegov v iných členských štátoch. Na rozdiel od iných oblastí, uveďme napr. nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo smernicu o službách, v oblasti bezpečnosti výrobkov nemajú orgány dohľadu nad trhom k dispozícii postupy na účinné cezhraničné presadzovanie práva. Dochádza teda k veľkému plytvaniu zdrojmi a k významnej strate synergie.

1.3.        Právo EÚ konať

Jednotný trh výrobkov je kľúčovým výdobytkom Európskej únie. Odstránenie štátnych hraníc pre spotrebné a iné výrobky však zároveň ponúka veľký priestor menej ohľaduplným obchodníkom, ktorí neuplatňujú pravidlá bezpečnosti spotrebiteľov alebo odmietajú vykonávať právne predpisy EÚ v súvislosti s výrobkami. V záujme zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu so spotrebnými výrobkami a zvýšenia účinnosti cezhraničného dohľadu nad trhom má preto EÚ na základe článku 114 ZFEÚ právo konať. Uvedené právo konať podporuje aj článok 168 ods. 1 a článok 169 ods. 1 ZFEÚ. V prvom sa vyžaduje, aby sa pri stanovovaní a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; v druhom sa stanovuje, že Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva medziiným k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov.

Napriek existencii jednotného trhu EÚ je presadzovanie požiadaviek na bezpečnosť výrobkov v kompetencii členských štátov. Podľa zásady subsidiarity sa opatrenia proti výrobkom predstavujúcim riziko vykonávajú členskými štátmi. Avšak spôsob, akým sa vykonáva a organizuje dohľad nad trhom, sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši.

Rozdiely v organizácii dohľadu nad trhom na vnútroštátnej úrovni spôsobujú problémy vzhľadom na to, že kontroly na štátnych hraniciach prakticky vymizli. Na zabezpečenie toho, aby boli na trhu v obehu iba bezpečné a vyhovujúce výrobky, závisí každý členský štát od výkonu dohľadu nad trhom u jeho susedov. V dôsledku čoho môže nedôsledná organizácia dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte vážne ohroziť úsilie vynakladané iným členským štátom. Týmto je odôvodnená skutočnosť, aby EÚ konala a riešila túto problematiku.

1.4.        Ciele

1.4.1.     Všeobecné ciele politiky

Všeobecným cieľom tejto iniciatívy je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a iných požívateľov výrobkov prostredníctvom zníženia počtu nebezpečných a nevyhovujúcich výrobkov na trhu.

1.4.2.     Konkrétne ciele politiky

· konsolidácia a posilnenie požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov,

· lepšia koordinácia a zvýšenie účinnosti výkonu dohľadu nad trhom na jednotnom trhu EÚ s výrobkami,

· zjednodušenie legislatívneho rámca EÚ.

1.4.3.     Operatívne ciele politiky

· zabezpečenie konzistentnosti požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov,

· obmedzenie nejednoznačností v požiadavkách na bezpečnosť výrobkov pre neharmonizované spotrebné výrobky,

· posilnenie mechanizmov spolupráce v rámci EÚ,

· posilnenie vzájomnej nadväznosti a súvislosti postupov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov,

· účinnejšie opatrenia pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ.

2.           Možnosti politiky

Tieto možnosti politiky boli vypracované Komisiou v úzkej spolupráci s všetkými skupinami zainteresovaných strán. Určité možnosti politiky, ako regulácia bezpečnosti služieb, prijatie požiadaviek na bezpečnosť neharmonizovaných výrobkov pre profesionálnych používateľov[3], prijatie špecifických pravidiel týkajúcich sa výrobkov uvádzaných na trh cez internet a zrušenie všeobecnej požiadavky, že všetky spotrebné výrobky musia byť bezpečné, boli však už v ranom štádiu zamietnuté.

2.1.        Konkrétny cieľ politiky č. 1: Konsolidácia a posilnenie pravidiel EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov

2.1.1.     Operatívny cieľ politiky: Zabezpečenie konzistentnosti požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov

Možnosť 1.A – základný scenár: zachovanie rozdielov medzi požiadavkami na bezpečnosť spotrebných výrobkov a požiadavkami na bezpečnosť harmonizovaných výrobkov.

Možnosť 1.B – zladenie požiadaviek na bezpečnosť spotrebných výrobkov s požiadavkami na bezpečnosť harmonizovaných výrobkov.

Možnosť 1.C – vymedziť požiadavky na bezpečnosť spotrebných výrobkov menej prísne ako požiadavky na bezpečnosť harmonizovaných výrobkov.

Možnosť 1.D – vymedziť požiadavky na bezpečnosť spotrebných výrobkov prísnejšie ako požiadavky na bezpečnosť harmonizovaných výrobkov.

2.1.2.     Operatívny cieľ politiky: Obmedzenie nejednoznačností v požiadavkách na bezpečnosť výrobkov pre neharmonizované spotrebné výrobky

Možnosť 2.A – základný scenár: existencia prednormalizačných postupov pre neharmonizované spotrebné výrobky, ktoré nie sú zladené s novým európskym normalizačným režimom.

Možnosť 2.B – priama uplatniteľnosť ad hoc bezpečnostných požiadaviek.

Možnosť 2.C – zrušenie formálneho prijímania nezáväzných ad hoc bezpečnostných požiadaviek (zladenie s novým európskym normalizačným režimom).

Možnosť 2.D – zrýchlený postup na prijímanie už existujúcich európskych noriem bez poverení.

2.2.        Konkrétny cieľ politiky č. 2: Lepšia koordinácia a zvýšenie účinnosti výkonu dohľadu nad trhom na jednotnom trhu EÚ s výrobkami

2.2.1.     Operatívny cieľ politiky: Posilnenie mechanizmov spolupráce v rámci EÚ

Možnosť 3.A – základný scenár: zachovať status quo založené zväčša na dobrovoľnej koordinácii dohľadu nad trhom.

Možnosť 3.B – koordinácia cezhraničného presadzovania opatrení vyplývajúcich z dohľadu nad trhom vykonávaného „v teréne“.

Možnosť 3.C – celková racionalizácia koordinácie výkonu dohľadu nad trhom.

Možnosť 3.D – centralizácia výkonu dohľadu nad trhom v EÚ v oblasti nepotravinových výrobkov (úrad pre dohľad nad trhom v rámci EÚ).

2.2.2.     Operatívny cieľ politiky: Posilnenie vzájomnej nadväznosti a súvislosti postupov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov

Možnosť 4.A – základný scenár: zachovanie paralelných oznámení v rámci systému RAPEX a ochranného postupu.

Možnosť 4.B – zjednodušenie postupu v rámci systému RAPEX.

Možnosť 4.C – zjednodušenie postupu v rámci systému RAPEX a jeho zosúladenie s ochranným postupom.

2.2.3.     Operatívny cieľ politiky: Účinnejšie opatrenia pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ

Možnosť 5.A – základný scenár: zachovanie opatrení pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ tak, že budú uplatniteľné nepriamo a len počas jedného roka.

Možnosť 5.B – rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrení pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ na harmonizované výrobky, ktoré nie sú určené spotrebiteľom.

Možnosť 5.C – stanoviť, aby boli opatrenia pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ priamo uplatniteľné.

Možnosť 5.D – odstránenie obmedzenej platnosti opatrení pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ.

Možnosť 5.E – kombinácia možností 5.B, 5.C a 5.D.

2.3.        Konkrétny cieľ politiky č. 3: Zjednodušenie legislatívneho rámca EÚ

Predchádzajúce dva konkrétne ciele politiky dopĺňa ďalší cieľ: zjednodušiť legislatívny rámec bezpečnosti výrobkov a dohľadu nad trhom. Zjednodušenie tvoria tieto prvky: 1) zlúčenie rozličných právnych predpisov obsahujúcich pravidlá dohľadu nad trhom do jedného horizontálneho nariadenia o dohľade nad trhom, 2) premena zrevidovanej smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov na nariadenie a 3) zrušenie smernice 87/357/EHS a presun jej koncepcie, že napodobneniny potravín nesmú ohrozovať zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov, do nového nariadenia o bezpečnosti spotrebných výrobkov, ktorým sa nahradí smernica o všeobecnej bezpečnosti výrobkov.

3.           Analýza vplyvov a porovnanie zamýšľaných možností politiky

V dôsledku nedostatku spoľahlivých štatistík či aspoň odhadov, pokiaľ ide o počet nebezpečných a neharmonizovaných spotrebných výrobkov a o počet nevyhovujúcich harmonizovaných výrobkov, posúdenie možností je najmä kvalitatívne.

3.1.        Konkrétny cieľ politiky č. 1: Konsolidácia a posilnenie pravidiel EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov

3.1.1.     Operatívny cieľ politiky: Zabezpečenie konzistentnosti požiadaviek EÚ na bezpečnosť výrobkov

V snahe poskytnúť spotrebiteľom a iným používateľom rovnako vysokú úroveň ochrany pred nebezpečnými výrobkami v celej EÚ ako aj predchádzať vytváraniu prekážok na vnútornom trhu EÚ musia byť pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti výrobkov jasné a navzájom zlučiteľné, aj keď sa týkajú rozličných odvetví výrobkov.

Porovnanie možností so základným scenárom

Možnosti Problematika || Možnosť 1.B || Možnosť 1.C || Možnosť 1.D

Bezpečnosť spotrebiteľov || ++ || - || ++

Právna zrozumiteľnosť a istota || ++ || + || -

Účinnosť a efektívnosť dohľadu nad trhom || ++ || -- || +

Porovnanie zmien v nákladoch hospodárskych subjektov oproti základnému scenáru

Možnosti Typy nákladov || Možnosť 1.B || Možnosť 1.C || Možnosť 1.D

Náklady na zisťovanie informácií/právne náklady || pokles || mierny pokles || 0

Výrobné náklady || 0* || 0 || zvýšenie

* mierne zvýšenie s výnimkou veľmi malej skupiny výrobcov

Uprednostňovaná možnosť: Možnosť 1.B – zladenie požiadaviek na bezpečnosť spotrebných výrobkov s požiadavkami na bezpečnosť harmonizovaných výrobkov.

3.1.2.     Operatívny cieľ politiky: Obmedzenie nejednoznačností v požiadavkách na bezpečnosť výrobkov pre neharmonizované spotrebné výrobky

Možnosti politiky, ktorých cieľom je obmedziť nejednoznačnosti v požiadavkách na bezpečnosť výrobkov pre neharmonizované spotrebné výrobky, sú posudzované podľa rýchlosti, akou by mohli viesť k vývoju európskych noriem podľa všeobecných pravidiel pre bezpečnosť výrobkov, ďalej podľa nadväznosti a súvislosti postupov so všeobecným režimom podľa nového nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 o normalizácii a podľa nákladov pre verejnú správu.

Pokiaľ ide o adekvátnosť časového rámca a zníženie administratívnej záťaže, možnosti 2.C a 2.D sú pokladané za lepšie ako možnosť 2.B. Medzi možnosťami 2.C a 2.D hrá kritérium nadväznosti a súvislosti postupov na žiadanie noriem v prospech možnosti 2.C.

Porovnanie možností s vymedzenými kritériami

Možnosti Kritériá || Možnosť 2.B || Možnosť 2.C || Možnosť 2.D

Rýchlosť || - || + || ++

Nadväznosť a súvislosť || - || + || -

Náklady orgánov (vrátane vnútroštátnych a orgánov EÚ) || nezmenené || pokles || pokles

Uprednostňovaná možnosť: Možnosť 2.C – zrušenie formálneho prijímania nezáväzných ad hoc bezpečnostných požiadaviek (zladenie s novým európskym normalizačným režimom).

3.2.        Konkrétny cieľ politiky č. 2: Lepšia koordinácia a zvýšenie účinnosti výkonu dohľadu nad trhom na jednotnom trhu EÚ s výrobkami

3.2.1.     Operatívny cieľ politiky: Posilnenie mechanizmov spolupráce v rámci EÚ

Vplyv rozličných možností politiky je posudzovaný a porovnávaný podľa kritéria účinnosti a efektívnosti dohľadu nad trhom v súlade so zdrojmi, ktoré sú k dispozícii, a podľa cieľa zabezpečiť hladký dohľad nad trhom pre jednotný trh EÚ.

Na rozdiel od možností 3.B a 3.C, ktorých cieľom je robiť viac s rovnakým množstvom zdrojov, možnosť 3.D by pravdepodobne znamenala väčší úžitok pre jednotný trh EÚ a bezpečnosť spotrebiteľov, vyžadovala by si však významné investície do vybudovania centralizovaného rámca EÚ pre dohľad nad trhom v oblasti bezpečnosti nepotravinových výrobkov. Ale dokonca aj v možnosti 3.D by iba určité činnosti (napr. systémové inšpekcie, vzájomné hodnotenia kvality fungovania orgánov dohľadu nad trhom v členských štátoch, monitorovanie koordinácie medzi orgánmi presadzovania práva a národné kontaktné miesta RAPEX) mohli byť presunuté na centrálnu EÚ úroveň. Oproti tomu hlavné činnosti výkonu dohľadu nad trhom, ako sú inšpekcie výrobcov, dovozcov a distribútorov na mieste, skúšanie výrobkov, posudzovanie rizika a riadenie rizík, by museli zostať na vnútroštátnej úrovni.

Z tohto pohľadu sa možnosť 3.C zdá byť najvhodnejšia na splnenie cieľa dosiahnuť nadväzujúci a súvislý rámec pre decentralizovaný dohľad nad trhom na jednotnom trhu EÚ. Prináša viac výhod ako možnosť 3.B, hoci potenciálne menej ako možnosť 3.D; z hľadiska nákladov sa vyrovná možnosti 3.B, ale v porovnaní s možnosťou 3.D je lacnejšia.

Porovnanie možností so základným scenárom

Možnosti Problematika || Možnosť 3.B || Možnosť 3.C || Možnosť 3.D

Bezpečnosť spotrebiteľov/používateľov || + || ++ || ++

Konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov plniacich požiadavky právnych predpisov || + || ++ || ++

Účinnosť dohľadu nad trhom || + || ++ || +++

Efektívnosť dohľadu nad trhom || + || ++ || +

Potenciál harmonizácie prístupov pri presadzovaní práva na vnútornom trhu || + || ++ || +++

Porovnanie zmien v nákladoch orgánov verejnej moci oproti základnému scenáru

Možnosti Typy nákladov || Možnosť 3.B || Možnosť 3.C || Možnosť 3.D

Náklady vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom || mierne zvýšenie || mierne zvýšenie || zvýšenie

Náklady EÚ || mierne zvýšenie || mierne zvýšenie || veľké zvýšenie

Uprednostňovaná možnosť: Možnosť 3.C – racionalizácia celkovej koordinácie decentralizovaného dohľadu nad trhom na jednotnom trhu EÚ.

3.2.2.     Operatívny cieľ politiky: Posilnenie vzájomnej nadväznosti a súvislosti postupov EÚ týkajúcich sa bezpečnosti výrobkov

Tieto možnosti sú posudzované a porovnávané podľa kritéria účinnosti vysledovania nebezpečných výrobkov a kritéria efektívnosti oznamovacích postupov EÚ pre členské štáty a Komisiu.

Možnosťou 4.A sa neodstránia ani nezmiernia nedostatky existujúcich oznamovacích postupov EÚ, a preto nie je vhodné dosiahnuť sledovaný cieľ. Možnosti 4.B a 4.C ponúkajú obe účinné prostriedky na vysledovanie nebezpečných výrobkov na vnútornom trhu EÚ, keďže v oboch možnostiach by sa podmienky oznamovania v systéme RAPEX zjednodušili a dosiahol by sa cieľ zlepšiť fungovanie postupov varovania pred nebezpečnými nepotravinovými výrobkami. Možnosť 4.C je podľa všetkého lepšia ako možnosť 4.B, pretože disponuje ďalšou výhodou, a tou je zosúladenie rozličných postupov, čím sa ich uplatňovanie stane užívateľsky ústretovejšie.

Porovnanie zmien oproti základnému scenáru vo vzťahu k orgánom verejnej moci

Možnosti Kritériá || Možnosť 4.B || Možnosť 4.C

Účinnosť vysledovania nebezpečných výrobkov || zvýšenie || zvýšenie

Náklady vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom || mierny pokles || pokles

Náklady EÚ || 0 || pokles

Uprednostňovaná možnosť: Možnosť 4.C – zjednodušenie postupu v rámci systému RAPEX a jeho zosúladenie s ochranným postupom.

3.2.3.     Operatívny cieľ politiky: Účinnejšie opatrenia pre bezpečnosť výrobkov v rámci celej EÚ

Na splnenie cieľa zlepšiť účinnosť opatrení proti výrobkom predstavujúcim riziko na úrovni EÚ, a to v situácii, keď jednotlivé opatrenia členských štátov nedokážu zabezpečiť jednotnú reakciu, je potrebné, aby boli opatrenia EÚ týkajúce sa bezpečnosti výrobkov včas, predvídateľne a účinne vykonávané vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom.

Stanoviť, aby boli opatrenia EÚ pre bezpečnosť výrobkov priamo uplatniteľné, v kombinácii s možnosťou prijatia týchto opatrení buď na obdobie vymedzené od prípadu k prípadu, alebo bez obmedzenia ich platnosti je najlepší spôsob, ako dosiahnuť včasnú, účinnú a predvídateľnú reakciu na bezpečnostné problémy. Opatrenia EÚ pre bezpečnosť výrobkov by mohli byť priamo uplatniteľné, aby orgány dohľadu nad trhom mohli prijímať opatrenia na presadzovanie práva bez zbytočných odkladov či neistoty súvisiacich s transpozíciou do vnútroštátnych právnych predpisov každým jednotlivým štátom.

Porovnanie možností 5.B, 5.C a 5.D s vymedzenými kritériami

Možnosti Kritériá || Možnosť 5.B || Možnosť 5.C || Možnosť 5.D || Možnosť 5.E

Rýchlosť || 0 || + || + || ++

Predvídateľnosť || 0 || 0 || + || ++

Účinné uplatňovanie || + || ++ || 0 || +++

Uprednostňovaná možnosť: Možnosť 5.E – kombinácia možností 5.B, 5.C a 5.D.

4.           Forma právnych nástrojov

Navrhuje sa, aby sa zvolené možnosti prejavili v dvoch rozličných právnych nástrojoch:

Problém č. 1 by sa vyriešil prijatím nariadenia o bezpečnosti spotrebných výrobkov, ktoré by nahradilo smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, naďalej by zakotvovalo všeobecnú požiadavku, že všetky spotrebné výrobky musia byť bezpečné, a vo vzťahu k povinnostiam hospodárskych subjektov by bolo zosúladené s príslušnými ustanoveniami prílohy 1 k rozhodnutiu č. 768/2008/ES[4]. Problém č. 2 by sa riešil novým nariadením o dohľade nad trhom s výrobkami, ktoré by predstavovalo hlavný nástroj trhového dohľadu v oblasti nepotravinových výrobkov. Pravidlá dohľadu nad trhom v právnych predpisoch EÚ o vnútornom trhu, ktoré sú v súčasnosti rozkúskované a nachádzajú sa vo viacerých odvetvovo špecifických právnych predpisoch Únie, v nariadení (ES) č. 765/2008 a v smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, by sa nahradili ustanoveniami tohto nového nariadenia.

Nariadením ako právnou formou priamo uplatniteľnou vo všetkých členských štátoch by sa dosiahol vysoký stupeň harmonizácie pravidiel bezpečnosti spotrebných výrobkov a dohľadu nad trhom. Nariadením o bezpečnosti spotrebných výrobkov by sa uložili hospodárskym subjektom povinnosti, ktoré by boli priamo vynútiteľné (vytvárajúc tak rovnaké podmienky), a umožnilo by sa ním orgánom dohľadu nad trhom konať v prípade nebezpečných spotrebných výrobkov alebo neplnenia požiadaviek bezodkladne a bez potreby transpozície týchto pravidiel do rozličných vnútroštátnych právnych predpisov.

5.           Monitorovanie a hodnotenie

Okrem hodnotenia právnych nástrojov po piatich rokoch od nadobudnutia účinnosti sa bude vykonávať monitorovanie uplatňovania pravidiel EÚ pre bezpečnosť výrobkov prostredníctvom zhromažďovania príslušných informácií z i) prieskumov Eurobarometra týkajúcich sa bezpečnosti spotrebiteľov, ii) informačného systému GRAS-RAPEX, iii) všeobecného podporného informačného systému (ICSMS) a zo iv) sledovania ukazovateľov presadzovania právnych predpisov, ktorými sa monitorujú určité parametre výkonu dohľadu nad trhom v členských štátoch.

Prieskumami Eurobarometra možno merať, nakoľko spotrebitelia a hospodárske subjekty vnímajú, že výrobky na trhu sú bezpečné. Toto vnímanie bezpečnosti je dôležité na posúdenie toho, či táto iniciatíva prispela k zvýšeniu úrovne bezpečnosti spotrebných výrobkov a k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v trh a regulačný rámec.

Prínos týchto budúcich právnych predpisov k zníženiu nákladov hospodárskych subjektov v snahe vyhovieť právnym predpisom, k zvýšeniu zisku vďaka spravodlivejšej hospodárskej súťaži a k vyradeniu účastníkov trhu neplniacich podmienky právnych predpisov by sa mohol vyhodnocovať prostredníctvom ad hoc štúdií realizovaných najmä priemyslom.

Napokon pokiaľ ide o preukázanie lepšej koordinácie a účinnosti výkonu dohľadu nad trhom na jednotnom trhu, na tento účel možno použiť sledovanie ukazovateľov presadzovania právnych predpisov a údaje oznamované a vymieňané IT systémami, ktoré budú v rámci nových právnych predpisov vylepšované.

[1]               COM(2012) 225 final.

[2]               COM(2012) 573 final.

[3]               Výrobky pre profesionálnych používateľov sú výrobky používané iba profesionálnymi používateľmi, a nie spotrebiteľmi, čiže napr. priemyselné stroje, suroviny alebo polovýrobky.

[4]               Články R1 až R7.